Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107224569
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8107224569.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: COOP JEDNOTA Prešov, spotrebné družstvo so sídlom
v Prešove, Konštantínova 3 proti žalovanému: Obec Lipníky, o zaplatenie sumy 46 471,48 Eur s
prísl., o odvolaniach účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 07. 2014, č. k.
16C/299/2007-396 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 02. 09. 2014, č. k.
16C/299/2007-424 a uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 09. 2014, č. k. 16C/299/2007-435

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 16.7.2014 č.k. 16C 299/2007-396 v spojení s opravným
uznesenímOkresnéhosúduPrešovzodňa2.9.2014č.k.16C/299/2007-424vovýrokuotrováchkonania
žalovaného tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho
zastúpenia vo výške 1 864,57 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť Advokátskej kancelárii Advokát Pirč,
s.r.o. so sídlom v Košiciach, na ul. Kpt. Nálepku č. 17 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Mení uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 16.7.2014 č.k. 16C 299/2007-396 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.9.2014 č.k. 16C/299/2007- 424 vo výroku o trovách
konania žalobcu tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho
zastúpenia vo výške 9 673,33 Eur a z iných trov vo výške 3 085,37 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť

Advokátskej kancelárii Vaľo a Parners s.r.o. so sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovej č. 3 do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Mení uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 26.9.2014 č.k. 16C 299/2007 -435 tak, že návrh na
opravu rozsudku zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania odvolacieho.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16. 07. 2014, č. k. 16C/299/2007-396 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 02. 09. 2014, č. k. 16C/299/2007-424 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému
trovy právneho zastúpenia vo výške 1 555,56 Eur a trovy predchádzajúceho právneho zastúpenia vo
výške 588,03 Eur. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia
vovýške13446,31Eur,náhraduzasúdnepoplatkyvovýške2788Euranáhradupreddavkuzaznalecké

dokazovanie vo výške 258,91 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V priebehu konania podaním zo dňa 28. 04. 2004 doplnil
svojužalobuoďalšípetitažiadal,abyžalovanýbolzaviazanýnazaplateniesumy1703000Skžalobcovi
s príslušným úrokom z omeškania. Konanie o určenie vlastníckeho práva bolo zastavené uznesením

zo dňa 26. 02. 2007 a nárok na zaplatenie sumy 1 703 000 Sk s príslušenstvom bol vylúčený na
samostatné konanie. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 04. 06. 2012, č. k. 16C/299/2007-254v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 02. 2013, č. k. 10Co/97/2012-305 bolo
žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi istinu 46 471,48 Eur s 11 % úrokom z omeškania od 30. 04. 2004
do zaplatenia. Čo do zvyšku žaloba žalobcu bola zamietnutá.

O trovách konania vo vzťahu k zastavenému konaniu o určenie vlastníckeho práva bolo rozhodnuté
v súlade s ust.§ 146 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo z
dôvodov spočívajúcich v konaní žalobcu, žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania žalovanému

vo výške 2 143,59 Eur. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1 555,56 Eur a z trov
predchádzajúceho právneho zastúpenia v sume 588,03 Eur.

Pri nároku na zaplatenie sumy 1 703 000 Sk s príslušenstvom sa vychádzalo pri rozhodovaní o trovách z
ust.§ 142 ods. 3 O. s . p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie

o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Ohľadne tohto nároku
jeho výška závisela od znaleckého dokazovania. Základom pre výpočet náhrady trov konania tvoriacich
trovy právneho zastúpenia bola tak suma 46 471,81 Eur. Z titulu trov právneho zastúpenia bola žalobcovi
priznaná náhrada trov v celkovej výške 13 446,31 Eur pozostávajúca z odmeny právneho zástupcu

