Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Pc/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617212022
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617212022.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: M. Z.,

D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: U. Z.N., D.. XX.X.XXXX, trvale
bytom H. XXX/XX, G. a maloletému dieťaťu: Z. Z., D.. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenom
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o určenie otcovstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd zaväzuje otca U. Z. prispievať na výživu O.C. Z. Z. výživným vo výške 93,33 Eur mesačne,
počnúc od 22.3.2017 do 30.6.2017, výživným vo výške 60,- Eur mesačne počnúc od 1.7.2017 do
31.8.2020 a výživným vo výške 70,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2020, ktoré výživné je otec povinný

uhrádzať vždy do 15.teho dňa v mesiaci, k rukám matky vopred.

II. Zaostalé výživné zo strany otca U. Z. pre mal. Z. Z. za obdobie od 22.3.2017 do 30.9.2020 vo výške
2.650,- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štát má voči otcovi dieťaťa U. Z. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd náhradu trov konania štátu voči matke maloletého nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.6.2017 bol na tunajšom súde podaný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia,
že biologickým otcom jej maloletého syna Z. je ňou označený muž U. Z.. Zároveň bol ňou podaný
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby maloletý bola zverený do jej
osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný výživným vo výške 50,- Eur mesačne. V návrhu uviedla, že
s domnelým otcom svojho dieťaťa sa zoznámili v roku 2016 a po niekoľkomesačnej známosti začali žiť
spolu v prenajatom byte. Jej príjmom je rodičovský príspevok a invalidný dôchodok.

2. Podaním doručeným súdu dňa 21.6.2018 navrhovateľka pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a
povinností navrhla zaviazať otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 110,- Eur mesačne a zároveň
navrhla, aby súd zaviazal otca prispieť na výbavičku dieťaťa sumou 800,- Eur.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 9C/21/2017-120 zo dňa 3.10.2018 tak, že určil,
že U. Z. je otcom maloletého Z. Z.. Zároveň zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca

zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne počnúc od 22.3.2017 do 30.6.2017
a výživným vo výške 70,- Eur mesačne počnúc od 1.7.2017. Zaostalé výživné zo strany otca pre
maloletého za obdobie od 22.3.2017 do 31.10.2018 vo výške 1 452,- Eur súd zaviazal otca uhradiť v
lehote do 31.12.2018. Štátu súd priznal nárok vo vzťahu k otcovi maloletého na náhradu trov konania vplnom rozsahu. Dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 9Pc/21/2017-189 zo dňa 19.12.2019 súd schválil dohodu
rodičov o úprave styku otca s maloletým na každú párnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. za
prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého.

4. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/13/2020-204 zo dňa 28.2.2020 bol rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 9C/21/2017-120 zo dňa 3.10.2018 vo výroku o výživnom dlžnom výživnom a
trovách štátu zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že súd nevykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu a obmedzil sa iba na zisťovanie výdavkov matky a dieťaťa bez toho, aby riadne vykonal
dokazovane aj ohľadom mesačných výdavkov otca.

5. Po zrušení veci odvolacím súdom sa otec maloletého na pojednávania vo veci nezúčastnil. Súd
doručoval otcovi dieťaťa predvolanie na pojednávanie na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v
Registri obyvateľov SR, ako aj na adresy, ktoré v priebehu konania otec súdu oznámil ako adresy, na

ktorých bude preberať zásielky súdu. O určených termínoch pojednávania bol otec upovedomený aj
telefonicky a to v dostatočnom časovom predstihu, takže lehota na prípravu na pojednávania bola u otca
zachovaná. Napriek uvedenému sa otec dieťaťa pojednávaní nezúčastnil. Neprítomnosť na pojednávaní
konanom dňa 20.8.2020 vopred neospravedlnil, až následne súdu telefonicky oznámil, že si pomýlil deň
pojednávania.Neprítomnosťnapojednávaníurčenomna24.9.2020otecdieťaťaospravedlniltelefonicky

v uvedený deň z dôvodu zmeškania vlakového spojenia z Košíc do Spišskej Novej Vsi. Uvedený dôvod
súd nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku na odročenie
pojednávania a preto v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil

nasledovné:

7. Starostlivosť o maloletého Samuela od jeho narodenia zabezpečuje matka. Okrem maloletého
Z. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka dieťaťa vo svojich výpovediach uviedla, že maloletý je
alergik s čím sú spojené zvýšené výdavky. Okrem toho od narodenia má kožné problémy, v dôsledku

čoho nemôže užívať bežné hygienické potreby, ale kozmetiku zn. Bioderma. Od septembra 2020 Z.
navštevuje materskú škôlku, kde uhrádza mesačne 60,- Eur. Otec na výživu dieťaťa od narodenia
Z. ničím neprispieva, dieťa nenavštevuje. S maloletým býva u svojej matky, kde uhrádza polovicu
nájomného a inkasa vo výške 170,- Eur mesačne. Jej jediným príjmom, po ukončení vyplácania
rodičovského príspevku v apríli 2020, je len invalidný dôchodok.

8. Otec maloletého vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.4.2018 uviedol, že po narodení
maloletého Z. nenavštívil, nevidel ho, keďže na to nemal dôvod. Vyživovaciu povinnosť má k 11
- ročnej dcére. Privyrába si len brigádnicky a to v súčasnej dobe, ako aj v dobe keď žil s matkou
maloletého v spoločnej domácnosti, kedy dosahoval príjem cca 600,- až 700,- Eur mesačne. Jednalo

sa o prácu na stavbách, je vyučený murár. Žiaden majetok väčšej hodnoty nevlastní. Na pojednávaní
konanom dňa 19.12.2019 otec dieťaťa uviedol, že je naďalej nezamestnaný, nie je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie. Pracuje len brigádnicky s príjmom mesačne vo výške 500,- maximálne 600,-
Eur. Vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Z. má len k jednému dieťaťu. Maloletého Z. doposiaľ
nenavštívil, neprejavil o to záujem, keďže čakal na rozhodnutie súdu.

9. Príjmom matky od narodenia dieťaťa bol rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur mesačne, od
1.2.2018 vo výške 214,70 Eur mesačne, ktorý poberala do apríla 2020. Okrem toho matka poberala
aj invalidný dôchodok vo výške 290,60 Eur mesačne. Z dôchodku mala vykonávané exekučné zrážky,
po ktorých jej bol dôchodok vyplácaný v sume 254,97 Eur mesačne. Podľa správy Sociálnej poisťovne

ústredie od januára 2020 matka poberá invalidný dôchodok vo výške 306,90 Eur mesačne.

10. Maloletý Z. do 1.9.2020 bol v celodennej osobnej starostlivosti matky. Od 2.9.2020 navštevuje
predškolské zariadenie, kde je uhrádzaný poplatok 60,- Eur mesačne. V súvislosti s jeho zdravotným
stavom užíva lieky, na ktoré matka, podľa jej vyjadrenia uhrádza sumu 25,- Eur mesačne a zároveň

maloletý používa hygienické prostriedky v sume 60,- Eur mesačne.

11. Otec dieťaťa v období od 1.1.2017 doposiaľ nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nepoberal hmotnú núdzu, rodičovský príspevok, ani iné sociálne dávky. Nie je vlastníkom resp.spoluvlastníkom nehnuteľností a taktiež nie je vedený ako držiteľ alebo vlastník motorových vozidiel. Od
24.7.2018 bol zamestnaný na základe Dohody o vykonaní práce s tým, že pracovnoprávny vzťah začal
25.7.2018 a pracovná úloha mala byť vykonaná do 31.12.2018. Podľa mzdového listu mal v mesiacoch

júl a august 2018 príjem vo výške 103,92 Eur čistej mzdy mesačne. Podľa oznámenia zamestnávateľa
pracovný pomer bol ukončený vzájomnou dohodou a preto nebolo možné ho naďalej zamestnávať.

