Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209808
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120209808.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Anton Jaček a JUDr. Peter Duman vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov - matky: P. V., nar. XX.XX.XXXX, adresa M. XXX, t. č. M. XXX, a otca: V. S., nar.
XX.XX.XXXX, adresa A. B. XXXX/X, C., o nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu, na odvolanie

matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11.01.2021, č. k. 39P/70/2020-13, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie matky proti výroku II napadnutého uznesenia odmieta.

II. Napadnuté uznesenie vo výroku I mení nasledovne:

Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v trvaní 6 mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia, ktorým sa matke

a otcovi u k l a d á povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu absolvovaním konzultácií so
psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov týkajúcu sa
výchovy a starostlivosti o maloletú, usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu
a vývin maloletej a zlepšiť rešpektovanie otca v roli rodiča zo strany matky.

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava sa u k l a d á, aby do 10 dní od uplynutia každého
mesiaca psychologického poradenstva doručil súdu správu o jeho priebehu za príslušný mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že
ukladá matke a otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať konzultácie
so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi
rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej
zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej a zlepšenia rešpektovania otca v roli rodiča maloletej zo
strany matky.
II. Súd maloletej N. S. ustanovuje za opatrovníka pre konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava.“

2. Prvoinštančný súd mal na účely neodkladného opatrenia osvedčené, že styk otca s maloletou
upravený neodkladným opatrením (uznesenie zo 07.07.2020, č. k. 30P/11/2020-62 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave z 25.11.2020, 25CoP/55/2020-342), sa plnohodnotne nerealizuje,
keď matka neumožňuje otcovi styk, nerešpektuje jeho úlohu ako otca maloletej a pri realizácii stretnutí
dochádzalo k výrazným konfliktom medzi otcom a matkou maloletej, ktoré končili podaním trestných

oznámení. Matka nesúhlasí s realizáciou styku bez jej prítomnosti, zároveň sa však styk nerealizuje
riadne ani za prítomnosti matky, pretože medzi otcom a matkou dochádza pri styku k nezhodám, pričomkaždý z nich opisuje priebeh styku odlišne a navzájom sa obviňujú z kontraproduktívneho správania sa.
Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné vytvoriť priestor pre to, aby sa styk otca s maloletou mohol
riadne realizovať, pričom nápomocný v tomto by mohol byť psychológ, ktorý by pomohol pri odstránení

bariéry medzi nimi. Hoci po zmene uznesenia č. k. 30P/11/2020-62 Krajským súdom v Trnave by sa mal
styk otca s maloletou uskutočňovať v neprítomnosti matky a za prítomnosti Mgr. X. B., styk sa v zmysle
právoplatného rozhodnutia súdu stále nerealizuje pre odmietavý postoj matky. Podľa vyjadrení otca,
matky a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len „procesný opatrovník“), matka neplní
právoplatnéavykonateľnérozhodnutiesúdu.Keďžesúdvkonaníovýkonrozhodnutiazačatomnanávrh

otca nezistil ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý matka neplní rozhodnutie súdu, uznesením z 29.12.2020,
č. k. 30Em/1/2020-248, nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 30P/11/2020-62 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoP/55/2020-342. Keďže medzi rodičmi je dlhotrvajúci
vážny konflikt, ktorý nepriaznivo vplýva na maloletú a pre ktorý matka neumožňuje otcovi stretávanie
s maloletou, súd vyššie uvedeným uznesením, ktorým nariadil výkon rozhodnutia, začal konanie o
uloženie výchovného opatrenia. Stretávaniu otca s maloletou bránia konflikty medzi rodičmi a postoj

matky, ktorá nerešpektuje úlohu otca vo výchove maloletej. Vzhľadom na vzájomné antagonistické
nastavenie rodičov je prítomnosť matky počas realizácie styku otca s maloletou kontraproduktívna a
zároveň matka neumožňuje otcovi styk bez jej prítomnosti.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil o. i. podľa § 25 ods. 1 a 2, § 31 ods. 2, 3 a 4, § 36 ods. 1, § 37

ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 117, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods.
2 písm. d), § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 a § 360 ods. 1 CMP a dospel k záveru, že návrh UPSVAR
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mala byť rodičom uložená povinnosť absolvovať
psychologické poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, je dôvodný. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká tomu rodičovi,

ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Otec má vo vzťahu k
maloletej rodičovské práva a povinnosti a je dôležité, aby mu bolo umožnené budovať si zdravý a
plnohodnotný vzťah k maloletej. Tiež v záujme zdravého vývinu maloletej je nevyhnutné vytvoriť si vzťah
kotcoviakokjednejznajbližšíchosôbvjehoživote,tentovzťahrozvíjať,čojemožnéibazapredpokladu,
že bude maloletá s otcom v pravidelnom kontakte. Matka si pritom zrejme nedostatočne uvedomuje

význam druhého rodiča, v tomto prípade otca, pre zdravý psychický vývin maloletej. Podľa názoru súdu
prvej inštancie je nepochybne v záujme maloletej, aby sa na jej výchove podieľal aj otec, aby vzťahy
medzi otcom a maloletou boli vytvárané a rozvíjané, keďže k svojmu zdravému a harmonickému vývinu
potrebuje dieťa aj starostlivosť a výchovné pôsobenie otca. Keďže pre zdravý psychický a fyzický vývin
maloletej je s ohľadom na jej vek nevyhnutné čo najskoršie podporovanie plnohodnotného vzťahu medzi

otcom a maloletou, súd prvej inštancie mal za to, že je daná naliehavosť na nariadení neodkladného
opatrenia. Vzhľadom k tomu, že v konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že komunikácia rodičov
nie je vhodná, za účelom jej zlepšenia tejto komunikácie ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú a
v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletej, uložil súd
prvej inštancie rodičom neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému

poradenstvu.Cieľombymalobyťtiežusmerniťrodičovohľadomichspoločnejzodpovednostizavýchovu
avývinmaloletej.Vprípadematkynariadilsúdprvejinštancieneodkladnéopatrenieajscieľomzlepšenia
akceptácie úlohy otca ako druhého rodiča vo výchove dieťaťa. Je v záujme maloletej, aby sa obaja
rodičia podieľali na jej výchove a vzájomným akceptovaním tejto skutočnosti prispievali k zdravému
psychickému i fyzickému vývinu maloletej. Neodkladné opatrenie - psychologické poradenstvo súd

prvej inštancie časovo limitoval do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom intervaly určí
psychológ Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.
S prihliadnutím na nekomunikáciu rodičov v spojení s nerealizáciou riadneho styku, sa súdu potreba
nariadenia neodkladného opatrenia javila ako naliehavá. Po uskutočnení niekoľkých konzultácií so
psychológom podá ÚPSVaR Trnava, resp. ich psychológovia, súdu vyhodnotenie, po ktorom súd prvej

inštanciezvážiďalšípostupvkonaní.VovýrokuII.napadnutéhouzneseniasúdprvejinštancievzhľadom
na citované ustanovenia ZOR a § 117 CMP, ustanovil maloletému dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý
ho bude zastupovať a dohliadať na ochranu jeho práv a záujmov v tomto konaní.

4. Matka sa proti napadnutému uzneseniu odvolala výslovne v plnom rozsahu, pretože nesúhlasila s

konzultáciami s otcom maloletej. Odmieta sa s otcom stretávať, keďže sa s ním nedá komunikovať,
nikoho nerešpektuje a je útočný. Roky matku ponižuje, správa sa k nej hrubo, čo vyústilo aj do fyzického
napadnutia v roku 2019. Ohovára ju, zháňa falošných svedkov. Styk sa nerealizuje, pretože matka trvána tom, že maloletej fyzicky ublížil otec. Nesúhlasí s posudkom znalca, že zranenia mohla spôsobiť
sama matka.

5. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že ho mrzí, že matka s konzultáciami nesúhlasí. Nechce
jej ubližovať, ani sa jej pomstiť. Keďže matka mu maloletú vôbec nedáva, je nútený riešiť situáciu cez
„úrady“ ako poslednú možnosť. Maloletú nenapadol, ako tvrdí matka. Maloletá sa ho nebojí, čo dokazuje
kontakt po pol roku 21.02.2021, keď ho objala, neplakala, chcela vidieť psíka, no matka stretnutiu
opäť zabránila. Otec nevie o falošných svedkoch. Tí vypovedali pred políciou preto, lebo ich na to

vyzvala. Stretnutia u psychológa víta, pretože by mohli pomôcť. Ak matka tvrdí, že maloletá sa otca bojí,
psychológ by ju mohol v jej tvrdení podporiť, ak by zistil ako odborník, že to je pravda. Komunikácia s
matkou je pre otca dôležitá. Chce s ňou ako rodič vychádzať.