za 29 úkonov právnej služby v sume 11 052,93 Eur, z režijných paušálov za úkony právnej služby vo
výške 152,33 Eur a zo sumy 2 241,05 Eur tvoriacej 20 % DPH. Za úkony označené ako predloženie
dôkazov zo dňa 08. 10. 1996, návrh na prerušenie konania zo dňa 14. 03. 1997, splnenie výzvy súdu
zo dňa 11. 05. 2000, návrh na dokazovanie zo dňa 22. 02. 2007, splnenie výzvy súdu zo dňa 29. 05.
2008, stanovisko k znaleckému posudku zo dňa 31. 10. 2008, stanovisko k vznesenej kompenzačnej

námietke zo dňa 03. 06. 2009, splnenie výzvy zo dňa 28. 08. 2009, splnenie výzvy súdu zo dňa 03.
03. 2011 a stanovisko k vyjadreniu zo dňa 30. 04. 2012, náhrada trov právneho zastúpenia priznaná
nebola, nakoľko tieto úkony neobsahujú žiadnu právnu analýzu a nespĺňajú charakter úkonu právnej
služby. Ďalej nebola priznaná ani náhrada trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaniach 31. 03.
2010, 28. 04. 2010, 11. 04. 2012 a 21. 05. 2012, a to preto, lebo tieto termíny pojednávaní boli zrušené,

o čom účastníci vedomosť mali a právny zástupca žalobcu sa k týmto pojednávaniam ani neustanovil.
Čo sa týka súdnych poplatkov zaplatených žalobcom, z týchto bola žalobcovi priznaná náhrada len za
súdny poplatok zo žaloby na zaplatenie sumy 56 529,24 Eur s prísl., avšak iba vo výške 2 788 Eur,
nakoľko v tejto časti mal žalobca len čiastočný úspech. Náhrada za zaplatený súdny poplatok zo žaloby
naurčenievlastníckehoprávažalobcovipriznanánebola,nakoľkovtejtočastižalobcavzalžalobuspäťa

konanie muselo byť zastavené. Žalobcovi bola priznaná i suma 258,91 Eur (7 800 Sk) vyplatená znalcovi
z preddavku zloženého zo strany žalobcu na trovy znaleckého dokazovania.

Proti tomuto uzneseniu v spojení s opravným uznesením podali v zákonom stanovenej lehote odvolania
obaja účastníci.

Žalobca navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval uznesenie
zmeniť tak, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 22 116,11
Eur, náhrady za súdne poplatky vo výške 4 483 Eur a náhrady za znalecké dokazovanie vo výške
258,91 Eur. Ako dôvod uviedol, že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28. 05. 2014 zrušil

uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 05. 2013, č. k. 16C/299/2007-337 a vec vrátil na ďalšie
konanie. Toto zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu dodnes nebolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu. Žalobca taktiež nemôže súhlasiť s rozhodnutím priznávajúcim žalovanému nárok na čiastočnú
náhradu trov konania. Platný Občiansky súdny poriadok nebráni tomu, aby sa žalobca domáhal vydania
alternatívneho alebo eventuálneho petitu. Alternatívny petit vyjadruje ochotu žalobcu uspokojiť sa

namiesto žiadaného plnenia aj iným plnením, ktoré je žalobca ochotný prijať. Eventuálny petit vyjadruje
požiadavku žalobcu uložiť žalovanému povinnosť na nejaké plnenie a pre prípad, že nastane určitý
stav, požaduje žalovanému uložiť iné plnenie, napr., ak sa preukáže, že došlo k zničeniu vypožičanej
veci, žiada zaplatiť peňažnú náhradu. Alternatívny a eventuálny petit treba odlišovať od podmienky ako
hmotnoprávneho inštitútu. Žalobca podaním zo dňa 28. 04. 2004 doplnil svoju žalobu o eventuálny petit,

