Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118209583
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118209583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvsporežalobcu:obecSkalkanadVáhom,sosídlomSkala103,SkalkanadVáhom,

IČO: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická
6667 a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, proti žalovaným:
1. V.. U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. T. D., G. T. D. XXX, 2. N.. U. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. T. D., G. T. D. XXX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so
sídlom v Trenčíne, ul. Hroznová 2318, o zaplatenie 1.525,52 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a spoločne a nerozdielne proti žalobcovi náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 23.10.2018 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 1.525,52 eur s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.525,52 eur od 09.10.2018 do zaplatenia.

1.2 Túto žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou podľa zákona č. 369/1990 Zb. o

obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ako samostatný územný samosprávny a správny celok
Slovenskej republiky. Žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/
XX a zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. G. T. D., B. G. nad D.. F. vykonal v období rokov 2014 - 2017
vývoz splaškových vôd z kanalizácie Prúdy. Náklady na vývoz splaškovej kanalizácie boli vyúčtované
vlastníkom dotknutých nehnuteľností postupom podľa počtu osôb trvalo prihlásených k pobytu v týchto
nehnuteľnostiach. Zároveň žalobca zaslal žalovaným vyúčtovanie nákladov na vývoz kanalizácie, a
to listom obce zo dňa 20.03.2018. V predmetnom liste žalobca rozpísal a vysvetlil z akých údajov

vychádzal pri výpočte nákladov a akým spôsobom dospel k výslednej sume 1.525,52 eur. Vyúčtovanie
si žalovaní prevzali dňa 12.04.2018. Napriek tejto skutočnosti, žalovaní neuhradili vyúčtované náklady
za vývoz kanalizácie, hoci žalobca tieto náklady reálne zaplatil. Je teda nesporné, že žalobca vyviezol
za žalovaných splaškovú kanalizáciu, a preto je potrebné takto vzniknuté náklady žalobcovi nahradiť.
Z dôvodu vzniknutého dlhu a vyhnutiu sa súdnemu sporu, bola zo strany žalobcu doručená žalovaným
predžalobná výzva, a to listom zo dňa 27.09.2018, v ktorej žalobca vyzval žalovaných naposledy na
úhradu vzniknutých nákladov. Napriek zaslanej predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 27.09.2018, ktorú si

žalovaní preukázateľne prevzali dňa 08.10.2018, žalovaní doposiaľ žalobcovi tento svoj dlh neuhradili.
Žalovaní na výzvu žalobcu reagovali svojim listom zo dňa 04.10.2018, v ktorom uviedli, že majú záujem
riešiť vzniknutú situáciu. Vzhľadom na to, že žalovaní neuviedli akým konkrétnym spôsobom mienia
uhradiť žalobcovi reálne vzniknuté náklady na vývoz splaškovej kanalizácie, má žalobca za to, žežalovaní nemajú záujem vzniknutú situáciu skutočne riešiť. Žalobca náklady na vývoz kanalizácie reálne
vynaložil. Tieto náklady rozpočítal podľa počtu osôb prihlásených k trvalému pobytu v danom období,
a keďže žalovaní neuhradili žiadnu časť týchto nákladov, žalobcovi teda nezostáva iná možnosť ako

uplatniť nárok na náhradu nákladov voči žalovaným touto žalobou. Príslušenstvom tejto pohľadávky sú
takistozákonnéúrokyzomeškania.Vžalobežalobcacitovalustanovenia§451Občianskehozákonníka,
ktoré upravujú vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. K doručenej žalobe sa žalovaní písomne vyjadrili podaním zo dňa 31.12.2018, v ktorom uviedli, že

v roku 2004 od žalobcu kúpili pozemok CKN parcelu č. XXX/XX za účelom výstavby rodinného domu.
V zmysle uvedenej kúpnej zmluvy, príslušenstvom tohto pozemku sú prípojky vody, plynu, elektriky
a kanalizácie. Kúpna cena zodpovedala skutočnosti, že na pozemok sú privedené všetky inžinierske
siete (vrátane kanalizácie). Dňa 4. mája 2007 vydal Spoločný stavebný úrad Kolaudačné rozhodnutie
(SpSÚ- 513/2007-002/Vi Ocú 189/2007) kde povoľuje užívanie stavby rodinného domu na pozemku,
parcele č. XXX/XX, podľa geometrického plánu, k. ú. G. T. D.. V popise stavby je jednoznačne uvedené,

že stavba je napojená na inžinierske siete obce Skalka nad D. (vodovodná. kanalizačná. plynová
a elektrická prípojka). Problém nastal v roku 2016, kedy po výdatných dažďoch došlo k upchatiu
kanalizácie. Kanalizáciu dala obec prečistiť na vlastné náklady. V uvedenom čase bolo ale verejne
zistené, že kanalizácia do toho času slúžila vraj ako septik bez pevného dna, kde sa časť tekutých
splaškov samovoľne strácala presakovaním do podložia, čím došlo k silnému znečisteniu spodných vôd

v oblasti ukončenia kanalizácie. Nevsiaknuté tuhšie kaly obec vyvážala na vlastné náklady. Zároveň
bolo zistené, že do kanalizácie sú zaústené dažďové zvody viacerých domov (čo podstatne zvyšuje
objem splaškov) a tiež, že obec vraj nemá nateraz vôbec vedomosť koľko ďalších domácností je
do kanalizačnej vetvy pripojených. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že kanalizácia prechádza
približne pod stredom cestnej komunikácie v dĺžke asi 300 m, pričom v blízkosti bytového domu so

