Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 4, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/152/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720204267
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720204267.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcov: 1/ L. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. Z. XXX, XXX XX O. pri S. a 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z. XXX, XXX
XX O. pri S., obaja zastúpení: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom M. Flengera 4, 940 01 Nové
Zámky, IČO: 40 353 729, proti žalovanej: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811

02 Bratislava, IČO: 35 799 200, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18C/33/2020-56 zo dňa 30. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, žalovanej právo na náhradu trov konania proti žalobcom nepriznal. Uviedol,
že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia žiadali uložiť žalovanej povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov zapísaných na LV
č. XXX, v dôsledku doručenia výzvy na ohliadku nehnuteľnosti vo veci začatia výkonu dražby,
ktorú iniciovala návrhom žalovaná v rámci uplatnenia si záložného práva na nehnuteľnosti v ich

vlastníctve. Dôsledkom toho je bezprostredne hroziaca strata vlastníctva k ich nehnuteľnostiam, ktoré
sú zároveň ich obydlím. Z vykonaného dokazovania považoval za osvedčené, že na základe Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej 28.12.2006 vznikla žalovanej voči žalobcom
pohľadávka vo výške 1.500.000,- Sk titulom poskytnutého medziúveru a vo výške 150.000,- Sk titulom
poskytnutého stavebného úveru. Pohľadávka bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva,
ktorú súd vyhodnotil ako uzatvorenú platne, so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami (ods.

23 odôvodnenia rozsudku č. k. 10Co/141/2017 Krajského súdu v Žiline). Na základe tejto zmluvy bolo
zriadené záložné právo zapísané vkladom do katastra nehnuteľností dňa 15.01.2007 pod č. 4720/2006.
Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov zapísané na LV č. XXX. Žalovaná
od úverovej zmluvy odstúpila, čím právny vzťah založený úverovou zmluvou zanikol, avšak záväzok
žalobcov vyplývajúci z úverovej zmluvy (zabezpečený záložným právom) nezanikol, pretože dôvod
zániku záložného práva v dôsledku odstúpenia od zmluvy Občiansky zákonník neupravuje (§ 151

md ods. 1 OZ). Záložný veriteľ (žalovaná) je tak naďalej oprávnený požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky zo zálohu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 102/1999, ods. 25 odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/141/2017). Odstúpením žalovanej od úverovej zmluvy
vznikol nový právny vzťah, z ktorého si žalovaná v konaní sp. zn. 7Csp/81/2017 uplatnila pohľadávku
(z pôvodnej úverovej zmluvy) na zaplatenie 65.021,82 € titulom bezdôvodného obohatenia. V konaní
súd právoplatne rozhodol, že nárok žalovanej je premlčaný. Na podklade uvedeného prvoinštančný súd

uzavrel, že žalobcovia síce osvedčili podmienku existencie právneho stavu medzi stranami, a tým, že sa
začal výkon dražby založených nehnuteľností aj bezprostredne hroziacu dôvodnú obavu o stratu obydliaa osvedčenie podmienky bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, za osvedčené však podľa súdu
nie je možné považovať osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
V tejto súvislosti uviedol, že je právoplatne rozhodnuté, že odstúpením od úverovej zmluvy záložné

právo v zmysle § 151md ods. 1 OZ nezaniklo. Žalobcovia v návrhu poukázali na nové skutočnosti,
ktoré nastali po zamietnutí žaloby vo veci určenia neexistencie záložného práva, na rozhodnutie vo
veci 7Csp 81/2017, ktorým súd právoplatne rozhodol, že nárok žalovanej proti žalobcom je premlčaný. I
napriek premlčaniu nároku žalovanej žalovaná iniciovala dražbu prostredníctvom dražobníka - Aukčnej
spoločnosti, s.r.o. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na ust. § 54a OZ, ust. § 151j ods. 2