ktorým žiadal zaplatenie sumy 1 703 000 Sk s prísl.. Preto je procesne právne bezvýznamné, či žalobca
časť žaloby o určenie vlastníckeho práva zobrať späť alebo nie. Nárok žalovaného na náhradu trov
konania je preto neprípustný. Navyše žalovaný v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku vo veci sineuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o trovách sa malo vychádzať
iba z ust. § 142 ods. 3 O. s. p., nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Zrušenia uznesenia v súlade s ust.§ 221 O. s. p. sa domáhal i žalovaný. Pre prípad nesplnenia
podmienok na zrušenie uznesenia, ani na jeho potvrdenie, navrhol rozhodnutie zmeniť tak,
aby žalovanému bola priznaná náhrada trov konania vo výške 6 046,71 Eur, vrátane DPH. V
predchádzajúcich obdobiach už súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania. Podľa
odôvodnenia napadnutého uznesenia o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov

zo dňa 27. 05. 2013 mal rozhodnúť odvolací súd dňa 28. 05. 2014. Toto rozhodnutie odvolacieho
súdu žalovaný neobdržal, čo je v rozpore s ust.§ 225 O. s. p.. Podľa ustálenej súdnej praxe ide o
takú vadu konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania. Ďalšou vadou napadnutého uznesenia je
jeho nepreskúmateľnosť, a teda nemožnosť riadneho bránenia alebo uplatnenia práva žalovaným v
konaní. Uznesenie sa javí zmätočné, nekonzistentné, odporuje si po vecnej i právnej stránke. Je značne
nelogické, pričom z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akým úvahami sa riadil súd prvého stupňa pri

svojom rozhodovaní. Nie je z neho zrejmé, prečo súd prvého stupňa priznal žalovanému náhradu trov
právnej služby za obdobie do roku 2007 len za 7 úkonov, ak sa vyjadroval aj k odvolaniam žalobcu proti
uzneseniam súvisiacim s týmito trovami a zároveň boli žalobcovi priznané trovy za podanie odvolaní.
Nie je zrejmé, prečo žalobcovi za totožné obdobie bola priznaná náhrada trov za úkony právnej služby,
o to viac, ak žalobca v konaní o určenie vlastníckeho práva úspech nemal. Súdna prax už dostatočne

presvedčivo ustálila, že za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, možno
označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Obsahom práva na
spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie v spojení s opravným
uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust.§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolania účastníkov sú len čiastočne opodstatnené.

V danom prípade ako na to správne poukazujú obaja účastníci, uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 28. 05. 2014 došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 05. 2013, č.
k. 16C/299/2007-337, pričom toto zrušujúce uznesenie účastníkom, resp. ich právnym zástupcom
doručené nebolo. V priebehu konania však táto vada spočívajúca v nedoručení zrušujúceho uznesenia
bola odstránená a zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 05. 2014 , č. k.

7Co/87/2014-393 právni zástupcovia účastníkov prevzali, a to dňa 17. 09. 2014 právny zástupca žalobcu
a dňa 13. 10. 2014 právny zástupca žalovaného. V čase rozhodovania odvolacím súdom už táto vada
odstránená bola, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust.§ 154 ods. 1 O. s. p., podľa
ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Možnosť primeraného použitia tohto
ustanovenia i na uznesenie priamo vyplýva z ust.§ 167 ods. 2 O. s. p..

V súvislosti s rozhodovaním o trovách je nepochybné, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal
iba určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Až podaním zo dňa 28. 04. 2004 svoju žalobu rozšíril o
ďalší nárok na peňažné plnenie, o ktorom sa rozhodlo až po viac ako 6 rokoch uznesením zo dňa 13.
07. 2010 po tom, čo už došlo k zastaveniu konania o určenie vlastníckeho práva, ako aj k čiastočnému

zastaveniu konania ohľadne sumy 10 057,75 Eur. Takéto oneskorené rozhodnutie o pripustení ďalšieho
petitu nepredstavuje vadu odôvodňujúcu zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Aj keď žalobca v podaní zo dňa 28. 04. 2004 nárok na zaplatenie sumy 1 703 000 Sk označil za petit
eventuálny, i toto jeho podanie sa musí posudzovať podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.).

Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci) a ak by
toto vydanie nebolo možné, napr. preto, že vec sa zničila alebo stratila, návrh na peňažnú náhradu. V
konaní žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo a právo na peňažné plnenie mu nebolo priznané
ako náhrada za nemožné vecné plnenie, ale z titulu bezdôvodného obohatenia. Eventuálny petit nie je

možné uplatniť spôsobom tak ako to urobil žalobca, ak sa dožadoval jedného nároku a pre prípad, že
nebude úspešný, žiadal priznať iný nárok. Nárok na zaplatenie sumy 1 703 000 Sk s prísl. teda nie je
eventuálnym petitom, ale samostatným ďalším petitom, čo sa musí prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách
konania.Vo veci určenia vlastníckeho práva bolo konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu
zastavené uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 02. 2007, č. k. 17C/17/1996-208. Pri

rozhodovaní o trovách konania v časti týkajúcej sa nároku na určenie vlastníckeho práva sa muselo
vychádzaťzust.§146ods.2vetaprváO.s.p.,podľaktorého,akniektorýzúčastníkovzavinil,žekonanie
samuselozastaviť,jepovinnýuhradiťjehotrovy.Týmtoúčastníkombolžalobca,ktorýspäťvzatímžaloby
v tejto časti zavinil zastavenie konania.

Právny zástupca žalovaného v lehote troch pracovných dní počítaných od vyhlásenia rozhodnutia na
pojednávaní konanom dňa 26. 02. 2007 písomným podaním zo dňa 27. 02. 2007 došlým súdu dňa
01. 03. 2007 vyčíslil tak svoje trovy právneho zastúpenia, ako aj trovy predchádzajúceho právneho
zastúpenia. Z takto vyčíslených trov sa za účelné považovali iba trovy súvisiace so spísaním vyjadrenia
zo dňa 18. 03. 1996, s účasťou na pojednávaní dňa 05. 06. 1996, s účasťou na pojednávaní dňa 12. 07.
1996, s účasťou na pojednávaní dňa 09. 09. 1996, so spísaním vyjadrenia k späťvzatiu žaloby zo dňa

30. 01. 2007 a s účasťou na pojednávaní dňa 26. 02. 2007.

Vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti 1 703 000 Sk základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby predstavovala pri úkonoch vykonaných v roku 1996 podľa ust.§ 13 ods. 1 vyhlášky č.
240/1990 Zb. sumu 3 810 Sk a pri úkonoch vykonaných v roku 2007 podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. sumu 15 250 Sk. Odmena za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 1996 a za
dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 dosiahla čiastku 45 740 Sk. Po pripočítaní režijného
paušálu za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 1996 vo výške po 30 Sk/úkon, režijného paušálu
za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2007 vo výške po 178 Eur/úkon a náhrady za stratu času
stráveného cestou na pojednávanie dňa 26. 02. 2007 v trvaní dvoch polhodín vo výške po 297 Sk za

každú polhodinu, celkové trovy právneho zastúpenia dosiahli sumu 46 810 Sk, ktorej po prepočítaní na
v súčasnosti platnú menu zodpovedá čiastka 1 553,81 Eur. Po pripočítaní 20 % DPH vo výške 310,76
Eur celkové trovy konania účelne vynaložené žalovaným dosiahli sumu 1 864,57 Eur, na zaplatenie
ktorej bol zaviazaný žalobca.