súpisným číslom XXX na pozemku parcela č. XXX/XX sa ohýba takmer v pravom uhle, kde pokračuje
ramenom o dĺžke XXX m. V prvej - dlhšej časti kanalizácie je postavených najmenej 20 rodinných domov,
v kratšej časti stojí 10 rodinných domov (vrátane domu žalovaných). V čase budovania kanalizácie
boli vyhotovené kanalizačné prípojky ku každému stojacemu, alebo plánovanému rodinnému domu na
trase. Starosta žalobcu však žiada platby za vývoz splaškov iba od obyvateľov bývajúcich na kratšom

ramene kanalizačnej vetry (10 domov). Na osobných stretnutiach prejavili snahu riešiť vzniknutú situáciu
budovaním vlastných žúmp, čo im starosta obce neodporučil. V rámci neformálnych rozhovorov boli
starostom obce p. R. opakovane verbálne uisťovaní, že kanalizácia Prúdy bude čoskoro pripojená do
kanalizačného systému „R. G. čistička odp. vôd T.", kedy s nimi bude uzavretá zmluva o odvádzaní
splaškových vôd. Do toho času budú podľa sľubov starostu vyvážané splašky na náklady obce G.

nad D..V roku 2018 pravdepodobne pod tlakom blížiacich sa komunálnych volieb, starosta obce p.R.
prejavil dovtedy nevídanú aktivitu a v rozpore s vlastnými prísľubmi zaslal im, ako aj im susedom rozpis
platieb, ktoré údajne obec zaplatila za „vývoz odpadovej vody a údržbu kanalizácie (žumpy)“ v časti
Prúdy. V prílohe „vyúčtovania“ je uvedený sumár faktúr za odvoz splaškov. Uvedená príloha (náklady
na vývoz odpadovej vody a údržba kanalizácie /žumpy/ v časti prúdy) je tabuľka vytvorená starostom

obce, kde sú uvedené sumy, ktoré nie sú ničím podložené a nie je z nich zrejmé, z ktorých žúmp v
obci G. nad D. bol odvoz realizovaný. Faktúry neboli súčasťou vyúčtovania. Na uvedené „vyúčtovanie"
reagovali listom zo dňa 23.4.2018, kde spoločne s dotknutými susedmi starostu upozornili, že v danej
veci neboli splnené zákonné podmienky pre vymáhanie finančného plnenia a v závere ktorého vyjadrili
ochotu situáciu (nimi nezavinenú) riešiť. Vymáhať konkrétnu sumu (v tomto prípade celkovo 12.444,08

eur, z toho od žalovaných podiel vo výške 1.525,52 eur) na základe vlastného uváženia starostu p.
R., podľa ním svojvoľne stanovených kritérií a prepočtov je neprijateľné, keďže starosta nedokáže
presne určiť, koľko ďalších domácností je do kanalizačného systému pripojených, koľko zrážkovej vody
do kanalizácie protiprávne steká z dažďových zvodov a ani to, či osoby, ktoré „kanalizáciu“ fekálnym
vozidlom čerpali, účtovali správne v súlade s predpismi. Žalobca rozpočítal a požaduje platby iba od

ním vybratých domácností pripojených do „kanalizačnej žumpy“, čo vykazuje známky šikanózneho
konania a zároveň diskriminácie konkrétnej časti obyvateľov, čo je neprípustné aj v zmysle Ústavy
SR a zákona č. 365/2004 Z. z. v platnom znení. Je nezákonné, aby starosta obce stanovoval cenu
likvidácie splaškov svojvoľne; v tej súvislosti považujú za potrebné poukázať na to, že stočné v prípade
verejnej kanalizácie podlieha cenovej regulácii a kontrolnej činnosti Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví (ÚRSO) a právnymi predpismi je určená o.i. aj jeho maximálna výška. Považujú za neprijateľné
a v rozpore s dobrými mravmi, aby obec svoje výdavky v obecnom rozpočte vyvolané jej pochybeniami
sa snažila „riešiť“ na úkor občanov, pričom za stav je zodpovedná primárne samotná obec. Žaloba sa
neopiera o žiadne relevantné dôvody, nemá uvedený žiadny právny základ. Tým, že táto požiadavkanie je právne kvalifikovaná, procesná obrana žalovaných je sťažená a preto prípadné ďalšie návrhy na
dokazovaniedoplniapovyjasneníprávnejkvalifikáciežalobouuplatnenejsumy(uvedomujúsi,žeprávna
kvalifikácia nie je podstatnou náležitosťou žaloby, ale vecou posúdenia súdom, avšak žalovaným za

súčasného znenia žaloby nie je zrejmé, voči akému tvrdenému právnemu titulu má viesť svoju procesnú
obranu). S ohľadom na to, že v konaní sa domáha žalobca žalovanej sumy bez tvrdenia, že by právna
povinnosť jej zaplatenia vznikla zo zmluvy alebo z protiprávneho konania, z opatrnosti pre prípad, že
žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, súčasne namietajú premlčanie požadovaných
a prípadných preukázaných nárokov.

