Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marián Sninský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010107
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720010107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.04.2021, v trestnej
veci obžalovaného W. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len
Tr. zák./, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/10/2020
zo dňa 08.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok
celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému W. L., nar. XX.XX.XXXX H. L., trvale
bytom D., M.. E. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zák. trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného W. L., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom
D., M.. E. XXXX/XX, vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

- dňa 06.08.2019 v čase o 15.21 hod. v Poprade, po ceste I/66, viedol motorové vozidlo továrenskej
značky BMW 330XD, ev. čísla D., od kruhového objazdu k nákupnému centru MAX, v ľavom jazdnom

pruhu komunikácie pozostávajúcej z dvoch jazdných pruhov v tom istom smere jazdy, kde za križovatkou
cesty I/66 a miestnej komunikácie Mlynskej ulice s vozidlom prešiel z ľavého jazdného pruhu do pravého
jazdného pruhu, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla, sledovaniu cestnej premávky, v dôsledku
čoho pri pravom okraji cesty, v kilometri 87,0 narazil prednou pravou bočnou časťou vozidla do pravejnohy chodkyne H. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, D., prechádzajúcej vozovku mimo
priechodu pre chodcov od stredového pásu oddeľujúceho protismerné jazdné pruhy z ľavej strany na
pravú stranu v smere jazdy vozidla, chodkyňa pri dopravnej nehode utrpela roztrhnutie vnútorného

bočného väzu, roztrhnutie predného skríženého väzu, prasklinu vonkajšej hlavy píšťaly v oblasti pravého
kolena, pomliaždenie s kožnou odreninou, podliatinou v oblasti ľavého predkolenia a členka s dobou
liečenia 12 - 16 týždňov a sťažením v obvyklom spôsobe života 8 - 10 týždňov, ako vodič porušil
ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. cestnej premávke.

Za to mu uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 16 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ poškodených: Sociálna poisťovňa, ul. 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO 30 807 484, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 s uplatnenými nárokmi
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, ale len proti výroku o treste,
podal okresný prokurátor odvolanie. Predovšetkým ním namietal neuloženie trestu zákazu činnosti,
pričom uviedol, že podľa jeho názoru pri postihu za trestné činy v doprave má najvýznamnejší účinok
uloženie trestu zákazu činnosti spočívajúceho v znemožnení viesť motorové vozidlo počas obdobia

určeného súdom a hoci obžalovaný nespáchal skutok porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona, nemožno opomenúť osobu obžalovaného, a to predovšetkým dodržiavanie dopravných
predpisov z jeho strany. V tejto súvislosti odvolateľ mal za to, že obžalovaný nemá v prílišnej úcte
pravidlá upravujúce cestnú premávku, keď od získania vodičského preukazu v roku 2008 sa dopustil
celkom 19 priestupkov na úseku cestnej dopravy, najmä za rýchlosť jazdy pričom jedného priestupku sa

dopustil aj po predmetnom prečine. Podľa okresného prokurátora tak je možné objektívne dôvodiť, že
doteraz ukladané sankcie nemali žiadny výchovný účinok na obžalovaného, pričom nevylúčiac postup
podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák., navrhol, aby odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku
výrok o treste a obžalovanému okrem podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý okresný prokurátor
považoval za primeraný, uložil s použitím naposledy uvedeného ustanovenia Trestného zákona aj trest

zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.

