Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209594
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816209594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: G.. R. H., U.. XX.X.XXXX, R.
D. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Masarykova 13,
080 01 Prešov, IČO: 37 944 851, proti žalovaným: 1. B.. A. L., U.. X.X.XXXX, R. Z.. E. XX, XXX XX D., 2.
Rokus, s.r.o., Sabinovská 55, 080 01 Prešov, IČO: 36 471 241, obaja právne zastúpení JUDr. Martinom
Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 17.05.2016 medzi žalovaným v 1. rade ako
predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, vklad povolený pod č. H. XXXX/XXXX, predmetom
kúpy ktorej je Rekreačná chata súpisného čísla XXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelou registra

V. parcelné č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 313 m2 a parcelou registra V. parcelné č XXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 v katastrálnom území Kvakovce, spolu zapísané na Liste
vlastníctva č. XXXX, vedené Katastrálnym odborom Okresného úradu Vranov nad Topľou, je n e p l a
t n á.

II. Súd u r č u j e, že žalobkyňa G.. R. H., narodená dňa 26.01.1976 a žalovaný v 1. rade B.. A. L.,
narodený dňa 02.09.1974 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú vedené Okresným

úradom Vranov nad Topľou, Odborom katastra v katastrálnom území Kvakovce a sú zapísané na LV č.
XXXX a to pozemku, parcela registra V., parcelné č. XXXX/XX Ostatné plochy o výmere 313 m2, parcela
registra V., parcelné č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 a stavby - Rekreačná
chata, súpisné č. 757 stojaca na parcele č. XXXX/XX.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 14.12.2016
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia, že rekreačná chata s pozemkom patria dobezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Svoju žalobu odôvodnila tým, že
žalovanému v 1. rade nikdy neudelila súhlas na prevod nehnuteľností, ktoré patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - BSM žalobcu a žalovaného v 1. rade. Manželstvo je dlhodobo v kríze

a speje k rozvodu. Žalovaný v 1. rade už návrh na rozvod manželstva podal. Za týchto okolností je
objektívne absolútne vylúčené, aby s prevodom všetkého nehnuteľného majetku patriaceho do ich BSM
súhlasila, najmä ak ide o prevod na obchodnú spoločnosť (žalovaného v 2. rade) kde je žalovaný
v 1. rade jediným spoločníkom a konateľom a obchodný podiel do BSM nepatrí. Prevod spoločných
nehnuteľností nie je bežnou vecou. Z tohto dôvodu je kúpna zmluva uzavretá dňa 17.05.2016 medzi

žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. relatívne neplatným právnym úkonom. Zároveň žiada, aby súd
určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného
v prvom rade. Manželstvo so žalovaným v 1. rade uzavrela dňa 16.06.2001. Rovnako trvá aj BSM a
nedošlo k jeho zrušeniu za trvania manželstva, hoci aj takýto návrh žalovaný v 1. rade podal. Žalovaný v
1. rade bez jej vedomia a súhlasu, kradmo a zjavne vopred premysleným konaním previedol v krátkom
čase za sebou všetok nehnuteľný majetok patriaci do BSM na žalovaného v 2. rade, svoju obchodnú

spoločnosť, kde je jediným spoločníkom a konateľom a v ktorej obchodný podiel do BSM nepatrí. Na
uvedené žalovaného v prvom rade, aj jeho spoločnosť, žalovaného v 2. rade písomne upozornila listami
zo dňa 27.10.2016. Písomne sa dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy. Predtým mu to oznámila ústne.
Keďže sa hádali, volila aj písomnú formu. Listy odoslala dňa 03.11.2016. Žalovaný v 1. rade si list
prevzal dňa 08.11.2016, rovnako aj žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade okrem chaty previedol na

svoju obchodnú spoločnosť Rokus, s. r. o. aj stavbu Meštianskeho domu v Prešove s pozemkom a
priľahlým pozemok. Zároveň bez jej vedomia a súhlasu žalovaný v 1. rade previedol ku dňu 17.06.2016
časť spoločného obchodného podielu v spoločnosti A. A. E.. A.. O.., B.: XX XXX XXX o veľkosti 88,70%
k celku zo svojej osoby na spoločnosť Rokus, s. r. o., IČO: 36 471 241, ktorá vznikla pred uzavretím
manželstva, a preto obchodný podiel v nej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. O