3. Na vyjadrenie žalovaných k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 06.02.2019, v ktorej uviedol
najmä to, že skutočnosť, že stavba žalovaných je skolaudovaná alebo skutočnosť, že sa v kolaudačnom
rozhodnutí uvádza, že táto stavba je napojená na inžinierske siete, neznamená, že žalovaní nie sú
povinní hradiť náklady na likvidáciu ich splaškov. Okrem toho žalobca popiera, že by sa dohodol so
žalovanými, že nebudú hradiť náklady na likvidáciu splaškov, ktoré produkujú, ale že tieto bude za

nich hradiť žalobca. Takáto dohoda nikdy nebola uzavretá nebola a uvedené ani nie je možné. Práve
takátodohodasožalovanýmibyboladiskriminačnáaneodôvodnenebyzvýhodňovalaprávežalovaných
na úkor ostatných obyvateľov obce, ktorí si za likvidáciu splaškov riadne platia. Námietku premlčania
nároku žalobcu zo strany žalovaných považuje žalobca za úplne nekonkrétnu a nedôvodnú. Podľa zák.
č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon) v spojení so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách platí, že za splaškovú vodu a jej likvidáciu zodpovedá jej producent. Tento
je zároveň povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení sa na verejnú kanalizáciu alebo je povinný predložiť
povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami (viď
napr. § 23 od. 2 zák. č. 442/2002 Z. z. a § 25 ods. 3 písm a) zák. č. 442/2002 Z. z.). V opačnom prípade
sa dopúšťa neoprávneného vypúšťania odpadových vôd. V danom prípade je rozhodné najmä to, že

splašková odpadová voda žalovaných skončila v kanalizácii žalobcu a žalobca musel túto splaškovú
vodu z kanalizácie vyviesť, s čím mu vznikli náklady. Skutočnosť, že splašková voda z rodinného
domu žalovaných skončila v kanalizácii žalobcu bola potvrdená aj na miestnom šetrení realizovanom
Okresným úradom Trenčín dňa 08.07.2014. Okrem toho žalovaní doposiaľ ani nepredložili, že by v
rozhodnom období mali uzatvorenú zmluvu o pripojení sa na verejnú kanalizáciu alebo že by mali

povolenie na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami a takýto doklad nedoložili ani k svojmu
vyjadreniu k žalobe. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín zo dňa 09.04.2015 musel
žalobca zabezpečiť, aby sa splaškové odpadové vody z jeho kanalizácie likvidovali určeným spôsobom,
čo pre žalobcu v danom prípade znamenalo zabezpečiť vývoz týchto splaškových odpadových vôd.
Žalobca tento vývoz v zmysle uložených opatrení Okresným úradom Trenčín skutočne zabezpečil a

náklady s tým vzniknuté rozúčtoval medzi producentov týchto splaškových odpadových vôd. Je tak
nepochybné, že žalovaní v rozhodnom období produkovali splaškové odpadové vody a je nepochybné,
že tieto odpadové vody odvádzali do splaškovej kanalizácie žalobcu. Rovnako je nepochybné, že
túto kanalizáciu vyviezol žalobca a že vznikli z tohto vývozu náklady, ktoré žalobca musel uhradiť.
Žalobcu prekvapuje stanovisko žalovaných, ktorí napriek tomu, že majú vedomosť o tom, že ich

splaškové odpadové vody aj podľa Okresného úradu Trenčíne skončili v kanalizácii žalobcu, sa snažia
túto skutočnosť účelovo spochybňovať s poukazom na iných vlastníkov nehnuteľností napojených na
kanalizáciu žalobcu. Časť vlastníkov domov z rozhodného územia uznala, že je nesporné, že v danom
obdobíprodukovaliodpaddosplaškovejkanalizácieažejenesporné,žežalobcaobsahtejtokanalizácie
vyvážalauhradilnákladynatentovývozzprostriedkovobecnéhorozpočtu.Žalobcauvádza,žedoposiaľ

traja vlastníci domov preukázali svojím zodpovedným postojom k veci, že im záleží na vyriešení celej
situácie a že sú si vedomí svojej povinnosti uhradiť za likvidáciu produkovaného odpadu vzniknuté
náklady a teda dobrovoľne uhradili na ich pripadajúce náklady vynaložené žalobcom alebo sa dohodli
mimosúdne na úhrade týchto nákladov. Títo vlastníci teda pochopili tú skutočnosť, že sú tu reálne
náklady vynaložené na vývoz ich odpadu a že nie je možné, aby neplatili za vývoz splaškovej kanalizácie

žiadne „poplatky“.

4. Na repliku žalobcu reagovali žalovaní udelením plnej moci na ich zastupovanie právnemu zástupcovi,
ktorý dňa 08.04.2019 súdu doručil dupliku žalovaných v ktorej uviedol najmä to, že žalovaní namietajú,
že by splaškové vody odvádzali do verejnej kanalizácie tak ako ju definuje zákon č. 442/2002 Z. z. v

§ 2 písm.b/. V B. G. nad D. nie je verejná kanalizácia. U žalobcu má byť zrealizovaná funkčná verejná
kanalizácia v rámci projektu B. mikroregiónu D. - D. realizovaného spoločnosťou Regionálna vodárenská
spoločnosť D. - D., s.r.o.. F. predložil súdu Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti
o životné prostredie zo dňa 09.04.2015 a Rozhodnutie zo dňa 09.11.2015. Z predmetných rozhodnutízrejmé je, že: Stavba kanalizácie, do ktorej je napojený rodinný dom žalovaných je postavená bez
stavebného povolenia a absentuje kolaudačné rozhodnutie. Vlastníkom stavby je žalobca. Stavba nie je
ukončená čistiarňou odpadových vôd, žumpou ani vodotesne zabezpečená, teda dochádza k ohrozeniu

akosti podzemných vôd. Rodinné domy, ktoré sú do stavby pripojené boli pripájané do roku 2009
pričom s vývozom odpadových vôd sa začalo až v roku 2014. Žalobca nereagoval na výzvu úradu
na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie stavby kanalizácie. Žalobcovi bola uložená
povinnosť zabezpečiť likvidáciu splaškových vôd zo stavby kanalizácie v súlade s § 66 ods. 5 zákona
č. 364/2004 Z. z. ako opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, pričom účelom opatrení bolo