Obžalovaný prostredníctvom písomného vyjadrenia svojho obhajcu navrhol odvolanie okresného
prokurátora zamietnuť a poukazoval na to, aby trest by mal mať čo najmenší vplyv na rodinu
obžalovaného a jemu blízke osoby, keďže je jediným živiteľom rodiny, jedinou zamestnanou osobou

a vodičský preukaz potrebuje pre výkon svojho zamestnania ako vodič z povolania. Mal za to, že od
roku 2010 do roku 2018 pracoval ako vodič taxislužby, každý deň najazdil cca 300 km, pri práci bol
pokutovaný aj za priestupky, ktoré nemohol ovplyvniť, keď išlo o porušovanie predpisov spolujazdcom
či tým, že mu bolo zamestnávateľom pridelené poškodené vozidlo.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por. Výrok o treste zákazu činnosti je súčasťou výroku o treste, ktorý je vzhľadom na účel
trestu potrebné hodnotiť komplexne ako jeden výrok, výrok, ktorý definuje trestný postih páchateľa.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho usporiadané pomery, ako aj možnosti
jeho nápravy a nezistiac prítomnosť priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. vychádzal z
prevahy poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. I), Tr. zák. a mal za to, že sledovaný
účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby,pričom za primeranú výmeru považoval výmeru trestu odňatia slobody na 8 mesiacov s tým, že osoba
obžalovaného a okolnosti skutku dávajú záruku na to, aby sledovaný účel trestu bol dosiahnutý už
hrozbou výkonu, a to počas skúšobnej doby 16 mesiacov. Pre neuloženie trestu zákazu činnosti

považoval za podstatný jednak svoj záver, že v osobe obžalovaného sa nejedná o nedisciplinovaného
vodiča, o čom podľa okresného súdu svedčili jeho predchádzajúce postihy za priestupky na úseku
cestnej premávky, za ktoré bol riadne postihnutý, keď sa jednalo o menej závažné porušenia povinností
vodiča, za ktoré bol za posledné 3 roky postihnutý pokutami do 20,- eur, jednak svoje hodnotenie
okolností skutku a jednak zásadu, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okresný súd poukazoval na svoje zistenia, že
obžalovaný je jediným živiteľom rodiny, pracuje ako šofér a jeho príjem zo zamestnania je v podstate
zdrojom obživy jeho rodiny, má dve maloleté deti, jeho manželka je na rodičovskom príspevku a
príjem obžalovaného z pracovnej činnosti je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie chodu rodiny, ktorej
výdavky vrátane hypotéky mesačne majú predstavovať okolo 700,- eur mesačne. Okresný súd tak
dospel k záveru, že zákonný účel trestu je možné dosiahnuť aj bez ukladania trestu zákazu činnosti,

a predpokladal, že povinnosť vedenia riadneho života sa vzťahuje aj na nepáchanie inej protiprávnej
činnosti, prípadne aj nižšej spoločenskej intenzity posudzovanej ako priestupky, pričom porušenie
podmienok vedenia riadneho spôsobu života v konečnom dôsledku predstavuje u obžalovaného hrozbu
prípadného nariadenia výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je teda nevyhnutné, popri osobe obžalovaného a jeho pomeroch, spolu s okolnosťami
prípadu zohľadniť aj komplex ostatných zákonných skutočností. V neprospech obžalovaného tak pôsobil

následok jeho prečinu v podobe ťažkej ujmy na zdraví obete dopravnej nehody a tiež skutočnosť, že
v rámci spôsobu spáchania prečinu tomuto mohol obžalovaný zabrániť viacerými spôsobmi. Pokiaľ
technickou príčinou dopravnej nehody bola oneskorená reakcia obžalovaného vodiča na poškodenú
chodkyňu pri vodičskom úkone spojeného s vedením osobného motorového vozidla, tak dopravnej
nehode určenou nižšou rýchlosťou, alebo pri realizovanej svojej rýchlosti a reakcii by v mieste dopravnej

nehody bol min 0,6 m od pravého okraja vozovky alebo ak by pri rýchlosti, ktorú vtedy mal, skôr reagoval
a spomaľoval. K dopravnej nehode došlo ale za okolnosti, že poškodená chodkyňa prechádzala cez
cestu nesprávnym spôsobom, lebo obžalovaného by aj pri jeho správnej reakcii prinútila k nenáhlej,
nekolíznej zmene smeru jazdy či nenáhlej, nekolíznej zmene rýchlosti.

