Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. Roman Farkaš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 3T/187/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010741
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1215010741.17
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD., v trestnej veci obžalovaného:
D. Č. pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 24.09.2020 v Bratislave takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný:
1./ D. Č., M.. XX.XX.XXXX/XXXX F. Q., A. Q. Q., Q. XX R., U. Q. Q., F. XX,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, č. k. 1 Pv 258/12, zo dňa 22.02.2016, pre úmyselný
prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak,
ž e
dňa 28.10.2011 na G. E. Č.. X v Bratislave, v úmysel privodiť trestné stíhanie I.. T. Š. do zápisnice
o výsluchu svedka - poškodeného v trestnej veci vedenej na Odbore ekonomickej kriminality, Odbore
kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona pod číslom G.-XXX/OEK-Q.-XXXX pred vyšetrovateľom OR PZ Bratislava
II uviedol informácie, že I.. T. Š. mu dala dňa 17.10.2008 podpísať v kancelárii spol. K., P..D..G.. na
Q. E. XX/D v Bratislave prevodný príkazu na sumu 33.193,32,- Eur (t.j. 1.000.000,-SK) na účet J. Č. a
vzápätí od neho požiadala podpis ešte jedného platobného príkazu z dôvodu chyby pri vyplnení prvého
príkazu, rovnako na sumu 33.193,32,- Eur (t.j. 1.000.000,- SK), ale už s nevyplneným číslom účtu a
tým malo dôjsť k prevodu 33.193,32,- Eur (t.j. 1.000.000,- SK) v prospech spoločnosti V. K., P..D..G.. a
tak mala vzniknúť spoločnosti K., P..D..G.. škoda vo výške 33.193,32,- Eur (t.j. 1.000.000,- SK), čo sa
však nezakladalo na pravde, nakoľko predloženými dokladmi I.. T. Š. bolo uvedené tvrdenie vylúčené,
pretože v čase uvedenom obvineným D. Č. sa menovaná nachádzala na dovolenke v Južnej Amerike,
o s l o b o d z u j e, keďže tento skutok nie je trestným činom.
o d ô v o d n e n i e :
Senát Okresného súdu Bratislava II rozhodoval prvýkrát v merite veci na hlavnom pojednávaní
rozsudkom dňa 29.01.2018. Tento rozsudok bol v II. výroku zrušený na základe odvolania prokurátora
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.10.2018, sp. zn. 4To/80/2018, pričom odvolací súd
nariadil odstrániť prvostupňovému súdu procesné pochybenia, ktoré spočívali v tom, že sa súd prvého
stupňa nedostatočne zaoberal ustáleným skutkovým stavom, jednotlivými znakmi skutkovej podstaty
stíhaného trestného činu, či možným zavinením obžalovaného a preto pri hodnotení vykonaných
dôkazov dospel k záverom, ktoré logicky nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Rovnako tak okresný
súd pochybil, keď ohľadne skutku týkajúceho sa prečinu krivého obvinenia postupoval nedôsledne pri
vykonávaní listinných dôkazov, keď niektoré podstatné listinné dôkazy z časti úplne opomenul vykonať
na hlavnom pojednávaní.
Samosudca tunajšieho súdu, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, viazanúc
právnym názorom odvolacieho súdu vykonal úkony, ktorých vykonanie nariadil odvolací súd a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.V úvode hlavného pojednávania prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s
písomne podanou obžalobou, súčasne vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste s tým,
že obhajca obžalovaného sa k podanej obžalobe vyjadril v tom zmysle, že obžalovaný chce urobiť
vyhlásenie, pričom následne obžalovaný D. Č. po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na základe bolo preto pristúpené k
vykonaniu dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný, svedok T.. L. K. a svedok L.. A. B.,
následne bol oboznámený kompletný relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného
dokazovania v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný D.. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spoločnosť K., P..D..G.. podávala trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa, nakoľko z účtu tejto spoločnosti odišli peniaze na kúpu auta, ktoré
v konečnom dôsledku užívala p. Š.. Obžalovaný ďalej vypovedal, že bol vypočutý ako svedok i napriek
jeho zdravotným ťažkostiam, ktoré v tom čase mal s tým, že trestné stíhanie vo veci bolo zastavené
a vzápätí na to bol obžalovaný obvinený pre prečin krivého obvinenia, pričom obžalovaný uviedol, že
vyplnený a podpísaný prevodný príkaz možno odniesť do banky aj o niekoľko dní a teda mohol byť
podpísaný skôr než U.. Š. odišla na dovolenku. Obžalovaný ďalej vypovedal, že prevodný príkaz mu
dala na podpis p. Š. s tým, že na otázku kedy a kto mu dal predmetný prevodný príkaz na podpis už
odpovedal, avšak nevedel uviesť kedy presne to bolo. Obžalovaný vypovedal, že o úhrade tejto sumy sa
dozvedel niekedy v roku 2009-2010, kedy zadal účtovníckej firme, aby skontrolovala všetky dispozície
s účtom spoločnosti K., P..D..G...