uvedenom sa dozvedela z výpisu z obchodného registra. Tieto kroky a správanie žalovaného v 1.
rade k nej a rodine vníma ako hrubé porušenie dobrých mravov v rovine vzťahov medzi manželmi,
medzi mužom a ženou, matkou jeho troch detí, uskutočnené zjavne v úmysle vylúčiť ju z užívania
spoločného majetku a pripraviť ju o majetok na čas po rozvode manželstva. Za týchto okolností je
absolútne vylúčené, aby žalovanému v 1. rade na prevody nehnuteľností udelila súhlas a zároveň je

nepravdivétvrdeniemanžela,žeotýchtoprevodochvedela.Žalobkyňatvrdeniavodpovedinadovolanie
sa neplatnosti kúpnej zmluvy listy považuje za nepravdivé. Poprela, aby o zamýšľaných prevodoch
vedela a dala na nich súhlas. O súhlase by bolo možné hovoriť iba vtedy, ak by ho prejavila svojim
úradne osvedčeným podpisom na zmluvách o prevode nehnuteľností, toto sa nikdy nestalo. Nikdy by
nesúhlasila s tým, aby sa rodinný majetok použil ako zábezpeka v akejkoľvek forme na zabezpečenie

záväzkov z úverov, resp. dotácií z fondov EU pre spoločnosť žalovaného v 1. rade. Žalovaní s podanou
žalobou nesúhlasili. Vo svojom vyjadrení napadali nemožnosť petitu 1/, nakoľko žaloba bola podaná
po 1.7.2016, teda už za platnosti a účinnosti nového Civilného sporového poriadku, ktorý žaloby o
neplatnosť nepripúšťa. Ďalej uviedli, že žalobkyňa vedela prevode a s prevodom súhlasila. Dôvodom
prevodu bol podnikateľský zámer o navýšenie majetku a vlastného imania obchodnej spoločnosti Rokus

s.r.o. za účelom rozvoja ďalšieho podnikania a možnosti úverov, resp. dotácii z fondov EÚ. Žalobkyňa
bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti Rokus, s.r.o., vedela o podnikateľských zámeroch obchodnej
spoločnosti Rokus s.r.o. a vedela, že aj v minulostí boli urobené prevody nehnuteľného alebo hnuteľného
majetku do obchodných spoločností. Žalovaní ďalej poukázali na to, že žalobu je potrebné vnímať v
kontexte správania a konania žalobkyne za posledný polrok, resp. rok, nakoľko žalobkyňa je ovplyvnená

sektou, ktorej je členkou a pod jej vplyvom robí veci, ktoré by predtým nikdy neurobila, pričom sleduje
jediný cieľ poškodiť žalovaného 1. rade. Prevedeným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný
v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa 16.6.2001. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného
úrade Prešov vo zväzku 38, ročník 2001 na strane 304 pod por. č. 182. Súd prvej inštancie skutkový
stav právne posúdil podľa ustanovenia § 143, § 145 ods. 1, § 40a OZ a dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná. V predmetnom konaní bola na žalovaných povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť
ohľadne tvrdených skutočností. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaní
v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali udelenie súhlasu žalobkyne s prevodom sporných
nehnuteľnostíaanivedomosťžalobkyneoichpredaji.Zvýpovedežalobkyne,aleajžalovanéhov1.rade
vyplynulo, že v čase prevodu nehnuteľnosti bolo manželstvo v kríze, keďže žalovaný v 1. rade si hľadal

bývanie. Je teda nepravdepodobné, aby žalobkyňa súhlasila s prevodom nehnuteľnosti na žalovaného
v druhom rade, obchodnú spoločnosť, kde je jediným spoločníkom a konateľom žalovaný v 1. rade a
ktorej obchodný podiel do BSM nepatrí. Výpoveď svedkyne G. L. vzhľadom na jej vzťah k žalovanému v
1. rade, ktorý je jej syn, považoval súd za nevierohodnú. Za nevierohodnú ju považoval aj z dôvodu toho,že sa mu javilo za nepravdepodobné, aby si svedkyňa po skoro dva a pol rokoch pamätala takúto bežnú
komunikáciu medzi stranami. To, že žalobkyňa nedala súhlas na prevod nasvedčuje aj skutočnosť, že
podľamatkyžalovanéhov1.rade,jetentopuntičkáranajehožiadosťmupodpisovaladarovaciuzmluvu.