Čo sa týka vyúčtovaných trov konania za odvolanie proti uzneseniu zo dňa 26. 05. 1997 a za prevzatie
a prípravu zastúpenia zo dňa 05. 01. 2007, za tieto úkony náhrada trov právneho zastúpenia priznaná
byť nemohla. Odvolanie žalovaného zo dňa 26. 05. 1997 smerovalo proti rozhodnutiu zo dňa 18. 04.
1997, č. k. 17C/17/1996-92, ktorým došlo k prerušeniu konania podľa ust. §109 ods. 2 písm. c) O.
s. p.. Žalovaný so svojim opravným prostriedkom úspech nemal, nakoľko napadnuté uznesenie bolo

potvrdenéuznesenímKrajskéhosúduvPrešovezodňa22.07.1998,č.k.2Co/145/1998-106.Vovzťahu
k úkonu príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 05. 01. 2007 je potrebné dodať, že zmeniť pôvodného
zástupcu sa rozhodol v priebehu konania žalovaný, na čo má samozrejme právo, avšak trovy konania
s tým súvisiace nemôže znášať žalobca, ktorý sa na ich vzniku nijakým spôsobom nepodieľal.

Pokiaľ ide o trovy konania vzniknuté žalobcovi v súvislosti s ním uplatneným nárokom na peňažné
plnenie, pri rozhodovaní o nich sa správne vychádzalo z ust. § 142 ods. 3 O. s. p., nakoľko rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Žalobca v podaní zo dňa 27. 05. 2013 požadoval priznať náhradu trov konania za celkovo 43 úkonov

právnej služby (č. l. 326 spisu). Za prvých 11 úkonov právnej služby označených ako prevzatie veci
na základe písomného plnomocenstva, spísanie a podanie žaloby zo dňa 16. 02. 1996, predloženie
dôkazov a stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 04. 1996, účasť na pojednávaní dňa 05.
06. 1996, účasť na pojednávaní dňa 12. 07. 1996, účasť na pojednávaní dňa 09. 09. 1996, účasť na
pojednávanídňa02.10.1996,predloženiedôkazovzodňa08.10.1996,návrhnaprerušeniekonaniazo

dňa 14. 03. 1997, stanovisko k odvolaniu žalovaného zo dňa 11. 06. 1997 a splnenie výzvy súdu zo dňa
11. 05. 2000 však odmena právnemu zástupcovi žalobcu patriť nemôže. Išlo o úkony vykonané v čase,
keď predmetom konania bol iba nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie o
tomto nároku sa skončilo zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Za takejto
situácie je vylúčené priznať za tieto úkony právnej služby žalobcovi náhradu trov konania. Žalobcovi

nepatrí ani odmena za účasť na pojednávaní dňa 07. 01. 2007, nakoľko takéto pojednávanie sa vôbec
neuskutočnilo. Späťvzatie žaloby zo dňa 22. 01. 2007 (č. l. 153 spisu 17C/17/1996) sa týkalo iba nároku
na určenie vlastníckeho práva, a preto za tento úkon, ktorým žalobca zavinil zastavenie konania v tejto
časti odmena priznaná byť nemôže. Z tohto istého dôvodu nemohla byť žalobcovi priznaná náhradatrov konania za spísanie odvolaní zo dňa 11. 04. 2007 a zo dňa 02. 10. 2007. Tieto odvolania smerovali
iba proti výroku o trovách konania v zastavenom konaní o uplatnenom nároku na určenie vlastníckeho
práva, v ktorom ale žalobca nie je osobou majúcou nárok na náhradu trov konania. V úkone splnenie

výzvy zo dňa 27. 05. 2008 (č. l. 23 spisu) právny zástupca žalobcu len presne špecifikoval nehnuteľnosť,
ktorej sa má týkať znalecké dokazovanie nariadené vo veci samej. Vykonanie znaleckého dokazovania
navrhol právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04. 02. 2008, preto už na tomto pojednávaní mal
presne označiť nehnuteľnosť, ktorej sa má znalecké dokazovanie týkať. V stanovisku k znaleckému
posudku zo dňa 29. 10. 2008 (č. l. 59 spisu) je len vyjadrený súhlas so závermi znaleckého posudku

