Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720204267
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720204267.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore navrhovateľov: X/ L. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O. Z. XXX, XXX XX O. K.
S. a X/ Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O.É. Z. XXX, XXX XX O. K. S., obaja zastúpení: JUDr. Roman
Jurík, advokát, so sídlom M. Flengera 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 40 353 729, proti žalovanej: ČSOB
stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 35 799 200, v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený súdu dňa 06.10.2020,
sa zamieta.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 06.10.2020 sa navrhovatelia

1/ a 2/ domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na X. Č.. XXX vedenom Q. Ú.V. S. K. H. Ú. Y.
Z., Q. Y. Z., a to stavba, rodinný dom so N..Č.. XXX, na pozemku N. K..Č.. XXX/X M. K. U. K..Č.. XXX/
X N. I. XXX S. X, O. K. L.; K..Č.. XXX/X N. I. XXX S., O. K. L. K. M. J..

2. V dôvodoch podaného návrhu uviedli, že so žalovanou uzatvorili dňa 28.12.2006 zmluvu o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej sa
žalovaná zaviazala poskytnúť medziúver s istinou vo výške 1.500.000,00 Sk (49.790,88 eur) a
navrhovatelia sa zaviazali splácať vklady na stavebné sporenie mesačne vo výške 3.900,00 Sk (129,46
eur) a úroky z úveru vo výške 7.650,00 Sk (253,93 eur). V ten istý deň navrhovatelia uzatvorili
so žalovanou zmluvu o zriadení záložného práva č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX-J., ktorou zabezpečili
pohľadávku zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere nehnuteľnosťami zapísanými na X. Č.. XXX (bližšie

označené v ods. 1 uznesenia). Navrhovatelia sa dostali do omeškania so splácaním úroku z úveru a so
splácaním sporenia. Žalovaná preto listami z 03.06.2014 odstúpila od zmluvy.

3. Neskôrsažalovanápokúsilaovýkonzáložnéhopráva.Priobranepredvýkonomzáložnéhoprávaboli
navrhovatelianeúspešní,pretožeOkresnýsúdMartinichžalobuourčenieneexistenciezáložnéhopráva
zamietol rozsudkom č.k. 15C/167/2015-257, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Žiline rozsudkom

č.k. 10Co/141/2017-303. Žalobcovia (navrhovatelia) podali dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením
sp.z. 1 Cdo 106/2018 odmietol. V konaní 15C/167/2015 bolo po podaní odvolania uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 8Co/401/2015-124 nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd žalovanej dočasne
zakázal výkon záložného práva. Žalovanej sa preto záložné právo nepodarilo vykonať.

4. Žalovaná podala žalobu proti navrhovateľom o zaplatenie sumy 65.021,82 eur, ktoré sa viedlo

na tunajšom súde pod sp.zn. 7Csp/81/2017, ako pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX
zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva.Zamietavým výrokom rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7Csp/81/2017-372 v spojení so zmeňujúcim
zamietavým výrokom rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/256/2019-483 došlo k zamietnutiu
žaloby v celom rozsahu, s právoplatnosťou dňa 25.06.2020.

5. Žalovaná opätovne pristúpila k výkonu záložného práva. Spoločnosť AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o.
ako dražobník doručila navrhovateľom výzvu na umožnenie obhliadky nehnuteľností na základe návrhu
žalovanej na dobrovoľnú dražbu.