obmedziť činnosť, pri ktorej môže dôjsť k ohrozeniu a znečisteniu podzemných vôd a tým spôsobiť
nenahraditeľnú ujmu na životnom prostredí. Z uvedeného je zrejmé, že stavba kanalizácie je v podstate
nepovolená, neskolaudovaná a taktiež nedokončená stavba, ktorá absolútne neplní účel, ktorý zákon
č. 442/2002 Z. z. predpokladá u verejnej kanalizácie, t. z. odvádzanie odpadových vôd a prípadne
ich čistenie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu životného prostredia. Nemožno preto v tomto prípade
uvažovať o verejnej kanalizácii podľa zákona č. 442/2002 Z. z.. Preto nemožno na uvedený stav

aplikovať ustanovenia zákona č. 442/2002 Z. z., na ktorý odkazuje žalobca. Naviac predmetná stavba
nielen že nie je verejnou kanalizáciou, ale taktiež je nepovolená a neskolaudovaná. Ako teda môžu
žalovaní uzatvoriť zmluvu o pripojení na takúto stavbu? Žalovaní nemajú absolútne problém uzatvoriť
zmluvu o pripojení za predpokladu, že žalobca zabezpečí plne funkčnú stavbu verejnej kanalizácie,
ktorej užívanie bude povolené v súlade s platnými právnymi predpismi. Uvedenú skutočnosť napokon

žalovaní i legitímne očakávali nakoľko ich rodinný dom je pripojený na uvedenú stavbu kanalizácie
a takto bol i právoplatne skolaudovaný a teda žalovaní očakávali plnú funkčnosť stavby kanalizácie.
Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu, výška tohto nároku absolútne nie je v konaní preukázaná, jej
výšku žalovaní namietajú. Žalobca si uplatňuje túto sumu z titulu bezdôvodného obohatenia preto je
podľa názoru žalobcov nutné zo strany žalobcu preukázať (i) zaplatenie tejto sumy žalobcom za odvoz

odpadu, (ii) že práve o túto konkrétnu sumu sa žalovaní mali údajne bezdôvodne obohatiť. Podľa názoru
žalovaných nie je nárok uplatnený voči žalovaným opodstatnený ani čo do dôvodu. Žalovaní pritom
vychádzajúzožalobcompredloženýchrozhodnutí,zktorýchvyplynulaprežalobcupovinnosťzabezpečiť
vývoz splaškových odpadových vôd. Ak teda túto povinnosť mal žalobca, nie je žalovaným zrejmé, na
základe akej konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa mali žalovaní bezdôvodne

obohatiť na úkor žalobcu. Žalovaní majú k dispozícii dve „vyúčtovania“ žalobcu, a to vyúčtovanie zo
dňa 07.12.2017 a 20.03.2018. V predmetných vyúčtovaniach sú nezrovnalosti vo výške nákladov na
údajný odvoz, resp. likvidáciu splaškových vôd v rokoch 2014 (1620 EUR / 1604 EUR), 2015 (5310,38
EUR / 4986,38 EUR). I uvedená skutočnosť dokazuje zmätočnosť nároku žalobcu. Čo sa týka vznesenej
námietky premlčania, tak tú odôvodňujú s poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého subjektívna premlčacia doba začína plynúť súčasným splnením dvoch podmienok: 1. Vedomosť
o bezdôvodnom obohatení, 2. Vedomosť o tom, kto sa bezdôvodne obohatil. Žalobca si uplatnil nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2014 až 2017 z titulu uhradenia nákladov. Hoci nie
je žalovaným zrejmé (a ani preukázané v tomto konaní) kedy a v akej výške tieto údajné náklady
uhradil, žalovaní uvádzajú, že ak k tomu tak skutočne bolo prípadná premlčacia doba (za predpokladu

dôvodnosti nároku žalobcu) začala plynúť deň po zaplatení uvedenej sumy žalobcom, nakoľko v tento
moment vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež vedel už v ten moment že žalovaní sa
bezdôvodne obohatili (za predpokladu dôvodnosti nároku žalobcu), nakoľko nepochybne vedel, že na
stavbu kanalizácie je napojený ich rodinný dom (toto vedel samozrejme i skôr a to minimálne v čase
kolaudácie rodinného domu žalovaných). Teda tá časť nároku žalobcu ktorá bola uplatnená po uplynutí

premlčacej doby 2 rokov je premlčaná.

5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia
sporových strán a aj sporové strany.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že právnym titulom podanej žaloby je vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení žalobcu za žalovaných, ktoré vzniklo v súvislosti s
nákladmi, ktoré mal žalobca pri vyvážaní splaškov fekálnym vozidlom, ktoré si objednal. Je nesporné,
že žalovaní sú napojení svojou kanalizačnou prípojkou na kanalizáciu žalobcu a takýmto spôsobom
odvádzajú splašky zo svojej nehnuteľnosti. Jedná sa o kanalizáciu na ulici žalobcu, kde je postavených

celkovo 10 rodinných domov, pričom na základe žiadosti o prešetrenie jedného z obyvateľov týchto
domov, pána N., sa začala prešetrovať situácia ohľadne kanalizácie. V rámci tohto šetrenia Okresným
úradom Trenčín bolo nakoniec žalobcovi povolené používať túto kanalizáciu ako žumpu, a to tak, že
kanalizáciabybolazablendovaná.Nakoniectotakajbolospravené,abynedošlokúnikudopodzemnýchvôd. V súčasnosti obyvatelia 3 domov uzavreli so žalobcom dohodu, že sa budú podieľať na úhrade
nákladov, ktoré im boli vyúčtované. Ďalší dvaja tento postup zvažujú, preto aj žalobca by bol ochotný
sa so žalovanými dohodnúť na úhrade nákladov, aby to aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom domov na

tejto ulici bolo spravodlivé. Žalobca si neúčtuje žiadne provízie, ale žiada len pokrytie nákladov, ktoré
boli vynaložené z rozpočtu žalobcu. Situácia vznikla v minulosti tým, že v rámci čerpania eurofondov sa
čakalo na dokončenie kanalizácie v rámci rozsiahlejšieho územia, pričom aktuálne je táto kanalizácia
dokončená a žalovaní zrejme odvádzajú splašky na základe zmluvy s prevádzkovateľom kanalizácie.
Preto sa v súčasnosti jedná už len o obdobie v minulosti vynaložené a obdobie uzavreté. Ak vzniesli

