Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210462
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414210462.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

v 1. rade: O.. S. G., D.. XX.X.XXXX, H. A. N. Č.. XX, žalobcu v 2. rade: P. G., D..XX.X.XXXX, H. A. N. ,
H..Č.. N. Ž., T. G. XX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. et Mgr. Lívia Šovc Kosťová, so sídlom v Žiari
nad Hronom, Pod Donátom 5, proti žalovanému: SIMPLEX Business, s.r.o., so sídlom v Nitre, Janka
Kráľa 104, IČO: 46 869 565, zastúpený advokátom JUDr. Miroslav Belica, so sídlom v Nitre, Štefánikova
trieda 79, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociácie,
so sídlom: Líščie Nivy 17, 821 08 Bratislava, sp. zn. L.-XXXX, zo dňa 08.08.2014.

Súd konanie o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom: Líščie Nivy 17, 821 08 Bratislava, sp. zn. II/2014-7037, zo
dňa 08.08.2014 z a s t a v u j e.

Súd žalobu žalobcu v 2.) rade z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania,
uzavretá dňa 03.10.2008 medzi OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava a O.. S. G. V. P. G., uvedená v
článku X., bod 8. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto
zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady
škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „Rozhodcovský súd“). Za vybranú osobu podľa Zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu
sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať

jeden rozhodca. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s Bankou, najmä spory o platnosť
a o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, upravujúcich konanie pred súdom.“ je n e p r i j a t e ľ n á, a preto n e p l a t n á.

Súd žalobkyni v 1.) rade p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%
trov konania.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi v 2.) rade náhradu trov konania v pomere 100%
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podanou žalobou domáhali
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. L.-XXXX, vydaný dňa 8.8.2014 Stálym rozhodcovskýmsúdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Zároveň žiadali odklad vykonateľnosti
uvedeného rozhodcovského rozsudku. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že v zmysle
uvedeného rozhodcovského rozsudku boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a

nerozdielne sumu 53.942,89 €, úrok vo výške 6,74 %p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 3 % p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014 do zaplatenia a trovy rozhodcovského
konania vo výške 1.972,80 €. Právna zástupkyňa žalobcov konštatovala, že je daný dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko popierajú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože nebola
individuálne dojednaná, je to neprijateľná zmluvná podmienka a preto absolútne neplatná, narušuje

rovnováhu v právach a povinnostiach. Možnosť voľby všeobecného súdu bola veľmi formálna.
Rozhodcovský súd len formálne preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň poukázala aj na
to, že Zmluva o hypotekárnom úvere obsahuje aj to, že sčasti bol poskytnutý aj ako spotrebiteľský úver,
čo je v rozopre. Zrušiť rozhodcovský rozsudok žiadala v zmysle § 40 ods.1 písm. c/ a j/.

2.V priebehu konania žalobcovia svoj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudok zobrali

späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil ( § 145 ods.2 CSP). Žalovaný so späťvzatím súhlasil.

3.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pohľadávku nadobudli na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky a preto sa nevedia vyjadriť k okolnostiam, za ktorých bola
zmluva o poskytnutí úveru uzatváraná. Poukázal na ustanovenie § 95b zákona o bankách, kde je dané

písomná povinnosť banky dať neodvolateľný súhlas na uzavretie rozhodcovskej doložky a je na banke
akým spôsobom ju uzavrie. Žalovaný bol toho názoru, že došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných
podmienok. To či došlo k porušeniu zákona alebo či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku ponechá na
zváženie súdu.

4.Právny predchodca žalovaného OTP Banka Slovensko a.s. Bratislava, ktorý bol aj stranou sporu
v čase podávania žaloby k veci uviedol, že rozhodcovský súd za nezoberal platnosťou zmluvy o
úvere a nezistil žiadnu z prekážok, ktorá by bránila priznať OTP Banke Slovensko a.s. plnenie rámci
rozhodcovského konania. Žalobkyňa neodmietla uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská
doložka spĺňa aj formálne podmienky. Konštatoval, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky

nespôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa.

5.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.6.2016 tak, že žalobe žalobcov vyhovel, zrušil
rozhodcovský rozsudok, konanie o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zastavil, určil, že
zmluvná podmienka ( rozhodcovská doložka ) je neprijateľná a preto neplatná.

