Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218623
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2214218623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedore Benku, v spore žalobkyne: H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX,
L., proti žalovanému: Z. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. K. XXX/XX, E., o náhradu škody vo výške 3.978,21
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
6C/464/2014-184 zo dňa 23. januára 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 6C/464/2014-188 zo dňa 23. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. ako aj v závislom
výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1.022,62 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu
zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 127 ods. 1, § 420 ods. 1, 3,
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, § 135, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého
úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti
ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. V predmetnom prípade došlo k porušeniu právnej
povinnosti zo strany žalovaného, ktorý ako oprávnený držiteľ veci sa musí zdržať všetkého, čím by

nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva, teda
porušil povinnosť podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde medzi inými sa má zdržať toho,
aby obťažoval susedov tekutými odpadmi. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybne daný
základ žaloby na náhradu škody žalobkyne voči žalovanému a sporným zostala iba výška uplatnenej
škody. Z doložených listinných dôkazov k žalobe je nepochybné, že predmetným konaním žalovaného
sa zaoberala aj Komisia pre verejný poriadok a ochranu životného prostredia Obce E., čo vyplýva
z doloženej zápisnice o zasadnutí komisie. Z obsahu tejto zápisnice je jednoznačné, že na miestnej

ohliadke bolo zistené, že žalovaný nemá vybudovanú žumpu, má len malú šachtu, cca 1,5 m2, kam
odvádzajú septik. Komisia pre verejný poriadok a ochranu životného prostredia vyzvala žalovaného,
aby do dvoch mesiacov zabezpečil riadnu žumpu vyhovujúcu technickým podmienkam, čo tento aj
prisľúbil. Je teda nepochybné, že žalovaný nemal vybudovanú riadnu žumpu, ktorá by vyhovovalatechnickým podmienkam. Výsluchom svedka K. P. bolo preukázané, že samotné poškodenie podľa
miestnej obhliadky nepochybne bolo spôsobené podmáčaním zo susedovej strany. Svedok potvrdil, že
bolo cítiť zápach žumpy a jednoznačne podmáčanie bolo zo septiku žalovaného, nakoľko nikde inde na

nehnuteľnosti takéto podmáčanie nebolo evidentné. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nepochybne
v predmetnej veci došlo zo strany žalovaného k protiprávnemu konaniu a to tým, že svojim vyššie
uvedeným konaním spôsobil žalobkyni škodu.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie

právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
ako aj zavinenie. V predmetnom prípade súd mal preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany
žalovaného, a v ďalšom sa zaoberal skúmaním existencie škody ako aj príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Je nepochybné, že čo do prvej časti uplatneného
nároku náhrady škody za vyhynutý strom (čerešňu) žalobe nebolo možné žalobe vyhovieť. Ani jeden
dôkaz v tomto konaní neposlúžil k preukázaniu tohto nároku vzhľadom na odpovede súdnych znalcov

ako aj súdno - expertíznych ústavov. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy
musí súd riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Výsledkami vykonaného
dokazovania, čo sa týka časti uplatneného nároku škody za vyhynutý strom, za navrhnutých dôkazov pri
pokusesúduprvejinštancienariadiťznaleckédokazovanienazisteniepríčinnejsúvislostivýhynustromu

s podmáčaním nehnuteľnosti žalobkyne vyplýva, že s odstupom času je zrejmé, že by na túto skutočnosť
nebolo možné relevantne zodpovedať a znalecké dokazovanie v tomto smere by bolo neprimerane
časovo aj finančne náročné. Taktiež súdom prvej inštancie oslovení znalci i ústavy odmietli vo veci
vzhľadom na túto skutočnosť podať znalecký posudok. V tomto smere teda súd prvej inštancie nemal
jednoznačnepreukázanúpríčinnúsúvislosťmedziúhynomstromuapodmáčanímzostranyžalovaného,

