Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211099
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216211099.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. E., nar. XX. C. XXXX, bytom K. D., D. Y.
XXX/XX, o 838,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 28. marca 2017 č. k. 16Csp/39/2016-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neprijateľnej podmienky,
zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že neprijateľnou podmienkou je ustanovenie
všeobecných obchodných podmienok žalobkyne účinných od 1. júla 2016: 3.12 Nepovolené prečerpanie

(„Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z

prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných
povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.
Banka upozorní klienta na nesplnenie povinnosti formou krátkej textovej správy (SMS) alebo písomnou
upomienkou, ktorú klientovi zašle bežnou listovou zásielkou alebo prostredníctvom elektronickej pošty

(e-mailom), alebo ju klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta. V prípade, že je účet
klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené prečerpanie sa považuje za
ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
v zmysle Sadzobníka“). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 401,70 eur a v časti o
zaplatenie sumy 436,72 eur a úroku z omeškania vo výške 28% ročne zo sumy 838,42 eur od 1. júla
2016 žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu

4,2%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 273 ods. 1, § 369 ods. 1, § 708, § 709, § 710, § 711,
§ 714 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm. f/ ZoSÚ
(zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53
ods. 1, 4 písm. k/, ods. 10, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 v znení neskorších
predpisov), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z..

Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o bežnom účte (osobnom účte) z 12. júla 2013, uzavretou medzi
stranami konania, ktorou sa žalobkyňa zaviazala zriadiť a viesť bežný účet, na ktorý bola povinnáprijímať peňažné vklady a platby a z ktorého bola povinná vyplácať prostriedky a vykonávať platby,
a to i nad rámec zostatku a v takomto prípade sa tieto právne vzťahy spravovali zmluvou o úvere (§
710 ObZ). Zo zmluvy o bežnom účte vzniká nárok na úrok majiteľovi účtu, predpokladom však je, aby

bola v zmluve dohodnutá možnosť debetu. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že na bežnom účte žalovaného
vzniklo tzv. nepovolené prečerpanie v zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok (VOP).
Inštitút tzv. nepovoleného prečerpania upravený v časti 3 oddielu 3.12 VOP mohol vzniknúť tým, že
žalobkyňa môže zaťažiť účet poplatkami a niektorými inými debetnými položkami. Uvedené ustanovenie
však nie je takou dohodou, akú predpokladá ustanovenie § 710 ObZ. Dotknuté ustanovenie VOP

umožňuje zaťažiť účet aj pohľadávkami, ktoré vznikajú len medzi žalobkyňou a žalovaným (z titulu
úrokov, poplatkov a pod.). Ustanovenie je svojím obsahom tiež nejasné, keďže navodzuje dojem, že
má ísť o tzv. prekročenie v zmysle § 2 písm. f/ ZoSÚ, teda o osobitnú formu spotrebiteľského úveru.
Ustanovenie hovorí tiež o tom, že pri prekročení sa umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku. V prípade prekročenia v zmysle § 2 písm. f/ ZoSÚ ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú v konkludentnej forme (veriteľ fakticky umožní uvedené

dispozície). Tomu však odporuje druhý odsek oddielu 3.12 VOP, podľa ktorého každé nepovolené
prečerpanie je porušením zmluvných povinností dlžníka. Nepovolené prečerpanie, teda ani žalobkyňa
nepovažuje za výkon práva, čím je vylúčená kvalifikácia tohto ustanovenia ako prekročenia v zmysle §
2 písm. f/ ZoSÚ. Ustanovenie 3.12 VOP treba teda vo vzťahu k rôznym pohľadávkam, z ktorých vzniká
nepovolené prečerpanie, vykladať rôzne. Pokiaľ žalobkyňa zaťaží bežný účet peňažnými prostriedkami,

