Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614204335
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614204335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: H. U., B..
X.X.XXXX, X. L. Š. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Dávid Štefanka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava,
za účasti osobitného subjektu na strane žalobcu European Roma Rights Centre, Wesselényi utca 16,
Budapest proti žalovaným: 1/ Základná škola Plavecký Štvrtok, so sídlom Plavecký štvrtok, zastúpená
advokátom Mgr. Peter Árendacký, so sídlom železničiarska 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová
1, Bratislava, o žalobe vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17.5.2018, č.k. 5C/212/2014-460, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovanému 2/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaný 1/ jeho umiestnením do špeciálnej triedy porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustil
sa tak jeho diskriminácie ako príslušníka rómskeho etnika z dôvodu jeho etnickej príslušnosti; jeho
umiestnením do špeciálnej triedy porušil právo na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; určenia, že žalovaný 2/ umožnením jeho

umiestnenia do špeciálnej triedy porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustil sa tak nepriamej
diskriminácie žalobcu, ako príslušníka rómskeho etnika z dôvodu jeho etnickej príslušnosti; umožnením
jeho umiestnenia do špeciálnej triedy porušil právo na rešpektovanie súkromného života podľa článku
8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; náhrady za stratu na zárobku v jeho
profesionálnom živote, vyplývajúceho z jeho nižšieho vzdelania podľa úvahy súdu, a napokon voči
žalovanému1/sadomáhal uverejnenia plného zneniarozsudkuvUčiteľskýchnovináchformouplatenej
inzercie s anonymizovaním osobných údajov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca bol žiakom špeciálnej
triedy Základnej školy P. L. Š., povinnú školskú dochádzku začal v školskom roku XXXX - XXXX a
skončil v školskom roku XXXX-XXXX. Po absolvovaní nultého ročníka žalobca pokračoval ako žiak vbežnej triede v 1. ročníku. Od školského roka XXXX-XXXX schválil zriaďovateľ žalovaného 1/ - Obec L.
Š. so súhlasom Krajského školského úradu špeciálnu triedu pre žiakov s mentálnym postihnutím. Všetci
žiaci, ktorí sa dostavili na zápis do 1. ročníka u žalovaného 1/ absolvovali psychologické vyšetrenie na

posúdenie školskej zrelosti. Na základe takéhoto vyšetrenia bol žalobca zapísaný do nultého ročníka
a po jeho absolvovaní bol zapísaný do 1. ročníka bežnej triedy. V priebehu 1. ročníka dňa XX.X.XXXX
na žiadosť žalovaného 1/ bol žalobca vyšetrený Pedagogicko-psychologickou poradňou s Centrom
výchovnej a psychologickej prevencie P. T. z dôvodu jeho vyučovacích problémov. Výsledkom testu
bolo, že „ žiak sa na úlohu dokázal sústrediť, ale výdrž pri zmysluplnej činnosti bola slabá. Verbálne

inštrukcie v performačných subtestoch vždy nepochopil. V psychologickom teste podal vyrovnaný výkon
v prospech verbálnej časti. Celkovo sa intelektová kapacita pohybuje v pásme mentálnej retardácie
ľahkého stupňa. Verbálne IQ je v pásme výraznej zaostalosti, performačné IQ sa pohybuje v pásme
MR ľahkého stupňa. Horšie výkony podal v subtestoch citlivých na organicitu.“ S ohľadom na zistené
výsledky bolo výsledkom vyšetrenia odporúčanie preradiť žalobcu do špeciálnej základnej školy. Dňa
18.04.2006 bol žalobca vyšetrený aj špeciálnopedagogickou poradňou pri Špeciálnej základnej škole,

L. XX/X P. T. so záverom: „Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, musíme konštatovať,
že žiak má v požadovaných vedomostiach nedostatky, aktuálne vôbec neovláda učivo 1.ročníka ZŠ.
V školskom roku XXXX-XXXX odporúčame žiaka prijať do 2.ročníka ŠZŠ“. Dňa 27.06.2016 podpísala
matka žalobcu I. Z. žiadosť o preradenie dieťaťa (žalobcu) do špeciálnej triedy ZŠ. Táto žiadosť
bola prerokovaná žalovaným 1/ dňa 12.09.2006 so záverom prijať žiaka do špeciálnej triedy ZŠ.

Žalobca bol následne psychologicky testovaný dňa 10.06.2009 v CPPPaP P. T. na žiadosť rodiča
(matky), ktorá bola pri vyšetrení, a to z dôvodov „osobnostných problémov dieťaťa“ so záverom
vyšetrenia: „Oneskorený vývin schopností. Osobnosť s prejavmi živosti. Dieťa udáva strach z učiteľa,
výrazné prejavy depresivity nie sú prítomné.“ Ďalšie vyšetrenie sa uskutočnilo v CPPPaP P. T. dňa
12.11.2009 na žiadosť školy pre problémy so správaním žalobcu so záverom „oneskorený vývin