a preto treba mať za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Za dôvodný súd prvej inštancie
považoval nárok na náhradu škody, ktorý vznikol žalobkyni v súvislosti s odstránením vzniknutých
škôd po podmytí budovy. Vychádzal z krycieho listu rozpočtu zo dňa 30.5.2014, ako aj zo svedeckej
výpovede svedka E. H., ktorý tieto práce svojpomocne vykonal s tým, že použil materiál, ktorý mal z
predchádzajúcej nehnuteľnosti, dokúpil iba cement a svoju prácu ohodnotil sumou 800,- eur, pričom ide

o samotnú prácu, čas ktorý strávil obitím omietok a obkladov. Doloženými dokladmi preukázal platbu
222,62eurzuvedenéhoobdobiazanákuplepidlanaobklad,inýpoužitýmateriálnevedelzdokladovať.V
tomto smere, keďže práce boli vykonávané svojpomocne, opäť ani v bode 2 uplatnenej žaloby žalobkyňa
v neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ceny za odstránenie vzniknutých škôd vo výške 2.366,21 eur.
Samotný krycí list rozpočtu nemôže byť relevantným dôkazom na to, aby súd prvej inštancie tento nárok

v celom rozsahu priznal. Bolo by potrebné zo strany žalobkyne preukázať, že o takúto sumu sa zmenšil
jej majetok, pretože takúto sumu vynaložila na odstránenie vzniknutých škôd po podmytí budovy. Za
preukázaný súd prvej inštancie považoval iba nárok vo výške 1.022,62 eur a v tejto časti žalobe vyhovel,
zatiaľ čo vo zvyšku z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa si v konaníi uplatnila istinu 3.978,21 eur,
priznaných jej bolo 1.025,62 eur, teda úspešná bola čo do 27 % uplatneného nároku, neúspešná čo do
73 % uplatneného nároku, čiže tejto evidentne nevznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému,
prevažne úspešnému, v konaní preukázateľne trovy nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že podmývania domu žalobkyne H. H. sa dopustil
on, nakoľko nemal riadne vybudovanú žumpu vyhovujúcu technickým podmienkam. Toto tvrdenie sa
absolútne nezakladá na pravde a tiež, že žumpu vypúšťal na pozemok žalobkyni a tým dochádzalo

k podmočeniu jej domu. Uviedol, že na výzvu OÚ E. dal v apríli 2014 vybudovať vyhovujúcu žumpu
technickým podmienkam ale k podmočeniu domu susedy dochádza dodnes, nakoľko sa jedná o staršiu
nehnuteľnosť (dom), ktorá nemá riadne steny domu zaizolované, toto však súd vôbec neriešil, resp. sa
týmto jeho tvrdením nezaoberal a rozhodol, že vzniknutý stav spôsobil on vypúšťaním žumpy, pričom
žalovaný žumpu nevypúšťal na pozemok k susedovi. Podľa jeho názoru by bolo vhodné, aby bol

pribratý znalec a posúdil ako je možné, že dochádza aj toho času k podmočeniu domu susedy, tento
by preukázal, že on sa nedopustil protiprávneho konania. Navrhol vydať rozhodnutie o odvolaní v jeho
prospech.6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila a sama odvolanie nepodala.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/464/2014 bola náhrada škody
vo výške 3.978,21 eur s príslušenstvom.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.022,62 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a závislý výrok o náhrade trov konania.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať
už len nasledovné:

11. Žalovaný odvolanie zdôvodňoval tým, že aj po vybudovaní žumpy vyhovujúcej technickým

podmienkam v apríli 2014 dochádza dodnes k podmočeniu domu susedy, nakoľko ide o staršiu
nehnuteľnosť, ktorá nemá riadne zaizolované steny domu, súd teda podľa jeho názoru nedostatočne
zistil skutkový stav veci.