ktorénazákladepríkazumajiteľaúčtuvyplatilatretejosobe(majiteľoviúčtunainýúčetalebovhotovosti),
ide o prípad predpokladaný ustanovením § 710 ObZ a takýto vzťah možno kvalifikovať ako vzťah
úverový. Prečerpanie tu možno kvalifikovať ako porušenie zmluvných povinností, pretože úlohou dlžníka
- majiteľa účtu je, aby si kontroloval svoju spotrebu a nečerpal prostriedky nad rozsah účtu, prípadne
povoleného prečerpania. Ak však žalobkyňa zaťažuje účet napríklad poplatkami, úrokmi alebo splátkami

iných úverov, nejde o prípad ustanovenia § 710 ObZ a tieto nároky nie sú nárokmi úveru v pravom
slova zmysle (žalobkyňa tu nikomu žiadne peňažné prostriedky neposkytuje). To isté platí v prípade
tzv. opravy chybného zúčtovania v zmysle 4.4.2 VOP. Dôsledkom dotknutého ustanovenia VOP je, že
žalobkyňa ako banka zaťaží účet svojimi vlastnými pohľadávkami, ktoré jej vznikli z iných právnych
titulov, avšak na tieto pohľadávky nazerá tak, akoby vznikli spôsobom uvedeným v § 710 ObZ (teda ako

keby vznikli dispozíciou majiteľa účtu s peňažnými prostriedkami nad rámec zostatku účtu). Následne sa
na takúto pohľadávku aplikujú ustanovenia zmluvy o úvere, čo znamená i právo žalobcu ako veriteľa na
úrok. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz ustanovení spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takouto
podmienkou je i ustanovenie, ktoré oprávňuje dodávateľa jednostranne meniť zmluvné podmienky.

Dotknuté ustanovenie dáva žalobkyni svojím jednostranným úkonom - zaťažením účtu právo zmeniť
právny dôvod svojej pohľadávky na pohľadávku z úveru a tým rozširovať svoje nároky voči dlžníkovi
pohľadávky. Nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu je totiž nárokom na odplatu za platobné
služby. Zúčtovaním tejto ceny na ťarchu bežného účtu a tým jeho premenou na úverový vzťah vo
forme nepovoleného prečerpania, s možnosťou úročiť ho úrokom ako každý iný úver, sa žalobkyni

umožňuje vyhnúť sa obmedzeniam výšky úroku z omeškania. Ak žalobkyňa účtuje na ťarchu bežného
účtu splátky iných úverov, zdanlivo vykáže splátku za takýto úver ako zaplatenú a preklopí ju na bežný
účetakoúvervoformenepovolenéhoprečerpania,kdejuznovaúročíúrokovousadzbou.Týmdochádza
k dvojnásobnému úročeniu sumy, keďže súčasťou splátky je aj úrok dohodnutý v úverovej zmluve.
Ďalšie zneprehľadnenie prináša možnosť zaťažovať bežný účet úrokmi z nepovoleného prečerpania

a zúčtovať na tento účet aké ďalšie nepovolené prečerpanie, ktoré sa ďalej úročí. Týmto spôsobom
banka prenáša na klienta zodpovednosť za zavinené chybné účtovanie, ktoré je povinná opraviť. Ak
žalobkyňa ako banka má možnosť kedykoľvek zaťažiť účet svojimi pohľadávkami bez súhlasu majiteľa
účtu (dlžníka) alebo, aby bol o tom vopred upozornený, nemá majiteľ účtu reálny prehľad o zostatku
na účte. Môže sa tak stať, že napriek kontrole sa majiteľ účtu ocitne v nepovolenom prečerpaní, v

dôsledku, že banka na ťarchu jeho účtu zaúčtovala určitú svoju pohľadávku. S poukazom na uvedené
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 4 písm. i/ O. z.. Jej obsiahnutie vo všeobecných
obchodných podmienkach vylučuje, aby ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú. Okrem
prípadov tzv. pravého úveru dotknuté ustanovenie ide za hranicu akceptovateľného, s prihliadnutím na
osobitosti právneho vzťahu z bežného účtu. Žalobkyňa preto nemôže uplatňovať z tohto ustanovenia