schopností. Osobnosť s prejavmi živosti, má unáhlené neuvážené reakcie.“ Žalobca bol vyšetrený
dňa 20.01.2011 v CPPPaP P. T. rovnako pre osobnostné problémy, a to na žiadosť školy pre
problémy s písaním a čítaním so záverom: „úroveň všeobecných rozumových schopností sa t. č.
pohybujevpásmeľahkejmentálnejretardácieužiakasprejavminekľuduazníženouvôľovo-motivačnou
zložkou osobnosti“. Opäť boli navrhnuté odporúčania. Žalobca bol na žiadosť matky vyšetrený aj

dňa 23.06.2011 detským centrom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v X.,
a to psychologičkou L.. T.. Š., S.. a T.. T.. W., špeciálnym pedagógom. Záverom vyšetrenia bolo,
že žalobca je „s intelektovým vývinom v norme, s nerovnomerným profilom výkonov v jednotlivých
oblastiach,sparciálnymiproblémamivgrafo-avizuomotorike,suspektnávývinováporuchaučenia“. Dňa
18.10.2011 bolo vykonané Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva pri Spojenej škole, L. XX/X

P. T. ďalšie psychologické vyšetrenie na posúdenie intelektových schopností žalobcu, ktorého záverom
bolo: „Aktuálne nameraná intelektová kapacita sa pohybuje v pásme ľahkej mentálnej zaostalosti. H. je
správne zaradený do X. ročníka špeciálnej triedy, kde je vzdelávaný podľa učebných osnov A variantu.
Na základe upozornení, smerujúcich na H. agresívne správanie sa odporúča návšteva pedopsychiatra,
keďže správny morálny vývin je dôležitou súčasťou pre fungovanie a správne zaradenie v spoločnosti“.

Dňa 18.10.2011 bolo vykonané Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva pri Spojenej škole P.
T., rediagnostické vyšetrenie za účelom zistenia aktuálneho stavu vedomostí so záverom: „na základe
zistených skutočností a záveru psychológa bolo konštatované, že žalobca je správne prijatý do
špeciálnej triedy X.ročníka a vzdelávaný podľa variantu A“.

3. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď svedkyne L.. J. W.,
riaditeľky CPPPaP P. T., L.. U. X., pracovníčky CPPPaP P. T., L.. N. Š., klinického pedagóga CPPPaP
P. T., T.. X. Ž., špeciálnej pedagogičky Centra špeciálno-pedagogického poradenstva, T.. I. O., bývalej
pracovníčky Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri Spojenej škole P. T. a L.. T. Š..

4. Právne odkazujúc na § 3 ods. 2, § 32a ods. 1,2,3, § 32b ods. 1, 2 zák. č. 29/1984 Zb., § 2 ods. 1, § 2a
ods. 2, §3 ods. 1, ods. 3, §5 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 , §11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona č. 365/2004
Z.z.,čl.12ods.1,2,čl.33,čl.42ods.1,2ÚstavySR, dospelsúdprvejinštanciekzáveruonedôvodnosti
žaloby. Skonštatoval, že žalobca bol zaradený na začiatku svojej povinnej školskej dochádzky do
nultého ročníka v súlade so Školským zákonom, pričom následne pokračoval v 1. ročníku bežnej školy.

Vzhľadom na problémy vo vzdelávacom procese bol následne testovaný a na základe týchto výsledkov
preradenýdošpeciálnejtriedyzákladnejškoly,pričom všpeciálnychtriedachzákladnejškolypokračoval
aždoukončeniapovinnejškolskejdochádzky.Súdprvejinštancieuviedol,žežalovaný1/nemalmožnosť
ovplyvniť existujúcu právnu úpravu a ani odborne zistené schopnosti žalobcu. Ozrejmil, že žalobca sícetvrdí, že došlo v jeho prípade k diskriminácii, ale v tomto smere nepredložil také dôkazy, z ktorých
by bolo možné usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v jeho prípade skutočne
došlo. Poukázal na to, že žaloba je postavená na skutkovom tvrdení, že žalobca vyrastal v rómskej

rodine, kde sa hovorilo rómskym jazykom a západoslovenským dialektom a len veľmi slabo ovládal
slovenský jazyk a preto zisťovanie jeho schopností nebolo objektívne a bolo zaujaté. Z vykonaného
dokazovania (výsluchom otca žalobcu a žalobcu) však vyplynulo, že rómsky jazyk žalobca a jeho rodičia
neovládajú a preto ho nepoužívajú ani v domácom prostredí. Naopak, pri vyšetreniach bolo zistené, že
žalobca slovenský jazyk ovláda pomerne dobre. Ďalším argumentom žaloby, ktorým bola zdôvodnená

diskriminácia žalobcu bolo, že v nultom ročníku, prípadne v špeciálnej triede, ktorú navštevoval, je
nadmerné zastúpenie rómskych detí, avšak ani tento argument súd prvej inštancie nepovažoval za
relevantný. Skonštatoval, že žalovaný 1/ je čisto rómskou školou a teda neprichádza do úvahy žiadna
segregácia. Skutočnými dôvodmi pre zaraďovanie žiakov do procesu vyučovania, ako to bolo aj v
prípade žalobcu, boli schopnosti detí a nie iné dôvody, už vonkoncom nie diskriminačné dôvody. Súd
prvej inštancie dodal, že v konaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že v procese testovania žiakov

všeobecne, teda pri zisťovaní ich schopností, nehrá žiadnu úlohu to, či ide o rómske dieťa alebo o iné
dieťa, v prípade žalobcu teda nejde o osobou, ktorá by „trpela“ slovenským školským systémom, práve
naopak, žalobca nevyužil možnosti, ktoré mu existujúci školský systém ponúkol. Z listinných dokladov
mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prípade žalobcu išlo o komplikovanú osobnosť, ktorá
spôsobila mnohé problémy pedagogickým pracovníkom zapojeným do jeho vzdelávania a aj svojim

spolužiakom.

