Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120011050
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120011050.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2020, proti
odsúdenému X. E., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp.zn. 5PP/67/2020 zo dňa
28.8.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného X. E..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľa§66ods.1písm.a/Tr.zákona zamietolnávrhodsúdenéhoo
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/108/2015 zo dňa 3.9.2015, v rovnaký deň právoplatným,
ktorým bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/

Tr. zákona a ktorý mu bol nariadený ako nepodmienečný dňa 13. 8. 2019 v ústave na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 1.
2019, pretože sa neosvedčil v skúšobnej dobe.

Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na podmienečné prepustenie podal v zákonnej lehote odsúdený
sťažnosť, prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 3. 9. 2020. Dôvody sťažnosti doplnil

odsúdený písomným podaním zo dňa 5.10.2020. Poukázal na skutočnosť, že nebol v posledných 10
rokoch trestaný, až dostal podmienku, ktorú teraz vykonáva ako prvý trest. Naposledy vykonával trest
v Kráľovej v strednom stupni stráženia, ktorá naňho tak výchovne zapôsobila, že žil riadny život a
vzťahy s bratom aj s rodinou boli a sú dobré. Doma strávil 14 mesiacov bez problémov. Tento trest,
ktorý „sedí“ naňho nijako nepôsobí, je to starý trest. V ústave mal cievnu „porážku“ a navyše má už
iba jednu stranu pľúc. Pravda je, že je chorý a že naňho doma čakali, že príde. V doplnení dôvodov

sťažnosti, doručených súdu dňa 21. októbra 2020, odsúdený uviedol skutočnosti ako relevantné dôvody
jeho podmienečného prepustenia a to smrť brata Q. E., ktorý podľahol zákernej chorobe a je aj jediným
poškodeným v predmetnej veci. Podľa odsúdeného táto smutná udalosť oslabuje, resp. úplne vylučuje
akékoľvek ďalšie dôvodné obavy zo strany poškodeného, taktiež prípadné konfliktné situácie medzi ním
a jeho bratom. Navyše má stále 86 ročnú mamku, o ktorú je potrebné sa starať a on cíti silnú potrebu
sa starať v rámci možností. Úmrtný list brata doloží v prípade potreby.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Tak, ako to konštatuje prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, je z obsahu spisu zrejmé,
že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, uložený mu trestným rozkazomOkresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/108/2015 zo dňa 3. 9. 2015, v rovnaký deň právoplatným, v spojení
s uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 1. 2019. Odsúdený začal vykonávať uvedený trest dňa
25.9.2019 dobrovoľným nástupom zo slobody a podmienečné prepustenie v danom prípade prichádzalo

do úvahy dňom 23.6.2020. Predpokladaný koniec výkonu trestu je stanovený na 23.3.2021.

Pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky, ktoré
zákon v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zákona vyžaduje.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone jednej polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Základnou podmienkou, ktorú musí súd pri svojom rozhodovaní zisťovať, je to, či odsúdený vykonal
zákonom stanovenú časť trestu. Keďže, ako už bolo uvedené, trest odňatia slobody bol odsúdenému
uložený za prečin, jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prichádza do úvahy v
prípade, ak vykonal polovicu uloženého mu trestu. Odsúdený trest vykonáva od 25.9.2019 a polovicu z

uloženého trestu odňatia slobody (výmery 18 mesiacov) vykonal k 23.6.2020. Táto formálna podmienka
bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o žiadosti o podmienečné prepustenie splnená.

Vykonanie zákonom stanovenej časti trestu však nie je jedinou zákonnou podmienkou, splnenie ktorej
sa pre možnosť podmienečného prepustenia vyžaduje. Odsúdený nemá po vykonaní stanovenej časti

trestu na podmienečné prepustenie nárok. Preto, aby mohol (nie musel) byť z výkonu trestu odňatia
slobody podmienečne prepustený, musí byť súčasne zistené, že plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie a tiež musí z uvedených skutočností plynúť, že sa od neho môže
očakávať,ževbudúcnostipovedieriadnyživot.Odsúdenýtedamusíplnenímsvojichpovinnostíasvojím
správaním preukázať, že v jeho prípade je odpykanie aj kratšej, než pôvodne uloženej doby trestu

postačujúce a účel trestu bol v jeho prípade dosiahnutý. Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je uplatňovaný automaticky u všetkých odsúdených po uplynutí času v zmysle
citovaného ustanovenia § 66 Trestného poriadku.

To, či sa odsúdený polepšil (čo je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti), je

možné zisťovať prakticky len z jeho vonkajších prejavov a jeho správania, teda z toho, ako si vo
výkone trestu plnil svoje povinnosti a aké bolo jeho celkové správanie, vrátane jeho postoja k trestnej
činnosti, za ktorú mu bol uložený trest, ktorý vykonáva. To je zistiteľné okrem prejavov odsúdeného
predovšetkým z hodnotenia ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva. Hodnotenie
rizika sociálneho zlyhania je pritom založené na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného, i na

charakteristických rysoch odsúdeného muža, resp. odsúdenej ženy z hľadiska prognózy penologickej
recidívyaresocializačnejprognózy.Zárukazamestnateľnostiodsúdenéhojerovnakodôležitýmfaktorom
socializácie odsúdeného po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne poukázal na relevantné skutočnosti, ktoré v

tomto smere z hodnotenia odsúdeného plynú. Odsúdený nastúpil do výkonu trestu sám zo slobody dňa
25.9.2019 v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica. Od 23.9.2019 vykonáva odsúdený trest odňatia slobody
v ÚVV a ÚVTOS Prešov, v oddelení s miestom výkonu služby v Sabinove. Bola mu po absolvovaní
adaptačnej fázy v nástupnom oddiele umiestňujúcou komisiou stanovená diferenciačná skupina „B“.
Podľa hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Prešov odsúdeného v čase výkonu uloženého trestu odňatia