žiadne práva, najmä úrok nepovoleného prečerpania, ani právo na zmluvné pokuty, resp. za výzvu na
splatenie nepovoleného prečerpania. Žalobkyni tak možno priznať len jednotlivé nároky, ktoré vstúpili
do ním vyčísleného nepovoleného prečerpania (nárok na poplatky za vedenie účtu a platobné operácie,
jednotlivé splátky úveru odpísané z účtu, vykonané inkasá, hotovostné výbery a prevody), vyčíslené vtabuľke v bode 4 písm. c/, znížené o hotovostné vklady žalovaného. Žalobkyni tak prislúchali pohľadávky
vo výške, v akej by si ich mohol uplatňovať aj z iných dôvodov, bez navýšenia, v celkovej sume
401,70 eur. Omeškaním so zaplatením uvedených nárokov by žalobkyni vzniklo právo na úrok z

omeškania, ktorý si však žalobkyňa neuplatňovala (nie je prípustné priznať namiesto uplatňovaného
úroku zákonný úrok z omeškania). Priznanie zníženia úroku z omeškania namiesto úroku založeného
na neprijateľnej zmluvnej podmienke by odporovalo zásade efektivity európskeho práva, pretože by
bránilo efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-482/13 a C 484, 485 a

487/13). Vzhľadom k tomu, že žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie 401,70 eur, v zostávajúcej
časti bola žaloba zamietnutá. V ustanovení § 298 ods. 2 CSP sa pre takýto prípad ukladá vysloviť
neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj vo výroku rozsudku, k čomu došlo. Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil súd ustanovením § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.
z. v znení neskoršieho právneho predpisu).

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe
v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie
neposudzoval spotrebiteľský úver formou prekročenia v zmysle ZoSÚ. Dotknuté ustanovenie VOP
nemožno považovať za jednu zmluvnú podmienku, keďže obsahuje viacero zmluvných podmienok (pri
zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, po dobu nepovoleného

prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, úrok je vypočítaný z prekročenej
čiastky na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu). Súd prvej inštancie
neuviedol, ktorú zo zmluvných podmienok považuje za neprijateľnú. Znenie predmetného ustanovenia
takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle ZoSÚ. Nejedná
sa o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobkyňou. Vo VOP je venovaný osobitný

bod s názvom nepovolené prečerpanie. V zmysle § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka
vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte,
spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
V zmysle § 711 ods. 1 ObZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f/ ZoSÚ

sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte sporiteľa alebo
nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V zmysle bodu 3.4 VOP banka vedie bežné účty
výlučne na základe zmluvy o bežnom účte a v zmysle bodu 3.8 klient musí mať na bežnom účte
dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru

poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov
voči banke. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby. Dohodu o možnosti debetu obsahuje práve bod VOP vyhlásený za

neprijateľnú podmienku. V zmysle bodu 4.12 VOP rámcovú zmluvu tvoria nasledovné dokumenty:
zmluva, na základe ktorej banka zriadila a vedie pre klienta bežný účet, VOP, prípadne zmluva, na
základe ktorej banka poskytuje klientom požadované produkty a služby a obchodné podmienky, ktoré
bližšie upravujú produkty a služby. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 2 písm. e/ a § 2 písm.
f/ ZoSÚ, ako i § 1 ods. 4, 5 a § 18 ZoSÚ. Charakter povoleného prečerpania a prekročenia je

odlišný. Na povolenom prečerpaní sa zmluvné strany v zásade dohodnú a banka klientovi prečerpanie
vlastných prostriedkov na účte povolí, avšak prekročenie je automaticky prijatým prečerpaním, tak
k jeho vzniku sa nevyžaduje súhlas klienta ani osobitná dohoda či zmluva. Úrokovú sadzbu je
potrebné posudzovať z hľadiska prípustnosti výšky odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov.
Pokiaľ nepovolené prečerpanie spĺňa požiadavky ZoSÚ, ohľadom charakteristiky predmetu plnenia