5. Súd prvej inštancie akceptoval názor, že pri vzdelávaní rómskeho etnika mohli štátne inštitúcie
urobiť viac, nakoľko problémy so vzdelávaním najmä Rómskej národnostnej menšiny sú obrovské, čo
opakovane konštatovali medzinárodné inštitúcie a ombudsmanka. Táto okolnosť však bez ďalšieho

neznamená,ževprípadežalobcu,uktoréhobolazaúčastirodičovopakovanezisťovanájehointelektová
a vedomostná úroveň, sa žalovaní 1/, 2/ dopustili jeho diskriminácie. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha určenia jeho priamej a nepriamej diskriminácie v
súvislosti s jeho zaradením do špeciálnej triedy, ako aj následnej straty na zárobku zamietol.

6. Súd prvej inštancie zamietol aj tú časť žaloby, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému 1/ povinnosť
uverejniť formou platenej inzercie v Učiteľských novinách plné znenie tohto rozsudku s anonymizovaním
osobných údajov, keďže nedisponuje právomocou, ktorou by takúto povinnosť mohol uložiť vo vzťahu
k tretej osobe (vydavateľ novín), ktorá nie je stranou sporu.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 C.s.p., keď v charaktere sporu (žaloba vo
veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania) videl dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré procesne úspešným žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Dôvodil, že napadnutý rozsudok je
nepresvedčivý, uvádza len argumentáciu žalobcu a žalovaných, avšak právna úvaha súdu, resp.
odôvodnenia v intenciách ust. § 220 ods. 2 C.s.p. absentuje. Arbitrárnosť postupu súdu prvej inštancie
spočíva podľa žalobcu aj v tom, že si postupne osvojoval argumentáciu znejúcu v neprospech žalobcu,
avšak jeho tvrdenia, resp. na v jeho prospech znejúce dôkazy neprihliadal, čo evokuje porušenie

zásady rovnosti zbraní. Namietal, že súd prvej inštancie nevidel pochybenia zo strany žalovaných a
to napriek množstvu dôkazov vykonaných v rámci konania, ktoré jednoznačne preukazujú, že v danom
prípade žalovaní 1/ a 2/ porušili jeho právo na rovnaké zaobchádzanie a zároveň zasiahli do práva
na ochranu súkromia a to tým, že žalovaný 1/ preradil žalobcu do špeciálnej triedy, ktorú navštevovali
takmer výlučne rómske deti len na základe dvoch diagnostických testov, bez informovaného súhlasu

zákonného zástupcu žalobcu, keď následne žalobcu niekoľko rokov nerediagnostikovali, čím sa zasiahlo
do jeho práva na osobný rozvoj chránený čl. 8 Dohovoru. Umiestnenie žalobcu do špeciálnej triedy
negatívne vplývalo na jeho ďalšie vzdelávacie aj pracovné možnosti. Napriek tomu, že opakovane
poukazoval na prechod dôkazného bremena na žalovaného ako to vyplýva z § 11 ods. 2 zákona č.
365/2004 Z.z., toto jeho tvrdenie zostalo bez povšimnutia. Obrátenie dôkazného bremena súd nielenže

neaplikoval ale v napádanom rozsudku sa s ním vôbec nevysporiadal. Žalobca ďalej argumentoval
tým, že v čase jeho zaradenia do nultého ročníka, resp. následne do špeciálnej triedy žalovaný 1/
nebol čisto rómskou školou, ale k tomu došlo až v dôsledku odlivu nerómskych detí. Vytvorenie školy
navštevovanej výlučne rómskymi deťmi je jasným príkladom segregácie a dôvody uvádzané žalovaným1/ teda údajné duševné schopnosti rómskych detí sú výlučne segregačnými dôvodmi. Žalobca poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co/126/2012 vo veci segregácie na Základnej škole s
materskouškolouŠ.T.,vktoromodvolacísúdzdôraznil,že lenexistenciarómskejtriedy,resp.rómskeho

podlažia nie je stav normálny a musí sa zmeniť. Namietal, že súd prvej inštancie bez ďalšieho prijal
tvrdenia svedkov, ktorí testovali žalobcu a nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že testovanie
(diagnostika) nebolo kultúrne a sociálne neutrálne a má negatívny dopad predovšetkým na rómsku
menšinu. Vo vzťahu k nedostatkom testovania bolo v rámci konania vykonaných niekoľko dôkazov,
napr. články J.. L.. P. J., S.., výpoveď svedkyne L.. T. Š. zo dňa 31.1.2017, ktorá sa jasne vyjadrila,