Ak teda žalovaný v 1. rade si od vlastnej matky nechal podpisovať darovacie zmluvy a manželstvo v
čase prevodu bolo v kríze, neexistuje žiaden logický dôvod, pre ktorý by si žalovaný v 1. rade nevyžiadal
písomný súhlas aj od žalobkyne. Taktiež skutočnosť, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného v
2. rade samo osebe nepreukazuje, že mala vedomosť o tomto prevode. Súd v konaní vykonal všetky
dôkazy, pričom žalovaní v konaní nepreukázali udelenie súhlasu žalobkyne s prevodom sporných

nehnuteľností, pričom v danej veci svoj nesúhlas žalobkyňa prejavila práve dovolaním sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy. Pre úplnosť súd uviedol, že samotné nepreukázanie súhlasu druhého z
manželov (žalobkyne) s prevodom nehnuteľnosti postačuje nato, aby bol tento právny úkon v zmysle
zákona neplatný. Žalovaní sa následne v duplike a na pojednávaní bránili, že rekreačná chata nepatrí
do BSM a žalovaný v 1. rade nepotreboval na jej prevod súhlas žalobkyne. Táto bola stavaná jednak
z finančných prostriedkov, ktoré si vracal ako pôžičku a to tak, že boli finančné prostriedky vyberané z

účtu, koľko bolo približne potrebné na úhradu faktúr. Bolo to vo výške 88 471,51 eura a z darovaných
finančných prostriedkov od jeho mamy vo výške 13.509,90 eura. Túto obranu žalovaných súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. V konaní nebola preukázaná Zmluva o pôžičke, podľa ktorej na žalovaného v 2. rade
previedol sumu 2 700 000 Sk. Výpis z účtu, ktorý by ju preukazoval v konaní nebol preukázaný. Taktiež
nebolo preukázané, aby výbery z podnikateľského účtu mali predstavovať vrátky pôžičky. Taktiež nebolo

v konaní žiadnym spôsobom preukázané, aby G.A. L. darovaných 13.509,90 eura bolo použitých na
výstavbu rekreačnej chaty. Súkromný účet z Č., na ktorom podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade mali
byť predmetné finančné prostriedky, v konaní nebol predložený. Podľa listiny „financovanie výstavby
chaty Domaša Dobrá 2008 - 2011“ dodávateľom malo byť zaplatené celkovo 100.134,01 eura, pričom
žalovaní nepreukázali, aby boli všetky náklady uhradené výlučne z finančných prostriedkov žalovaného

v 1. rade. Zdôraznil, že ak manželia nadobudli nehnuteľnosti za trvania manželstva a na jeho zaplatenie
resp. získanie použili čo i len sčasti spoločné peniaze, treba do bezpodielového spoluvlastníctva zaradiť
celú nehnuteľnosť, nie iba ideálnu časť zodpovedajúcu hodnotou sume použitých spoločných peňazí
(A. XX/XXXX). Na vnos niektorého z manželov je potrebné prihliadať pri vyporiadaní BSM. Žalovaní
použili obranu spočívajúcu v tom, že rekreačná chata nepatrí do BSM až v duplike, pričom ani vo

vyjadrení k žalobe a ani v odpovedí na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, uvedené žalovaní
netvrdili. Preto sa súdu javí takáto obrana žalovaných aj ako účelová. Vzhľadom na to, že rekreačná
chata bola postavená počas manželstva, pričom žalovaní nepreukázali, že predmetnú chatu postavili
výlučne z prostriedkov patriacich žalovanému v 1. rade, súd rozhodol, že táto patrí do BSM žalobkyne
a žalovaného v 1. rade. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že v danom prípade je takáto žaloba

neprípustná. Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné žalobou na súd aj mimosúdne.
V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti mimosúdne medzi účastníkmi, ak druhá strana dôvod
neplatnosti neuzná, je potrebné nezhodu riešiť návrhom na začatie súdneho konania. Súčasne stav,
ktorý nastal, kedy spoluvlastníctvo, ktoré by malo svedčiť bývalým manželom, ale svedčí tretím osobám,
vytvára stav, kedy je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalobkyňa za daného

stavu je v právnej neistote, ktorú možno odstrániť len určovacím výrokom súdu. Súd má za to, že aj
keď medzičasom došlo k rozvodu, nedošlo k takej zmene okolností, kedy by na požadovanom určení
nebol naliehavý právny záujem. Otázka, či rekreačná chata patrí alebo nie do BSM nemôže byť riešená
v rámci vyporiadania BSM, nakoľko žalovaný v 2. rade ako vlastník spornej nehnuteľnosti nie je stranou
konania o vyporiadanie BSM a ak by aj súd posúdil v rámci vyporiadania BSM a táto by bola súčasťou