12. Okrem maloletého Z. má otec dieťaťa vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, na
výživu ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12P/114/2009-21, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 30.9.2009, zaviazaný prispievať sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na
jedno nezaopatrené dieťa od 15.6.2009.

13. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bol súdu predložený prehľad voľných pracovných
miest pre osobu s ukončeným stredoškolským vzdelaním (vyučený murár), z ktorého bolo zistené, že
úrad k 7.8.2018 evidoval sedem voľných pracovných miest (okrem ďalších napr. pomocný pracovník na

stavbe, stavbár, stavebný robotník) s nahlásenou mzdou do 700,- Eur mesačne. Podľa aktualizovaného
prehľadu voľných pracovných miest pre osobu s ukončeným stredoškolským vzdelaním (vyučený
murár), úrad k 3.8.2020 evidoval päť voľných pracovných miest (okrem ďalších pomocný pracovník na
stavbe, stavebný montážnik) s nahlásenou mzdou do 700,- Eur mesačne.

14. Prešetrením pomerov u maloletého bolo zistené, že matka poskytuje dieťaťu riadnu starostlivosť.
S maloletým žije u domácnosti so svojou matkou, spoločne obývajú dvojizbový byt, za ktorý sa uhrádza
nájomné a inkaso v sume 340,-Eur mesačne. Maloletý má atopickú dermatitídu a je silný alergik.

15. Súd požiadal o prešetrenie pomerov aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, z

ktorého správy bolo zistené, že otec dieťaťa na adrese, ktorú uviedol pred prvým rozhodnutím súdu ako
adresu svojho bydliska sa nezdržiava. Následne uviedol, že býva u svojho kamaráta, ktorý nesúhlasí
s prešetrením pomerov.

16. Navrhovateľka predložila súdu pokladničné doklady o zakúpení detskej výbavičky a to doklady:

- zo dňa 20.4.2017 na sumu 34,70 Eur (deka, dupačky, ortopedické nohavičky, zavinovačka, body)
- zo dňa 18.9.2017 na sumu 35,60 Eur (čiapka, overal, pančuchy)
- zo dňa 19.4.2018 na sumu 21,80 Eur (detské nohavice, body)
- zo dňa 4.7.2017 na sumu 5,10 Eur (čiapka)
- zo dňa 19.7.2017 na sumu 23,20 Eur (3 ks osuška, plienky)

- zo dňa 24.5.2017 na sumu 6,38 Eur (baby pulóver, elastické prestieradlo)
- zo dňa 19.7.2017 na sumu 5,22 Eur (2 ks kojenecká fľaša, hrýzatko)
- zo dňa 14.12.2017 na sumu 17,39 Eur (detská drogéria)
- zo dňa 18.8.2017 na sumu 3,76 Eur (miska, lyžička)
- zo dňa 18.5.2017 na sumu 14,95 Eur (2 ks čiapka, osuška)

- zo dňa 22.5.2017 na sumu 291,30 Eur (detský kočík)
- zo dňa 24.3.2017 na sumu 12,70 Eur (detská vanička)
- zo dňa 28.12.2017 na sumu 23,15 Eur (spací vak)
- zo dňa 19.5.2017 na sumu 9,68 Eur (nožnice, odsávačka, termobox)
- zo dňa 24.5.2017 na sumu 44,53 Eur (chlapčenské dojčenské súpravy, podbradník, deka)

- zo dňa 15.6.2018na sumu 21,05 Eur (hrnček, chlapčenská dojčenská čiapka, nohavice, hračka)
- zo dňa 20.3.2017 na sumu 33,- Eur (detská košieľka, 2 ks zavinovačka)
- zo dňa 21.3.2018 na sumu 27,10 Eur (súprava, vesta, rukavice, čiapka)
spolu v sume 630,61 Eur. Navrhovateľka predložila aj ďalšie pokladničke doklady týkajúce sa
zabezpečenia bežnej výživy dieťaťa.

17. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujúpomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

19. Podľa § 62 ods. 2 až 4 veta prvá Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmiere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 ač 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9Pc/21/2017-120 zo dňa 23.10.2018 vo výroku o určení otcovstva
U. Z. k maloletému Z. Z. a výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je právoplatný.
Predmetomtohtoďalšiehokonaniabolorozhodovanieovýživnomzostranyotcapremaloletého,dlžnom

výživnom a trovách štátu.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že starostlivosť o maloletého Z. od jeho narodenia
zabezpečuje matka. Otec o dieťa od jeho narodenia žiadnym spôsobom záujem neprejavuje, dieťa
nenavštevuje a na jeho výživu ničím neprispieva.

25. Zákonnými kritériami určenia rozsahu výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatrí len výživa, ale
aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie. Odôvodnené potreby sú tak závislé
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Maloletý Z. je v predškolskom veku. Do

1.9.2020 bol v celodennej starostlivosti matky, od 2.9.2020 navštevuje predškolské zariadenie, čím sa
zvýšili výdavky v súvislosti s úhradou poplatkov v materskej škôlke, ale nepochybne aj v súvislosti so
zakupovaním oblečenia pre dieťa. V súvislosti s jeho zdravotným stavom má zvýšené výdavky týkajúce
sa zakupovania drahšej kozmetiky, ktorú musí užívať a približne od roka a pol dieťaťa aj so zakupovaním
liekov.

26. Okrem odôvodnených potrieb dieťaťa súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjmom matky dieťaťa do apríla 2020 bol
rodičovský príspevok 214,70 Eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 290,60 Eur mesačne. Od
apríla 2020 matka poberá už len invalidný dôchodok, ktorý od januára 2020 poberá vo výške 306,90 Eur

mesačne. Vyživovaciu povinnosť má matka len k maloletému Samuelovi. S dieťaťom žije v domácnosti
so svojou matkou, kde sa podieľa sumou 170,- Eur mesačne na úhrade nájomného a inkasa. U matky,
okrem uvedených skutočností súd prihliadol aj na to, že sa podieľa na uspokojovaní odôvodnených
potrieb dieťaťa aj osobnou starostlivosťou, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine.

27. Otec dieťaťa bol od 25.7.2018 do konca augusta 2018 zamestnaný s príjmom 103,92 Eur mesačne.
Od 1.7.2017 doposiaľ nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa vyjadrenia otca
dieťaťa, pracuje len brigádnicky s príjmom 500,- až 600,- Eur mesačne. Okrem maloletého Z. mávyživovaciupovinnosťkmaloletejdcére,navýživuktorejbolsúdomzaviazanýplatiťvýživnévminimálnej
zákonnej výške.

28. V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu bol otec maloletého vyzvaný na oznámenie a
zdokladovanie jeho mesačných výdavkov. Písomná výzva súdu bola otcovi maloletého doručovaná
na adresu jeho trvalého pobytu a zároveň na adresy, ktoré uviedol za účelom doručovania súdnych
zásielok t.j. adresu G. XX, G., A. X, G., ako aj M. X, G.. Uvedené zásielky súd považoval za doručené
otcovi dieťaťa v zmysle § 112 Civilného sporového poriadku. Okrem toho bol otec dieťaťa vyzvaný na

predloženie dokladov o jeho mesačných výdavkoch aj telefonicky a to dňa 12.8.2020 a dňa 20.8.2020,
kedy oznámil, že za nájom t.j. za bývanie platí mesačne sumu 160,- Eur.

29. Od začatia tohto konania t.j. od 13.6.2017 sa otec dieťaťa zúčastnil len dvoch pojednávaní. Na
vyššie uvedené výzvy súdu na oznámenie a zdokladovanie svojich zárobkových pomerov od 1.1.2017
doposiaľ a oznámenie a zdokladovanie jeho mesačných výdavkov, otec dieťaťa okrem oznámenia výšky

nájomného v sume 160,- Eur mesačne, nereagoval. Je však zrejme, že okrem nákladov na bývanie
má otec dieťaťa všeobecne výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy, ošatenia. Takéto výdavky
má však aj matka maloletého. Okrem uvedeného otec dieťaťa minimálne od 1.1.2017 doposiaľ nie je
vedený ako uchádzač o zamestnanie. Napriek opakovaným výzvam súdu neoznámil názov a adresu
zamestnávateľov,uktorýchoduvedenejdobypracoval.Sámvšakvpriebehukonaniauviedol,žepracuje

brigádnicky a takýmto spôsobom si zarobí cca 600,- Eur mesačne.

30. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd opätovne prehodnotil výšku výživného zo strany otca pre
maloletého a výživné určil v sume 60,- Eur mesačne počnúc od 22.3.2017 t.j. narodenia maloletého do
31.8.2020 a vo výške 70,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2020 t.j. od doby kedy maloletý začal navštevovať

predškolské zariadenie do budúcna.

31. Pri určení uvedenej výšky výživného súd vychádzal z potrieb dieťaťa. Maloletý bol do 1.9.2020 v
celodennej opatere matky, od 1.9.2020 sa jeho odôvodnené pomery zvýšili a to jednak v súvislosti s
vekom, ako aj v súvislosti s tým, že začal navštevovať materskú škôlku. Uvedené je dôvodom zvýšenia

výživného od uvedeného dňa. Príjmom matky maloletého bol od narodenia dieťaťa rodičovský príspevok
a invalidný dôchodok. Od apríla 2020 sa jej príjem znížil, keďže od tej doby je jej príjmom len invalidný
dôchodok. Zníženie príjmu matky taktiež odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca pre dieťa.

32. Pokiaľ sa týka otca dieťaťa súd vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti vychádzal z toho, že

otec sa sám bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Z dokazovania je totiž zrejme,
že otec ako vyučený murár pokiaľ by bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, mohlo mu byť
ponúknuté pracovné miesto adekvátne jeho profesií s príjmom do 700,- Eur mesačne brutto. Preto súd
vychádzal z príjmu otca vo výške do cca 600,- Eur mesačne, čo korešponduje aj s príjmom, ktorý si vie
otec dieťaťa podľa jeho vlastného vyjadrenia brigádnicky zarobiť v priebehu jedného mesiaca. Uvedený

predpokladaný príjem pritom otec mohol mať zabezpečený v prípade pracovného pomeru počas celého
roka.

33. Súd ďalej uvádza, že pri určení výšky výživného u matky maloletého zohľadnil tú skutočnosť, že
vzhľadom na vek dieťaťa si plní svoju vyživovaciu povinnosť práve osobnou starostlivosťou o dieťa.

34. Otec dieťaťa napriek opakovaným výzvam svoje mesačne výdavky súdu, okrem výdavkov na
bývanie, neoznámil a nedokladoval. Preto súd vychádzal z toho, že otec má mesačne výdavky tak ako aj
matka dieťaťa v súvislosti s bývaním a základnými potrebami človeka t.j. zabezpečením stravy, ošatenia
a pod.. Ďalšie výdavky t.j. výdavky napr. v súvislosti so zdravotným stavom a pod. otec dieťaťa súdu

neoznámil. Výdavky rodičov tak otca, ako aj matky súd pri posudzovaní považoval za rovnaké, pritom
konštatuje, že otec dieťaťa má resp. môže dosahovať príjem dvojnásobne vyšší ako matka. Jeho životná
úroveň je teda vyššia ako životná úroveň matky maloletého.

35. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, na ktorú poukázal aj otec dieťaťa vo svojom odvolaní, by sa

výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % priemerného čistého mesačného
príjmu. Súd však samozrejme musí zohľadniť aj okolnosti konkrétnej veci, v tomto prípade najmä to, že
otec okrem maloletého Z. má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu.36. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo výživné zo strany otca určené vo výške
60,- Eur mesačne od narodenia dieťaťa, čo predstavuje len 10 % z jeho predpokladaného príjmu,
zohľadňujúc jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a od 1.9.2020, kedy sa pomery u maloletého Z. podstatne

zvýšili, v sume 70,- Eur mesačne.