6. Procesný opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že sa plne pridržiava dôvodov návrhu
na uloženie povinnosti rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-

psychologickýchslužiebzodňa17.12.2020.Opísaldianiepovydaníneodkladnéhoopatreniaaupozornil
na problémy pri v komunikácii s matkou. Na základe predchádzajúcich telefonických dohovorov sa dňa
15.02.2021 za prítomnosti oboch rodičov a pracovníčky procesného opatrovníka uskutočnila prípadová
konferencia z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia o uložení povinnosti rodičom podrobiť sa
psychologickému poradenstvu na RPPS Trnava. Psychologička svoju neúčasť na stretnutí ospravedlnila

z dôvodu pozitívneho testovania tretieho kontaktu. Obaja rodičia prisľúbili spoluprácu s RPPS, keďže za
najväčšiupriorituoznačilidcéruN.ajejzdravýpsychickýafyzickývývoj.Vzhľadomnauvedenépovažuje
procesný opatrovník za nevyhnutnú okamžitú intervenciu psychológa, a preto odporúča odvolaciemu
súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Ďalšie podania v odvolacom konaní už účastníci neurobili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu podania (§ 124
ods. 1 CSP) použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok; ďalej len „CMP“], preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia

dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie sčasti nie je prípustné a sčasti síce prípustné je, no po vecnej
stránke nie je dôvodné, hoci tu sú iné dôvody na čiastočnú zmenu napadnutého uznesenia (pozri nižšie).

9. Čo sa týka odvolania matky proti výroku II napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie

ustanovil maloletej procesného opatrovníka, neboli splnené podmienky, aby odvolací súd preskúmaval
vecnú správnosť napadnutého výroku, pretože odvolanie v tejto časti nemožno považovať za prípustné.
Tento výrok napadnutého uznesenia totiž nemá povahu uznesení vymenovaných v § 357 CSP, proti
ktorým je odvolanie prípustné, a nie je ani uznesením vo veci samej, ako to má na mysli § 59 ods. 1
CMP. Keďže matke nesvedčí právo podať voči výroku II napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie

odvolanie, odvolací súd jej odvolanie v tomto rozsahu odmietol [§ 386 písm. c) CSP].

10. Odvolanie proti výroku I napadnutého uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, je
odvolaním proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP]. V tomto rozsahu odvolací súd zistil -ako to už naznačil vyššie - že odvolanie nie je po

vecnej stránke dôvodné. Keďže ale odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v rámci
svojej prieskumnej činnosti zistil, že hoci je uznesenie súdu prvej inštancie z vecnej stránky správne,
predsa len ho treba v časti výroku II čiastočne zmeniť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,

odôvodneniepreskúmavanéhouzneseniaiargumentymatkyboloposúdiť,čisúdprvejinštanciesprávne
vyhodnotil potrebu uložiť účastníkom neodkladným opatrením výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich
povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičovtýkajúcu sa výchovy a starostlivosti o maloletú, usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti
za výchovu a vývin maloletej a zlepšiť rešpektovanie otca v roli rodiča maloletej zo strany matky.

12. Návrh na nariadenie výchovného opatrenia formou psychologického poradenstva predniesol
procesný opatrovník v konaní so sp. zn. 30Em/1/2020, kde o ňom súd prvej inštancie rozhodol tak,
že ho výrokom II uznesenia sp. zn. 30Em/1/2020-248 zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok podľa
§ 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo
veciach maloletých. Zároveň však na základe skutočností prednesených procesným opatrovníkom v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom III tohto uznesenia bez návrhu začal konanie o
uložení výchovného opatrenia, v rámci ktorého vychádzal z obsahu návrhu procesného opatrovníka na
nariadenie neodkladného opatrenia. Následne prvoinštančný súd vydal napadnuté uznesenie, v ktorom
síce skonštatoval, že návrh procesného opatrovníka je dôvodný (bod 4), no keďže svoje rozhodnutie
založil o. i. na § 360 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, zjavne tento návrh posudzoval ako podnet na začatie

konania podľa cit. ustanovenia. Medzi konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, totiž patrí nepochybne
aj konanie o výchovnom opatrení [§ 111 písm. l) CMP)]. Pretože pôvodný návrh procesného opatrovníka
prednesený v konaní so sp. zn. 30Em/1/2020 prvoinštančný súd nepreskúmaval z vecného hľadiska, ale
ho zamietol pre nesplnenie osobitných podmienok na jeho nariadenie v konaní o výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých, odvolací nezistil, že by vydaniu neodkladného opatrenia v rámci konania o uložení

výchovného opatrenia bránila prekážka res iudicita (§ 230 CSP).

13. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie s obsahom výchovného opatrenia podľa § 37
ods. 2 písm. d) ZoR. Jedným z účelov výchovných opatrení upravených v § 37 je dosiahnuť nápravu
narušených vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi, prípadne medzi rodičmi navzájom. Uloženie povinnosti

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu prichádza do úvahy, ak
je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Záujmom maloletého dieťaťa nepochybne je, aby malo
vytvorené podmienky na pozitívny rozvoj jeho väzieb k obom rodičom aj v čase, keď už rodičia spolu
nežijú. Z tohto hľadiska osobná starostlivosť a styk s dieťaťom umožňuje rodičom podieľať sa na
výchove maloletého a maloletému poskytuje v podobnom rozsahu možnosť upevňovať vzťah s oboma

rodičmi. Aby sa však styk rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti s dieťaťom vôbec realizoval,
vyžaduje sa konštruktívny prístup rodičov k starostlivosti o maloletého a ochotu aj napriek prípadným
názorovým rozdielom akceptovať, že maloletý významnú časť svojho života trávi s druhým rodičom,
ktorý na neho neustále vplýva. Rodič nemôže pristupovať k tejto časti života maloletého tak, ako keby
sa ho netýkala, pretože neprestáva byť rodičom maloletého. Práve naopak, jeho rodičovské povinnosti

zahŕňajú aj požiadavku vnímať a zisťovať, ako maloletý trávi čas s druhým rodičom, aby tak mohol
zodpovedne vyhodnotiť potreby maloletého a reagovať adekvátne aj na jeho prežívanie, či posúdiť
prípadnú zmenu správania maloletého a vyvodiť prípadné dôsledky. Musí byť pripravený aj čeliť výzvam
v podobe potreby riešenia prípadných názorových nezhôd. Všetko to je ale výrazne sťažené, keď rodičia
nie sú schopní ani vzájomne komunikovať o maloletom a jeho potrebách. Prirodzene, nie každý rodič je

vybavený zručnosťou umožňujúcou viesť konštruktívny dialóg. Nápravu ale možno dosiahnuť zlepšením
komunikačných schopností rodičov pod dohľadom odborníka - psychológa. Pokiaľ rodičia nie sú schopní
tieto nedostatky odstrániť sami tým, že sa dobrovoľne podrobia odbornému poradenstvu, je namieste,
aby zakročil súd.

14. V prejednávanej veci niet pochybností o tom, že komunikácia rodičov je vážne narušená. Ani matka
v konečnom dôsledku netvrdí, že by komunikácia bola bezproblémová. Účastníci sa v tomto rozsahu
zhodujú a odvolací súd z obsahu spisu nezistil nič, čo by mohlo viesť k inému skutkovému záveru.
Okrem skutkových zistení prvoinštančného súdu, z ktorých odvolací súd vychádza, to potvrdzuje aj
obsah odvolania matky a jeho doplnenie. Matka nesúhlasí s nariadeným neodkladným opatrením v

podstate z dôvodu, že s otcom maloletej nechce komunikovať. Ako však odvolací súd vysvetlil vyššie,
v záujme maloletého dieťaťa a na účely riadneho plnenia rodičovských povinností, ktoré nezanikajú len
v dôsledku oddeleného života rodičov, sa vyžaduje, aby boli rodičia schopní navzájom konštruktívne a
zmysluplne komunikovať.

15. Námietky matky súvisiace s údajným agresívnym správaním otca a ublížením maloletej, nie sú z
hľadiska posúdenia správnosti napadnutého uznesenia rozhodujúce. Tieto tvrdenia matky môžu byť
relevantné v konaní o výkon rozhodnutia, nie však pri rozhodovaní o tom, či je dôvodné rodičom
uložiť neodkladné opatrenie v rozsahu psychologického poradenstva na účely zlepšenia komunikácie.Odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia s cieľom zlepšiť
komunikáciu rodičov je dôležité, že rodičia sa nedokážu navzájom oboznamovať so skutočnosťami
potrebnými na riadny výkon svojich rodičovských práv a plnenie rodičovských povinností k maloletému.