6. Ďalej uviedli, že po zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neexistencie záložného
práva a s tým spojeného zániku predbežného opatrenia nariadeného Krajským súdom v Žiline došlo
medzičasom k podstatnej zmene skutkového a právneho stavu. Pred niekoľkými mesiacmi došlo k
právoplatnému skončeniu súdneho konania, v ktorom si žalovaná uplatňovala pohľadávku zabezpečenú
záložným právom, ktoré sa teraz chystá vykonať. Bola ale v konaní úplne neúspešná. Konanie
žalobkyne spočívajúce v uplatňovaní záložného práva, ktorým bola zabezpečená pohľadávka, o ktorej

už súd rozhodol právoplatným zamietavým rozsudkom, je potrebné považovať za nelegálne a takého
konanie predstavuje hrubé nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu. Majú za to, že pohľadávka
žalovanej neexistuje, preto nie sú žalovanej povinní zaplatiť nič. Záložné právo ako akcesorický záväzok
je závislé od hlavného záväzku a ak neexistuje hlavný záväzok, nemôže existovať ani akcesorický
záväzok. Právna úprava výkonu záložného práva ale umožňuje záložnému veriteľovi vykonať záložné

právo mimosúdne. Osobám dotknutým takýmto konaním, preto neostáva iné, než obrátiť sa na súd
a dožadovať sa súdnej ochrany, a to aj napriek tomu, že v konaní o zaplatenie pohľadávky boli
už raz úplne úspešní. Ak nemožno pohľadávku vymáhať následkom rozhodnutia súdu, musí platiť
nevymáhateľnosť pohľadávky vo vzťahu k všetkým druhom vymáhania, teda aj vo vzťahu k vymáhaniu
výkonom záložného práva. Z tohto hľadiska považujú záložné právo za zaniknuté, pričom sú toho

názoru, že na takýto skutkový stav treba aplikovať analogicky ust. § 151md ods. 1 Občianskeho
zákonníka o zániku záložného práva následkom zabezpečenej pohľadávky.

7. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po skončení konania vedeného pod sp.zn.

7Csp/81/2017. S poukazom na § 325 ods. 1 CSP majú za to, že osvedčenie nároku je dané
skutkovým stavom, ktorý je natoľko jasný, že už oboznámenie sa s listinami, najmä s rozsudkom
č.k. 7Csp/81/2017-372 a rozsudkom č.k. 7Co/256/2019-483 postačuje na úplné zistenie skutkového
a právneho stavu. Potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovatelia dôvodili bezprostrednou hrozbou
straty vlastníctva k ich nehnuteľnostiam, ktoré sú zároveň ich obydlím s poukazom na skutočnosť, že

žalovanej žiadna ujma nehrozí, keďže si uplatňuje fakticky neexistujúce záložné právo.

8. Navrhovatelia sú toho názoru, že v tomto prípade nejde o prekážku rozhodnutej veci aj keď v
konaní sp. zn. 15C/167/2015 došlo k zániku predbežného opatrenia, nakoľko došlo k podstatnej zmene
skutkového a právneho stavu, ktorá nastala právoplatnosťou rozsudku č.k. 7Csp/81/2017-372 v spojení

s rozsudkom č.k. 7Co/256/2019-483.

9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písm. c) nenakladala s určitými vecami alebo právami
písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

17. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

20. Ako dôkazy na podporu svojich tvrdení navrhovatelia pripojili k návrhu na nariadenie neodkladného

opatreniaZmluvuomimoriadnommedziúvereastavebnomúvereč.XXXXXXXX/XXXXXXXXX(č.l.5-7),
sadzobník poplatkov a odmien za poskytnuté služby (č.l. 8), úverové podmienky pre fyzické osoby (č.l.
9), Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX-J. (č.l. 11-13),
uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/401/2015-124 (č.l. 16-18), rozsudok Okresného súdu Martin
č.k. 15C/167/2015-167 (č.l. 19-24), rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/141/2017-313 (č.l.

25-29), rozsudok Okresného súd Martin č.k. 7Csp/81/2017-372 (č.l. 30-33), rozsudok Krajského súdu
v Žiline č.k. 7Co/256/2019-483 (č.l. 34-41), výzvu AUKČNEJ SPOLOČNOSTI s.r.o. zo dňa 07.09.2020
(č.l. 42) a výpis z listu vlastníctva č. 505 (č.l. 43-45).