BSM, tak takýmto spôsobom by sa zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade, pričom takéto
rozhodnutie by nemohlo vyvolať zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. e/, f/ a h/ CSP a namietali, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho
právneho posúdenia veci, ďalej namietali zistený skutkový stav, lebo rekreačná chata bola nadobudnutá
z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorú nadobudol darom od svojej matky
a vrátením pôžičky od spoločnosti Rokus, s.r.o., ktorú jej žalovaný v 1. rade poskytol z výlučných

prostriedkov pred uzavretím manželstva. Žalovaný v 1. rade nad rámec zákona požiadal žalobkyňu o
súhlas s prevodom rekreačnej chaty na žalovaného v 2. rade a táto mu súhlas udelila. Matka žalovaného
v 1. rade bola svedkom toho, ako žalobkyňa udelila súhlas na prevod rekreačnej chaty na žalovaného v
2. rade. Poukázal na to, že dôvodom prevodu nehnuteľného majetku do obchodnej spoločnosti Rokus,s.r.o. bol podnikateľský zámer o navýšenie majetku a vlastného imania obchodnej spoločnosti Rokus,
s.r.o. za účelom rozvoja ďalšieho podnikania a možnosti úverov, resp. dotácií z fondov EÚ. O tomto
podnikateľskom zámere a prevode nehnuteľností žalobkyňa vedela a súhlasila s tým. V čase prevodov

nehnuteľností do obchodnej spoločnosti Rokus, s.r.o. bola žalobkyňa zamestnaná v tejto obchodnej
spoločnosti, vedela o podnikateľských zámeroch obchodnej spoločnosti Rokus, s.r.o. a vedela, že aj
v minulosti boli urobené prevody nehnuteľného a hnuteľného majetku do obchodnej spoločnosti A. A.
E..A..O.. a preto je klamlivé jej tvrdenie, že o týchto napadnutých prevodoch nehnuteľného majetku
do obchodnej spoločnosti Rokus, s.r.o. nevedela a že s nimi nesúhlasila. Čo sa týka právneho stavu

namietali, že prvý žalobný petit je právne nezákonný, lebo podľa § 137 CSP sa nemožno žalobou
domáhaťneplatnostiprávnehoúkonu.Otázkuneplatnostimôžesúdskúmaťaposúdiťlenakopredbežnú
otázku. Ďalej namietal, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva,
t.j., že rekreačná chata patrí do BSM, lebo nebola nikdy zapísaná na liste vlastníctva a nebola
ani účastníčkou kúpnej zmluvy a súd mohol rozhodnúť len tak, že vlastníkom rekreačnej chaty je
žalovaný v 1. rade a následne by žalobkyňa musela podať žalobu o vyporiadanie BSM, v ktorej by súd

riešil skutočnosť, či rekreačná chata patrí do BSM. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil tú skutočnosť, že mal za preukázané, že žalobkyňa súhlas s prevodom nehnuteľností nedala,
avšak tento nesúhlas žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a išlo len o tvrdenie žalobkyne
proti tvrdeniu žalovaného. Za nesprávny považujú záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný
obranu, že chata nepatrí do BSM začali tvrdiť až v duplike, lebo žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi

vysvetlil, že tieto skutočnosti uviedol svojmu predchádzajúcemu advokátovi G.. H. Č., ktorý vypracoval
kúpne zmluvy, avšak nie jeho advokátovi JUDr. Martinovi Staroňovi, ktorý ho právne zastupuje v tejto
právnej veci. Následne až pri spisovaní dupliky uviedol žalovaný v 1. rade tieto skutočnosti aj novému
advokátovi. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, podľa
ktorého pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému

účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a
nastáva jej platnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Súd prvej inštancie
mal postupovať podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že

kúpna zmluva je neplatná, nemohol zároveň rozhodnúť II. výrokom, že sporné nehnuteľnosti patria do
BSM. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa
23.11.2018 zmenil a rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. a v
2. rade trovy prvoinštančného odvolacieho konania, alternatívne, aby rozsudok Okresného súdu Prešov
č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.11.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Zotrvala na svojom tvrdení, že súhlas na prevod majetku nikdy nedala a žalovaný ju o súhlas ani nikdy
nežiadal. Prevod uskutočnil v jeden deň, kradmo, bez jej vedomia a súhlasu, a preto jej podpis nie je v
žiadnej z predmetných zmlúv, čo by sa dalo rozumne očakávať vzhľadom na nie bežný úkon týkajúci sa

nehnuteľného majetku patriaceho do BSM. Žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 17.5.2016 predal
rekreačnú chatu na Domaši podobne ako aj spoločný Meštiansky dom v Prešove na E. ulici svojej firme
Rokus, s.r.o. zjavne bez toho, aby bola zaplatená kúpna cena. Krátko na to, začiatkom mesiaca jún 2016
previedol časť z obchodného podielu nadobudnutého BSM spoločnosti A. A. E..A..O.. o veľkosti 88,70 %
na spoločnosť Rokus, s.r.o., ktorý je jediným spoločníkom a konateľom a ktorej obchodný podiel nepatrí

do ich BSM. Ďalej poukázala na to, že dňa 30.5.2016 podal žalovaný v 1. rade návrh na zrušenie BSM
za trvania manželstva poukazujúc na jej podnikanie s čím ona nesúhlasila, čo preukazuje, aké narušené
vzťahy v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi nimi ako manželmi boli a teda v takej atmosfére by určite
nedala súhlas s prevodom majetku. Ak by takýto súhlas dala, bol by jej podpis uvedený na zmluvách.
Preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že udelenie súhlasu z jej strany preukázané nebolo. Čo

sa týka chaty túto stavali spoločne za trvania manželstva, kedy viedli spoločnú domácnosť. Toto bolo v
konaní pred súdom riadne preukázané. V čase, keď sa dovolala neplatnosti právneho úkonu listom zo
dňa 27.10.2016 na jej list reagoval žalovaný v 1. rade listom zo dňa 18.11.2016 a v tomto liste netvrdil,
že nehnuteľnosť patrí do BSM. Žalobu podala 14.12.2016. Až vo vyjadrení zo dňa 27.4.2018 začal
žalovaný v 1. rade namietať nadobudnutie chaty z peňažných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve

z časti darovaných matkou a z časti malo ísť o vrátenie pôžičky poskytnutej Rokus, s.r.o. žalovaným
v 1. rade pred uzavretím manželstva z výlučných prostriedkov žalovaného v 1. rade. Účelová zmena
obrany žalovaných nesvedčí o dôveryhodnosti tvrdení žalovaných a je bez dôkazov. Aj darovacia listina
a listiny o prevzatí daru boli predložené žalovaným v 1. rade prvýkrát až na pojednávaní konanomdňa 18.10.2017. V inej právnej veci v rokoch 2001 a 2003 neexistovali. Počas celého manželstva,
keď boli vzťahy harmonické a nenarušené a keď mu darovala polovičku jej rodičovského domu sa
nikdy o niečom takom nezmienil, a to ani žalovaný v 1. rade ani jeho matka. Aj v iných konaniach

tvrdí, že dostal darom od matky 26.7.2001 sumu 160.000,- Sk. O týchto darovacích zmluvách sa nikdy
nezmienil, preto ich považuje za nedôveryhodné. Prvýkrát tieto darovacie zmluvy spomenul až 10
mesiacov od podania žaloby. Ďalej uviedla, že naliehavý právny záujem má vtom, že týmto návrhom
sa zosúladí stav faktický so stavom právnym a že dôjde týmto určením k obnove vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré patria do BSM. Ak by sa viedlo na súde konanie o vyporiadanie BSM, súd by

v ňom nemohol ako prejudiciálnu otázku riešiť rozsah ich BSM týkajúci sa tejto nehnuteľnosti, pretože
tento spor sa zásadným spôsobom dotýka tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania o vyporiadanie
BSM. Tvrdenie odvolateľov o neprípustnosti petitu nie je správne. Platí, že podľa § 137 ods. 1 CSP sa
možno domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu majetku patriaceho do BSM
bez súhlasu druhého manžela lebo to vyplýva z osobitného predpisu v tomto prípade ustanovenia § 145
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolenie prípustné (§ 355 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
nedôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380

CSP). Je povinný posúdiť relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, i to, či súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní ( pozri napr. Ústavný súd SR sp. zn. B.. Ú. XX/XX).