vypracovaného v konaní. Podaním zo dňa 27. 08. 2009 (č. l. 183 spisu) označenom ako splnenie výzvy
boli predložené len fotokópie súdom žiadaných listinných dôkazov. V podaní zo dňa 02. 03. 2011 (č. l.
224 spisu) žalobca len oznamuje, že medzi účastníkmi prebieha mimosúdne rokovanie. Vyššie uvedené
úkony teda nemajú charakter úkonov, za ktoré by patrila náhrada trov právneho zastúpenia. Termíny
pojednávaní vytýčené na deň 31. 03. 2010, 28. 04. 2010, 11. 04. 2012 a 21. 05. 2012 boli zrušené, o
čom boli účastníci upovedomení a pojednávania v týchto dňoch sa vôbec neuskutočnili. Nadbytočným

je i stanovisko k odvolaniu žalovaného zo dňa 13. 04. 2010 (č. l. 208 spisu). Odvolanie žalovaného
totiž smerovalo proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 17. 02. 2010, č. k. 16C/299/2007-201,
ktorým bolo rozhodnuté o pripustení zmeny žaloby. Toto rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník a keďže
išlo o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f) O. s. p.) podaním
odvolania sa uznesenie zo zákona zrušilo. Tento zákonný dôsledok žiadne vyjadrenie žalobcu ovplyvniť

nemohlo. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30. 04. 2012 (č. l. 244 spisu) vplyv na
rozhodnutie vo veci samej nemalo, nakoľko súviselo len s mimosúdnymi rokovaniami prebiehajúcimi
medzi účastníkmi konania. Vo vzťahu k úkonu označenom ako účasť na pojednávaní dňa 27. 05. 2013
je potrebné dodať, že na tomto pojednávaní sa rozhodovalo iba o trovách konania. Uznesenie zo dňa
27. 05. 2013, č. k. 16C/299/2007-337 bolo v dôsledku odvolania žalovaného zrušené a vec vrátená na

ďalšie konanie, pričom žalobcovi by vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia i za tento právny
úkon len za predpokladu plného alebo aspoň prevažného úspechu v konaní.

Výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzajúc z prisúdenej istiny
46 471,48 Eur (1 400 000 Sk), či už podľa ust.§ 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. v znení účinnom

do 31. 12. 2004 alebo podľa ust.§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 01.
2005 do 31. 12. 2008 predstavovala 15 450 Sk. Po 01. 01. 2009 základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby v súlade s ust.§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od
01. 01. 2009 bola 512,85 Eur.

V súvislosti s konaním o uplatnenom nároku na peňažné plnenie za účelné sa považovali trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 9 673,33 Eur. Táto čiastka pozostáva zo sumy 84 975 Sk, ktorej po prepočte
zodpovedá suma 2 820,65 Eur za 5 úkonov právnej služby (rozšírenie žaloby zo dňa 28. 04. 2004,
stanovisko zo dňa 20. 02. 2007, návrh na dokazovanie zo dňa 21. 02. 2007, účasť na pojednávaní
dňa 26. 02. 2007 a účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2008) vo výške po 15 450 Sk/úkon, za 2 úkony

právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 27. 11. 2006 a účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2007,
ktoré boli odročené bez prejednania veci) vo výške po 3 862,50 Sk/úkon, zo sumy 5 128,50 Eur za 10
úkonov právnej služby (spresnenie žaloby zo dňa 24. 02. 2009, účasť na pojednávaní dňa 25. 02. 2009,
spísanie stanoviska zo dňa 19. 03. 2009, účasť na pojednávaní dňa 30. 03. 2009, spísanie stanoviska
z 01. 06. 2009, účasť na pojednávaní dňa 17. 02. 2010, účasť na pojednávaní dňa 06. 10. 2010, účasť

na pojednávaní dňa 23. 01. 2012, účasť na pojednávaní dňa 04. 06. 2012 a spísanie stanoviska k
odvolaniu zo dňa 17. 09. 2012) vo výške po 512,85 Eur za úkon z režijného paušálu za úkon vykonaný
v roku 2004 vo výške 4,51 Eur, z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2006 vo výške 5,44 Eur,
z režijného paušálu za 4 úkony vykonané v roku 2007 vo výške po 5,91 Eur/úkon, z režijného paušálu
za úkon vykonaný v roku 2008 vo výške 6,31 Eur, z režijného paušálu za 5 úkonov vykonaných v roku