zmluvy, nie je možné tento inštitút, resp. tento produkt posudzovať z hľadiska neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Uvedené platí aj o odplate za prekročenie. Súd prvej inštancie rozšíril však podmienky, za
akých môže či nemôže vzniknúť prekročenie, ktoré nevyplývajú zo ZoSÚ. V § 37 ods. 1 je zakotvená
požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Zákonodarca použil pojem hlavný predmet
plnenia, nie celkom správne, vychádzajúc z anglického znenia čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Správne mali byť použité slová „vymedzenie
hlavného predmetu zmluvy“ pokiaľ ide o primeranosť či neprimeranosť ceny, tá priamo súvisí aj s inými
podmienkami upravujúcimi rozsah poskytovaných služieb. Znenie odseku 4 písm. j/ zakotvuje možnosťodstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená. Nárok klienta
na náhradu škody nie je dotknutý, ak došlo k oprave chyby banky (4.4.2 VOP).

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne je potrebné vyhovieť.

5. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že odvolaním sa domáha zmeny rozsudku súdu prvej
inštancie, v časti, v ktorej jej nebolo vyhovené (v zamietajúcej časti žaloby vo veci samej), namietajúc i

určenie neprijateľnej podmienky vo VOP. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený
zmluvou medzi stranami konania ako spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na definičné znaky subjektov
zmluvy (§ 52 ods. 3, 4 O. z.).

6. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovaný nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej

inštancie dôvodne obligatórne skúmal, či zmluvné ustanovenia nespôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky.
Konkrétne podrobil súdnemu prieskumu ustanovenie v bode 3.12 VOP o nepovolenom prečerpaní,
uvádzaného žalobkyňou v žalobe. Vznik pohľadávok žalobkyne, z ktorých vzniká nepovolené
prečerpanie, rozlíšil súd prvej inštancie na dve skupiny, z ktorých prvá spĺňa definíciu disponovania

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte žalovaného, teda ide o prípad
predpokladaný v ustanovení § 710 ObZ a takýto vzťah možno kvalifikovať ako vzťah úverový. Druhá
skupina predstavuje však plnenia, ktoré nie sú nárokmi z úveru v pravom slova zmysle, keďže žalobca
peňažné prostriedky neposkytuje (v prípade ak žalobkyňa zaťaží bežný účet poplatkami, úrokmi alebo
splátkami iných úverov, prípady tzv. opravy chybného zúčtovania). Dôsledkom potom je, že žalobkyňa

ako banka zaťaží účet svojimi vlastnými pohľadávkami, ktoré jej vznikli z iných právnych titulov, pričom
postupuje tak, ako keby vznikli dispozíciou majiteľa účtu s peňažnými prostriedkami nad rámec zostatku
úveru,vrátaneichúročenia.Súdprvejinštanciekvalifikovaluvedenýpostupžalobkyneakourčitúdohodu
o budúcej novácii, resp. dohodu o tom, že žalobkyňa jednostranným úkonom (zaťažením bežného účtu)
mení právny dôvod svojej pohľadávky voči majiteľovi účtu na právny dôvod úveru (§ 710 v spojení s

§ 497 ObZ). Ustanovenie 3.12 VOP preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného ako majiteľa účtu.

7. Hoci súd prvej inštancie odčlenil sumu 401,70 eur z celkovej uplatňovanej sumy žalobkyňou ako
oprávnený nárok, zamietajúcu časť žalovanej sumy vôbec nekonkretizoval, teda neuviedol o aký druh

pohľadávky ide, t. j. či vznikla zaťažením účtu zo strany žalobkyne poplatkami, úrokmi, splátkami iných
úverov, prípadne inými debetnými položkami, a teda či a z akého konkrétneho dôvodu sa nejedná o
vzťah úverový, predpokladaný v ustanovení § 710 ObZ.

8. Na základe dohody medzi bankou a majiteľom účtu, banka môže úverovať bežný účet tak, že preplatí

príkazy do výšky dohodnutého debetného zostatku. V takom prípade je majiteľ účtu povinný nielen vrátiť
poskytnuté prostriedky, ale aj úroky z tzv. úveru.

