Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317216292
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2317216292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.IvetaJankovičováasudkýňJUDr.

Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K., L. XXX/XX, 2/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. XXX/XX, 3/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L.
XXX/XX, 4/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. XXX/XX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom
Ing. Mgr. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ DPS financial consulting, s.
r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so
sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, právne zastúpení: advoconsulting s.r.o., so
sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, 3/ DIFFEWA, s. r. o., so sídlom Trnava, Nám.

Jozefa Herdu 1/579, IČO: 47 498 561, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 18C/61/2017 - 235 zo dňa 30. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov sa domáhal žalobou, aby súd určil, že dobrovoľná dražba uskutočnená
30.3.2017, ktorej predmetom bolo vydraženie nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXXX,
katastrálneho územia K., okres Galanta je neplatná. V žalobe tvrdil, že príklepom v zmysle notárskej

zápisnice N 535/2017 NCRIs 11 032/ 2017 napísanej v dňa 30.3.2017 sa skončila dobrovoľná dražba
predmetu dražby, ktorú organizoval bez oprávnenia žalovaný 2/ . Ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej
dražby uvádzal ďalej neexistenciu záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy, podhodnotenie predmetu
dražby, že úverová zmluva je bez úročná a bez poplatkov a obsahuje neprijateľné podmienky a že
pri poskytnutí úveru bol spáchaný trestný čin organizovanou skupinou. Pôvodný žalobca 10.12.2018
zomrel a po prerušení konania súd prvej inštancie pokračoval na základe rozhodnutia zo 16.10.2019
s právnymi nástupcami žalobcu žalobcami v 1. až 4. rade. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

právny predchodca žalobcov ako dlžník, stavebný sporiteľ uzatvoril 16.2.2012 s právnym predchodcom
žalovaného 1/ s Prvou stavebnou sporiteľňou a. s. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere keď bol poskytnutý medziúver bol výške 54.600 eur, ktorý sa mal následne po splnení podmienok
zmeniť na stavebný úver vo výške 32.760 eur. Pre zabezpečenie pohľadávky z predmetnej zmluvy
bola uzatvorená medzi záložným veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. a záložcom X. K. záložná
zmluva (zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátny zmluva) predmetom,
ktorejbolinehnuteľnostivovlastníctvezáložcuzapísanénaLVčísloXXXX.Právnypredchodcažalobcov

sa dostal do omeškania so splácaním splátok a preto 26.9.2014 právny predchodca za žalovaného 1/
od zmluvy odstúpil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky číslo 68/2016 zo dňa 21.9.2016 bola
pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalobcov vrátane príslušenstva a právami s ňou spojenými
postúpená postupníkovi žalovanému 1/. Súd poukázal, že sa prejednávalo na Okresnom súde v Galantevec 17 Csp/137/2016, kde je v postavení žalobcu terajší žalovaný 1/ žaloval právneho predchodcu
žalobcovvdanomsporeakožalovanéhoozaplatenie62.694,26eur.Konanieboloopakovaneprerušené
z dôvodu mimosúdneho usporiadania, ku ktorému však neprišlo a preto pokračoval žalovaný 1/ vo

výkone záložného práva s tým, že sa dražba uskutočnila 30.3.2007 a záloh bol na dražbe predaný
vydražiteľovi - žalovanému 3/. Súd sa zaoberal všetkými dôvodmi prečo žiadal pôvodný žalobca určiť,
že je dražba neplatná. Ako prvý dôvod uviedol že žalovaný 1/ nemal žiadne oprávnenie vykonať dražbu,
pretože za týmto účelom mandátnou zmluvou splnomocnil Prvú stavebnú sporiteľňu a nie žalovaného
1/, s ktorým mal právny predchodca žalobcov uzatvoriť novú mandátnu zmluvu. Súd uvádza, že tieto

tvrdenia sú bez právneho základu, pretože mandátnu zmluvu uzatváral záložný veriteľ so záložcom
X. K.. Keďže práva a povinnosti prechádzajú zo záložnej zmluvy na nástupcu záložcu, prevedením
nehnuteľností zaťažených záložným právom na právneho predchodcu žalobcov tak prešli práva a
povinnosti na právneho predchodcu žalobcov aj na žalobcov. Súd poukázal na ustanovenie § 151 h
ods. 1 OZ, keď záložné právo pôsobí voči každému nadobúdateľovi zálohu. Pri oprávnení žalovaného
1/ vykonať záložné právo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe súd prvej inštancie poukázal, že