žalovaní námietku premlčania uplatneného nároku, žalobca tvrdí, že už v roku 2015 po rozhodnutí
Okresného úradu U., žalovaní mali vedomosť o tom, že splašky vypúšťajú do tejto kanalizácie, ktorú
čistí žalobca a preto sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie na ich strane a nárok tak premlčaný
nemôže byť. Vzhľadom k tomu, že žalovaní ako producent splaškov mali povinnosť tieto riadne odviesť
zo svojej nehnuteľnosti, jednalo sa v ich prípade aj o porušenie tejto právnej povinnosti. Bez dohody
neboli oprávnení vypúšťať splašky na nehnuteľnosť žalobcu, resp. do stavby žalobcu.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaní nemali problém uzatvoriť zmluvu
o pripojení, resp. na likvidáciu splaškov, ak by existovala riadna kanalizácia. Táto však neexistovala a
ako bolo zistené v roku 2014 a neskôr táto tzv. kanalizácia fungovala v podstate ako trativod. Viedla
dostratena a poškodzovala životné prostredie. Ak by ju aj žalovaní uzavreli, dochádzalo by tak v

zmysle zmluvy aj k poškodzovaniu životného prostredia. Riadnu zmluvu o odvádzaní odpadových vôd
uzavreli až tento mesiac s prevádzkovateľom kanalizácie a to Regionálnou vodárenskou spoločnosťou
Vlára - Vah, s. r. o. po dokončení kanalizácie. Žalovaní namietajú dôvodnosť žaloby a takisto aj výšku
žalovanej sumy. Keďže sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, a ako bolo uvedené na dnešnom
pojednávaní, ktoré malo spočívať v plnení žalobcu za žalovaných, tak takýto právny dôvod nemôže

obstáť. V správnom konaní bola žalobcovi uložená povinnosť zlikvidovať a odviesť splašky z tejto
kanalizácie, takže sa nemôže jednať o plnenie za žalovaných. Čo sa týka výšky žalovanej sumy, žalobca
nepreukázal, že by túto sumu reálne zaplatil, nepreukázal žiadne faktúry. Takisto neuviedol, kto všetko
bol do kanalizácie napojený. Žalovaní podotýkajú, že žalobca doručil súdu dve rôzne vyúčtovania,
ktoré mali rôzne sumy. Za prevádzkovanie nepovolenej kanalizácie, resp. stavby bola žalobcovi uložená

v správnom konaní pokuta 8.000 eur. V minulosti bola medzi žalobcom a žalovanými, rovnako ako
ostatnými vlastníkmi domov na predmetnej ulici, uzatvorená neformálna dohoda, že obec bude vyvážať
splašky z kanalizácie a práve preto si žalovaní vo svojom dome nevybudovali vlastnú žumpu. Do roku
2014 žiadne poplatky, ani platby žalobcovi za likvidáciu splaškov a ich odvádzanie neplatili.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní boli napojení na tzv. kanalizáciu žalobcu, že splašky do
nej vypúšťali a že za to nič neplatili. Takisto je nesporné to, že obec splašky vyviezla po rozhodnutí
Okresného úradu Trenčín.

9.1 Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. XX výpis z LV č. XXX, č. l.

XX vyúčtovanie zo dňa 20.03.2018, č. l. 39 kúpna zmluva, č. l. 43 kolaudačné rozhodnutie z 04.05.2007,
č. l. 54 rozhodnutie OÚ Trenčín z 09.04.2015, č. l. 56 rozhodnutie OÚ Trenčín z 9.11.2015, č. l. 79
informácie o vývoze odpadových vôd z domácnosti. Na základe vykonaného dokazovania a na základe
nesporných rozhodných skutkových okolností súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie
citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a vec právne posúdil.

9.2 Žalovaní sú obyvatelia obce G. nad D., teda obyvatelia žalobcu. Zároveň sú vlastníkmi rodinného
domu so súp.č. XXX v katastrálnom území G. T. D.. Ide o ulicu, na ktorej sa nachádza spolu 10 rodinných
domov. Rodinný dom žalovaných bol postavený žalovanými a žalobca vydal na stavbu domu stavebné
povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie dňa 04.05.2007. Podľa kolaudačného rozhodnutia

žalobcustavbaobsahujeajkanalizačnúprípojkuajenapojenánainžinierskesietežalobcu.Pozemok,na
ktorom žalovaní postavili svoj dom bol kúpený od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2004,
pričomvtomčasesavkúpnejzmluvekonštatujeajpríslušenstvopozemku,vrátaneprípojkykanalizácie.