2009 vo výške po 6,95 Eur/úkon, z režijného paušálu za 2 úkony vykonané v roku 2010 vo výške po
7,21 Eur/úkon, z režijného paušálu za 3 úkony vykonané v roku 2012 vo výške po 7,63 Eur/úkon a
zo sumy 1 612,22 Eur tvoriacej 20 % DPH. Z titulu iných trov bola žalobcovi priznaná suma 3 085,37
Eur pozostávajúca z náhrady súdneho poplatku zo žaloby na peňažné plnenie v sume 2 826,46 Eur a
zo sumy 258,91 Eur vyplatenej znalcovi z preddavku zloženého zo strany žalobcu. Vo vzťahu k výške

súdneho poplatku zo žaloby na peňažné plnenie je potrebné dodať, že v čase rozšírenia žaloby o tento
nárok podaním žalobcu zo dňa 28. 04. 2004 výška poplatku predstavovala 5 % z hodnoty sporu. 5 % zo
sumy 1 703 000 Sk zodpovedala suma 85 150 Sk, t. j. suma 2 826,46 Eur.S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 220 O. s. p. zmenil
uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 07. 2014, č. k. 16C/299/2007-396 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 02. 09. 2014, č. k. 16C/299/2007-424 a rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Ďalším rozhodnutím, a to uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 09. 2014, č. k.
16C/299/2007-435 bolo vyhovené návrhu žalobcu na vykonanie opravy rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 04. 06. 2012, č. k. 16C/299/2007-254. V zmysle tejto opravy žalovaný mal povinnosť

zaplatiť žalobcovi istinu 46 471,48Eur s 11 % ročným úrokom z omeškania od 30. 04. 2004 do zaplatenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť
tak, aby návrh na opravu rozsudku bol zamietnutý. Poukázal na to, že pre vykonanie opravy výrokovej
časti rozsudku neboli splnené podmienky.

Po preskúmaní tohto rozhodnutia odvolacím súdom bolo zistené, že odvolanie žalovaného je
opodstatnené.

Ust.§ 164 O. s. p. umožňuje súdu kedykoľvek aj bez návrhu opraviť v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Za takéto chyby možno považovať iba také, ku ktorým došlo len zjavným

a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu
alebo vyhotoveniu rozsudku a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vyplýva najmä
z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislosti. Rozsudok zo dňa
04. 06. 2012 žiadne také chyby v písaní a počítaní a ani iné zrejmé nesprávnosti neobsahuje. Týmto
rozhodnutím sa žalobcovi priznal úrok z omeškania spôsobom ako to požadoval samotný žaloba. Keďže

dôvod na vykonanie opravy rozsudku daný nebol, odvolací súd uznesenie zmenil a návrh žalobcu na
vykonanie opravy rozsudku zamietol.

Čo sa týka trov odvolacieho konania tieto žiadnemu z účastníkov priznané neboli. V súvislosti
s odvolaniami účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 07. 2014, č. k.

16C/299/2007-396 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 02. 09. 2014, č. k.
16C/299/2007-424jepotrebnédodať,žeanijedenzúčastníkovnemalsosvojimopravnýmprostriedkom
úspech aspoň v prevyšujúcej časti. Plný úspech mal iba žalovaný so svojim odvolaním smerujúcim proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 09. 2014, č. k. 16C/299/2007-435. Ohľadne tohto konania
si ale náhradu trov neuplatnil, a preto náhrada trov priznaná byť nemohla.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.