21. Dňa 28.12.2006 uzatvorila žalovaná ako veriteľ s navrhovateľom 1/ako dlžníkom a navrhovateľkou

2/ ako spoludlžníkom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla navrhovateľom 1/ a 2/ mimoriadny medziúver pod č.
17163914 vo výške 1.500,000,00 Sk a tiež stavebný úver pod č. 475747204 vo výške 150.000,00 Sk.

22. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 17163914/475747204-N1, uzatvorenou

medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako záložcami a žalovanou ako záložným veriteľom dňa 18.12.2006 sa
zmluvné strany dohodli o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov v
spoluvlastníckompodiele1/1,evidovanýchnaX.Č..XXX,nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíY.Z.,
Q. Y. Z., a to k stavbe - rodinný dom so súp.č. 139 na pozemku parc.č. 390/3 a pozemkom - K..Č.. XXX/X
N.I.Ý.XXXS.,O.K.:L.,V.K.:U.M.K..Č..XXX/XN.I.XXXS.,O.K.:L.K.M.J.,V.K.:U.(článokI.zmluvy)

na zabezpečenie pohľadávky žalovanej zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX (článok II. zmluvy). Podľa článku V. zmluvy záložné právo vyplývajúce
zo zmluvy zaniká: a) úplným zaplatením pohľadávky spolu s úrokmi, poplatkami a všetkými účelne
vynaloženými nákladmi ako aj ostatnými záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy, b) vzdaním sa záložného
práva záložným veriteľom, c) zánikom predmetu záložného práva a d) okamihom, keď nastanú iné

skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona alebo tejto zmluvy. V článku IV.
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak dlžník nebude riadne a včas splácať zabezpečenú
pohľadávku záložného veriteľa, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť
svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného práva, a to spôsobmi: a) priamym predajom
tretej osobe a b) vyhlásením obchodnej verejnej súťaže v zmysle § 281 Obchodného zákonníka, alebo

na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z..

23. Z predloženého výpisu z X. Č.. XXX, I. Q. Ú. S., H. Q., K. H. Ú. Y. Z., Q. Y. Z., Q. S. vyplýva,
že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (označených v odseku 1),teda nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na
nehnuteľnosti je zriadené záložné právo zapísané vkladom do katastra nehnuteľností dňa 15.01.2007
pod č. 4720/2006, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXX/

XXXXXXXXX-J., na ktorej je tiež vyznačený zápis o povolení vkladu.

24. Zisťovaním na katastrálnom portáli súd zistil, že údaje uvedené v ods. 24 uznesenia sú platné aj
k 29.10.2020.

25. Z predloženej výzvy zo dňa 07.09.2020 súd zistil, že návrhom na vykonanie dražby žalovaná
iniciovala začatie výkonu dražby u spoločnosti AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., ktorá touto výzvou
vyzvala navrhovateľov na sprístupnenie nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX, ktoré sú predmetom
záložného práva za účelom vykonania obhliadky pre účely jej ohodnotenia.

26. Navrhovatelia v návrhu poukázali na súdne konania strán sporu vedené na tunajšom súde pod sp.zn.

15C/167/2015 a sp.zn. 7Csp/81/2017. Z obsahu súdnych spisov týchto konaní ako aj z predložených
listinných dokladov týkajúcich sa týchto konaní zistil súd nasledovné:

27. V spore vedenom pod sp.zn. 15C/167/2015 sa viedlo konanie o určenie neexistencie záložného
práva. Žalobu podali navrhovatelia 1/ a 2/ (v konaní 15C/167/2015 žalobcovia) proti žalovanej. Konanie

právoplatne skončilo dňa 02.01.2018 rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 15C/167/2015-257 zo dňa
14.12.2016 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 10Co/141/2017-313 zo dňa 26.10.2017
tak, že súd žalobu zamietol, pričom v konaní bolo ustálené, že na základe úverovej zmluvy č.
17163914/475747204 vznikla žalovanej pohľadávka voči žalobcom, ktorá je zabezpečená záložným
právom, ktoré vzniklo zákonom vyžadovaným spôsobom. Záložnú zmluvu XXXXXXXX/XXXXXXXXX-