bolo preukázané, že bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcov postúpená žalovanému 1/ ako
postupníkovi a bolo toto oznámené právnemu predchodcovi žalobcov dňa 26.9.2016. Podľa § 151c
ods. 3 OZ a § u 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva spojené s
pohľadávkou a takým právom je aj záložné právo. Ak právny predchodca žalobcov tvrdil, že úver bol
bezúročný a bez poplatkov, tak vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. c) úver bol zabezpečený

záložným právom k nehnuteľnosti a písm. d) úver ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti zákona číslo 129/ 2010 Z. z. nie je spotrebiteľským úverom. Preto
domáhanie sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemá právny význam, nakoľko je táto sankcia spojená
so spotrebiteľským úverom. Žalobcovia tiež argumentovali tým, že veriteľ (Prvá stavebná sporiteľňa a.
s.) od zmluvy jednostranne odstúpil a preto majú veriteľovi, ktorí pohľadávku odkúpil od PSS, a.s. vrátiť

len neoprávnený majetkový prospech. Týmto tvrdením uznali, že pohľadávka bola riadne postúpená, ale
nie je pravda to, že by žalovanému v 1/ mali vrátiť len bezdôvodné obohatenie. Odstúpením od zmluvy
pôvodného veriteľa v zmysle omeškania právneho predchodcu žalobcov zanikla síce úverová zmluva
podľa článku VII bod 8 úverovej zmluvy, ale podľa § 48 ods. 2 a článku VII bod 6 odstúpením od zmluvy
nezanikol záväzok právneho predchodcu žalobcov splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva

a nezanikla ani záložná zmluva. Záložné právo sa zriaďuje aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá
vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy (v časti I, článok I bod 2 záložnej
zmluvy). Ak sa domáhal žalobca neplatnosti dobrovoľnej dražby, že pri poskytnutí úveru bol spáchaný
podvod organizovanou skupinou tak súd poukázal, že toto tvrdenie je účelové a ničím nepodložené.
Najprv tvrdil splnomocnený zástupca žalobcov, že úver bol použitý na vyplatenie exekúcie rodičov

žalobcov a následne, že bol použitý na spätné odkúpenie nehnuteľnosti, kde pravdepodobnejšie verzia
je, podľa ktorej mali rodičia žalobcov exekúciu, chceli ju vyplatiť, preto boli nehnuteľnosti prepísané
na X. K., ktorý ich založil pre zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o mimoriadnom medzi úvere a
stavebnom úvere. Tieto nehnuteľnosti boli následne so súhlasom záložného veriteľa prevedené na
právneho predchodcu žalobcov a poskytnutá suma medzi úveru bola použitá na vyplatenie exekúcie.

Ak mali byť predložené sfalšované potvrdenia o zamestnaní, keďže sám právny predchodca žalobcov
vedel, že je nezamestnaný a zamestnanie je podmienkou pre poskytnutie úveru, zakladá to len jeho
zodpovednosť za spáchanie trestného činu úverového podvodu. Tieto tvrdenia nemali súvis s meritom
veci, ktorým je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Súd preto zamietol návrhy žalobcov na doplnenie
dokazovania výsluchom pána I. a K., vyžiadaním si úverového spisu Prvej stavebnej sporiteľne a. s.,

vyžiadaním údajov od Sociálnej poisťovne či bol právny predchodca žalobcov zamestnaný. Pokiaľ ide
o námietky žalobcov podhodnotení predmetu dražby tieto tiež podľa súdu neboli dôvodné vzhľadom na
to, že nevyužil právny predchodca žalobcov svoje zákonné oprávnenie do 10 pracovných dní vzniesť
u žalovaného 2/ (dražobníka) námietky proti ohodnoteniu nehnuteľnosti podľa § 12 ods. 5 zákona
o dobrovoľných dražbách. Lehota 10 dní je určená od doručenia znaleckého posudku na vznesenie

námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby alebo prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným
znalcom. Ako vlastník predmetu dražby bol na to právny predchodca žalobcu oprávnený a keďže
nevyužil toto oprávnenie sám sa vylúčil z možností následne žalobou takéto námietky uplatňovať.
Súd takto správne dospel k záveru, že ide o žalobu špekulatívnu majúcu za cieľ vyhnúť sa plneniu
právnych povinností. Právny predchodca žalobcov uznával svoje záväzky voči právnemu predchodcovi