že na základe jej zistení neexistovalo u žalobcu žiadne mentálne postihnutie, ktoré by odôvodňovalo
jeho zaradenie do špeciálnej ZŠ, resp. špeciálnej triedy ZŠ. Ak neboli splnené zákonné predpoklady
na zaradenie žalobcu do nultého ročníka a následne do špeciálnej triedy, potom došlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania minimálne vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ďalej poukázal na to,
že pred súdom prvej inštancie zostali nepovšimnuté rozhodujúce skutočnosti, a to: a/ k preradeniu
žalobcu došlo na základe dvoch vyšetrení, ktoré definitívne predikovali jeho ďalší osud, nakoľko žalobcu

označili ako dieťa trpiace mentálnym postihnutím, čo znamenalo vzdelávanie sa podľa zjednodušených
učebných osnov, b/ pri testovaní nebola zohľadnená skutočnosť, že žalobca v čase nástupu do školy len
veľmi slabo ovládal slovenský jazyk, c/ súhlas s preradením podpísaný zákonným zástupcom žalobcu
nenesie znaky informovaného súhlasu, ktorý by mal byť v podobných prípadoch conditio sine qua
non, d/ dôvody zaradenia žalobcu následne neboli opakovane skúmané a žalobca nebol niekoľko

rokov rediagnostikovaný (keďže takáto požiadavka v zákone absentovala), e/ aj prípadné priaznivé
výsledky nemohli viesť k zmene dôvodu rozdielnosti učiva. Žalobca záverom svojho odvolania dodal,
že predmetný rozsudok predstavuje nebezpečný a právne neakceptovateľný precedens schvaľujúci
postup v školstve, ktorý podľa názoru žalobcu predstavuje jasnú segregáciu.

9. Predmetný rozsudok napadol odvolaním aj osobitný subjekt na strane žalobcu. Navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Dôvodil, že v
prejednávanej veci je potrebné brať do úvahy celkový kontext prípadu, a to hlavne celkovú situáciu
rómskej menšiny v oblasti vzdelávania, a to konkrétne v oblasti špeciálneho školstva. Podľa dostupných
štatistík z relevantného obdobia približne 60% detí navštevovalo špeciálne školy. Pre tieto alarmujúce

štatistiky bolo v roku 2015 voči SR začaté zo strany Európskej komisie konanie ohľadom porušenia
právnych predpisov Európskej únie, konkrétne antidiskriminačnej legislatívy. Disproporčné zastúpenie
rómskychdetívšpeciálnomškolstvekritizovalimnohévýboryOSN,napriektejtoskutočnostiichOkresný
súd Malacky nepovažoval za dostatočný dôkaz diskriminácie žalobcu, pričom štatistiky sú spôsobilé byť
dôkazom, na základe ktorého je možné vyvodiť domnienku o diskriminácii, pričom je na žalovanom,

aby túto domnienku vyvrátil. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle
ust. § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, a teda nedošlo k prechodu dôkazného bremena na
žalovaných. Osobitný subjekt vidí pochybenie žalovaného 2/ v nedostatku inkluzívneho vzdelávania a
zle nastavenom systéme špeciálneho vzdelávania, ktoré je menej kvalitné a navyše diskriminačné vo
vzťahu k rómskej komunite vrátane žalobcu, čo bolo Slovenskej republike vyčítané zo strany výborov

OSN, ako aj EÚ, ktorá následne voči Slovenskej republike spustila konanie pre porušenie právnych
predpisov EÚ. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, ten preradil žalobcu do špeciálnej triedy, ktoré navštevovali
takmer výlučne rómske deti (podobne ako nultý ročník, ktorý žalobca tiež navštevoval), a to len na
základedvochdiagnostickýchtestovabezinformovanéhosúhlasuzákonnéhozástupcužalobcu,pričom
následne žalobcu niekoľko rokov nerediagnostikoval.

10. Žalovaný 1/ vo vyjadreniu k obom (svojim obsahom v podstate identickým odvolaniam) uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. K odvolacej argumentácii
žalobcu a osobitného subjektu uviedol, že predmetom žaloby bolo určenie a náprava diskriminácie v
konkrétnom prípade žalobcu, v konaní teda súd nemal riešiť špeciálne školstvo na Slovensku ako

také, ani zohľadňovať okolnosti iných prípadov, ale mal za úlohu skúmať, či konaním žalovaných
špecifikovaným v žalobe došlo k diskriminácii žalobcu. Účastníkom konania - sporovou stranou je v
danom prípade žalobca ako fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bolo zasiahnuté do jej práv. Súd prvej inštancie
preto nemal a nemohol posudzovať slovenské špeciálne školstvo ako také, ale iba namietané konanie
žalovaných vo vzťahu k žalobcovi. Odôvodnenie záverov súdu v rozsudku nedosahuje rozsah, ktorý si