slobody v tomto ústave, príkazy a nariadenia plní bez pripomienok, voči príslušníkom a zamestnancom
sa správa slušne. Vo vzťahu k iným odsúdeným v jednom prípade je evidovaný jeden nedostatok,
nezachovanie zásad slušného správania, riešený v kompetencii pedagóga. V osobných veciach
udržiava primeraný poriadok, zásady osobnej hygieny dodržiava. Do prednáškovej činnosti, zameranej
na vzdelávanie, resocializáciu v oblasti závislostí, medziľudských vzťahov a rozvoj osobnostných

kompetencií sa zapájal pravidelne. Odsúdený aktuálne nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku
vhodných pracovných príležitostí. Je zapojený do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, čistiace
a upratovacie práce bez podnetov. V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa dobrovoľne zaujíma najmä
o vedomostné kvízy, krížovky sudoku, osemsmerovky, v čase osobného voľna sa venuje sledovaniutelevízneho programu a rozhovorom so spolubývajúcimi. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.
Extramurálne vzťahy udržiava formou pravidelného telefonovania a korešpondencie primárne s rodinou.
Jeho resocializačná prognóza sa javí ako priaznivá a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je nízke.

Čiastočne tak podľa riaditeľa ústavu preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie za
odporúčania dohľadu.

Krajský súd na základe výsledkov lustrácie, zhodne so súdom prvého stupňa, konštatuje u odsúdeného
podľa odpisu z registra trestov celkovo vykázaných 11 záznamov o odsúdeniach sťažovateľa od roku

1974. V posledných desiatich rokoch, v rozpore s tvrdením odsúdeného v sťažnosti, bol od roku 2011
odsúdený trestnými rozkazmi Okresného súdu Zvolen a to sp. zn. 0T/58/11 zo dňa 21.8.2011 na trest
povinnej práce, sp. zn. 0T/108/15 zo dňa 3.9.2015 (konanie je predmetom návrhu na podmienečné
prepustenie), ďalej sp. zn. 0T/22/2016 zo dňa 10.3.2016 na nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 9 mesiacov, z ktorého bol podmienečne prepustený 4.11.2016 so skúšobnou dobou jeden rok,
počas ktorej sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu, ktorý vykonal 22.7.2018 a napokon

trestným rozkazom sp. zn. 0T/90/2017 zo dňa 20.6.2017 na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý
vykonal dňa 18.6.2018. Z odpisu registra trestov vyplýva, že štyrikrát sa na odsúdeného hľadí, akoby
nebol odsúdený a pred súčasným výkonom trestu mal odsúdený trikrát uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, ktorý vykonal a tiež dvakrát sa v prípade jeho podmienečného prepustenia neosvedčil
a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu.

Uvedené skutočnosti, napriek sťažnosti odsúdeného, svedčia o postoji odsúdeného k dodržiavaniu
základných spoločenských a právnych noriem, rovnako tak aj k účelu trestu, ktorým sa má dosiahnuť
náprava páchateľa, aby už do budúcna trestnú činnosť nepáchal a viedol riadny život, keď aj opakovane
po vykonaní trestu odňatia slobody sa trestnej činnosti dopúšťal naďalej, čo súd pri hodnotení ďalšej

prognózy správania sa odsúdeného, či sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
musel vyhodnotiť negatívne.

Doúvahyjepotrebnévziaťajužvminulostirealizovanépodmienečnéprepustenieodsúdenéhozvýkonu
trestu odňatia slobody, pričom už keď bol v minulosti podmienečne prepúšťaný, očakávalo sa, že v

budúcnostipovedieriadnyživot,čosanestalo.Samotnáskutočnosť,žepoškodený-jehobratzomrel,na
čo poukazuje v súvislosti s vylúčením konfliktných situácii, nie je dostatočnou zárukou na uskutočnenie
nápravy odsúdeného bez ďalšej už prebiehajúcej zmeny správania sa nad rámec doterajších návykov,
aktivít a obvyklého prežívania zmien a udalostí v živote.

K pozitívnemu hodnoteniu odsúdeného v doterajšom výkone trestu odňatia slobody, vzhľadom na vyššie
uvedené, je potom možné konštatovať, že správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu,
sa javí skôr ako štandardné prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, než ako prejav výrazného
polepšeniasaodsúdeného.Otomsvedčínapokonajzáverplynúcizospomínanéhohodnoteniariaditeľa
ÚVV a ÚVTOS Prešov, ktorý konštatuje čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie

odsúdeného a podmienečné prepustenie odporúča so súčasným dohľadom.

Z dôvodu predchádzajúcej vysokej recidívy odsúdeného, i napriek priaznivej resocializačnej prognóze
a nízkemu riziku sociálneho zlyhania, pre nedostatok kladných poznatkov, keď u odsúdeného nie je
evidovaná počas výkonu trestu ani disciplinárna odmena, ani podľa senátu krajského súdu nie je možné

uzavrieť, že by boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre to, aby mohol byť odsúdený
z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený. Z trestnej minulosti odsúdeného vyplýva, že
doposiaľ vykonané tresty odňatia slobody, ani podmienečné prepustenie, na neho nepôsobili dostatočne
výchovne v tom smere, aby sa po prepustení vyhýbal páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Žiadna taká
zásadná zmena v správaní sa odsúdeného, ani v jeho postojoch v priebehu doterajšieho výkonu trestu,

ktorá by dovoľovala urobiť záver, že by sa od neho v tomto štádiu dalo očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, zaznamenaná nebola.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa teda považuje krajský súd za správne a sťažnosť odsúdeného v tomto
prípade za nedôvodnú, preto ju ako takú podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.