37. V prípade novorodencov sa vo výživnom môžu zohľadniť aj náklady spojené s nákupom výbavičky
pre dieťa. Matka maloletého Z. uviedla, že v súvislosti s nákupom detskej výbavičky mala celkove
náklady vo výške cca 1 000,- Eur. Súdu predložila pokladničné doklady týkajúce sa výbavičky dieťaťa

len v sume 630,61 Eur. Náklady spojené s výbavičkou dieťaťa sú spojené s nákupom základných vecí
nevyhnutných v súvislosti s jeho narodením t.j. zakúpenie základného detského oblečenia, zavinovačky,
detského kočíka, postieľky, kojeneckých fliaš a pod. Z uvedeného dôvodu do preukázanej hodnoty
nákladov na zakúpenie detskej výbavičky súd nezahrnul nákup v sume 21,80 Eur dňa 19.4.2018, v
sume 17,39 Eur dňa 14.12.2017, v sume 23,15 Eur dňa 18.12.2017 a v sume 27,10 Eur dňa 21.3.2018.
Jedná sa o nákup viac ako pol roka po narodení dieťaťa, kedy zakúpené vecí sa týkajú už bežnej výživy

maloletého. Zo strany matky tak v konaní bolo preukázané zakúpenie výbavičky pre maloletého v sume
541,17 Eur (630,61 Eur mínus 89,44 Eur).

38. Výdavky na zakúpenie výbavičky pre dieťa majú byť čiastočne uhrádzané z pôrodného, čo bolo
potvrdené aj matkou v tomto konaní a čiastočne zo strany rodičov. Vzhľadom na uvedené a výšku

preukázaných nákladov výbavičky, súd zaviazal otca prispieť na výbavičku sumou 100,- Eur. Výdavky na
tzv. výbavičku maloletého dieťaťa sa majú zohľadniť pri určovaní výživného na maloleté dieťa. preto súd
určilvýživnézaobdobieprvýchtrochmesiacovzostranyotcavovýške99,33Eur(60,-Eurbežnévýživné
+ 33,33 Eur príspevok otca na výbavičku dieťaťa) a následne výživné vo výške 60,- Eur mesačne. Od
1.9.2020 u maloletého Samuela ako už bolo uvedené nastala podstatná zmena pomerov. V dôsledku

toho, že začal navštevovať predškolské zariadenie sa výdavky na jeho potreby zvýšili, pričom aj u matky
došlo k výraznej zmene, keďže jej príjem sa znížil v dôsledku toho, že prestala poberať rodičovský
príspevok.

39. Výživné pre maloletého súd určil od narodenia dieťaťa t.j. od 22.3.2017. Na výživu maloletého

jeho otec doposiaľ ničím neprispel a preto bolo vyčíslené zaostalé výživné zo strany otca pre maloletého
za obdobie od 22.3.2017 do 30.9.2020 a to v sume 2 650,- Eur. Za mesiac marec 2017 bolo zaostalé
výživné určené za 10 dní v sume 20,- Eur plus suma 1 860,- Eur výživné za 41 mesiacov (apríl 2017 až
august 2020) po 60,- Eur plus 70,- Eur za mesiac september 2020 plus 100,- Eur výbavička. Vzhľadom
na výšku sumy zaostalého výživného súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 Civilného sporového

poriadku určil otcovi zaplatiť toto zaostalé výživné v lehote dlhšej ako 3 dní a to v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

40. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

41. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. O trovách konania súd nerozhodoval poukazujúc na ustanovenie § 57 Civilného mimosporového

poriadku. V konaní vznikli trovy štátu úhradou znalečného. K úhrade týchto trov v rozsahu 50 % súd
poukazujúc na rozhodnutie odvolacieho súdu zaviazal otca dieťaťa a to aj z dôvodu, že znalecké
dokazovanie bolo vykonané na základe jeho návrhu a v konaní nebol úspešný. Matku k úhrade trov
štátu súd nezaviazal poukazujúc na jej osobné a majetkové pomery, kedy jej príjmom je len invalidnýdôchodok, z ktorého zabezpečuje aj potreby maloletého, keďže otec na jeho výživu doposiaľ ničím
neprispieva. O výške trov bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.