Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263308
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119263308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu:
MINIHOTOVOST, SE, so sídlom: náměstí T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043
55 211, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A,
Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. XXX, t.č. L. nad V.
XX, I., v konaní o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 3Csp/78/2019-82 zo dňa 16. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 3Csp/78/2019-82 zo dňa 16. apríla 2020 zamietol žalobu o
zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde 04.04.2019 domáhal voči
žalovanémuzaplateniasumy100,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy100,-
eur od 13.05.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, ako aj náhrady trov konania, na tom
skutkovom a právnom základe, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk

registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii a odoslaní žiadosti
o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné.
Nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere(Smlouvaozápůjčceč.484978)zodňa07.04.2016žalobca,
ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške
128,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas

svoj záväzok, stal sa jeho dlh splatným dňa 05.05.2016. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa
vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú
upomienku. Zaslané boli štyri upomienky, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi 12,-
eur za upomienky. Dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný
doteraz nezaplatil žalobcovi žiadnu platbu.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka, čl. 18 ods.
2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a

výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia),
čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), § 11 ods. 3, § 20 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 451, § 107 ods. 1 a 2, § 54a, § 879v Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca včase poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému bol osobou registrovanou v Českej republike,
preto súd posudzoval medzinárodnoprávne aspekty sporu. Podľa slovenského aj európskeho práva je
možné považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2

Nariadenia Brusel Ia súd má právomoc rozhodovať tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko
v Slovenskej republike. Vo vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že všeobecné podmienky poskytnutia
úveru v bode 04 stanovujú, že na úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným sa majú
použiť ustanovenia právneho poriadku Českej republiky. Súd z úradnej povinnosti skúmal, ktoré právo
je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu by sa

mal riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím
I. Dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza len vo všeobecných podmienkach, ktoré boli prílohou
zmluvy o úvere, spotrebiteľ preto nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva, a preto
takéto určenie rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2
Nariadenia Rím I.
Súd lustráciou vo verejne prístupnom registri Národnej banky Slovenska zistil, že žalobca nemal v čase

poskytovania peňažných prostriedkov žalovanému udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských
úverov a iných úverov a pôžičiek na území SR. Existencia takéhoto povolenia je a aj v čase
poskytnutia peňažných prostriedkov bola elementárnou podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať
spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území SR. Poskytovanie spotrebiteľských úverov a
pôžičiek bez takéhoto povolenia možno hodnotiť ako nepovolené podnikanie. Žalobca preukázateľne

poskytovalspotrebiteľskéúverysústavneazaúčelomdosiahnutiaziskuaposudzovanýprípadnemožno
hodnotiť ako jednorazové poskytnutie úveru. S poukazom na uvedené potom v zmysle ust. § 11 ods. 3
zákonaospotrebiteľskýchúverochjezmluvaoúvereuzatvorenámedzižalobcomažalovanýmneplatná.
Poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému preto nie je z právneho hľadiska úverom
ani pôžičkou, ale plnením z neplatného právneho úkonu. Takéto plnenie má povahu bezdôvodného

obohatenia. Žalobca neuviedol, kedy presne žalovanému poskytol peňažné prostriedky. Stalo sa tak
všakurčitedo5.5.2016,ktorýdátumžalobcauviedolakodátum,kedynastalasplatnosťdlhužalovaného.
Už v tom čase muselo byť žalobcovi zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na
úkor žalobcu. Subjektívna premlčacia lehota žalobcu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia tak
uplynula najneskôr 5.5.2018. Od tohto dátumu najneskôr je možné považovať pohľadávku žalobcu voči

žalovanému za premlčanú, nakoľko konanie začalo podaním návrhu na súd dňa 4.4.2019, musel súd
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 5.12.2018 a keďže súd v konaní
zistil, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, takúto pohľadávku nemožno v zmysle § 54a Občianskeho
zákonníka vymáhať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Z procesného hľadiska úspešnou stranou v spore bol žalovaný, no keďže žalovanému žiadne trovy

konania nevznikli, súd nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vytýkal súdu
prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h)

CSP). Zdôraznil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 7.4.2016 zmluvu o úvere č. 484978, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 28,- eur. Tento
úver bol poskytnutý žalovanému na číslo jeho bankového účtu. Táto skutočnosť vyplýva z listinných
dôkazov, ktoré žalobca súdu prvej inštancie predložil. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej

inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. K tvrdeniam
týkajúcimsapovolenianaposkytovanieúverovodvolateľuvádza,žespoločnosťMINIHOTOVOSŤ,SEje
zapísaná v zozname subjektov finančního trhu, vedeného Českou národní bankou, ktorý je prístupný na
www.cnb.czvsekciiSeznamyaevidencie/Seznamyregulovanýcharegistrovaných
subjektů/Základní seznamy/Poskytovatelé a zprostředkovatelé spotřebiteľského úvěru/Nebankovní

poskytovatelé spotřebiteľského úvěru a tiež aj v obchodním rejstříku dostupnom na www.justice.cz
.SpoločnosťMINIHOTOVOST,SEjevzmysleuvedenéhooprávnenáposkytovať
úvery na základe licencie České národní banky podľa zák. č. 257/2016 Sb. o spotřebiteľském úvěru. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v
spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385

ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa ust. § § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vytýkanej skutkovej vady nedopustil a jeho rozhodnutie je v
konečnom dôsledku vecne správne, preto odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatneného odvolacieho

dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v
Žiline po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na
webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

5. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby

v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i
vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného
súdupremietnutý.Žalobcazatakýtodôkazvodvolaníoznačillistinnédôkazy,ktorébližšienešpecifikoval
a ktoré ako uviedol v odvolaní, predložil spolu so žalobou. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa však
takéto písomnosti v spise nenachádzajú. Podľa obsahu žaloby žalobca v jej prílohe súdu predložil

celkovom 6 písomnosti (plnomocenstvo, výpis z obchodního rejstříku, vedeného Krajským soudem v
Brně, odd. h, vložka 602, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, dohodu
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a všeobecné úverové podmienky). Všetky tieto písomnosti sú
podľa zistenia odvolacieho súdu v spise riadne zažurnalizvoané, avšak zmluva o úvere, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, nie sú podpísané a žalobca nijako

nepreukázal podpísanie zmluvy elektronickou formou a zaručeným elektronickým podpisom, pričom táto
skutočnosť ani nevyplýva zo žiadnej písomnosti predloženej žalobcom .

6. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP opodstatnené.

7. V odvolaní žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku
ktorej dochádza vtedy keď súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery, k čomu ale v preskúmavanej veci nedošlo.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia). Ďalej podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.6.2008 a rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ale aj
podľa právnych noriem Slovenskej republiky, konkrétne § 20 ods. 1 č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, §
451, § 107 ods. 1,2, § 54a a § 879v Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal s otázkou povahy

právneho vzťahu strán, konkrétne, že zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, keď súd z úradnej povinnosti skúmal, ktoré
právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu
by sa mal riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to s poukazom na čl. 6 ods. 1 Nariadenia
Rím I. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na to, že dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza len

vo všeobecných podmienkach, ktoré boli prílohou zmluvy o úvere a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť
ovplyvniť voľbu rozhodného práva, a preto takéto určenie rozhodného práva nie je možné považovať za
voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I.

9. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 20 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého veriteľ je oprávnený poskytovať
spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti
od udeleného povolenia v tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebob) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
Podľa § 11 ods. 3 uvedeného zákona, ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ
neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu

uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať
poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná
umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však
nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval
dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo

spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.

10. Správne súd prvej inštancie v zmysle § 185 ods. 2 CSP a § 295 CSP vykonal dôkazovou lustráciou
vo verejne prístupnom registri Národnej banky Slovenska a zistil, že žalobca nemal v čase poskytovania
peňažných prostriedkov žalovanému udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a
iných úverov a pôžičiek na území SR. Žalobca preukázateľne poskytoval spotrebiteľské úvery sústavne

a za účelom dosiahnutia zisku. Preto s poukazom na § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch
je preto zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neplatná. Poskytnutie peňažných
prostriedkov žalobcom žalovanému preto nie je ako správne uvádza súd prvej inštancie z právneho
hľadiska úverom ani pôžičkou, ale plnením z neplatného právneho úkonu a takéto plnenie má povahu
bezdôvodného obohatenia.

11. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

14. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

15. Preskúmaním spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, ani odvolací súd

nemal preukázané, pretože to neuviedol ani žalobca, kedy presne žalovanému poskytol peňažné
prostriedky. Stalo sa tak však určite do 5.5.2016, kedy žalobca uvádza splatnosť dlhu žalovaného.
Ako správne poznamenal súd prvej inštancie, už v tomto čase muselo byť žalobcovi vzhľadom na
všetky okolnosti zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Subjektívna
premlčacia lehota žalobcu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia tak uplynula najneskôr 5.5.2018,

keďnajneskôrodtohtodátumujemožnépovažovaťpohľadávkužalobcuvočižalovanémuzapremlčanú.
Keďže konanie začalo dňa 4.4.2019, súd naň správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 5.12.2018, keď konštatoval, že pohľadávka žalobcu je už premlčaná. Takúto
pohľadávku nemožno potom v zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka vymáhať, preto správne súd
prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Na záver odvolací súd považuje za nevyhnutné ešte raz zdôrazniť, že zmluva uzavretá medzi
stranami sporu ako dodávateľom a spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou a s poukazom na čl. 6 ods.
1 písm. a), b) a ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 (Rím I) sa táto spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, keď voľba iného rozhodného práva nemôže

zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré poskytujú ustanovenia krajiny jeho obvyklého pobytu, od ktorých sa
nemožno odchýliť dohodou. Niet pochýb, že takýmto ustanovením je aj § 11, § 24b zák. č. 129/2010
Z.z., ktorý sa uplatňuje aj na tzv. iných veriteľov, postavenie ktorého subjektu mal vzhľadom na povahu
úveru žalobca (§ 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z.). Uvedené ustanovenia obsahujú kogentný zákazposkytovania úverov, pôžičiek spotrebiteľom veriteľmi v rámci ich podnikania bez povolenia alebo nad
rozsah povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
spoločnosť žalobcu takýmto povolením nedisponuje, teda akékoľvek uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi

na území SR znamenalo konanie v rozpore so zákonom a na základe toho založené záväzkové vzťahy
sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z.

17. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, preto bol tento v celom rozsahu potvrdený v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, tak i v závislom

výroku o trovách konania.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

20. V odvolacom konaní mal plný procesný úspech žalovaný, a preto by mu v súlade s citovaným
zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikliaichvynaloženienemožnoanirozumnepredpokladať,odvolacísúdrozhodolotrováchkonania
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)