Obžalovanýuviedolajto,ženemávedomosťktovypisovalprevodnýpríkazna1.000,000,-Skkvovzťahu
k prečinu krivého obvinenia s tým, že nemá vedomosť, kto odniesol tento príkaz do banky. Obžalovaný
uviedol, že jemu nikto nič nediktoval, podpísal prevodný príkaz s tým, že problém bol, že ho poškodená
p. Š. použila na kúpu svojho auta.
Poškodená I.. T.. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo svojej výpovedi z prípravného
konania, pričom na doplňujúcu otázku prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry vypovedala, že pokiaľ
sa týka prevodného príkazu /1.000,000 Skk/, išlo o prevod finančných prostriedkov zo spoločnosti
K., P..D..G.. na účet p. W., ktorý jej mal zabezpečiť auto z Nemecka. Poškodená uviedla, že nikdy
nezabezpečovala žiadne práce ani žiadnu činnosť pre spoločnosť K., P..D..G.. s tým, že sa mohlo stať,
že niekedy niečo vypísala, ale určite to neniesla do banky, nakoľko poškodená nemala podpisové právo,
čiže banka by takýto príkaz nikdy nezrealizovala. Poškodená ďalej vypovedala, že dňa 17.10.2008 bola
na Veľkonočnom ostrove /od 04.10.2008 do 21.10.2008/. Poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaný
od nej nepožadoval vrátenie predmetných finančných prostriedkov /1 milión Sk/, pričom s majiteľmi
spoločnosti K., P..D..G.. túto situáciu riešili, ale nikdy neprišlo k podpisu nejakej zmluvy alebo dohody. /
prevodný príkaz vypísala Č.Í. J. S. F.
Svedok T.. L. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa pozná cca od roku 2010,
s tým, že najskôr ho zastupoval v obchodných veciach, neskôr mu poskytoval aj ďalšie právne služby.
Pokiaľ sa týka samotného výsluchu vo vzťahu k prečinu krivého obvinenia bol prítomný pri výsluchu
na OR PZ BA II, kde bol obžalovaný predvolaný ako svedok. Výsluch bol vopred pripravený s tým, že
vyšetrovateľ kládol otázky a nejednalo sa o súvislú samostatnú výpoveď obžalovaného. Svedok si myslí,
že časť výsluchu už bola pripravená vopred vyšetrovateľom po vzájomne dohode. Po výsluchu bol tento
prečítaný vyšetrovateľom a spolu s obžalovaným ho podpísali, čím v tom čase bol ukončený.
Na otázku samosudcu svedok uviedol, že pokiaľ si pamätá tak na základe operatívnych zistení
bolo podozrenie zo spáchania majetkovej trestnej činnosti U.. Š. a práve tohto sa týkala výpoveď
obžalovaného. Uviedol aj to, že po začatí a vznesení obvinenia obžalovanému pre krivé obvinenie
obžalovaného zastupoval pri prvotných úkonoch.
Svedok L.. A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ sa týka výsluchu obžalovaného zo dňa
28.10.2011 tak má vedomosť, že tento výsluch sa vzťahoval k podozreniu zo spáchania trestnej činnosti
p. Š.. Výsluch riešil k časovému obdobiu, ktoré udával samotný obžalovaný, kedy podľa jeho názoru
mohlo, resp. malo k trestnej činnosti, resp. k úkonom smerujúcim k spáchaniu trestnej činnosti prísť.
Svedok mal vedomosť, že p. Š. vtedy predložila nejaké listiny o tom, že v čase keď ku skutočnostiam,
ktoré udával obžalovaný malo prísť, bola mimo územia SR a teda to, čo tvrdil obžalovaný sa nezakladalo
na pravde. Následne bol spracovaný podnet na jeho trestné stíhanie pre krivé obvinenie, alebo krivú
výpoveď. Pokiaľ sa týka samotného priebehu výsluchu tento bol vedený štandardne to znamená posamostatnom vyjadrení obžalovaného, boli kladené otázky. Svedok si nespomína, že by mal obžalovaný
v tom čase nejaké zdravotné problémy, nakoľko takého skutočnosti uvádzal do výsluchu. Pokiaľ sa týka
konania proti p. Š. už si nepamätá akým spôsobom bolo toto skončené.