OZ, dôvodovú správu k ust. § 54a OZ. Zdôraznil, že v konajúcej veci právo zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy bolo zabezpečené záložným právom pred uplynutím premlčacej doby. S odkazom preto na ust.
§ 151j ods. 2 OZ v spojení s § 54a OZ dospel k záveru, že splnenie zákonnej podmienky v zmysle ust.
§ 326 ods. 1 CSP, dôvodnosť a trvanie nároku pre nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčené nie
sú. Zároveň podotkol, že súd nesmie nad rámec prípustnosti obmedziť, resp. ohroziť práva a oprávnené
záujmy druhej strany, v danom prípade žalovanej a pokiaľ by uložil povinnosť žalovanej, aby sa zdržala

výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zaťaženým záložným právom, konal by v rozpore s ust. §
151j ods. 2 OZ. V nadväznosti na uvedené návrh žalobcov ako nedôvodný zamietol. S poukazom na
ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP ako i úspech žalovanej v spore uzavrel, že jej síce vznikol nárok
na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom, avšak nakoľko z obsahu spisu žiadne trovy žalovanej
nezistil, nárok na náhradu trov konania jej vo vzťahu k žalobcom nepriznal.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalobcovia. Vytýkali, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastali názor, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu je extrémne protirečivé a nepresvedčivé čo sa považuje za postup, ktorým súd porušil právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. stanovisko R/2/2016). Naviac je tu i zjavne nezákonný postup
pri hodnotení dôkazov porušujúci ust. § 194 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti poukázali na znenie ust.
§ 194 ods. 1 CSP s tým, že podľa § 194 ods. 2 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný

orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, avšak nemôže o nej rozhodnúť.
Pokiaľ bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním
v odôvodnení rozhodnutia. Za nepochybné považovali, že súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia v rámci prejudiciality nemôže sám posúdiť otázku povahy či existencie obligačnej pohľadávky
žalovanej. Túto otázku už vyriešil ten istý súd rozsudkom v konaní sp. zn. 7Csp 81/2017, ktorý čiastočne

potvrdil a čiastočne zmenil Krajský súd Žilina rozsudkom sp. zn. 7Co 256/2019. Výroky oboch týchto
rozsudkov sa dajú jednoducho zhrnúť do výrokovej vety: Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. Ani
náhodou nebolo súčasťou výroku rozsudku, že obligačná pohľadávka je premlčaná. Zamietnutie žaloby
síce súdy naozaj odôvodnili premlčaním obligačnej pohľadávky, avšak ust. § 228 ods. 1 CSP upravuje
subjektívnu záväznosť výroku právoplatného rozsudku, ktorý je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa

stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Zákon teda
považuje za záväzný výlučne výrok rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2MCdo 1/2011, v
ktoromuviedol:„Záväznýjevýrokrozhodnutiaaniejehoodôvodnenie").Súdsitedavrámciprejudiciality
urobil úsudok o tom, že obligačná pohľadávka je premlčaná, čím porušil ust. § 294 ods. 2 CSP, nakoľko
si urobil úsudok o niečom, čo nebolo rozhodujúce z hľadiska posúdenia veci, nezohľadnil však záväzný

výrok rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7Csp 81/2017-372 a Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co
256/2019-483. Oba rozsudky súdov sa dajú interpretovať len jedným spôsobom, a to, že žalobcovia
sú povinní zaplatiť žalovanej sumu 0,- € a zároveň majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Či je dôvodom rozhodnutia súdu premlčanie obligačnej pohľadávky žalovanej alebo čokoľvek iné, je
úplne bezpredmetné, povinnosť zaplatiť 0,- € určená súdom znamená, že žiadna povinnosť neexistuje

a teda neexistuje na druhej strane právneho vzťahu ani žiadne právo (okrem nároku na náhradu trov
konania). Za nesprávne právne posúdenie považoval, že súd na jednej strane zistil dôvod pre dočasnú
úpravu pomerov, na druhej strane podľa neho žalobcovia neosvedčili nárok, ktorý sa má neodkladným
opatrením chrániť. Podľa súdu je možné vykonať záložné právo aj vo vzťahu k premlčanej pohľadávke.
In concreto ale ide o premlčanú pohľadávku podľa právoplatného rozhodnutia súdov. Podľa § 3 ods. 6

zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky
bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva neprevyšuje 2.000,- €. Pohľadávka aj s príslušenstvom vo výške 0,- € je menej než pohľadávka
bez príslušenstva vo výške 2.000,- €. Záložné právo má dve funkcie. Uhradzovaciu a zabezpečovaciu.Zo správania žalovanej je zrejmé, že sa necíti byť viazaná rozsudkom sp. zn. 7Csp 81/2017 v spojení
s rozsudkom odvolacieho súdu. Zjavne uplatňuje taktiku „ak to nejde súdnou cestou, vymôžeme si
našu pohľadávku mimosúdne". Hoci je takéto správanie subjektov súkromného práva pochopiteľné, vo

všeobecnosti je nebezpečné nevyvodiť zodpovednosť za pohŕdanie právoplatným rozhodnutím súdu.
Ešte nebezpečnejšie však je, ak právoplatné rozhodnutie súdu nerešpektuje samotný súd. Súd na vec
aplikoval aj ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčaním záložné právo nezaniká.
Iný názor však zaujal napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 41Co 80/2019. Podľa §
559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Občiansky zákonník pozná ešte niekoľko

spôsobov a dôvodov zániku záväzku. Ako dôvod zániku záväzku sa neuvádza rozhodnutie súdu. Ak si
niekto myslí, že jeho pohľadávka existuje a uplatní si ju na súde, súd však rozhodne zamietnutím žaloby,
platí, že taká pohľadávka neexistuje. Ak si naopak niekto myslí, že mu nevznikla deliktuálna pohľadávka
napr. povinnosť nahradiť škodu či bezdôvodné obohatenie, alebo že jeho zmluvná pohľadávka zanikla
splnením,nosúdrozhodne,žejepovinnýoprávnenejstranezaplatiťznejakéhoprávnehodôvodunejakú
sumu, platí, že záväzok existuje. Preto je podľa žalobcov na mieste aplikovať ust. § 151md ods. 1 písm.

a/ OZ s tým, že záložné právo zaniklo, pretože zanikla zabezpečená pohľadávka. Žalobcovia preukázali
nielen prvú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, v tomto prípade potrebu dočasnej
úpravy pomerov, ale aj druhú podmienku, osvedčenie práva, ochrany ktorého sa domáhajú. Za takýchto
okolností je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutím spravodlivosti.
Právo ochrany, ktorého sa žalobcovia domáhajú, je o to dôležitejšie, že ide nielen o prosté vlastnícke

právo, ale o právo súvisiace s ich obydlím. Európsky súd pre ľudské práva už vo viacerých svojich
rozhodnutiach uviedol, že odňatie obydlia je možné len ako prostriedok ultima ratio (Brežec proti
Chorvátsku, sťažnosť č. 7177/10, McCann proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 19009/04, Roux
proti Švédsku, sťažnosť č. 27183/04). Žalobcovia nepovažujú za dôležité, že navrhované neodkladné
opatrenie nadväzuje na konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7Csp 81/2017, a teda či

sa majú v prípadnom neodkladnom opatrení aplikovať aj ust. § 336 alebo 337 CSP. Jednak z obsahu
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že samotní žalobcovia pripúšťajú takúto možnosť a
teda pripúšťajú, aby im súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej alebo aby poučil žalovanú stranu
o možnosti podať žalobu vo veci samej a o následkoch nepodania takej žaloby. V prípade neúspechu v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a po úspešnej dražbe by ostala žalobcom už len možnosť

podať žalobu o neplatnosť dražby. Ich postavenie by sa stalo značne neisté, zrejme by čelili atakom
vydražiteľov, na súde by začalo konanie inak zbytočné a nehospodárne, ktoré by sa nezačalo v prípade
nariadenia neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedené žiadali uznesenie prvoinštančného súdu
zmeniť a nimi navrhované neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanej nariadiť.