J. súd vyhodnotil ako platne uzavretú so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami (odsek 23
odôvodnenia rozsudku č.k. 10Co/141/2017). Žalovaná od úverovej zmluvy odstúpila, avšak pohľadávka
z úveru nezanikla, pretože dôvod zániku záložného práva v dôsledku odstúpenia od zmluvy Občiansky
zákonník neupravuje (§ 151 md ods. 1 OZ) a teda záväzok žalobcov ako dlžníkov nezanikol a
záložný veriteľ (žalovaná) je naďalej oprávnená požadovať uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu,

s poukazom odvolacieho súdu (odsek 25 odôvodnenia rozsudku č.k. 10Co/141/2017) na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obdo 102/1999, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že ak
bola pohľadávka veriteľa vyplývajúca z úverovej zmluvy zabezpečená záložným právom odstúpením
veriteľaodzmluvyoúverezáväzokzáložnéhodlžníkanezanikol.Protirozhodnutiukrajskéhosúdupodali
žalobcovia dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1 Cdo 106/2018 zo dňa 18.12.2018

odmietol z dôvodu absencie dovolacieho dôvodu.

28. V spore 15C/167/2015 žalobcovia (navrhovatelia) podali návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných evidovaných na

LV č. 505. Uznesením č.k. 15C/167/2015-106 zo dňa 12.05.2015 súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol, pričom po podaní odvolania zo strany žalobcov Krajský súd v Žiline uznesením č.k.
8Co/401/2015-124 zo dňa 14.07.2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu
vyhovelažalovanejuložilpovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou.Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2015 a stratilo účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej,

t.j. dňom 02.01.2018.

29. V spore sp.zn. 7Csp/81/2017 sa žalobkyňa (ČSOB stavebná sporiteľňa a.s.) domáhala voči
žalovanému 1/ (Z. K.) a žalovanej 2/ (L. K.Á.) zaplatenia sumy 65.021,82 eur s príslušenstvom
ako pohľadávky pôvodne zo zmluvy č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 28.12.2006 zabezpečenej

záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných evidovaných na X. Č.. XXX titulom
vydania bezdôvodného obohatenia z označenej zmluvy. Konanie právoplatne skončilo dňa 24.06.2020
rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 7Csp/81/2017-372 zo dňa 26.04.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/256/2018-483 zo dňa 24.06.2020 tak, že žalobu súd zamietol v celom
rozsahu z dôvodu, že nárok žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. XXXXXXXX/

XXXXXXXXX zo strany žalovaných je premlčaný.

30. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúcehokjehonariadeniu.PodľaCSPtakýmitodôvodmisúprávnyafaktickýstavmedzistranami,ktorývyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu preukázať, že absencia
takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného

nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne
ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednak tie, ktoré osvedčujú

uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom
alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z
povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti,
ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na
osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok,
ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je

potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.

31. V zmysle § 324 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím
konania, počas alebo po jeho skončení. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľov, ktorí uviedli, že
návrhom sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia po skončení konania vedeného pod sp.zn.

7Csp/81/2017. Súd vychádzal z obsahu podaného návrhu a tento vyhodnotil ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania.

32. Zákon v ust. § 325 ods. 1 CSP predpokladá dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného
zabezpečenia a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Navrhovatelia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre potrebu bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu.

33. Poukazom na § 326 ods. 1 CSP súd uvádza, že ten, kto požaduje nariadenie neodkladného
opatrenia, je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov. Zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva požiadavka kumulatívneho
splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia, a to: 1/ hodnoverné
opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku a 2/ opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd teda skúma, či je osvedčená

existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a či navrhovateľmi tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

34. Súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, t.j. nie je nevyhnutné

vykonať také dokazovanie, ako je potrebné pre rozhodovanie vo veci samej. Samotný nárok teda nemusí
byť preukázaný nepochybne. Súd vychádza len z návrhu a z priložených listinných dôkazov.