žalobcapredstavovalnajmävdôsledkutoho,žežalobcanedokázalnaplniťanilenzákladnépredpoklady
pre to, aby konanie vytýkané žalovaným mohol súd posúdiť ako diskriminačné. Súd prvej inštancie
jasne konštatoval, že materinským jazykom žalobcu bola v čase testovania slovenčina a nie rómčina,
ktorú vôbec neovládal, slovensky hovoril tak v rodine ako s kamarátmi. Iné skutočnosti, z ktorých bybolo možné usudzovať, že došlo k porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania samotný žalobca
neuviedol. Naviac, študijné výsledky žalobcu jednoznačne preukázali, že jeho mentálna kapacita
nestačila ani na nižšie nároky kladené na žiakov v špeciálnej triede, čo samo o sebe potvrdilo správnosť

jeho zaradenia do takejto triedy. Z uvedeného vyplýva, že jeho zaradením do špeciálnej triedy nemohlo
dôjsť k zníženiu možnosti jeho ďalšieho spoločenského uplatnenia, keďže žalobca preukázateľne nebol
schopný zvládnuť učivo v bežnej triede. Naopak, žalobca ukončením štúdia na základnej škole v
špeciálnej triede získal možnosť študovať na špeciálnych stredných školách, ktorú možnosť nevyužil a
štúdium opustil. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno opaku podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. žalobca

opomína, že toto zaťažuje žalovaných až potom, ako v dostatočnej miere oznámi súdu skutočnosti, z
ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Žalobca
však svoju povinnosť nesplnil, keďže jeho strohé označenie ako Róma k tomu nepostačuje a tvrdenie,
že mu pri testovaní robil problém slovenský jazyk bolo vyvrátené viacerými dôkazmi, okrem iného
svedectvom samotného otca žalobcu, ktorý potvrdil, že žalobca rómsky jazyk neovláda, naopak dobre
ovláda jazyk slovenský, ktorým sa hovorilo u nich v rodine. Žalobca tak nesplnil svoju povinnosť uviesť

súdu skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania(napr.zaujatýprístuptestujúcichzdôvodufarbypletižalobcu,neskoršievýbornéštudijné
výsledky preukazujúce nesprávne posúdenie mentálnych schopností žalobcu).

11. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K

vecnej stránke odvolania namietal, že žalobca neuviedol konkrétne dôkazy preukazujúce, že by porušil
práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, ani to, aké konkrétne dôkazy v tomto smere boli zo strany
žalovaného 2/ súdom prvej inštancie prehliadnuté. Dodal, že pokiaľ ide o prechod dôkazného bremena
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní, k tomuto dochádza ak žalobca
oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania došlo. V tejto súvislosti žalovaný 2/ poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/09,
podľa ktorého žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti, z ktorých možno
odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť
také dôkazy, z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
Súčasnemusítvrdiť,žepohnútkoudiskriminačnéhokonaniajenapr.rasa,čietnickápríslušnosť(pôvod).

Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje
tvrdenie, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalobca síce tvrdí, že predložil množstvo
dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú, že porušil jeho právo na rovnaké zaobchádzanie a zasiahol
do jeho práva na ochranu súkromia, v odvolaní však neuviedol ani jeden takýto dôkaz. Žalobca totiž
v konaní nepreukázal, že by umožnil umiestnenie žalobcu do špeciálnej triedy za iných podmienok,

ako je to u žiakov nerómskeho etnika, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo
odôvodnil (ods. 133 - 138 odôvodnenia). Za zavádzajúcu považuje žalovaný 2/ aj argumentáciu žalobcu,
podľa ktorej v konaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že v procese testovania žiakov všeobecne,
teda pri zisťovaní ich schopnosti, nehrá žiadnu úlohu to, či ide o rómske dieťa alebo iné dieťa, čo treba
vyhodnotiť ako snahu zakryť akékoľvek formy diskriminácie. Skutočný zmysel vyjadrenia svedkov,

že nerobili rozdiely medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi bol ten, že so všetkými žiakmi zaobchádzali
rovnako, bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť, čo vyplýva zo svedeckej výpovede T.. X. Ž., špeciálneho
pedagóga CŠPP. Skutočnosť, že žalovaný 1/ je čisto rómskou škodou žalovaný 1/ uviedol v čl. I
ods. 4 vyjadrenia k návrhu zo dňa 23.7.2014, pričom žalobca tieto tvrdenia v konaní pred súdom
prvej inštancie nepoprel. Naviac, predmetom žaloby bolo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania

spočívajúce v umiestnení žalobcu do špeciálnej triedy, a nie v existencii segregovanej školy a preto
odvolacia argumentácia žalobcu o vytvorení segregovanej školy je irelevantná. K námietke žalobcu, že
sa súd nevysporiadal s dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že testovanie (diagnostika) žalobcu nebola kultúrne a
sociálne neutrálna a má negatívny dopad na rómsku menšinu poukázal na svedeckú výpoveď L.. N. Š.,
klinického psychológa v T., ktorá vyšetrovala žalobcu metódu RP screening so záverom, že v prípade