3. Prípisom doručeným krajskému súdu 29.12.2020 žalobcovia žiadali o urýchlené rozhodnutie vo veci
s tým, že Aukčná spoločnosť vytýčila na 08.01.2021 prvú obhliadku, druhú 21.01.2021 a dátum dražby
stanovila na 26.01.2021 o 10.30 v Dome odborov v Žiline. Uviedli, že iba keď im bude zaslané zo súdu
neodkladné opatrenie dražbu zastavia. Rozhodnutie súdu je poslednou nádejou žalobcov ako neprísť
o strechu nad hlavou.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario, odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako správne postupom
podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k presvedčeniu, že prvoinštančný súd na podklade
skutočností tak ako boli osvedčené žalobcami, prijal správny právny záver a svoje rozhodnutie
i dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Konštatáciu prvoinštančného súdu o tom, že
žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami, bezprostredne hroziacu dôvodnú

obavu o stratu obydlia, a teda aj podmienku bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, avšak
neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nemožno považovať za
extrémne protirečivú, resp. nepresvedčivú, nakoľko z nej jednoznačne vyplýva, že pre nariadenie
neodkladného opatrenia absentovalo osvedčenie danosti, resp. pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
mala poskytnúť bezodkladná ochrana.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pre začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenia môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladné upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: písm. c) -
nenakladal s určitými vecami alebo právami, písm. d) - niečo vykonal a niečoho sa zdržal alebo niečo

znášal.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Z poukazovaného zákonného ustanovenia vyplýva požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok,
za ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie: 1/ opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, 2/
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a zároveň musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne

zabezpečiť. Ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť je možné len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

15. Podľa § 151j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže sa záložný veriteľ uspokojiť, alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

16. Predmetné zákonné ustanovenie rieši otázku premlčania pohľadávky, ktorá je zabezpečená
záložným právom. Posilnenie postavenia záložného veriteľa sa prejavuje aj v tom, že má právo uspokojiť

sa so zálohou aj vtedy, ak je zabezpečovaná pohľadávka už premlčaná. Premlčanie nespôsobuje zánik
pohľadávky veriteľa a záväzkov dlžníka. Zánik pohľadávky nastáva v prípadoch, ktoré sú upravené v
ustanovení § 559 a nasl. OZ.

17. Podľa § 151 md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), záložné právo zaniká

zánikom zabezpečenej pohľadávky.

18. Súd v konaní 7Csp/81/2017 právoplatne rozhodol, že pohľadávka žalovanej proti žalobcom je
premlčaná. Premlčaním právo na plnenie povinností nezaniká, nemôže však byť priznané alebo uznané
súdom, ak povinná osoba premlčanie po uplynutí premlčacej doby namietne. Premlčané právo ďalej

trvá ako tzv. „naturálne právo" a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na tzv. „naturálnu obligáciu", a
to i v prípade, ak v dôsledku premlčania nároku žalobcu súd takúto pohľadávku zamietol.

19. Za nenáležitú preto v tejto súvislosti považoval odvolací súd námietku žalobcov v podanom odvolaní,
že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o

začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- €, teda nemožno dražiť nehnuteľné veci (§ 3 ods.
6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). V spore vedenom pod sp. zn. 7Csp/81/2017 si
žalovaná ako žalobkyňa uplatňovala vo vzťahu k žalobcom ako žalovaným zaplatenie sumy 65.021,82
€ s príslušenstvom. Žalobcovia nepreukázali, že by na úhradu takto uplatňovanej pohľadávky uhradili,resp. poskytli nejaké plnenie, prípadne, že by pohľadávka žalovanej zanikla inak. Zároveň tiež platí, že
premlčaná môže byť iba existujúca pohľadávka.