Na otázku obžalovaného svedok vypovedal, že výsluch dňa 28.10.2011 bol vedený ako výsluch svedka
poškodeného, nakoľko pokiaľ si spomína, skutok sa vzťahoval voči nejakej právnickej osobe alebo firme,
ktorá mala byť poškodená. Svedok mal vedomosť o to, že p. Š. sa mala dopustiť niečoho v tom smere, že
mala predložiť, alebo podpísať nejaké listiny, alebo prevodný príkaz v istom období. Nespomína si aký
bol následný procesný postup po zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania prokurátorom. Na
NAKA svedok prešiel cca po 3 rokoch a niekoľkých mesiacoch pôsobenia na OR PZ BA II. Nespomína
si, že by niekedy viedol výsluch tým spôsobom, že by skopíroval nejakú predpripravenú časť a potom len
kládol otázky. Pokiaľ sa týka gramatických nesprávností, toto svedčí o tom, že ten výsluch bol vedený
spontánne a svedok sa snažil čo najviac skutočností zachytiť do zápisnice.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, najmä plnomocenstvo /č.l.
53/ a zmluvu o pôžičke /č.l. 54-55/ ako aj posudky na obžalovaného.
Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. a prihliadnuc na
všetky ďalšie skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté súd dospel k záveru, že skutok,
ktorý sa obžalovanému v obžalobe kládol za vinu, nie je trestným činom, a preto aplikujúc § 285 písm.
b) Tr. por. obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.
V prvom rade považuje súd za potrebné zdôrazniť, čo nebolo v podstate medzi procesnými stranami
sporné a jednoznačne vyplynulo i z vykonaného, že došlo k spáchaniu skutku popísaného v obžalobe
a že tento skutok (z ktorého z hľadiska možnej trestnosti je dôležitá tá časť, že obžalovaný Č. dňa
28.10.2011naOsvetovejulicič.4vBratislavevypovedalvprocesnompostavenísvedka-poškodeného/
zaspoločnosťK.atopozákonnompoučení,pričomuviedol,žeI..T.Š.mudaladňa17.10.2008podpísať
v kancelárii spol. K., P..D..G.. na Q. E. XX/D v Bratislave prevodný príkazu na sumu 33.193,32,- Eur (t.j.
1.000.000,-SK) na účet J. Č. a vzápätí od neho požiadala podpis ešte jedného platobného príkazu z
dôvodu chyby pri vyplnení prvého príkazu, rovnako na sumu 33.193,32,- Eur (t.j. 1.000.000,- SK), ale už
s nevyplneným číslom účtu a tým malo dôjsť k prevodu 33.193,32,- Eur (t.j. 1.000.000,- SK) v prospech
spoločnosti V. K., P..D..G.. a tak mala vzniknúť spoločnosti K., P..D..G.. škoda vo výške 33.193,32,- Eur
(t.j. 1.000.000,- SK).
Ďalej je však potrebné si uvedomiť, že prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Tr. zák. sa
dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Pokiaľ ide
o znaky skutkovej podstaty daného prečinu, okrem popísaného konania ako objektívnej stránky jeho
skutkovej podstaty sa tiež ďalej vyžaduje úmyselné zavinenie ako subjektívna stránka jeho skutkovej
podstaty. Lživým obvinením pritom treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá
na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho
spáchal. Krivé obvinenie sa môže týkať len trestného činu. Ak páchateľ iného krivo obvinil z konania,
ktoré nezakladá zákonné znaky niektorého trestného činu podľa osobitnej časti Tr. zák., nedopustí sa
trestného činu krivého obvinenia. Znaky trestného činu krivého obvinenia nie sú naplnené, ak ide o
obvinenie z priestupku. Z hľadiska subjektívnej stránky musí páchateľ chcieť alebo si byť aspoň vedomý
toho, že iného lživo obviňuje z trestného činu a byť s tým uzrozumený, a súčasne chcieť alebo byť aspoň
uzrozumený s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude táto osoba trestne stíhaná. Pri posudzovaní viny
páchateľa trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák. nestačí sa zaoberať len otázkou, či
osoba, ktorú páchateľ obvinil, skutočne spáchala trestný čin, prípadne, či bola zaň stíhaná a odsúdená,
ale orgány činné v trestnom konaní musia zároveň preukázať, že si páchateľ bol vedomý toho, že inú
osobu obviňuje nepravdivo (napr. R 63/1991). Ak páchateľ iného lživo obviní z konania, ktoré nezakladá
znaky niektorého trestného činu podľa osobitnej časti Tr. zák., nespácha trestný čin krivého obvinenia
(napr. R 44/1965). Pokiaľ súd uviedol, že pri subjektívnej stránke stíhaného prečinu sa vyžaduje úmysel,
dopĺňa, že bude stačiť aj úmysel nepriamy, eventuálny (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Zavinenie ako podstatná
zložkasubjektívnejstránkytrestnéhočinujevybudovanánazložkevedomostnej(intelektuálnej)azložke
vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Zavinenie je vnútorný,
psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a vzťahuje sa na porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného Tr. zák. spôsobom tam uvedeným. Vzťahuje sa na priebeh páchateľovho
činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu.
Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok, čin. K subjektívnej
stránke patrí ako fakultatívny znak nepochybne aj motív konania páchateľa, ktorý predstavuje vnútorný
podnet vedúci páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin.Zhrnúc všetko je teda dôležité (trestné), ak páchateľ iného lživo obvinil v úmysle privodiť jeho trestné
stíhanie a bol si vedomý toho, že obviňuje inú osobu nepravdivo.
Súd však dospel k záveru, že skutkový dej uvedený v obžalobe nemôže byť stíhaným či iným trestným
činom, nakoľko absentujú jeho obligatórne formálne znaky, a to objektívna stránka skutkovej podstaty
prečinu krivého obvinenia (lživé obvinenie inej osoby z trestného činu, teda objektívne nepravdivé
obvinenie založené na vymyslených skutkových okolnostiach trestného činu) a subjektívna stránka
skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia (chcenie alebo aspoň vedomosť páchateľa o tom, že iného
lživo obviňuje z trestného činu, teda vedomosť o tom, že inú osobu obviňuje nepravdivo).
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a skutočností tam prebratých totiž vyplynulo,
že podľa obžalovaného verzie skutkových okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného činu ešte pred
odchodom poškodenej Š. na dovolenku do Južnej Ameriky, pričom obžalovaný uviedol, že prevodný
príkaz mu dala na podpis p. Š.á s tým, že vyplnený a podpísaný prevodný príkaz možno odniesť do
banky aj o niekoľko dní a teda mohol byť podpísaný skôr než p. Š. odišla na dovolenku. Z uvedeného
vyplýva, že okrem obžalovaného, poškodenej a svedka Q.. F. /splnomocneného na kúpu vozidla/ a
eventuálne aj p. W., nemal byť už nikto iný účastný na obžalovaným oznamovanej trestnej činnosti.
Poškodená priebeh tohto skutku popísala odlišne ako obžalovaný s tým, že pokiaľ sa týka prevodného
príkazu na sumu 1.000,000 Skk, tak išlo o prevod finančných prostriedkov zo spoločnosti K., P..D..G..
na účet p. W., ktorý jej mal zabezpečiť predmetné motorové vozidla z Nemecka. Poškodená zároveň
uviedla, že pre spoločnosť K., P..D..G.. nevykonávala žiadnu činnosť a motorové vozidlo kúpila, keď sa
vrátila z dovolenky, čiže v októbri 2008, s tým, že sa mohlo stať, že niekedy niečo vypísala. Poškodená
taktiež uviedla, že kúpna zmluva je zo dňa 17.10.2008, pričom Q.. F. ju podpisoval na základe jej
plnomocenstva. Poškodená zároveň jednoznačne vylúčila, že by takýto príkaz niesla do banky, nakoľko
nemala podpisové právo. Je zrejmé, že v danom prípade si obžalovaný preukázateľne nezvratne
nevymyslelto,čobolouvedenéjehovýpovedi.Obžalovanýajpoškodenápriebehudalostiopísalivistých
okolnostiach inak z hľadiska ich subjektívneho pohľadu ich priamej účasti.
Súd je toho názoru, že opísanie skutku vo výpovedi obžalovaného nie je možné hodnotiť ako objektívne
nepravdivé obvinenie, nakoľko obvinený mohol konanie poškodenej subjektívne vnímať spôsobom,
ako ho v predmetnej zápisnici opísal. Nejde teda o trestnoprávne relevantné uvedenie nepravdy, resp.
zásadné pozmenenie skutočnosti spôsobilých mať váhu lživého obvinenia, pričom je v tomto prípade
potrebné prisvedčiť aj tvrdeniu obhajoby obžalovaného s tým, že v zápisnici o predmetnej výpovedi je
jediná gramatická chyba a to práve pri určení miesta a dátumu. Súd zároveň konštatuje, že na bankovom
prevode, ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznamovaný je zjavne inou osobou dopisovaný účel
príjemcu ako aj účel samotnej platby, pričom podľa výpovede samotnej poškodenej je to písmo svedka
Q. F., t.j. osoby, ktorá konala v súčinnosti s poškodenou Š..
Je potrebné uviesť, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by bez pochybnosti potvrdil verziu obžaloby. Súd
tiež nemal za relevantne dokázané, že obžalovaný si bol vedomý toho, že ním uvádzané skutočnosti v
jeho výpovedi odporujú pravde. Obžalovaný sa k takémuto úmyslu nepriznal a jeho úmysel nemožno
vyvodiť relevantne ani z iných dôkazov.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody a skutočnosti musí súd v tomto prípade za súčasného stavu
konštatovať len to, že skutok kladený obžalovanému nie je trestným činom, preto obžalovaného podľa
§ 285 písm. b/ Tr. por. spod podanej obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.