žalobcu nemožno vylúčiť mentálnu retardáciu. Skríningový test RP bol vytvorený v roku 2004 v rámci
projektu Phare a bol zostavený tak, aby spĺňal kritéria kultúrnej relevantnosti a zohľadňoval špecifiká
cieľovej skupiny detí, k čomu sa osobitne vyjadril v podaní zo dňa 8.8.2014. Žalovaný 2/ poukázal
aj na svedeckú výpoveď L.. U. X., ktorá uviedla, že žalobcu vyšetrila v roku 2009, keď bol žiakom
X. ročníka špeciálnej triedy na ZŠ L. Š., opäť žalobcu vyšetrovala v roku 2011, pri vyšetrení použila

intelektový test, ktorý je odporúčaný pre osoby so SZP a uviedla, že pre vyšetrenie detí zo SZP používajú
test doporučený Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie z roku 2005 s názvom
„Test školskej spôsobilosti pre deti so SZP“. V Slovenskej republike teda existujú kultúrne a sociálne
neutrálne testy určené na diagnostiku žiakov zo SZP (vr. Rómov) a tieto boli pri testovaní žalobcu ajpoužité. Pokiaľ ide o výpoveď L.. Š., táto svedkyňa žalobcu poznala až od jeho 13 rokov a uviedla,
že o jeho predchádzajúcich vyšetreniach nemala vedomosť, a tiež že k rozdielnym výsledkom možno
dospieť bez toho, aby psychológ urobil chybu proti existujúcim pravidlám. K odvolacej argumentácii

týkajúcej sa absencie informovaného súhlasu zákonného zástupcu so zaradením žalobcu do špeciálnej
triedy poukázal na právne predpisy účinné v čase zaradenia žalobcu do špeciálnej triedy, podľa ktorej
sa nevyžadoval informovaný, ale len obyčajný súhlas zákonného zástupcu. Bez ohľadu na uvedené,
z výpovede matky žalobcu zo dňa 8.3.2013 vyplýva, že žiadosť o zaradenie dieťaťa do ZŠ zo dňa
27.6.2006, na ktorej je jej podpis ani neprečítala. Žalovaný 2/ tiež poukázal na výpoveď svedkyne L..

J. W., riaditeľky CPPPaP P. T., podľa ktorej častá diagnostika detí je nesprávna, neobjektívna a zmysel
má až po uplynutí určitého obdobia, a podľa jej názoru bol žalobca diagnostikovaný až veľakrát (august
2004, 16.1.2006, 10.6.2009, 12.11.2009, 20.1.2011, 23.6.2011, 18.10.2011). Žalovaný 2/ ďalej uviedol,
že podľa odporúčania L.. T. Š.Á., S.. uvedenej v správe z psychologického vyšetrenia zo dňa 23.6.2011,
bolo jednou z možností získania nižšieho sekundárneho vzdelania žalobcu „vzdelávanie v 7. ročníku
ZŠ formou individuálneho začlenenia podľa IVP, ktorý by zohľadňoval špecifické problémy žiaka (t.j.

žalobcu) aj rozdiel v nárokoch ZŠ a ŠZS, ďalšou možnosťou bolo „vzdelávanie v ŠZŠ s rozšírením
učiva tak, aby mohol diferenčnými skúškami dosiahnuť nižšie sekundárne vzdelanie, žalobca však
ani jednu z uvedených možností nevyužil. K námietke žalobcu, že „jeho prípad poukazuje na zjavnú
systémovú chybu v procese zaraďovania rómskych žiakov do špeciálneho vzdelávania, a že okrem
početných procesných chýb, nesprávneho právneho posúdenia rozsudok predstavuje aj nebezpečný

precedens schvaľujúci postup v školstve, ktorý podľa jeho názoru predstavuje jasnú segregáciu“ uviedol,
že ide o nepodložné tvrdenie nepreukazujúce, že by porušil vo vzťahu k žalobcovi zásadu rovnakého
zaobchádzania z dôvodu jeho príslušnosti k rómskemu etniku.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal obe odvolania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že nie sú je dôvodné.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu a osobitného subjektu

na strane žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť pre vec podstatných skutkových a právnych
záverov súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil a
vyhodnotil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil.

14. Žalobca postavil svoju žalobu na tom skutkovom základe, že bol žiakom špeciálnej ZŠ P. L. Š.