20. Za nie bez významu tiež odvolací súd považoval, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva
na základe medzi stranami sporu uzatvorenej záložnej zmluvy, teda inej právnej skutočnosti a nie na
základe rozhodnutia súdu.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 OZ. Záložné právo sa nepremlčuje skôr než
zabezpečená pohľadávka.

23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v

tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia
po neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali
včas. Premlčaním právo nezaniká, zaniká iba žaloba, teda spôsobilosť práva byť súdne alebo inak
mocensky vykonateľné. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby, nastúpenie
jeho následkov je však podmienené námietku dlžníka. Tak, ako je pre veriteľa významnou hodnotou

právneho štátu vymožiteľnosť práva, pre dlžníka je rovnako významnou hodnotou aj naplnenie princípu
právnej istoty. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecný súd je povinný riešiť spory vedené pred ním so
zohľadnením všetkých princípov právneho štátu, najmä keď sa záujmy účastníkov konania vedeného
pred ním dostanú do rozporu.

25. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové
právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia
zo zálohu (ďalej len „premlčanie záložného práva") je upravené v ustanovení § 100 ods. 2 OZ a
premlčacia lehota tohto práva v § 101 OZ. Premlčaniu podlieha záložné právo v 3-ročnej premlčacej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo

zálohu.Akzáložnýveriteľneuplatnilvpremlčacejlehoteprávonauspokojeniepohľadávkyzabezpečenej
z výťažku z predaja zo zálohu a ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, záložný veriteľ sa
nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z
predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

26. V spojitosti s tým považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia
je inštitútom procesného práva, ktorý sa uplatní v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7Csp/81/2007 došlo k zamietnutiu žaloby žalovaného, ktorý si v
pozícii žalobcu uplatňoval vo vzťahu k žalobcom ako žalovaným pohľadávku zo Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.12.2006. Argumentovali, že vo vzťahu k vecnému právu
(záložnému právu), ktorým je zabezpečená obligačná pohľadávka neúspešne uplatnená na súde

veriteľom, je potrebné považovať takúto pohľadávku za neexistujúcu, s fatálnym dopadom na záložné
právo. Ak nemožno obligačnú pohľadávku podľa žalobcov vymáhať následkom rozhodnutia súdu, musí
platiť nevymáhateľnosť pohľadávky i vo vzťahu k všetkým druhom vymáhania, teda aj vo vzťahu k
vymáhaniu výkonom záložného práva. Z tohto hľadiska treba považovať záložné právo za zaniknuté v
zmysle ustanovenia § 151 md ods. 1 písm. a) OZ s následkom zániku zabezpečenej pohľadávky.

28.Jepotrebnédaťzapravdužalobcomvtom,žezáložnéprávozanikápredovšetkýmvdôsledkuzániku
pohľadávky, ktorá bola záložným právom zabezpečená. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že ani
tým, že súd právoplatným rozsudkom záložnému veriteľovi pohľadávku vo vzťahu k záložnému dlžníkovinepriznal a jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol, samo o sebe nedošlo k zániku pohľadávky, ktorá bola
zabezpečená záložným právom. K zániku pohľadávky, resp. záväzku plniť, totiž dochádza v prípadoch
uvedených najmä v ustanovení § 559 a nasl. OZ, ktorý zánik pohľadávky spôsobom poukazovaným

žalobcami nepozná. Ako bolo uvedené vyššie, premlčanie pohľadávky jej zánik nespôsobuje. Zároveň je
dôležité rozlišovať medzi premlčaním pohľadávky a premlčaním záložného práva. Tak, ako je potrebné
namietať premlčanie pohľadávky, tak je potrebné osobitne namietať i premlčanie záložného práva,
nakoľko iba v takom prípade stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia
zo zálohu, pokiaľ je jeho záložné právo premlčané.

29. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu, v ostatnom sa
stotožniac i s jeho odôvodnením, ako správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s konaním o
nariadení neodkladného opatrenia účelne vynaložené výdavky nevznikli.

30. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)