Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 22, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200133
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200133.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: H-PROBYT, spol. s r.o., so sídlom Povraznícka
4, 811 05 Bratislava, IČO: 35 722 924, právne zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, proti žalovanému:
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most, 3946/6, 814 06 Bratislava,
IČO: 31 755 194, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova

83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, v konaní, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PUSR-2020/18704-3/88722/68/NEM zo dňa 30.11.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2020/18704-3/88722/68/NEM zo dňa
30.11.2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 01.02.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“
alebo aj ako „krajský súd“) dňa 02.02.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2020/18704-3/88722/68/NEM zo dňa
30.11.2020 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava č. KPUBA-2020/6032-04/59 683/MIC

zo dňa 28.07.2020 (ďalej len ako ,,prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím Krajský
pamiatkový úrad Bratislava (ďalej aj ako ,,KPÚ Bratislava“ alebo aj ako „prvostupňový orgán“) rozhodol,
že žalobca ako právnická osoba sa dopustil iného správneho deliktu tým, že bez súhlasu KPÚ
Bratislava vymenil existujúcu vstupnú bránu za novú - kovovú bránu, ktorá nie je vhodným dotvorením
domu s klasicistickou úpravou, keďže brána predstavuje tzv. „podnikateľské baroko“ a nemá historické
opodstatnenie, ani nie je riešená v konkrétnom historickom slohu v nadväznosti na zachované historické

riešenie uličnej fasády, pričom materiálové riešenie brány (kovová brána s nad svetlíkom z lexanu) nie
je v súlade s riešením historických brán domov v danej lokalite, čím naplnila skutkovú podstatu ust. §
43 ods. 1 č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„pamiatkový zákon“) v spojitosti s ust. § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona, ktorého sa dopustí tá
právnická osoba, ktorá uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti,
ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme,

bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo
nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku, za čo mu bola uložená
pokuta podľa ust. § 43 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ust. § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona
vo výške 4 650 eur. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím zrušil a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, aby mu bol priznaný nárok na
úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.2. Žalobca súčasne s podaním žaloby požiadal správny súd, aby uznesením priznal jeho žalobe
odkladný účinok podľa ust. § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým,

že z preskúmavaných rozhodnutí mu plynie povinnosť na neprimerane vysoké peňažné plnenie a to
uhradiť pokutu vo výške 4 650 eur, ktoré je zjavne neprimerané ku skutku, ktorý mu je kladený za
vinu s tým, že jeho neodkladným zaplatením by mu hrozila finančná ujma. Argumentoval súčasnou
hospodárskou situáciou, v ktorej je väčšina podnikateľov na hranici platobnej schopnosti. Ďalej uviedol,
že uloženie pokuty môže byť základom pre podnet na vykonanie dohľadu podľa zákona č. 246/2015 Z. z.

osprávcochbytovýchdomovaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepubliky(ďalejlen
ako „zákon 246/2015 Z.z.“) a podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č.182/1993 z. z.“), pričom výkon dohľadu by mohol
viesť k tomu, že žalovaným popísaný skutok by bol aj predmetom konania pred Ministerstvom dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré by mohlo žalobcu dodatočne na základe
napadnutého rozhodnutia sankcionovať a v konečnom dôsledku by mu hrozilo aj prípadné vyčiarknutie

zozoznamusprávcovanutnosťukončeniačinnosti.Žalobcamázato,žetaktozávažnénásledkybymali
byť odôvodnené iba na základe riadne preskúmaného rozhodnutia, u ktorého nemôžu byť pochybnosti
o jeho zákonnosti.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným

podaním zo dňa 22.03.2021 a dňa 26.03.2021 predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo
vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že z informácií dostupných na stránke: M.:/..C..X. vyplýva,
že žalobca za rok 2020 zvýšil svoj zisk o 67% na 60 801 eur a tržby mu narástli o 9% na 873 040 eur.
Je teda zrejmé, že aktuálna hospodárska situácia nemá na žalobcu vonkoncom negatívny vplyv, ani

