Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216570
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112216570.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu K. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, E. E. - T., právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., Kmeťova 24,
Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., G., právne zastúpený
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. E. XX, G., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.12.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal
žalobcunahradiťžalovanémuv2.rade(správnemalobyťuvedenéžalovanému-poznámkaodvolacieho
súdu) trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 24 345,04 Eur a tieto zaplatiť
priamo na účet jeho právnemu zástupcovi JUDr. Martinovi Staroňovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy
o predaji nehnuteľného majetku zo dňa 19.04.2010 uzatvorenej medzi pôvodne žalovaným v 1. rade
T., s.r.o. a žalovaným v 2. rade V. T. za dohodnutú kúpnu cenu 1 100 000 Eur. Žalobca tvrdil, že týmto
úkonom došlo k jeho ukráteniu, lebo dňa 18.08.2008 požičal žalovanému v 1. rade 165 970 Eur s lehotou
splatnosti do 18.08.2009, pričom žalovaný v 1. rade mu peniaze nevrátil a namietaným právnym úkonom
sa žalovaný v 1. rade zbavil všetkého majetku, ktorý mohol byť exekvovaný. Žalovaní žiadali žalobu ako

nedôvodne zamietnuť. Žalobca dňa 24.04.2013 vzal späť žalobu voči žalovanému v 1. rade T. s.r.o..

Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil ust.§ 42a ods. 2, 3, 4, 5 písm. a), b), § 42b ods.
3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, cit.: „ Vykonaným
dokazovaním, a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 18.08.2008 ako aj svedeckými výpoveďami svedkov W..
E. N. ml., E. N. st., C.. M. D., I. J. a zo samotného textu Zmluvy o pôžičke bolo preukázané, že žalobca
je veriteľom dlžníkov W.. E. N. ml. a E. N. st., ktorí nevystupovali v Zmluve o pôžičke ako štatutárni

zástupcovia spoločnosti T., s. r. o., ale ako fyzické osoby a žalobca s nimi ako fyzickými osobami uzatvoril
Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol im pôžičku 5.000.000,- Sk, t. j. 165.970,- Eur, ktorú mali
vrátiť do 18.08.2009. Svedkovia W.. E. N. ml. a E. N. str. zhodne vypovedali, že pôžičku uzatvárali ako
fyzické osoby a žalobca dobre vedel, že peniaze požičiava fyzickým osobám a nie spoločnosti T., s. r.o., lebo tieto pomery dobre poznal. So svedkom W.. E. N. ml. bol v priateľskom vzťahu a spolu podnikali.
Naviac W.. E. N. ani nebol konateľom spoločnosti T., s. r. o. a nezaujímal sa o to, či spoločnosť má
finančné problémy a na čo použil otec tieto peniaze tiež nepozná a už vtedy, keď podpisovali zmluvu,

žalobca vedel, že bude dražiť, podpísal s ním záložnú zmluvu a hneď pristúpil predčasne k dražbe po 2
mesiacoch a určite by Zmluvu o pôžičke pre T., s. r. o. nepodpísal ako spoludlžník. Žalobca si svoj nárok
uplatňuje dvojnásobne, keď si ho vymáhal dobrovoľnou dražbou jeho majetku a zároveň tú istú sumu
žiada od spoločnosti T., s. r. o. Svedkyňa I. J., manželka žalobcu taktiež potvrdila, že v Zmluve o pôžičke
sú vedení ako dlžníci fyzické osoby, lebo v tej dobe nevedeli, že tam mal byť napísaný ako dlžník T., s.

r. o. a fyzické osoby nemali ani taký majetok, aby ním mohli ručiť. Preto pôžička podľa nej bola daná
pre T., s. r. o. Túto zmluvu podpísala ako svedok Zmluvy o pôžičke. Z obsahu Zmluvy o pôžičke však
jednoznačne vyplýva, že dlžníkmi boli fyzické osoby W.. E. N. ml. a E. N. str., ktorým bola poskytnutá
pôžička žalobcom podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.08.2008. Táto skutočnosť bola potvrdená aj
výsluchom týchto dlžníkov zmluvy a okolnosť, na aký účel chceli použiť získané peniaze z pôžičky nemá
právny význam, pretože táto pôžička nebola poskytnutá na stanovený účel a bola daná dlžníkom na