9. Ustanovenie § 2 písm. e/ ZoSÚ definuje na účely tohto zákona pojem „povolené prečerpanie“,
ktorým sa rozumie forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený
u veriteľa. V ustanovení § 2 písm. f/ ZoSÚ je potom obsiahnutá definícia tzv. prekročenia, ktorým
sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte sporiteľa alebo nad rámec
dohodnutého povoleného prečerpania.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné definície a kategorizáciu pohľadávok žalobkyne z hľadiska
ich možného vzniku, v prípade zamietajúcej časti vo veci samej, je súdom nepriznaný nárok žalobkyne
nepreskúmateľným, keďže neobsahuje konkretizáciu vzniku pohľadávku a jej následné subsumovaniepod príslušnú právnu normu (keďže právnou kvalifikáciou žalobkyne súd prvej inštancie nie je viazaný).
Od primárneho posúdenia pohľadávky, či ide o umožnenie spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, prípadne nad rámec

dohodnutého povoleného prečerpania alebo nie, potom závisí posúdenie oprávnenosti (dôvodnosti)
žalobkyňou uplatňovaného plnenia. Predpokladom je špecifikácia žalovanej sumy, spôsobilá rozlíšenia
vzniku pohľadávky dispozíciou majiteľa účtu s peňažnými prostriedkami nad rámec zostatku účtu alebo
zaťažením účtu bankou (žalobkyňou) vlastnými pohľadávkami, vzniknutými z iných právnych titulov
(neprípustne jednostrannou premenou právneho dôvodu pohľadávky voči majiteľovi účtu).

11. Z dôvodu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, absentoval argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať (vo vzťahu k zamietavej časti napadnutého rozhodnutia
vo veci samej), s čím súvisí aj nemožnosť preskúmania príslušenstva pohľadávky (úrokov), ako i
postupu súdu podľa § 298 ods. 2 CSP nepriznaním plnenia dodávateľovi z dôvodu zmluvnej podmienky.
Žalobkyňa dôvodne poukázala i na chýbajúcu konkretizáciu, vzhľadom na ustanovenie 3.12 VOP,

považované súdom prvej inštancie za neprijateľnú a zmluvnú podmienku.

12. Na základe skutkového posúdenia vzniku konkrétnej pohľadávky, bude dané posúdenie možnosti
aplikácie ustanovenia § 710 ObZ, ako i relevantných ustanovení ZoSÚ, prípadne iných právnych noriem.

13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a strane

umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov
bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na
nastolenú problematiku v rovine dohadov.

14.Zdôvodu,žerozhodnutiesúduprvejinštancienezodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodnenie
rozhodnutia, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, bude v intenciách záverov odvolacieho súdu,

doplniť argumentačný základ zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej, na základe konkretizácie
žalobkyňou uplatňovaného nárok. Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia dokazovania posúdi
nárok žalobkyne, primárne z hľadiska vzniku pohľadávky. Následne preukázaný skutkový stav
subsumuje pod relevantné právne normy, či pohľadávku možno kvalifikovať ako vzťah úverový, či ide
o osobitnú formu spotrebiteľského úveru, prípadne iný zmluvný nárok. Následne zmluvné ustanovenia

podriadi obligatórnemu prieskumu rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, z hľadiska
tzv. neprijateľných podmienok (ktoré je nevyhnutné konkretizovať podľa jednotlivých skutkových
podstát zmluvných podmienok). Právne posúdenie vo vzťahu k uplatňovanému predmetu plnenia,
bude obsahovať náležité zdôvodnenie jednotlivých častí tvoriacich zostatok žalovanej sumy, vrátane
príslušenstva. Kvalifikované odôvodnenie sa bude vzťahovať i na posúdenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok.

16. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, postupovať v súlade s
ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe
ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver odôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v

danej veci prichádzajú do úvahy a stranám sporu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 193/06, III.ÚS 198/07).17. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.