6.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 41CoR/6/2016 zo dňa 21.5.2017 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7.Právna zástupkyňa žalobcov následne uviedla, že nesúhlasí zo závermi odvolacieho súdu. Zotrvala na

to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, je súčasťou úverovej zmluvy, čo znamená,
že žalobcovia mohli len úverovú zmluvu ako takú prijať a podpísať alebo úverovú zmluvu nepodpísať.
Konštatovala, že v rámci rozhodcovskej doložky nie je poučenie žalobcov o možnosti prijať alebo
neprijať rozhodcovskú doložku. Navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne L.. O., ktorá za právneho
predchodcu žalovaného uzatvárala zmluvu so žalobcami. Právna zástupkyňa žalobcovu tiež uviedla,

že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že žalobca v 2. rade zmeškal lehotu na podanie žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nesúhlasila ani s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého
námietku neplatnosti mohli žalobcovia uplatniť len v rámci rozhodcovského konania.

8.Po zrušení rozsudku okresného súdu, žalovaný zotrval sa svojich doterajších vyjadreniach.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, oboznámil sa so Zmluvou o poskytnutí
úveru na financovanie bývania, s Rozhodcovským rozsudkom, s dokladom o doručení rozsudku, so
Zmluvou o postúpení pohľadávok, s ostatným spisovým materiálom.

10.Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný v čase vydania
rozhodcovského rozsudku rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.11.Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

12.Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možnonahradiťvyhlásenímzmluvnýchstrándozápisnicepredrozhodcomnajneskôrdozačatiakonania

o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

13.Podľa § 40 ods. 1 toho istého zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

14.Podľa § 41 ods. 1 toho istého zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

15.Podľa § 21 ods.2 toho istého zákona účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové
obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci
nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho

pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná
otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť
najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

16.Podľa § 21 ods.4 toho istého zákona ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať,

rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd
rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania,
ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd,
aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať
rozhodcovský rozsudok.17.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

19.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

20.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

24.Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

25.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28.Podľa § 57 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ nemôže požadovať
od spotrebiteľa
a) žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve,

29.Podľa § 298 ods.1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30.Podľa § 298 ods.2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvoduneprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31.Podľa§1ods.1zákonač.258/2001Z.z.účinnývčaseuzavretiazmluvytentozákonupravujeniektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

32.Podľa § 1 ods. 1 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

33.Podľa § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 o bankách účinný v čase uzavretia zmluvy banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy 88j)o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného

zákona. 88k)

34.Podľa § 93 b ods.2 toho istého zákona návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov. 88l)

35.Pasívna legitimácia žalovaného je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2015,

v spojení o Zoznamom postupovaných pohľadávok.

36.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca žalovaného OTP Banka
Slovensko a.s. Bratislava uzatvoril so žalobcami Zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania
( ďalej len „ Zmluva o úver“) dňa 3.10.2008, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcom finančné

prostriedky za účelom rekonštrukcie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. N.. V zmysle článku
II. bod.1. Zmluvy bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 1 080 000,-Sk ( 35.849,43 €). V zmysle
článku II . bod 2. Zmluvy poskytol právny predchodca žalovaného žalobcom spotrebiteľský úver vo výške
320 000,-Sk ( 10.622,05 €). V bode 3. je uvedené, že spotrebný úver je poskytnutý na účel uvedený
v čl. I. bod 1 Zmluvy. V bode 2. je upravené, že spotrebný úver vrátia, zaplatia úrok, príslušenstvo a

poplatky podľa zmluvy za nižšie uvedených podmienok. V zmysle článku IV. bola pohľadávky banky
zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti zapísané ma LV č. XXXX k.ú. N.. Splácanie úveru bolo
upravenévčlánkuVI.bod1.Zmluvystým,žeboliuvedenésplátkyhypotekárnehoasplátkaspotrebného
úveru. Konečná splatnosť bola dňa 26.9.2036. V článku X. bod 8. Zmluvy je upravená rozhodcovská
doložka v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy

( alebo po odstúpení od zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave ( ďalej len „ Rozhodcovský súd „). za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda
Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca.

Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s bankou, najmä spory o platnosť zmluvy a o právach a
povinnostiachvyplývajúcichztejtozmluvy,predsúdompodľavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
upravujúcich konanie pre súdom“.