a príslušníkom rómskeho etnika. Má za to, že bol diskriminovaný konaním žalovaného 1/, ktorý ho
umiestnil do špeciálnej triedy; vo vzťahu k žalovanému 2/ namieta zaobchádzanie s rómskymi žiakmi vo
všeobecnosti pri zaradení a preradení do sústavy špeciálnych škôl, ktorú riadi. Dôvodnosť svojej žaloby
vyvodzoval zo všeobecne známych okolností, že členovia rómskej komunity na Slovenku a v Európe
sú vo všeobecnosti v nezávideniahodnom postavení, pričom ich zraniteľné a znevýhodnené postavenie

v rámci spoločnosti bolo zdôraznené Európskym súdom pre ľudské práva; že situácia rómskych detí vo
vzdelávacom systéme je alarmujúca, keď približne 60% celkového počtu žiakov zaradených do sústavy
špeciálnych škôl zriadených pre mentálne postihnutých a duševne neschopných žiakov je rómskeho
pôvodu. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, žalobca namietal jeho diskriminačné zaradenie do nultého ročníka,
ktorý sa transformoval na špeciálnu triedu pre žiakov s mentálnym postihnutím, pričom učebné osnovy

pre nultý ročník nie sú v skutočnosti zostavené tak, aby dosiahli integráciu. Skutkovo ďalej argumentoval
tým,ževyrastalvrómskejrodine,kdesahovorilorómskymjazykomazápadoslovenskýmdialektomalen
veľmi slabo ovládal slovenský jazyk, za takejto situácie bol zapísaný do nultého ročníka školy, následne
navštevoval bežnú triedu v prvom ročníku. Dňa 16.1.2006 a 5.4.2006 bol podrobený psychologickému
vyšetreniu a na jeho základe a po súhlase matky, ktorá podpísala a predložila vopred vyplnený formulár

so žiadosťou o preradenie do špeciálnej triedy v druhom ročníku pokračoval v štúdiu v špeciálnej triede.
V rokoch 2006 - 2009 sa nekonalo žiadne jeho vyšetrenie. V roku 2009 sa vykonalo vyšetrenie kvôli
jeho problémovému správaniu, v roku 2011 pre jeho osobnostné problémy.

15. Žalobca založil dôvodnosť žaloby na presvedčení, že v jeho prípade došlo k porušeniu práv a slobôd

garantovaných Európskym dohovorom o ľudských právach a iných medzinárodných ľudskoprávnych
zmlúv, Ústavou SR, Antidiskriminačným zákonom a Školským zákonom, keď jeho zaradenie do nultého
ročníka, čo je osobitná trieda, bolo predzvesťou toho, že bude musieť navštevovať špeciálnu triedu pre
žiakov s mentálnym postihnutím. V dôsledku toho sa s ním zaobchádzalo menej priaznivo ako s inýmiv porovnateľnej situácii - t.j. tými, ktorí neboli v nultom ročníku. Má za to, že tento rozdiel v zaobchádzaní
bol dôsledkom jeho príslušnosti k rómskemu etniku.

16. Vyššie uvedené tvrdenia a domnienky žalobcu (ods. 14, 15) sa však v konaní pred súdom prvej
nepotvrdili. Predovšetkým treba uviesť, že žalobca si plnil 9. ročnú povinnú školskú dochádzku u
žalovaného 1/, ktorý sa nachádzal v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt a na základe súhlasu
jeho zákonných zástupcov. Do nultého ročníka bol zaradený na podklade psychologického vyšetrenia,
pretože nespĺňal kritéria školskej zrelosti, a to na základe žiadosti jeho rodičov, pričom nultý ročník bol

v tom čase určený pre deti, ktoré k 1.9. dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosahovali však školskú
zrelosť a nebol u nich predpoklad zvládnutia učiva 1.ročníka základnej školy za jeden školský rok
(§ 6 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb.). Z výpovede žalobcu vyplynulo, že išlo o zmiešanú triedu (viď
zápisnicaopojednávanínač.l.147),tedanieotrieduzloženúvýlučnezrómskychdetí.Žalobcanásledne
pokračoval v štúdiu v bežnej triede prvého ročníka, a preto jeho zaradenie do nultého ročníka nebolo
„predzvesťou“ toho, že bude navštevovať výlučne špeciálnu triedu, ako sa snaží v odôvodnení svojej

žaloby navodiť. Do špeciálnej triedy bol preradený až v 2. ročníku ZŠ, a to na základe dvoch odborných
psychologických vyšetrení vykonaných lege artis a následného súhlasu rodičov, teda nie na základe
svojvôle a diskriminačného postupu žalovaného 1/ a 2/, ale v súlade so zákonom (§ 32a, § 32b zák.
č. 29/1984 Z.z.). Za nepravdivé sa ukázalo skutkové tvrdenie, že žalobca poznal len rómsky jazyk
a západoslovenské nárečie, čo ho mohlo pri psychologických vyšetreniach a vzdelávacom procese

diskriminovať. V rodine žalobcu sa totiž rómsky nehovorí, čo potvrdil vo svojej výpovedi otec žalobcu
a napokon aj samotný žalobca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že žalobca mal v škole
problematické správanie (počas prestávky na školskom dvore nožom spôsobil spolužiakovi reznú ranu
na predlaktí a ruku mu museli zašiť 28 stehmi; nerešpektoval žiadnu autoritu, slovne aj verbálne fyzicky
napádal triednu učiteľku, počas vyučovania kedykoľvek opustil triedu a vstupoval do iných tried, kde