ich potrebu. Súd nemal v konaní ani preukázanú skutočnosť, že úmysel ukrátiť svojho veriteľa musel
byť známy žalovanému. Túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal. Na ňom je dôkazné bremeno,
ale sama okolnosť, akým spôsobom bola odovzdaná kúpna cena nepreukazuje úmysel ukrátiť veriteľa,
ktorý musel byť známy kupujúcemu. Sám žalovaný bol veriteľom spoločnosti T., s. r. o. Dohodnutú
kúpnu cenu 1.100.000,- Eur odovzdal konateľovi spoločnosti T., s. r. o. štandardným spôsobom a celý

proces uzatvárania kúpnej zmluvy popísal svedok C.. M. D., z dokazovania nevyplynulo, že nedošlo
k odovzdaniu kúpnej ceny a bola len fingovaná ako tvrdil žalobca. K odovzdaniu kúpnej ceny sú
vyhotovené aj účtovné doklady, je vedená v evidencii žalovaného, teda súd nemal dôvod neveriť tejto
skutočnosti. Okrem tvrdenia žalobcu, že došlo k fingovaniu odovzdania kúpnej ceny žalobca neuviedol
žiadeninýdôvod,ktorýmbypreukazovalúmyselžalovanéhootom,žemalúmyseltýmtoúkonomdlžníka

ukrátiť ako veriteľa. Taktiež nebol preukázaný ďalší dôvod, a to, že pri tomto právnom úkone došlo k
prevzatiu záväzku bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom
alebo odborným odhadom, ktorý spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne
neschopným, resp., že bol uskutočnený s úmyslom nedôvodne odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podľa znaleckého hodnotenia bola všeobecná trhová

cena nehnuteľnosti znalcom W.. C. W. č. XX/XXXX stanovená na 26.600.000,- Sk a podľa znaleckého
posudku ZP č. XX/XXXX W.. B. L., ktorý ho vyhotovil v súvislosti s nariadením dražby dňa 13.03.2010
bola určená trhová cena nehnuteľnosti 497.000,- Eur, dražba nakoniec v poslednej chvíli bola zrušená.
Posudok č. XX/XXXX vypracovaný W.. C. W. dňa 29.08.2009 stanovil cenu ešte nižšiu 21.841.350,- Sk
z dôvodu ďalšieho znehodnotenia nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že

kúpna cena z kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2010, ktorú uzatvoril žalovaný a T., s. r. o. bola 1.100.000,-
EUR, teda niekoľkonásobne vyššia ako bola podľa znaleckého ocenenia určená znaleckými posudkami
a za tejto situácie nemožno tvrdiť, že žalovaný prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, lebo
žalovanývniekoľkonásobnevyššejcenevyplatilkúpnucenutakakosijuúčastnícikúpnejzmluvydohodli
než bola jej trhová cena. Taktiež nebol preukázaný ďalší dôvod, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším

veriteľom platobne neschopným týmto prevodom, t. j. kúpnou zmluvou uzavretou so žalovaným dňa
19.04.2010, lebo naopak spoločnosť T., s. r. o. získala značnú sumu 1.100.000,- Eur ako kúpnu cenu,
a teda nestala sa platobne neschopnou. Taktiež nebol preukázaný úmysel neodôvodnene odložiť alebo
zmariť platbu veriteľovi, žalobca v tomto smere ani nepredložil žiaden dôkaz.“

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z., pričom vychádzal pri stanovení tarifnej hodnoty z hodnoty sporu 1.100.000,- Eur a spolu priznal
žalovanému trovy právneho zastúpenia 24 345,04 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nemal pohľadávku veriteľa voči spoločnosti T., s.r.o. za
preukázanú. Uviedol, že žalobca bol na podanie žaloby aktívne legitimovaný ako veriteľ, ktorý má v
čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi (T., s.r.o.) vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná
platobným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. XRo XXX/XXXX - XX zo dňa 15.12.2011,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2012. Prvostupňový súd bol teda viazaný
platobným rozkazom a mal z neho vychádzať (§ 135 ods. 2, § 159 ods. 2 , § 174 ods. 1 O.s.p.). Záver
prvostupňového súdu o tom, že žalobca nebol veriteľom judikovanej pohľadávky žalovaného nie je v
súlade so zákonom. Žalobca ďalej namietal neúplné zistenie skutkového stavu a vady uvedené v ust. §221ods.1O.s.p.,kuktorýmmalodôjsťtým,žeprvostupňovýsúdnevykonalžalobcomnavrhnutédôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Jednou zo skutočností, ktorou žalobca odôvodňoval
svoju žalobu bolo tvrdenie o tom, že kúpna cena za predmet kúpy dohodnutá v kúpnej zmluve