9.3 Od februára 2014 do decembra 2016 žalobca vyvážal odpadovú vodu z kanalizácie (žumpy) v časti

C., do ktorej boli napojený aj žalovaní, pričom celkovo za tieto vývozy zaplatil žalobca sumu 12.444,08
eur. Podľa jeho vyjadrenia išlo o asi 6 vývozov mesačne, podľa potreby.9.4 Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.04.2015 Rozhodnutie Č: OU-TN-B TPJ, ktorým uložil žalobcovi
ako stavebníkovi stavby „Kanalizácia na pozemku a pozemku p. č. 922, XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/X v k.ú. G. T. D.": zabezpečiť likvidáciu splaškových odpadových vôd z tejto kanalizácie

vhodným spôsobom a predložiť návrh konkrétneho riešenia likvidácie odpadových vôd z dlhodobého
hľadiska (napr. vybudovaním čistiarne odpadových vôd, akumuláciou v kapacitne postačujúcej žumpe,
likvidáciou odpadových vôd individuálne, v žumpách pri jednotlivých rodinných domoch ...), nakoľko
odkladom výkonu rozhodnutia by mohlo dôjsť k znečisteniu, alebo ohrozeniu podzemných vôd. V tomto
rozhodnutí sa v jeho odôvodnení konštatuje okrem iného aj to, že B. úrad Trenčín, odbor starostlivosti

o životné prostredie vykonal dňa 05.12.2014 štátny vodoochranný dozor u stavebníka, ktorým je obec
Skalka nad D., v súlade s § 66 vodného zákona a zákonom o kontrole v štátnej správe, na stavbe
kanalizácie. Vykonanie štátneho vodoochranného dozoru vyplynulo zo šetrenia podnetu Ing. D. N.,
G. T. D. 233 zo dňa 18.06.2014, ktorý upozornil Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné
prostredie na vypúšťanie odpadových vôd z 9 rodinných domov na ulici" Nová v Skalskej Novej
Vsi do nedokončenej kanalizácie. Vykonaným dozorom boli zistené nedostatky, preto okresný úrad

zahájil dňa 25.02.2015 konanie vo veci uloženia nápravných opatrení podľa § 66 ods. 5 vodného
zákona stavebníkovi, obci Skalka nad Váhom. Konanie sa uskutočnilo dňa 18.03.2015. Vykonaným
štátnym vodoochranným dohľadom sa zistilo, že obec Skalka nad Váhom užíva stavbu kanalizácie bez
stavebnéhoakolaudačnéhopovolenia.Vobciniejevybudovanáčistiareňodpadovýchvôdatedaaninie
je možné kanalizáciu dodatočne povoliť a užívať. Na kanalizáciu je napojených minimálne 9 rodinných

domov nového stavebného obvodu k. ú. Skalská Nová Ves, ktoré boli napájané postupne v rokoch
2003-2009. Do 14.02.2014 neboli splaškové odpadové vody z kanalizácie vyvážané. Kanalizácia, nie je
zabezpečená proti úniku odpadových vôd, nie je vodotesne ukončená, ani nie je zaústená do čistiarne
odpadových vôd s primeraným čistením, resp. vodotesnou žumpou, teda dochádza k ohrozeniu akosti
podzemných vôd.

9.5 Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.11.2015 Rozhodnutie Č: OU-TN-B TPJ, ktorým uložil žalobcovi
pokutu 8.000 eur za spáchaný správny delikt - užívanie časti stavby verejnej kanalizácie, od roku
2006 po súčasnosť bez kolaudačného povolenia. V tomto rozhodnutí sa v jeho odôvodnení konštatuje
okrem iného aj to, že dôkazom toho, že obec je vlastníkom stavby, je prehlásenie starostu obce

vyplývajúce z predchádzajúcich šetrení a zápisníc z týchto šetrení, predložený zápis o odovzdaní a
prevzatí časti stavby zo dňa 30.09.2003 i záznamy zo stavebného denníka. Celková dĺžka kanalizácie
zistená odborným odhadom počas obhliadky je 450 m. Starosta obce, p. Anton Horečný potvrdil,
že na kanalizáciu je napojených 9 rodinných domov nového stavebného obvodu k. ú. Skalská Nová
Ves. Na kanalizáciu boli domy napájané podľa vyjadrenia starostu obce postupne od roku 2003 až

2009. Kanalizácia nie je ukončená čistiarňou odpadových vôd, žumpou ani vodotesne zabezpečená.
Protokol zo štátneho vodoochranného dozoru bol odsúhlasený a podpísaný starostom obce dňa
17.12.2014,zároveňboliuloženévedúcemukontrolovanéhosubjektutamuvedenéopatrenia.Opatrenia
týkajúce sa zabezpečenia likvidácie splaškových odpadových vôd vhodným spôsobom, ktorým sa
dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou neboli

Obcou G. nad D. prijaté. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že Obec G. nad D. užíva kanalizáciu od
roku 2006 bez kolaudačného povolenia, bez zabezpečenia primeraného čistenia odpadových vôd,
alebo zabezpečenia jej vodotesnosti, čo bolo správnym orgánom jednoznačne zistené počas šetrenia
podnetu dňa 08.07.2014 a pri štátnom vodoochrannom dohľade 05.12.2014 preukázané. Stavba bola
zrealizovaná bez stavebného povolenia. Starosta obce sa k užívaniu kanalizácie na konaní priznal,

rodinný dom Ing. N. bol na kanalizáciu napojený s jeho súhlasom. Dôkazom tohto, že stavba je
užívaná sú okrem iného predložené doklady o vývoze odpadových vôd z kanalizácie zo dňa 14.2.2014,
7.4.2014, 8.5.2014, 30.5.2014. Na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 starosta obce uviedol, že
do termínu 11.07.2014 zabezpečí kanalizáciu tak, aby bola vodotesná zazátkuje a odpadové vody
akumulované v kanalizácii bude pravidelne vyvážať. Ku dňu prerokovania správneho deliktu 5.11.2015

doklad o vodotesnosti kanalizácie nepredložil, toto opatrenie nesplnil. Musíme konštatovať, že bol
ohrozený verejný záujem z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia osôb. Tento stav pretrváva.
Pri ukladaní sankčného postihu orgán štátnej vodnej správy prihliadal na skutočnosti za akých bol
správny delikt spáchaný. Správny orgán vzal do úvahy, že rodinné domy boli napájané na kanalizáciu
s vedomím i súhlasom starostu obce, ktorý zároveň zastupoval i stavebný úrad. Toto konanie bolo