žalovaného 1/ nakoľko ich riadne a včas neplnil, a to aj napriek opakovane poskytnutej možnosti
splácania jeho splatného záväzku po častiach, nenamietal žiadne porušenie povinností právneho
predchodcu žalovaného 1/ a uviedol, že má naďalej záujem vzniknutú pohľadávku splatiť. Keďže vkonaní nebola preukázaná neplatnosť záložnej zmluvy či porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách a iné dôvody, pre ktoré by dražba bola neplatná, súd preto správne žalobu zamietol.

2. Odvolanie proti rozsudku podali žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu. V úvodnej časti
odvolaniebolopísanýdoslovnerozsudoksúduprvejinštancie.Naposlednejstraneodvolaniaodvolatelia
udávali, že rodičia mali exekúciu, tento problém chceli vyriešiť, načo im finančný sprostredkovateľ
I. ponúkol možnosť poskytnutia úveru s tým, aby najprv predali svoj rodinný dom a následne, aby
sa rozviedli. Napriek tomu, že otec žalobcov stratil zamestnanie I. ponúkol zabezpečiť doklady o

fiktívnom zamestnaní, aby predmetný úver od veriteľa mohli dostať. Rodičia žalobcov boli na veľmi
nízkom právnom vedomí a boli v ťažkej hmotnej núdzi, ktorú podvodne I. využil v svoj prospech za
účelom vlastného obohatenia sa, a to tým, že prinútil rodičov žalobcov, aby predali svoj rodinný dom
neznámemu K. X., ktorý za nich uhradil dlhy. Na podnet I. sa rodičia žalobcov rozviedli a vybavil spätné
fiktívne odkúpenie rodinného domu od K. už len samotným otcom žalobcov. Na odkúpenie predmetnej
nehnuteľnosti potom vybavil úver na kúpu nehnuteľností, ktorý otec žalobcov formálne dostal formou

úhrady kúpnej ceny avšak podľa ich vyjadrení žiadne zmluvy nečítali, len podpisovali. Rodičia žalobcov
nebolizamestnaní,splácaliúverpomocourodinnýchpríslušníkovvrátanežalobcovaždošloksituácii,že
ich syn G. ťažko ochorel a zostal na invalidnom dôchodku, čo spôsobilo, že opäť sa dostali do finančných
ťažkostíanemohlisplácaťpredmetnýúver.Žiadalipretosúd,abypožadovalodpôvodnéhoveriteľaPrvej
stavebnej sporiteľne predloženie úverového spisu a na základe zistených listinných dôkazov potvrdenie

o príjme otca a toto preveriť zamestnávateľom (mzdové listy) a Sociálnou poisťovňou (odvody) nakoľko
sú žalobcovia presvedčení, že išlo o úverový podvod, ktorý bol krytý aj pracovníkmi Prvej stavebnej
sporiteľne a je tu dôvodné podozrenie, že išlo o organizovanú skupinu. Pochybenie žalobcovia vidia aj v
tom, že veriteľ odstúpil od úverovej zmluvy, pohľadávku predal, ale tým odstúpením od úverovej zmluvy
došlo aj k zániku záložnej zmluvy a preto majú zato, že predmetná dražba sa konala bez právneho

titulu a je neplatná. Dôvodne sa domnievajú, že predmetná úverová zmluva je absolútne neplatná,
nakoľko pri jej uzatváraní, ktoré bolo uskutočnenie pod psychickým nátlakom ťažkej núdzi otca žalobcov.
Navrhujú,abykrajskýsúdrozsudokokresnéhosúduzrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie
a rozhodnutie.

3. Vyjadrenia k odvolaniu neboli podané.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok
je vecne správny.

5. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákona o dobrovoľných dražbách“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá

na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V

prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

6. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je oprávnený do
desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným

znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.7. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

8. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

9. Podľa § 151c ods. 3 OZ, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v
osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

10. Podľa § 151h ods. 1 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči

nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak.