Nemožno hodnotiť obžalovaného ako osobu, u ktorej by sa nejednalo o nedisciplinovaného vodiča,
pretože opakovane a často v doterajšej svojej vodičskej praxe porušoval záujmy spoločnosti práve na
úseku cestnej dopravy. Ukazuje to prehľad o výsledku jeho doterajšej držby oprávnenia skupiny „B“ a
výkonu z neho vyplývajúceho vodičského oprávnenia. Podľa evidenčnej karty vodiča v priebehu cca 10
rokov a 8 mesiacov vo vzťahu k dopravnej nehode mal celkovo osem záznamov o priestupkoch v cestnej

doprave, pričom 30.01.2013 išlo o priestupky spáchané v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej
porušil povinnosti vodiča a dovolenú rýchlosť za okolnosti, že išlo o priestupky spáchané závažnejším
spôsobom konania, o čom svedčí aj skutočnosť, že bol za nich postihnutý pokutou 200,- eur. Sledujúc
ostatné 2 roky treba poukázať na to, že v roku 2018 mal dva priestupky /02.06.2018 a 13.11.2018/,
v roku 2019 tiež jeden priestupok /10.03.2019/, z toho dva za prekročenie dovolenej rýchlosti. Už z

evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný porušoval pravidlá cestnej premávky často, a to aj
napriek finančnému postihu. Ešte závažnejším pritom je, že pokiaľ sa predmetná dopravná nehoda stala
06.08.2019, tak už 26.09.2019 bol znova postihnutý pokutou, a to až 50,- eur v blokovom konaní za
porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti cestnej premávky iným konaním a
za porušenie povinnosti vodiča.

Vzhľadom na nedbanlivostnú povahu predmetného prečinu absentovala pohnútka páchateľa, pričom v
jeho prospech treba hodnotiť aj prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. k) Tr. zák.,
keďže oznámil poistnú udalosť bezodkladne svojej poisťovni, čo potom mohlo obeť dopravnej nehodyuspokojiť na náhrade bolestného a ktorá náhradu škody v tomto trestnom konaní aj potvrdila. Sociálna
poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa nedoložili pre konajúci súd všetky potrebné doklady, a tak
nemá ich konanie zásadnejší vplyv na prítomnosť tejto poľahčujúcej okolnosti. Všetky tieto skutočnosti,

vrátane pomerov obžalovaného, na ktoré poukazoval už súd prvého stupňa, výsledne spôsobili, že
odvolací súd nepovažoval výmeru uloženého trestu odňatia slobody ani dĺžku skúšobnej doby v zmysle
zásady zdržanlivosti za primeranú a tento druh trestu znížil na trest na samej spodnej hranici trestnej
sadzby vrátane nižšieho trvania skúšobnej doby.

Pokiaľ ide o trest zákaz činnosti, odvolací súd sa potom nemohol stotožniť ani s názormi súdu prvého
stupňa k jeho primeranosti vo vzťahu k účelu trestu.

Nemožno totiž prehliadnuť, že aj po predmetnej dopravnej nehode porušil svoje povinnosti v cestnej
premávke. Je teda zjavné, že obžalovaný ani pod tlakom trestného konania neprestal porušovať svoje
vodičské zákonné povinnosti a že pokiaľ nikdy v minulosti mu za jeho početné priestupky pri výkone

vodičského oprávnenia nebol zakázaný výkon vodičského oprávnenia a bolo pôsobené pokutami od 10,-
eur do 200,- eur, tak po dopravnej nehode, pri ktorej inému ublížil na zdraví, porušil povinnosti vodiča
znova. Pokuta mu bola uložená v blokovom konaní, teda bez toho, aby obžalovaný proti nej v takom
konaní namietal. Vodič je zodpovedný za vedenie motorového vozidla, on určuje, kde a akým spôsobom
sa vozidlo pohne. Z príslušných právnych predpisom vyplýva jeho zodpovednosť za technický stav