zo dňa 19.04.2010 nezodpovedala trhovej hodnote predmetu kúpy. Dlžník žalobcu prevzal záväzok
previesť na žalovaného predmet kúpy bez primeraného protiplnenia. Za účelom preukázania tohto
tvrdenia navrhol žalobca v súlade so zákonom dôkaz - znalecký posudok, ktorým by znalec určil
hodnotu predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2010 ku dňu, kedy došlo k prevodu vlastníckeho
práva. Prvostupňový súd však žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonal, pričom svoje skutkové zistenie

založil výlučne na listinných dôkazoch predložených žalovaným. Prvostupňový súd týmto nezákonným
postupom zaťažil konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia vadou, lebo tieto listinné
dôkazy prinajmenšom a nesporne nepreukazujú všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti ku dňu jej
prevodu. Znalecké posudky boli vypracované v skoršom časovom období a teda sa nevyjadrujú k
trhovej cene nehnuteľnosti k rozhodnému dňu. Znalecký posudok znalca W.. B. L. č. XX/XXXX nesporne
nepreukazujehodnotuvšetkýchnehnuteľností tvoriacichpredmetkúpnejzmluvyzodňa19.04.2010.Ani

z jedného z predložených listinných dôkazov nemožno dospieť k skutkovému záveru o hodnote všetkých
nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Ďalšou vadou v postupe prvostupňového súdu
je skutočnosť, že súd posudzoval žalovaným predložené listinné dôkazy - obidva znalecké posudky
ako znalecké posudky vypracované znalcom podľa § 127 O.s.p., čím zaťažil konanie vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že súd

nevykonal ani ďalší ním navrhnutý dôkaz, a to uložiť spoločnosti T., s.r.o. povinnosť predložiť všetky
účtovné doklady za rok 2010, listiny preukazujúce zdanenie kúpnej ceny a povinnosť preukázať pôvod
finančnej hotovosti, ktorou bola kúpna cena zaplatená. Súd síce uviedol, že nemal dôvod neveriť, že
kúpna cena bola zaplatená, pretože k odovzdaniu kúpnej ceny sú vyhotovené účtovné doklady a je
vedená v evidencii žalovaného, avšak toto vyplynulo len z výpovedí svedkov, ktorých navrhol žalovaný.

Súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia tieto dôkazy nevykonal a nezdôvodnil, prečo tak rozhodol. Zároveň
namietal výrok o trovách konania. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z., keď vychádzal z hodnoty sporu 1 100 000 Eur. Vo veciach o určenie neúčinnosti právneho úkonu
hodnota predmetu nie je vyjadriteľná v peniazoch (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo
9/2009 zo dňa 21.10.2010). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok vo veci samej ako aj vo výroku o trovách
konania potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vyčíslené v podanom odvolaní. Poukázal
na to, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 19.04.2010 žalobca nemal judikovanú pohľadávku

voči spoločnosti T., s.r.o., lebo návrh na vydanie platobného rozkazu voči spoločnosti T., s.r.o. podal
až dňa 16.11.2011 a Okresný súd Spišská Nová Ves vydal platobný rozkaz č. k. XRo XXX/XXXX -
XX dňa 15.12.2011. Právny úkon - kúpna zmluva bola urobená rok a pol pred vydaním platobného
rozkazu. Pohľadávka žalobcu v čase urobenia právneho úkonu neexistovala. Nie je správny právny
názor žalobcu, že táto pohľadávka existovala už od splatnosti pôžičky dňa 18.08.2009, lebo v ten deň

sa stala splatná pôžička voči fyzickým osobám (E. N. st., W.. E. N. ml.). Vo vzťahu k nevykonaným
dôkazom žalovaný poukázal na to, že dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje buď nenavrhoval, alebo sa v
súdnom spise nachádzajú. Žalobca v konaní nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom
zistenia hodnoty nehnuteľností, iba navrhol konanie prerušiť do doby vypracovania znaleckého posudku
z odboru účtovníctva v trestnom konaní vedenom proti E. N. st., pričom návrh na prerušenie konania