účelové a neuvážené. Kanalizácia účelovo odvádza len odpadové vody z nového stavebného obvodu
i napriek skutočnosti, že je vedená husto osídleným, zastavaným územím obce. Tento stav pretrváva
od roku 2006, rodinné domy nového stavebného obvodu boli postupne na kanalizáciu napájané,
kolaudované do roku 2009. Stavebník o tejto skutočnosti vedel, neprijal potrebné opatrenia. Vedel,že kanalizácia nie je skolaudovaná, odpadové vody odvádzané kanalizáciou nemajú zabezpečené
primerané čistenie. Konanie stavebníka a zároveň stavebného úradu bolo nelogické a bez opory v
zákone. Týmto neuváženým konaním boli ohrození obyvatelia ostatnej časti obce. Obec Skalka nad

Váhom svojim prístupom k riešeniu danej situácie a odstráneniu zistených nedostatkov nebola orgánu
štátnej vodnej správy nápomocná, nereagovala na výzvu vykonať štátny stavebný dohľad na stavbách
jednotlivých rodinných domov. Doklady potrebné k posúdeniu riešenej veci požadované orgánom štátnej
vodnej správy predkladala na opakované výzvy, čím sťažovala priebeh jednotlivých konaní, a tým sa
predlžovalo riešenie problému.

10.1 Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10.2 Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10.3 Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

10.4 Podľa § 100 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové

práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

10.5 Podľa § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému malo dôjsť tým, že žalobca za žalovaných (a popri tom aj za iné viaceré osoby) uhradil

náklady tretej osobe za vývoz odpadových (splaškových) vôd zo žumpy v jeho vlastníctve, ktorú sám
zhotovil. Výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré pripadá na žalovaných, určil podľa počtu osôb trvalo
prihlásených k pobytu v týchto nehnuteľnostiach (celkovo 10 domoch). Podstatou jeho argumentácie
je tvrdenie, že žalobca vyviezol za žalovaných splaškovú kanalizáciu, a preto je potrebné takto
reálne vzniknuté náklady žalobcovi nahradiť. Nie je možné, aby žalovaní neplatili za vývoz splaškovej

kanalizácie žiadne „poplatky“.

12. Podstata procesnej obrany žalovaných spočívala v argumentácii, že v správnom konaní bola
žalobcovi uložená povinnosť zlikvidovať a odviesť splašky z tejto kanalizácie, takže sa nemôže jednať o
plnenie za žalovaných. Žalovaní vychádzajú zo žalobcom predložených rozhodnutí, z ktorých vyplynula

žalobcova povinnosť zabezpečiť vývoz splaškových odpadových vôd. Ak teda túto povinnosť mal
žalobca, nie je žalovaným zrejmé, na základe akej konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Žalobca takisto nedokáže presne
určiť, koľko domácností je do kanalizačného systému pripojených, koľko zrážkovej vody do kanalizácie
protiprávne steká z dažďových zvodov a ani to, či osoby, ktoré splašky fekálnym vozidlom čerpali, si

účtovali náklady správne, v súlade s predpismi. Žalovaní takisto legitímne očakávali plnú funkčnosť
stavby kanalizácie, nakoľko ich rodinný dom je pripojený na uvedenú stavbu kanalizácie a takto bol i
žalobcom právoplatne skolaudovaný.

13.1 Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, pretože je nedôvodná, a to z viacerých dôvodov.

13.2 V prvom rade súd nemá za preukázanú existenciu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaných. Súd sa v plnej miere stotožňuje s obranou žalovaných, že v správnom konaní bola žalobcovi
uložená povinnosť zlikvidovať a odviesť splašky z kanalizácie v jeho vlastníctve, takže sa nemôžejednať o plnenie za žalovaných. Ak teda túto povinnosť mal žalobca, nie je zrejmé, na základe akej
konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobcu. Na doplnenie súd uvádza, že stavba „kanalizácie“, ktorá je vo svojej podstate žumpou, patrí

žalobcovi a on zodpovedá za jej stav a vyprázdňovanie. Teda ak ju vyprázdňoval, a to aj bez ohľadu
na správnym orgánom uloženú povinnosť, vyprázdňoval vlastnú žumpu a nie žumpu žalovaných. Ak od
žalovaných nepožadoval žiadne plnenie za odvádzanie ich splaškov, je to jeho slobodné rozhodnutie,
resp. to nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalovaných, že so žalobcom boli takto dohodnutí. Nejedná sa
tak o plnenie za žalovaných. Uvedenému záveru o tom, že žalobca za žalovaných neuhrádzal žiadne

výdavky, ktoré by mali znášať žalovaní, a že od žalovaných nepožadoval za odvádzanie odpadových
vôd žiadne plnenia, svedčí aj samotná tá skutočnosť, že až do problému so splaškami (teda do februára
2014) žalovaní za odvádzanie splaškov zo svojej domácnosti žalobcovi nič neplatili. Je tak potom
nepresvedčivá a v rozpore so skutočnosťou aj argumentácia žalobcu, že nie je možné, aby žalovaní
neplatili za vývoz splaškovej kanalizácie žiadne „poplatky“.