ním používaného vozidla i za správanie spolujazdcov, čo bolo policajnými orgánmi v blokovom konaní
vyriešené spôsobom, proti ktorému obžalovaný ako priestupca nenamietal. Nemožno teda urobiť záver,
že by išlo o disciplinovaného vodiča, ktorý napriek spôsobeniu predmetnej dopravnej nehody dáva bez
ďalšieho záruku riadneho výkonu vodičského oprávnenia. Naopak, v osobe obžalovaného ide o vodiča,
ktorý dopravným priestupkom spáchaným po ním zavinenej dopravnej nehode ešte intenzívnejšie

spochybnil svoju schopnosť spoľahlivo a stabilne dodržiavať pravidlá o bezpečnosti cestnej premávky.
V záujme nápravy obžalovaného a predchádzania protiprávnej činnosti z jeho strany do budúcna, aj
napriek tomu, že je vodičom z povolania, je nevyhnutné uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov. Vyžaduje to aj záujem na generálnej prevencii.

Pri výmere tohto druhu trestu však odvolací súd zistil priestor pre mimoriadne zníženie výmery trestu.
Jednakvpodobemimoriadnejokolnostiajednakvpodobemimoriadnychpomerovpáchateľa.Ukladanie
obmedzenia výkonu vodičského oprávnenia na spodnej hranici trestnej sadzby sa totiž odvolaciemu
súdu javilo byť neprimeraným, a tak odvolací súd uložil obžalovaného trest na samej dolnej hranici
zákonom prípustného rozsahu pri užití ustanovenia Trestného zákona mimoriadne znižujúceho tento

trest.

Pri výmere trestu bolo primerané uložiť trest kratšieho trvania v rámci mimoriadneho zníženia trestu
zákazu činnosti. Odvolací súd zohľadnil záujem spoločnosti, aby uložený trest mal popri jeho generálne
a individuálne preventívnom účinku, po zohľadnení doterajšieho života obžalovaného, minimálny dopad

na rodinu obžalovaného. Splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti v rámci
zákonného rozsahu je daná skutočnosťou, že ide o profesionálneho vodiča, ktorý síce opakovane
porušil svoje povinnosti vodiča až do stupňa priestupku a v predmetnej veci do stupňa nedbanlivostného
prečinu, však za okolnosti, že v rámci spáchaných priestupkov len raz, a to v dávnejšej dobe, išlo
o závažnejší priestupok, ale vzhľadom na výraznú závislosť jeho najbližšej rodiny od jeho príjmu

profesionálneho vodiča vedie k záveru, že nie je potrebné obmedzovať ho vo výkone vodičského
oprávnenia viac, ako po dobu zákonne minimálnu. Takým rozsahom je v tomto prípade, podľa
odvolacieho súdu, výška trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na samej
spodnej hranici zákonného obmedzenia. Viac poľahčujúcich okolností oproti absencii priťažujúcich
okolností tomu rovnako nasvedčuje. Obžalovaný sa priznal, čím urýchlil vlastné ukončenie trestného

konania a dosiahnutie jeho účelu, čo tiež vedie k priaznivej prognóze dosiahnutia účelu trestu.

Majúc na zreteli vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol
žalovaný trestný čin spáchaný, a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho
nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti

pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie
podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných
odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
dospel krajský súd k záveru, že pri predmetnom prečine súvisiacom s porušením dôležitých povinnostívodiča, pri ktorom došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného účastníka cestnej premávky, je pre
dosiahnutie účelu trestu a v súlade so záujmom na generálnej a individuálnej prevencii bolo potrebné
zmierniť trest odňatia slobody a jeho spôsob a uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkých druhov na 6 mesiacov. Tieto tresty sú na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti
primerané a dostatočne individualizované.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.