to do budúcnosti nemožno predpokladať, keďže podniká v oblasti správy bytových domov. Povinnosť
uzatvoriť zmluvu so správcom bytového domu (ak ju len nevykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov) vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z. z., teda nemožno očakávať, že by bol
žalobca ohrozený pandémiou. Žalovaný nesúhlasil s argumentom žalobcu, že uloženie pokuty môže byť
základom na podnet pre vykonanie dohľadu, prípadne až konanie pred Ministerstvom dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja, ktoré by mohlo dodatočne žalobcu sankcionovať, nakoľko podľa ust. § 12 ods.
2 písm. h) zákona č. 246/2015 Z.z. môže byť právnická osoba vyčiarknutá zo zoznamu správcov len
vtedy, ak mu za posledných 24 mesiacov bola viac ako trikrát právoplatne uložená pokuta za porušenie
povinnostipodľaust.§11ods.4.Zároveňuviedol,žeust.§11ods.4nesankcionujeakékoľvekporušenie
povinnosti správcu, ale len porušenie povinnosti podľa odseku 1 alebo 2 ust. § 11 zákona č. 246/2015

Z.z.. Mal za to, že v kontexte citovaných ustanovení zákona č. 246/2015 Z. z., žalobcovi žiadny závažný
následok v súvislosti s jednou uloženou pokutou zo strany žalovaného nehrozí.

4. Žalobca v replike zo dňa 13.04.2021, doručenej správnemu súdu dňa 14.04.2021, kde k
vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.03.2021 - v časti týkajúceho sa priznania odkladného účinku správnej

žalobe uviedol, že argumenty žalovaného považuje za bezpredmetné, keďže vôbec nereflektujú
reálie podnikania a skutočnosť, že produkovaný zisk spoločnosti nie je nikdy zaručený. Za podobne
neodôvodnené považoval aj tvrdenia žalovaného o tom, že nie je ohrozený ani z možného porušenia
zákona č. 246/2015 Z. z..

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom,

7. Podľa § 185 písm. b) SSP, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno
mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to
vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej
žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh
žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný
dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma
bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu určitá
závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania

takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú všetky účinky napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia do skončenia konania pred správnym súdom, čo znamená, že takéto
rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o

výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v

preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov a to: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba

následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4.
prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo jeho
inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto

priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. Správny súd v predmetnej veci po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, s vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, so súdnym spisom, ako aj s
administratívnym spisom, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, nakoľko žalobca svoje tvrdenia,

že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska, či
finančná škoda, resp. vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, neosvedčil žiadnym relevantným
dôkazom.

13. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že okrem všeobecných náležitostí podania (ust. § 57 SSP)

návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle ust. § 185 SSP) písm. a) alebo písm. b). Pri
dôvode týkajúcom sa ust. § 185 písm. a) SSP, je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Taktiež je potrebné aj preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd poukazuje

na to, že žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom preukazujúcim skutočnosti podstatné
pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej škody resp. iného vážneho
nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia na základe
ktorého, by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu tohto rozhodnutia na
jeho majetkovú sféru a na jeho podnikateľskú činnosť. Správny súd zdôrazňuje, že samotná výška

uloženej pokuty sama o sebe ešte neosvedčuje hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej či
finančnej škody, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu. Potreba dočasnej
úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím anepostačuje len uvedenie tvrdení žalobcu s poukazom na hrozbu vzniku „prípadných následkov“ v
prípade zamietavého rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Správny poukazuje na to, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú
výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej nastupujú právne následky
predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej
žalobe. Žalobca má povinnosť dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu
osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť

závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Inštitút
odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil
zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP a aby presne konkretizoval a špecifikoval tvrdenú
hrozbu vzniku týchto následkov. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca taktiež v konaní nepreukázal, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

15. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku
závažnejujmy,značnejhospodárskejškody,finančnejškody,inýchvážnychnenapraviteľnýchnásledkov
na jeho strane v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov
definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.