11. Podľa 48 ods. 1, ods. 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom

zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

12. Podľa § 1 ods. 3 písm. b/, písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom ku dňu 16.02.2012, spotrebiteľským úverom nie sú: b) úver zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti
alebo výstavba nehnuteľnosti, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

13. Právny predchodca žalobcov (toho času žalobcovia v 1. až 4. rade) sa domáhal určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby (ktorá sa uskutočnila 30.3.2017) z dôvodu neexistencie záložnej a mandátnej
zmluvy, z dôvodu podhodnotenia predmetu dražby, že dražbu vykonal žalovaný 1/bez oprávnenia, že
úverová zmluva je bez úročná bez poplatkov a obsahuje neprijateľné podmienky a že pri poskytnutí
úveru bol spáchaný trestný čin a organizovanou skupinou.

14. Právny predchodca žalobcov uzatvoril 16.2.2012 s právnym predchodcom žalovaného 1/ zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej
z úverovej zmluvy bola medzi záložným veriteľom (Prvá stavebná sporiteľňa, akciová spoločnosť) a
záložcomX.K.uzatvorená20.2.2012záložnázmluva(zmluvaozriadenízáložnéhoprávananehnuteľný

majetok a mandátna zmluva). Právny predchodca žalobcov porušil svoje povinnosti vyplývajúce z
úverovej zmluvy, dostal sa do omeškania s platením splátok a preto právny predchodca žalovaného
v 1/ od zmluvy odstúpil 26.9.2014. Na základe dohody o postúpení pohľadávky číslo 68/2016 zo dňa
21.9.2016 bola pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalobcov vrátane všetkého príslušenstva, a
právami s ňou spojenými, vrátane záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy postúpená

postupníkovi - žalovanému 1/. V konaní 17Csp/137 /2016 žalovaný 1/ v procesnom postavení ako
žalobca žaluje právneho predchodcu žalobcov procesnom postavení ako žalovaného o zaplatenie
62.694,26 euro s príslušenstvom. Viackrát sa prerušilo konanie z dôvodu mimosúdneho vysporiadania
strán sporu, aby mohol žalovaný splatiť svoj dlh. K mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, preto
žalovaný 1/ pokračoval vo výkone záložného práva s tým, že sa dražba uskutočnila 30.3.2017 a záloh

bolo na dražbe predaný vydražiteľovi žalovanému 3/.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov však žalovaný 1/ nemal žiadne oprávnenie vykonať dražbu, pretože
za týmto účelom splnomocnil právny predchodca žalobcov Prvú stavebnú sporiteľňu a nie žalovaného
1/, ktorý mal uzatvoriť novú mandátnu zmluvu, súd prvej inštancie uzavrel správne, že je to bez

právneho základu. Mandátnu zmluvu však neuzatváral právny predchodca žalobcov, ale so záložným
veriteľom záložca X. K.. Zo záložnej a mandátnej zmluvy vyplýva, že práva a povinnosti prechádzajú na
právneho nástupcu záložcu. Keďže nehnuteľnosti, ktoré boli zaťažené záložným právom boli záložcom
prevedené na právneho predchodcu žalobcov tak práva a povinnosti zo záložnej a mandátnej zmluvy savzťahujú na právneho predchodcu žalobcov, aj na žalobcov. Záložné právo pôsobí teda voči každému
nadobúdateľovi zálohu v zmysle ustanovenia § 151h ods. 1 OZ.

16. Pokiaľ ide o samotné oprávnenie žalovaného 1/ vykonať záložné právo formou predaja zálohu na
dobrovoľnej dražbe bolo preukázané, že pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalobcov bola riadne
postúpená žalovanému 1/ ako postupníkovi a táto skutočnosť bola právnemu predchodcovi žalobcov
oznámená 26.9.2016. Spolu s postúpenou pohľadávkou prešli z postupcu na postupníka aj všetky práva
a povinnosti s ňou spojené teda aj záložné právo. Vyplýva to z ustanovenia § 151c ods. 3 OZ, ktoré

kopíruje ustanovenie § 524 ods. 2 OZ, kde je ustanovené, že s postúpenou pohľadávkou prechádzajú
všetky práva spojené s pohľadávkou ( takýmto právom je aj záložné právo).

17. Na argumentáciu žalobcov, že predmetný úver je bez poplatkov a bezúročný nie je dôvod, pretože
poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. c) a písm. d)
zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože sa jedná o úver ktorý bol zabezpečený

záložným právom k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 3 písm. c) a ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti. (§ 1 ods. 3 písm. d). Preto dovolávanie sa bezúročnosti
a bezpoplatkovosti v prejednávanej veci je bez právneho významu, keďže takáto sankcia je možná len
na u spotrebiteľského úveru a tento úver poskytnutý právnemu predchodcovi žalobcov takým nie je.