vyrušoval a odmietol odísť, kreslil vulgarizmy po stenách a nástenkách školy, poškodzoval majetok školy,
vyhrážal sa zabitím ostatných spolužiakom, vykradol školskú dielňu, pričom riaditeľka základnej školy
bola dokonca nútená požiadať o riešenie problémov žalobcu splnomocnenca vlády pre rómsku menšinu
- viď žalobcom nerozporované vyjadrenie žalovaného 1/ na č. l. 34, ako aj listinné dôkazy na č. l.
37-59), čo samo o sebe muselo byť v prípade žalobcu prekážkou pokračovania jeho školskej dochádzky

v bežnej triede pre vážne poruchy v správaní. Osobnosť žalobcu teda nemohla byť poškodená konaním
žalovaných 1/, 2/ spočívajúcom v jeho príslušnosti k rómskemu etniku, ale najmä jeho osobnostnými
problémami, pre ktoré bol opakovane, aj na žiadosť rodičov, psychologicky vyšetrený. K prejednávanej
veci je potrebné dodať aj to, že už v čase podania žaloby (16.4.2014) žalobca nenavštevoval 9. ročník
ZŠ P. L. Š. (žalovaného 1/) ako sa skutkovo dôvodí v žalobe, keďže 9. ročnú povinnú školskú dochádzku

(základné vzdelanie) ukončil dňa XX.X.XXXX. V čase začatia konania (školský rok 2013/2014) už
študoval na SOU na J. S. X P. X.. Z uvedeného potom možno ustáliť, že zaradenie žalobcu do špeciálnej
triedy nebolo samo o sebe spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho ďalšie štúdium a bolo len na ňom ako
s možnosťami, ktoré mu náš školský systém poskytuje za súčinnosti rodičov naloží. Ako vyplynulo z
výpovede otca žalobcu, žalobca štúdium učebného odboru prevádzka - príprava, skladovanie a predaj

tovaru na učilišti na J. D.. P. X. nedokončil z dôvodu, že sa mu študovať nechcelo (viď. zápisnica
o pojednávaní na čl. 115, Oznámenie údajov na č.l. 139). Z uvedeného dôvodu nie je namieste ani
uvažovať nad náhradou za stratu na zárobku v profesionálnom živote žalobcu, pretože žalobca odborné
štúdium, na základe ktorého by dosiahlo vyššiu kvalifikáciu a teda aj zárobok opustil dobrovoľne na
základe vlastného rozhodnutia.

17. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaní voči nemu postupujú diskriminačne. V konaní však neprodukoval
žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že sa s ním zaobchádzalo menej priaznivo ako s inými žiakmi,
ktorí nie sú príslušníkmi jeho etnika, preto argumentácia týkajúca sa prenesenia dôkazného bremena na
žalovaných nie je namieste. Napriek tomu žalovaní listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov preukázali,

že k diskriminačnému konaniu vo vzťahu k žalobcovi sa nedopustili. Skutočnosť že na Základnej škole P.
L. Š. sú aktuálne žiakmi len rómske deti nemôže založiť záver o rasovej segregácii žalobcu, pretože ide
o obec s výrazne zastúpenou rómskou populáciou. Spôsob výučby u žalovaného 1/ nebol segregačný,
žalovaný 1/ vykonával činnosť v zmysle Školského zákona a učebných osnov.

18. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením osobitného subjektu, že segregácia vzdelávania rómskych
žiakov sa javí ako aktuálny problém Slovenskej republiky, ktorý má potenciál znemožniť dosiahnutie
lepšej kvality výchovy a vzdelávania bez patričného dôvodu, pričom táto problematika je rovnaká
vo všetkých krajinách s vysokým zastúpením rómskej populácie. V prípade žalobcu však segregácia,ani diskriminácia zo strany žalovaných 1/, 2/ nebola preukázaná. Inými slovami, v konaní nebolo
preukázané, že žalobca bol zaradený do špeciálnej triedy paušálne ako rómske dieťa, ale na základe
v tom čase aktuálnych výsledkov riadnych psychologických vyšetrení vykonaných lege artis. Pokiaľ

ide o svedeckú výpoveď L.. T. Š., tá pred súdom prvej inštancie vypovedala, že o zaradení žalobcu
do Špeciálnej základnej školy nič nevedela (žalobca bol zaradený do špeciálnej triedy, poznámka
odvolacieho súdu), pričom žalobcu prvýkrát poznala a vyšetrila až v čase, keď mal 13 rokov. Z tohto
dôvodu nemôže relevantne posúdiť jeho školskú zrelosť a mentálne schopnosti v začiatkoch školskej
dochádzky žalobcu.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
Odvolací súd dodáva, že na rozdiel od súdu prvej inštancie nevidel v prípade žalovaného 1/ dôvody

hodné osobitného zreteľa (ani výnimočnosť situácie), pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať v súvislosti
s náhradou trov konania ust. § 257 C.s.p. a z tohto dôvodu mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznať. Žalovaný 1/ je štátnou školou financovanou zo štátneho rozpočtu, ktorý bol v konaní
legitímne zastúpený zvoleným právnym zástupcom (pričom v odvolacom konaní mu vznikli trovy za 1
úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, poznámka odvolacieho súdu).

21. Pokiaľ ide o procesne úspešného žalovaného 2/, tomu odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).