bol zamietnutý. Predložené listinné dôkazy pritom postačovali pre dostatočné zistenie skutkového stavu
veci. Žalovaný predložil do súdneho spisu dva znalecké posudky W.. C. W. na areál na I. ul. č. X
v G., ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2010, a to znalecký posudok č. XX/XXXX v
zmysle ktorého predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľností sumu 26 600 000,- Sk (882 958,24 Eur)
a znalecký posudok č. XX/XXXX, v zmysle ktorého predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti sumu

21 841 350,- Sk (725 000 Eur). Z uvedeného vyplýva, že kúpna cena vo výške 1 100 000,- Eur nebola
podhodnotená a nepredstavovala prevzatie záväzku bez primeraného protiplnenia najmenej vo výške
určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o ďalšie tzv. opomenuté dôkazy uviedol, že v súdnom spise sa
nachádza 1./ účtovná závierka, z ktorej vyplýva, že kúpna cena 1 100 000 Eur bola riadne zaúčtovaná
v účtovníctve spoločnosti T. s.r.o. ako príjem z predaja nehnuteľnosti, 2./ daňové priznanie pre daň z

príjmu za rok 2010, z ktorého je zrejmé, že kúpna cena 1 100 000 Eur bola zaúčtovaná v účtovníctve
spoločnosti T., s.r.o. a bola zaplatená daň z príjmu, 3./ príjmové doklady spoločnosti T., s.r.o. o prevzatí
kúpnej ceny. Z dôvodu, že uvedené listiny sa nachádzajú v spise, súd prvého stupňa nemusel ukladať
spoločnosti T., s.r.o. povinnosť ich predkladať. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, žekúpna cena bola fakticky zaplatená v celom rozsahu vo výške 1 100 000 Eur. V žiadnom prípade nemôže
ísť o úkon ukracujúci veriteľa, lebo ak aj pripustíme, že veriteľ mal pohľadávku voči dlžníkovi vo výške
165 970,35 Eur, tak kúpna cena bola o 934 029,65 Eur vyššia ako údajná pohľadávka žalobcu. Kúpna

cena ďalekosiahle postačovala na úhradu údajnej pohľadávky veriteľa, preto nemožno hovoriť o ukrátení
veriteľa. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že aj v tejto časti súd prvého stupňa správne rozhodol, lebo
predmetom konania bola neúčinnosť kúpnej zmluvy s kúpnou cenou 1 100 000 Eur. Predmet konania
je možné oceniť v peniazoch, preto bolo potrebné aplikovať ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.§ 10
ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu (ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený

preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
212 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd a v súvislosti s odvolacími

dôvodmi uvádza nasledovné:

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne

interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( §
116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého

základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú (teda
musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná):
- vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
- skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa,

- preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného
právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda
že o ňom vedel alebo musel vedieť,- skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich
podaniu žaloby.

Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu názoru ako prvostupňový súd, a to, že v danom prípade
odporovaným právnym úkonom - uzatvorenou kúpnou zmluvou dňa 19.04.2010 medzi spoločnosťou T.
s.r.o. a žalovaným V. T. nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V prvom
rade je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal, že v čase odporovaného právneho úkonu t.j.
dňa 19.04.2010 disponoval vymáhateľnou pohľadávkou voči spoločnosti T., s.r.o.. V odvolaní poukázal

na platobný rozkaz zo dňa 15.12.2011 vydaný Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktorým súd uložil
spoločnosti T., s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165 970,35 Eur s príslušenstvom a nahradiť
trovy konania 11 489,88 Eur. Uniklo pozornosti žalobcu, že pokiaľ bola kúpna zmluva uzatvorená
viac ako rok a pol pred vydaním platobného rozkazu, v danom prípade nemohlo dôjsť k ukráteniu
veriteľa, lebo v čase odporovaného právneho úkonu neexistoval žiadny záväzok spoločnosti T., s.r.o.
voči žalobcovi. Je síce pravdou, že v zmysle súdnej praxe sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje taká