7. Podstata odvolacích argumentov žalovaných spočívala v tvrdení, že rozsudok súdu prvej
inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a
nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací súd z preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so
všetkými argumentmi žalovaných, správne zistil skutočný stav veci a vec správne, právne posúdil. Pri
rozhodovaní vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
vyplynuli. Neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené, spôsobom

vyplývajúcim z ustanovenia § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje.

9. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

10. S poukázaním na vyššie uvedené po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov potom odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie stotožňujúc sa s dôvodmi ním uvedenými ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnostim ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú týmito právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie
existencieprávnejskutočnosti(napr.,žeprávnyúkonjeneplatný)odporujevosvojejpodstatezásade,že
súd má určiť aktuálny právny stav. Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobou určenie právnej skutočnosti

iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).

12. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.13. Rámec bežných vecí presahujú také úkony, ktorými sa mení podstata spoločného majetku alebo sa
podstatným spôsobom znižuje jeho hodnota. O bežnú vec nepôjde predovšetkým v prípade nakladania

s nehnuteľnosťou v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov jej predajom, kúpou, darovaním,
prevodom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

14. V danom prípade žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 17.5.2016, ktorým previedol rekreačnú
chatu nadobudnutú za trvania manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na žalovaného v 2.

rade bez súhlasu žalobkyne. Žalovaný v 1. rade počas konania nepreukázal dostatočne, že žalobkyňa
mu dala súhlas s prevodom tejto nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade.

15. Odvolacia námietka žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobkyňa sa nemohla domáhať vyslovenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2016 po tom, čo sa dovolala jej neplatnosti neobstojí, pretože
ak žalovaný v 1. rade tento dôvod neplatnosti neuznal, zavládol stav právnej neistoty. Preto sa

žalobkyňa dôvodne domáhala podanou žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2016
medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, vklad ktorej bol
povolený pod číslom H. a ktorej predmetom bola rekreačná chata súpisného čísla XXX spolu s priľahlým
pozemkom, parcelou Registra „V. parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 313 m2 a parcelou
Registra „V.“ parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 v katastrálnom

území Kvakovce zapísaných na LV č. XXXX.

16. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 40a OZ, ktorý výslovne uvádza, že ak ide o dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a §
741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti

právneho úkonu nedovolá. Teda dôvodom neplatnosti je aj chýbajúci súhlas druhého manžela v nie
bežných veciach týkajúcich sa nakladania s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§
145 ods. 2).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalovanými v

1. a 2. rade bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanou určení a teda či vec správne právne posúdil.

18. Nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný
právny predpis a ak mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval.

19. S poukazom na označený obsah žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti označenej

kúpnej zmluvy bola žaloba nesporne podaná podľa § 137c CSP a s poukazom na ustanovenie §
40a OZ a § 145 ods. 1 OZ sa žalobkyňa dôvodne domáha vyslovenia neplatnosti tejto zmluvy.
Správne postupoval súd prvej inštancie ak vyhovel žalobe žalobkyni v tejto časti a vyslovil, že citovaná
kúpna zmluva je neplatná, keďže nebol udelený súhlas žalobkyne s prevodom nehnuteľností, ktoré
boli predmetom citovanej kúpnej zmluvy a ktoré boli nadobudnuté za trvania manželstva. Žalovaný

nepreukázal udelenie tohto súhlasu k uzavretiu kúpnej zmluvy na žalovaného v druhom rade.

20. Nedôvodná je aj námietka žalovaných v 1. a v 2. rade, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na určení, že rekreačná chata patrí do BSM. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol z jej
strany jednoznačne preukázaný. Pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným

v 2. rade bola rekreačná chata zapísaná na LV ako výlučné vlastníctvo žalovaného v 1. rade napriek
tomu, že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva. V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie nebolo preukázané, žeby vo veci prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade, v ktorom by mohla byť táto otázka riešená.

21. Z dôvodu právnej istoty odvolací súd považuje za správne ak súd prvej inštancie rozhodol v jednom
rozhodnutí aj o určení neplatnosti kúpnej zmluvy v citovanom znení a aj o určení, že nehnuteľnosti tak
ako je to uvedené vo výroku II. prvostupňového rozsudku patria do BSM žalobkyne a žalovaného v 1.
rade.22. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej
inštancie a jeho postup považuje za plne súladný so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť

argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§262ods.1CSPa§255ods.1tak,žežalobkynipriznalnároknanáhradutrovodvolacieho

konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).