35. V zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP, v záujme zjednodušeného a zrýchleného procesného postupu súdu,
čo zodpovedá osobitnej povahe tohto inštitútu, súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodoval bez výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania. Pri rozhodovaní sa súd oboznámil
so skutkovými tvrdeniami navrhovateľov v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu. V rozsahu potrebnom k rozhodnutiu o
podanom návrhu sa súd oboznámil aj s obsahom pripojených súdnych spisov sp.zn. 15C/167/2015 a
7Csp/81/2017.

36. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z vyššie osvedčených skutočností z predložených
listinných dôkazov ako aj z predchádzajúcich právoplatne skončených konaní mal súd osvedčené
nasledovné skutočnosti:

37. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX
vznikla žalovanej voči navrhovateľom pohľadávka vo výške 1.500.000,00 Sk titulom poskytnutého
medziúveru a vo výške 150.000,00 Sk titulom poskytnutého stavebného úveru. Pohľadávka bola
zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX-J., ktorú súd vyhodnotilako platne uzavretú so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami (odsek 23 odôvodnenia
rozsudku č.k. 10Co/141/2017). Na základe tejto zmluvy bolo zriadené záložné právo zapísané
vkladom do katastra nehnuteľností dňa 15.01.2007 pod č. 4720/2006. Predmetom záložného práva

sú nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov zapísané na X. Č.. XXX. Ďalej mal súd osvedčené,
že žalovaná od úverovej zmluvy odstúpila, čím právny vzťah založený úverovou zmluvou zanikol,
avšakzáväzoknavrhovateľovvyplývajúcizúverovejzmluvy(zabezpečenýzáložnýmprávom)nezanikol,
pretože dôvod zániku záložného práva v dôsledku odstúpenia od zmluvy Občiansky zákonník
neupravuje (§ 151 md ods. 1 OZ) a teda záložný veriteľ (žalovaná) je naďalej oprávnená požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, s poukazom odvolacieho súdu (odsek 25 odôvodnenia
rozsudku č.k. 10Co/141/2017) na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obdo 102/1999, v ktorom
Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že ak bola pohľadávka veriteľa vyplývajúca z úverovej zmluvy
zabezpečená záložným právom odstúpením veriteľa od zmluvy o úvere záväzok záložného dlžníka
nezanikol.

38. Medzi stranami vznikol nový právny vzťah, z ktorého si žalovaná v konaní sp.zn. 7Csp/81/2017
uplatnila pohľadávku (z pôvodnej úverovej zmluvy) na zaplatenie 65.021,82 eur titulom bezdôvodného
obohatenia. V konaní súd právoplatne rozhodol, že nárok žalovanej je premlčaný.

39. Podľa § 151j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená

môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

40. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možné len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

41. Zavedenie ustanovenia § 54a OZ ako osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov
zo spotrebiteľských zmlúv nadobudlo účinnosť dňa 05.12.2018 novelou Občianskeho zákonníka č.

343/2018Z.z..Zdôvodovejsprávyvyplýva,že„prisubjektívnychmajetkovýchprávachzospotrebiteľskej
zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy
naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu
hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej
zo strán premlčalo. Cieľom právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlžník nebol nútený

prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové
obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Právo plynúce zo spotrebiteľskej
zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré
je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožné vymáhať proti vôli
povinného subjektu (dlžníka). Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle navrhovanej právnej

úpravy nemožno platne zabezpečiť, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo
právo zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby Zabezpečením v tomto
prípade treba rozumieť všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 Občianskeho zákonníka
vrátane záložného práva. V tejto súvislosti právna úprava výslovne uvádza, že premlčanie práva zo
spotrebiteľskej zmluvy nebráni uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak

ide o premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 151j ods. 2 OZ). Táto právna úprava zodpovedá
platnému právnemu stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov.“