13.3 Súd ako ďalší z významných dôvodov pre zamietnutie žaloby uvádza aj to, že uplatnené právo
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore aj so zásadou, že z protiprávneho konania
nemôže vzísť právo. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd v tom, že žalobca vytvoril svojim vlastným
konaním protiprávny stav, ktorého výsledkom bolo dokonca znečistenie a ohrozenie podzemných vôd.
Žalobca vybudoval a užíval stavbu tzv. „kanalizácie“ bez stavebného a kolaudačného povolenia. Pritom

ide o subjekt, ktorý je stavebným úradom. Vydal kolaudačné rozhodnutia k minimálne 9 rodinným
domom, ktoré odvádzali odpadové vody do takto vybudovanej „čiernej stavby“ tzv. „kanalizácie“. Až do
14.02.2014 neboli splaškové odpadové vody z tejto tzv. „kanalizácie“ vyvážané, pričom táto kanalizácia,
nebolazabezpečenáprotiúnikuodpadovýchvôd,nebolavodotesneukončená,anizaústenádočistiarne
odpadových vôd s primeraným čistením, resp. vodotesnou žumpou. Bol ohrozený verejný záujem

z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia osôb. Uvedené skonštatoval orgán štátnej vodnej
správy. Takisto žalobcovi v správnom konaní v odôvodnení svojho rozhodnutia vytkol, že opatrenia
týkajúce sa zabezpečenia likvidácie splaškových odpadových vôd vhodným spôsobom, ktorým sa
dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou, neboli
prijaté. Ku dňu prerokovania správneho deliktu, teda k 5.11.2015, doklad o vodotesnosti kanalizácie

žalobca nepredložil, pričom uviedol, že tak spraví do termínu 11.07.2014. Správny orgán vyhodnotil
konanie starostu žalobcu, keď boli domy napájané na kanalizáciu s jeho vedomím, ako účelové a
neuvážené. Vedel, že kanalizácia nie je skolaudovaná, odpadové vody odvádzané kanalizáciou nemajú
zabezpečené primerané čistenie. Konanie stavebníka a zároveň stavebného úradu bolo nelogické a bez
opory v zákone. Týmto neuváženým konaním boli ohrození obyvatelia ostatnej časti obce.

13.4 A za takéhoto vyššie popísaného stavu, žiada žalobca od obyvateľov obce úhradu nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Podľa názoru súdu je tak možné jednoznačne
konštatovať rozpor uplatneného práva s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou, že z protiprávneho
konania nemôže vzísť právo. Ak by súd tejto žalobe vyhovel, resp. aj ostatným žalobám podaným proti

dotknutým obyvateľom žalobcu, fakticky by tak títo poskytli žalobcovi peňažnú náhradu za sanovanie
protiprávneho stavu, ktorý vytvoril žalobca.

13.5 Aj samotná výška žalovanej sumy (teda výška tvrdeného bezdôvodného obohatenia) je pochybná.
Totiž nemožno stotožňovať plnenie žalobcu inej osobe, s výškou bezdôvodného obohatenia žalovaných.

Pri takejto logike by akékoľvek plnenie (aj v rozpore s právnymi predpismi), ktoré by žalobca poskytol
tretej osobe (napríklad by sa jednalo o sumu 25.000 eur alebo 32.000 eur) zodpovedalo výške
bezdôvodného obohatenia žalovaných za vývoz ich splaškov. Čo je záver zjavne nesprávny. Nehovoriac
už o tom, že do „kanalizácie - žumpy“ bolo pripojených minimálne 10 ďalších domácností. Teda žalobca
hodnoverne nekvantifikoval množstvo splaškov, ktoré odviedli do jeho žumpy práve žalovaný. Ak sám

vytvoril stav, že nie je merateľné množstvo vypúšťaných splaškov jednotlivými domácnosťami do jeho
žumpy (žalobca ako stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie k postaveným nehnuteľnostiam
a ako predávajúci pozemkov pod domami vytvoril kanalizačnú prípojku na prevádzanom pozemku
žalovaných), táto okolnosť musí ísť na jeho ťarchu.

13.6 Výška žalovanej sumy by neobstála ani s prihliadnutím na skutočnosť, že celková dĺžka kanalizácie
zistená odborným odhadom počas obhliadky orgánom štátnej ochrany vôd je 450 m. Ulica, na ktorej
bývajú žalobcovia tvorí pritom iba menšiu časť tejto dĺžky kanalizácie, pričom z dlhšej časti vedie cez
iné husto zastavané územie obce.13.7 Súd záverom uvádza aj to, že neobstojí argumentácia žalobcu, týkajúca sa povinnosti žalovaných
pripojiťsvojunehnuteľnosťnaverejnúkanalizáciuazatýmúčelomuzatvoriťpísomnúzmluvuopripojení.

Predmetná stavba tzv. kanalizácie, totiž nebola riadnou verejnou kanalizáciou v zmysle zákona č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Jednalo sa o „čiernu stavbu“.

13.8 Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd podrobnejšie nezaoberal vznesenou námietkou premlčania
uplatneného práva (pretože neexistuje), avšak stručne uvádza, že vzhľadom na dátum podania žaloby,

a to dňa 23.10.2018, dátum vykonania platieb za vývozy odpadových vôd (ktoré sa uskutočnili od
14.02.2014 až do decembra 2017) a dĺžky premlčacej doby (najmä subjektívnej v trvaní dvoch rokov),
by bola časť uplatnenej žalovanej sumy zrejme premlčaná. V závislosti od dátumu vynaloženia nákladov
na jednotlivé vývozy odpadových vôd.

14.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

14.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní
boli v konaní úspešní v plnom rozsahu. O výške náhrady trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.