12. Táto odvolacia námietka bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Keďže v civilnom

sporovom konaní sa aplikuje princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca
poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný
dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2 Obo 102/2010 zo dňa 27.3.2012). V preskúmavanom prípade svedok K. P. na
pojednávaní zo dňa 20.6.2019 uviedol okrem iného, aj to, že „.. čo sa týka samotného poškodenia,

ťažko povedať, avšak musím konštatovať, keďže nehnuteľnosť nebola oplotená a bolo evidentné,
že podmáčanie a aj bolo cítiť pach zo strany suseda, teda išlo zo susedovej strany a inde na
nehnuteľnosti toto nebolo. Ja musím konštatovať, že to bolo v dôsledku podmáčania zo susedovej
strany....“ Z vyjadrenie žalobkyne zo dňa 2.11.2018 je zrejmé, že od obdobia vybudovania žumpy
už necíti neznesiteľný smrad a komunálny odpad nevypúšťa ( žalovaný) vo večerných hodinách k

pozemku, kde sa nachádza jej dom a plot, a stena im už nevlhne. Toto tvrdenie žalobkyne je podporené
výpoveďou svedka E. H. na pojednávaní dňa 12.12.2019, ktorý uviedol tiež to, že „ ...o skutočnosti,
že toto zapríčiňoval žalovaný svedčí aj to, že odkedy si vybudoval riadne septik, tieto rušivé vplyvy
nepretrvávajú...“ Naproti tomu žalovaný v odvolaní len tvrdil, že steny domu nie sú riadne zaizolované,
bez predloženia konkrétneho dôkazu. Zo skoršieho vyjadrenia žalovaného na pojednávaní zo dňa

30.6.2015 je potrebné usudzovať na to, že žalovaný k uvedenému tvrdeniu dospel len na základe
skutočnosti, že pri daždi mohol žalovaný vidieť z nehnuteľnosti, ktorú užíva, že žalobkyňa má mokré
steny. Vyhodnotením uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa udržala dôkazné bremeno, keď
svoje tvrdenie podporila výpoveďami dvoch svedkov, zatiaľ čo žalovaný vychádzal pri svojom tvrdení len
z vlastného vonkajšieho pohľadu na stenu, bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu. Navyše je logické, že

žalobkyňa začala s opravou steny až v momente, keď už stena nebola viac podmáčaná, nakoľko inak
by oprava nepriniesla žiadny pozitívny účinok.13. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že súd mal pribrať znalca za účelom objasnenia,
ako je možné, že dochádza aj toho času k podmáčaniu domu susedy. Kým navrhovanie dôkazov
je procesným právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý

z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené konštatovanie predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania sledujúc
tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný (porovnaj, 49/2010, nález Ústavného súdu Slovenskej

republikysp.zn.I.ÚS350/08zodňa30.septembra2010).Vpreskúmavanomprípadezožaloby vyplýva,
že k vzniku škody malo dôjsť v období od roku 2011 do roku 2014. Nie je zrejmé, ako by mohlo
žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré by sa malo vykonať k aktuálnemu dátumu, prispieť
k objasneniu rozhodujúcich skutočností pre meritórne rozhodnutie v tomto spore. Časový odstup je
výrazný, pričom tento faktor je o to markantnejší, že voda ako element, ktorý má rôzne skupenstvá, môže
strácať na svojom objeme vyparovaním a vsiaknutím alebo môže naberať na svojom objeme zrážkami

vo forme dažďa a pod. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že znalecké dokazovanie by
neprinieslo viac svetla do preskúmavaného prípadu a len by zbytočne navýšilo trovy konania. Nemožno
opomenúť skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že už viac nedochádza k podmáčaniu
steny domu žalobkyne. Tvrdenie žalovaného v tomto smere ostalo preto nepodložené a návrh na
vykonanie znaleckého dokazovanie za nedôvodný. Pre úplnosť treba dodať, že už súd prvej inštancie

oslovil viacerých znalcov a znalecké ústavy, pričom všetci odmietli vyhotoviť znalecký posudok (č.l. 57,
58, 84, 85, 87, 94, 97). V prípade, že žalovaný chcel predložiť súkromný znalecký posudok, mal takú
možnosť, túto príležitosť nevyužil a teda jeho tvrdenie nebolo preukázané.

14. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne

nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku,
ako aj v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
a to priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a bolo by
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, priznať
jej nárok na náhradu trov konania.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).