Aby sa účel komunikácie dosiahol, je nevyhnutné, aby boli obe strany ochotné svoje názory nielen
vyslovovať, ale aj počúvať toho druhého. Okrem toho aj ten, kto len mieni informácie posunúť protistrane,
tak môže urobiť rôznymi spôsobmi. Rôzne spôsoby komunikácie majú celkom zjavne aj vplyv na to,
či a ako adresát danú informáciu príjme a či a ako komunikáciu opätuje. Zvládnutie komunikácie vo
vypätých situáciách nemusí byť jednoduché a rodičia maloletej majú v tejto oblasti zjavne ťažkosti,

čo len opäť potvrdzuje potrebu zásahu súdu v súčinnosti s odborníkom. Aby mohla komunikácia
rodičov prebiehať na potrebnej úrovni, je nevyhnutné dosiahnuť aj subjektívne zlepšenie komunikačných
schopností rodičov. Za okolností zistených súdom prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu
dôvodnépožadovať-atoodobochrodičov-abyvzáujmemaloletejprijaliodbornúpomoc.Cieľomnemá
byť len zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov týkajúcu sa výchovy a starostlivosti o maloletú vzhľadom
na postoje matky, ale aj usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin

maloletej a zlepšiť rešpektovanie otca v roli rodiča zo strany matky. Neodkladné opatrenie nariadené
napadnutým uznesením sleduje práve tento cieľ, a preto je podľa odvolacieho súdu vecne správne.

16.Odmietavýpostojmatkyzaujatývodvolaníprotinapadnutémuuzneseniuvšakvyvolávaodôvodnené
obavy, že sa matka bude uloženému neodkladnému opatreniu vyhýbať alebo sťažovať jeho výkon

podobne, ako to zistil prvoinštančný súd v konaní o výkon rozhodnutia. Aby boli ciele nariadeného
neodkladného opatrenia splnené, je nevyhnutné sledovať priebeh psychologického poradenstva a
prístup rodičov. Ak jeden z rodičov bezdôvodne odmietne participovať, aj len čiastočne, môže to byť
dôvod na prehodnotenie účinnosti nariadeného výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 8 ZoR. Je
však úlohou odborníka - psychológa, aby svojimi odbornými schopnosťami vplýval na účastníkov s

cieľom predísť takémuto stavu. Ak sa tieto snahy minú účinkom, je na ňom, aby v rámci jemu uloženej
povinnosti predkladať správy súdu, poskytol dostatočný podklad na posúdenie účinnosti neodkladného
opatreniaaumožnilsúduprípadneadekvátnymspôsobomzasiahnuť.Zhľadiskavymedzeniapovinností
psychológovi (ÚPSVaR) ale odvolací súd považoval napadnuté uznesenie za nedostatočné, pretože sa
ním neuložila konkrétna povinnosť podávať správy vo vopred stanovených intervaloch (prvoinštančný

súd ponechal na ÚPSVaR, aby tak učinil „po uskutočnení niekoľkých konzultácií“). Odvolací súd zastáva
názor, že potreba intenzívne sledovať plnenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby mal prvoinštančný
súd k dispozícii správu o výsledku psychologického poradenstva každý mesiac.

17.Zrovnakýchdôvodovpovažovalodvolacísúdzapotrebnénariadenéneodkladnéopatrenieobmedziť

na čas, ktorého koniec bude určený pevným termínom. Prvoinštančný súd trvanie neodkladného
opatrenia síce formálne obmedzil „do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“, no ani z výroku I a ani
z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nemožno dozvedieť, či konaním vo veci samej mal na mysli
konanie o uloženie výchovného opatrenia alebo konanie o výkon rozhodnutia. V každom prípade sa
ale odvolaciemu súd javí ako vhodné obmedziť trvanie neodkladného opatrenia šiestimi mesiacmi od

doručenia tohto zmeňujúceho uznesenia odvolacieho súdu. To, samozrejme, nezbavuje prvoinštančný
súd povinnosti uplatniť § 37 ods. 8 ZoR alebo vykonať iné vhodné opatrenia vrátane tých poriadkových,
ak ešte pred uplynutím tohto obdobia zistí, že sa nariadené neodkladné opatrenie míňa účinkom.
Naopak, pokiaľ bude svoje ciele napĺňať, prvoinštančný súd zváži, či je vhodné predĺžiť jeho trvanie.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie síce
správne posúdil potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, no toto neodkladné opatrenie treba spresniť a
doplniť, v dôsledku čoho odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I zmenil
(§ 388 CSP).

19. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože návrh treba meritórne prejednať, o náhrade
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo
veci samej (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).