42. Z uvedeného potom vyplýva, že právny poriadok pripúšťa aj vymáhanie premlčanej pohľadávky
prostredníctvom zriadeného záložného práva, čo je daný prípad, keď nastala situácia, že súd v konaní

7Csp/81/2017 právoplatne rozhodol, že pohľadávka žalovanej je premlčaná, ale právne existuje, dostala
sa však do polohy naturálnej obligácie, t.j. zaniklo právo žalovanej vymáhať pohľadávku súdnou cestou
avšak cestou zriadeného záložného práva je to možné. Toto právo žalovanej priznáva § 151j ods. 2 OZ.

43. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve navrhovateľov zapísaných na X. Č.. XXX. Svoj návrh dôvodili tým, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko žalobcom bola doručená výzva na obhliadku
nehnuteľností z dôvodu začatia výkonu dražby spoločnosťou AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., ktorúiniciovala návrhom žalovaná z dôvodu uplatnenia si záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve
navrhovateľov, čoho dôsledkom je bezprostredne hroziaca strata vlastníctva k ich nehnuteľnostiam,
ktoré sú zároveň ich obydlím.

44. Súd vychádzal z vyššie uvedených osvedčených skutočností daného prípadu a dospel k záveru,
že navrhovatelia osvedčili podmienku existencie právneho stavu medzi stranami, ktorý je založený
právnym vzťahom zo záložnej zmluvy. Tým, že sa začal výkon dražby založených nehnuteľností, súd
konštatuje aj bezprostredne hroziacu dôvodnú obavu o stratu obydlia, čím je osvedčená aj podmienka

bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Avšak splnenie podmienky, ktorou je osvedčenie
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, túto podmienku nie je možné považovať za
osvedčenú. Je právoplatne rozhodnuté, že odstúpením od úverovej zmluvy záložné právo v zmysle §
151 md ods. 1 OZ nezaniklo. Navrhovatelia v návrhu poukázali na nové skutočnosti, ktoré nastali po
zamietnutí žaloby vo veci určenia neexistencie záložného práva, a to rozhodnutie vo veci 7Csp/81/2017,
ktorým súd právoplatne rozhodol, že nárok žalovanej je premlčaný. Poukázali na skutočnosť, že

aj napriek premlčaniu nároku žalovanej žalovaná iniciovala dražbu prostredníctvom dražobníka -
AUKČNEJ SPOLOČNOSTI s.r.o.. V súvislosti so začatím výkonu dražby je nutné zdôrazniť, že v
konajúcej veci právo zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy bolo zabezpečené záložným právom pred
uplynutím premlčacej doby. S poukazom na § 151j ods. 2 OZ v spojení s § 54a OZ súd preto konštatuje,
že splnenie zákonnej podmienky v zmysle § 326 ods. 1 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia

súd nemal osvedčené.

45. Zároveň súd podotýka, že pri rozhodovaní o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia sa súd
musí zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov konania,
z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Súd nesmie nad rámec prípustnosti obmedziť resp.

ohroziť práva a oprávnené záujmy druhej strany, v tomto prípade žalovanej. S poukazom na ust. § 151j
ods. 2 OZ v prípade navrhovaného uloženia povinnosti žalovanej, aby sa zdržala výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam zaťaženým záložným právom, by súd konal v rozpore s cit. zákonným
ustanovením, čím by došlo k ohrozeniu práva žalovanej.

46. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom súd konštatuje, že neboli splnené predpoklady týkajúce sa
nariadenia neodkladného opatrenia, preto nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť, nakoľko žiadané navrhované nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s právnym
poriadkom.

47. Tu prijaté právne závery sú rozhodné pre toto konanie, t.j. pre rozhodovanie súdu o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

48. V danom prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, preto vo veci mala úspech žalovaná, ktorej patrí právo
na náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalovanej v súvislosti s týmto konaním
žiadne trovy nevznikli. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.