pohľadávka, ktorú možne úspešne vymáhať pred súdom (tzv. žalovateľná pohľadávka), t.j. pohľadávka
nemusí byť právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo 102/1999 zo dňa 23.12.1999, R 44/2001, cit: „Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je
zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla, či už

splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme
teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde.“
Nemusí ísť o vykonateľnú pohľadávku, lebo vykonateľnosť pohľadávky má význam až v štádiu núteného
výkonu rozhodnutia (viď napr. rozsudok Krajský súd v Ostrave sp. zn. XXCo XXXX/XXXX). Pokiaľ
žalobca svoj nárok voči spoločnosti T., s.r.o. odvodzoval od zmluvy o pôžičke zo dňa 18.08.2008 so

splatnosťou k 18.08.2009 odvolací súd uvádza, že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako veriteľ s dlžníkmi
W.. E. N. ml. a E. N. st. ako fyzickými osobami. Z textu zmluvy ani z označenia dlžníkov nevyplýva, že
finančné prostriedky, ktoré žalobca požičal dlžníkom by mali byť použité na firemné účely, resp. že by
akýmkoľvek spôsobom táto zmluva súvisela so spoločnosťou T., s.r.o.. Navyše žalobca na pojednávaní
konanom dňa 11.03.2013 potvrdil, že zmluvu o pôžičke uzatváral so E. N. st. a W.. E. N. ml. ako fyzickými

osobami... mal s nimi nadštandardné vzťahy, to bol dôvod prečo s nimi uzatváral túto pôžičku a zmluvu
o pôžičke nebola uzatvorená so spoločnosťou T., s.r.o.. Sám žalobca teda jednoznačne potvrdil, že
zmluva o pôžičke bola uzatvorená s fyzickými osobami, nie so spoločnosťou T., s.r.o.. Žalobca v konaní
nepreukázal existenciu žiadnej inej vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi.

Ďalším významným dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo, že odporovaným právnym úkonom nedošlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá
také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň
sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka.
Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo

aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. V tomto zmysle má dôkazné bremeno žalobca, ktorý
je povinný preukázať, že sa majetok dlžníka zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné
uspokojenie veriteľovho nároku.

Zo znaleckého posudku znalca W.. C. W. č. XX/XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 24.08.2009 vyplýva,

že všeobecná hodnota nehnuteľností je 725 000 Eur (21 841 350,- Sk). Predmetom toho znaleckého
posudku boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na I. ulici č. X v G., konkrétne sklad Q. č.s. XXXXX
p.č. XXXX/XX, administratívna budova č.s. XXXX p.č. XXXX/X, pč. XXXX/XXX, ústredný sklad a
kancelárie č.s. XXXXX, p.č. XXXX/X, p. č. XXXX/XXX, zlievareň č.s. XXXXX, p. č. XXXX/XX, p.
č. XXXX/XXX, vrátnica č.s. XXXXX, p. č. XXXX/XX, dielne a sociálne zariadenie č.s. XXXXX, p. č.

XXXX/XX, p. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, montážna hala s.č. XXXXX, p. č. XXXX/XX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, kotolňa s. č. XXXXX, p. č. XXXX/XX, sklad č.s. XXXXX, p. č. XXXX/XX, oplotenie
(uličné, vnútorné a vonkajšie severné), vonkajšie úpravy (vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka,
elektro podzemná prípojka, spevnené plochy betónové, oporný múr, vnútroareálové rozvody vody,
kanalizácie, NN, kanalizačné šachty), pozemky vedené na LV č. XXXX p. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX/, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX,XXXX/XXX. Všetky tieto nehnuteľnosti boli predmetom kúpnej zmluvy, preto odvolacia námietka,
že znalecký posudok nezohľadnil všetky nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve, nebola dôvodná.Pokiaľ spoločnosť T., s.r.o. odpredala vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovanému za kúpnu cenu 1
100 000 Eur, a teda kúpna cena bola o 375 000 Eur vyššia ako hodnota nehnuteľností určená
znaleckým posudkom, nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľa. Dlžníkovi žalobcu bolo poskytnuté adekvátne

plnenie. „Ak dlžníkovi aj po uskutočnení namietaného právneho úkonu zostane majetok, z ktorého je
možné uspokojiť celú nespornú pohľadávku veriteľa, nemožno považovať takýto právny úkon dlžníka
za odporovateľný“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 137/2006 zo dňa 23.04.2008).
K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nemohlo dôjsť, lebo dlžníkovi bolo poskytnuté
zodpovedajúce protiplnenie v peniazoch. Odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne

úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo
o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý
právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné
znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie
skutočne ekvivalentnej povahy (porovnaj L. Drápal: Zápis zo školenia na tému „Odporovateľnosť a
konkurzy" uverejnený v časopise Justiční praxe č. 5, ročník 2002, str. 240 in NS ČR sp. zn. 30 Cdo

2435/2006, pozri aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999). V danom prípade bolo jednoznačne preukázané,
že za prevádzané nehnuteľnosti bola uhradená kúpna cena 1 100 000 Eur, čo nepochybne vyplýva z
obsahu spisu. K ukráteniu uspokojenia veriteľa napokon nemohlo dôjsť už len z tohto dôvodu, že žalobca
podľa jeho tvrdenia mal pohľadávku 165 970 Eur s príslušenstvom, čo je nepochybne (aj po zohľadnení
všetkého príslušenstva) nepomerne nižšia suma ako bola kúpna cena nehnuteľností.

Pokiaľ ide o čas vyhotovenia znaleckého posudku, tento bol vyhotovený 8 mesiacov predtým ako došlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Vo všeobecnosti je možné akceptovať takýto listinný dôkaz preukazujúci
stanovenie ceny prevádzaných nehnuteľností, lebo žiadnym právnym predpisom nie je určené, že
znalecký posudok musí tesne predchádzať uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Tento znalecký posudok aj

odvolací súd považuje za dostatočný dôkaz k preukázaniu, že cena prevádzaných nehnuteľností
zodpovedala trhovej cene. Jeho obsahu (stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti) navyše
neodporujú ani ďalšie znalecké posudky vyhotovené za účelom ocenenia prevádzaných nehnuteľností,
a to znalecký posudok č. XX/XXXX znalca W.. W. a znalecký posudok č. XX/XXXX znalca W.. B. L..

Rovnako nebola dôvodnou ani odvolacia námietka žalobcu pokiaľ tvrdil, že súd posudzoval znalecké
posudky v zmysle ust. § 127 O.s.p. Súd posudzoval znalecké posudky ako listinné dôkazy, čo je plne
v súlade s ust. § 129 O.s.p..

Vo vzťahu k nevykonaniu ostatných dôkazov preukazujúcich, že kúpna cena bola žalovaným skutočne

vyplatená, odvolací súd poukazuje na to, že účastníci boli na pojednávaní vyzvaní na prednesenie
ďalších dôkazov a boli riadne poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom návrhy na dokazovanie
vznesené neboli. Okrem toho aj odvolací súd mal z obsahu spisu za dostatočne preukázané, že kúpna
cena bola riadne odovzdaná. V spise sa nachádza príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.04.2010,
podľa ktorého spoločnosť T., s.r.o. prevzala od V. T. sumu 1 100 000 Eur titulom kúpnej zmluvy (čl.

179) a zároveň sa tam nachádza výdavkový pokladničný doklad zo dňa 19.04.2010 potvrdzujúci, že V. T.
vyplatil spoločnosti T., s.r.o. sumu 1 100 000 Eur (čl. 180). Uvedené je v zhode so svedeckou výpoveďou
svedka C.. M. D., ktorý bol prítomný pri odovzdávaní kúpnej ceny.

Keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie prvých troch podmienok odporovateľnosti právneho

úkonu (existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa,
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa), hoci na zamietnutie žaloby by postačovala čo i len jediná z týchto
skutočností, za takéhoto stavu rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, je
vecne správne a odvolací súd postupom podľa ust.§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa
o zamietnutí žaloby potvrdil.

K odvolacej námietke týkajúcej sa priznaných trov konania odvolací súd uvádza, že táto bola dôvodná.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V danom prípade predmetom

konania nebolo zaplatenie sumy 1 100 000 Eur, ktorú súd prvého stupňa považoval v zmysle ust. § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za tarifnú hodnotu veci, ale predmetom konania bolo vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu. Preto je potrebné vychádzať z neoceniteľného predmetu konania.V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania a rovnako aj
o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.