18. Žalobcovia tak isto tvrdili, že veriteľ od zmluvy jednostranne odstúpil, preto majú povinnosť veriteľovi,
ktorý pohľadávku odkúpil zaplatiť a vrátiť iba neoprávnený majetkový prospech. Týmto jednak uznali, že
došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného 1/, ale nie je pravda, že by mali vydať len neoprávnený
majetkový prospech. Z dôvodu omeškania právneho predchodcu žalobcov pôvodný veriteľ od zmluvy
odstúpil dňa 26.9.2014 v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 OZ a v súlade s článkom VII. úverovej zmluvy.

Odstúpením od zmluvy úverová zmluva v zmysle článku VII bod 8 zanikla 26.9.2014. Nezanikol však v
zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OZ a v čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy záväzok právneho predchodcu
žalobcov splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva a nezanikla ani záložná zmluva. V tejto
súvislosti taktiež poukazuje na to, že záložné právo sa zriaďuje aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá
vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, vyplýva to z časti I, článok I bod

2 záložnej zmluvy.

19. Podľa článku VII. odstúpenie od zmluvy bod 6 Zmluvy odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto
zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, respektíve

treťou osobou.

20. Tvrdenie žalobcov, že bol pri poskytnutí úveru spáchaný podvod organizovanou skupinou, súd
správne vyhodnotil ako účelové a nepodložené. Ku dňu rozhodnutia súdu nebolo podané žiadne trestné
oznámenie.Navyšeprávnypredchodcažalobcovmalzáujemoúveratentomubolposkytnutý,takakoto

vyplýva z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcov. Najprv tvrdil, že bol použitý úver na vyplatenie
exekúcie rodičov žalobcov následne, že bol použitý na spätné odkúpenie nehnuteľností. Súdu sa zdala
byť pravdepodobnejšia verzia, že rodičia žalobcov mali exekúciu preto aj nehnuteľnosti prepísali na X.
K., ktorý ich založil za účelom zabezpečenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcov zo zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Nehnuteľnosti potom boli so súhlasom záložného

veriteľa prepísané na právneho predchodcu žalobcov a suma z medziúveru bola použitá na vyplatenie
exekúcie. Ak by pri žiadosti o úver boli predložené sfalšované potvrdenia o zamestnaní respektíve o
príjme právneho predchodcu žalobcov keďže vedel, že je nezamestnaný a zamestnanie je podmienkou
poskytnutia úveru, zakladalo by to len jeho zodpovednosť za spáchanie trestného činu úverového
podvodu. Všetky tieto tvrdenia nemali v súvis s meritom veci, ktorej predmetom je určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie preto zamietol v tejto súvislosti návrhy žalobcov na doplnenie
dokazovania vypočutím svedka Ševčíka, ktorý mal údajne zabezpečovať sfalšované potvrdenia o
zamestnaní podľa žalobcov, avšak žiadne identifikačné údaje navrhnutého svedka neposkytli, preto nie
je zrejmé akú osobu by mal súd predvolať.

21. Ak argumentovali žalobcovia že bol podhodnotený predmet dražby, tak k tomu treba uviesť, že
právny predchodca žalobcov nevyužil svoje zákonné oprávnenie do 10 dní vzniesť u dražobníka
(žalovaného 2/) námietky proti ohodnoteniu nehnuteľností prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
iným znalcom. Takto sa vylúčil z možností následne žalobou takéto námietky uplatňovať. Svoje námietkyproti ohodnoteniu mal právny predchodca žalobcov vzniesť v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona o dražbách
(vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4
vzniesťnámietkyprotiohodnoteniupredmetudražbyaprípadnežiadaťvyhotoviťznaleckýposudokiným

znalcom).

22. Keďže nebola preukázaná neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách a iné dôvody, pre ktoré by bola dražba neplatná súd správne žalobu zamietol.
Odvolací súd preto s poukazom na predtým uvedené zdôvodnenie vecne správny rozsudok súdu I.

inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovaným náhradu nepriznal, hoci boli v odvolacom konaní úspešní, ale
žiadne trovy si neuplatnili a ani im v odvolacom konaní nevznikli.

24. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).