37.Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. L.-XXXX, bol

vydaný dňa 8.8.2014 a právoplatný dňa 15.8.2014. V zmysle uvedeného rozhodcovského rozsudku boli
žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému ( právnemu predchodcovi)spoločne a nerozdielne sumu 53.942,89 €, úrok vo výške 6,74 % p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014
do zaplatenia, úrok z omeškania 3 % p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014 do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania vo výške 1.972,80 €.

38.Definíciu spotrebiteľskej zmluvy, dodávateľ a spotrebiteľa uvádza § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

39.Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 258/2001 Z. z., v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva definičný rozdiel medzi spotrebiteľským
úverom a spotrebiteľskou zmluvou, keď spotrebiteľská zmluva je pojmom širším. Z uvedeného potom

plynie, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. je súčasne
spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia
pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to aby fyzická osoba
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 OZ každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom). Občiansky zákonník teda
definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis,
konkrétne v ustanovení § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého je spotrebiteľom len
taká fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalovaného a žalobcami dňa 3.10.2008 nevyplýva, že by žalobcovia predmetnú zmluvu uzatvárali v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo samotnej zmluvy nevyplynulo, že
by bola poskytnutá na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalobcov. Súd preto konštatuje,
že uzatvorením zmluvy o úvere vznikol právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, založený

spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalobcom bol poskytnutí úver na rekonštrukciu nehnuteľností, nie je
možné posúdiť daný úver ako úver spotrebiteľský ( § 1 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. účinný v čase
uzavretia zmluvy).

40.Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zisťoval, či žalobca v 2. rade podal žalobu

na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol
žalobcom v 1. a 2. rade doručený dňa 15.8.2014. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala
žalobkyňav1.radenasúddňa28.8.2014tedavzákonnejlehotevzmysle§41ods.1zákonač.244/2002
Z.z. Žalobca v 2. rade vstúpil do sporu v zmysle uznesenia sp.zn. 5C/145/2014 zo dňa 18.11.2015,
ktorým súd na návrh jeho vstup pripustil. Žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

dňa 28.8.2014, v tento deň žalobu podala len žalobkyňa v 1. rade. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcu
v 2. rade zamietol, pretože ju nepodal v zákonom stanovenej lehote ( resp. vstúpil do sporu po lehote ).

41.Žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku okrem iného aj v zmysle § 40 ods.1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., keď mali za to, že dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej

zmluve je neplatná. V súvislosti s tvrdením žalobcov o tom, že rozhodcovská doložka nie je platne so
žalovaným dohodnutá je nutné poukázať na ust. § 21 zák.č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého má účastník
rozhodcovského konania právo uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať
vo veci vtedy, ak je toho názoru, že rozhodcovská zmluva neexistuje alebo je neplatná. Je teba uviesť,
že podľa ods.2 cit. ustanovenia tak môže urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej s výnimkou,

že by išlo o vec, ktorú nie je možné v rozhodcovskom konaní rozhodovať, tú môže uplatniť účastník
do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku.
Súd v spore zistil, že žalobcovia neuplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pri
prvom úkone vo veci samej. Keďže žalobcovia námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnili, nemôžu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z

dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na to, nie je daný dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z.42.Žalobcaovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods.1 písm. j/ zákona
č. 244/2002 Z.z., s poukazom na to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

43.V spore bola súdu predložená Zmluva o poskytnutí úveru na financovanie bývania uzavretá dňa
3.10.2008 medzi právnym predchodcom žalovaného ( OTB Banka Slovensko a.s.) a žalobcami.
Uvedená zmluva sa nachádza na č.l. 35 spisu a je súčasťou rozhodcovského spisu. V tom čase
bola ešte žalovaným OTP Banka Slovensko a.s. a uvedenú listinu nerozporovala. Uvedená zmluva

je riadne podpísaná tak veriteľom ako aj žalobcami v 1. a 2. rade. Rovnakú listinu následne v spore
predložil aj žalobca v 2. rade ( č.l.180-193). V uvedenej Zmluve ( podpísanej právnym predchodcom
žalovaného a žalobcami) je v článku X. bod 8. Zmluvy upravená rozhodcovská doložka v znení:
„Zmluvnéstranysadohodli,ževšetkyspory,ktorémedzinimivzniknúztejtozmluvy(alebopoodstúpení
od zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní na stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v

Bratislave ( ďalej len „ Rozhodcovský súd „). za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda
Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca.
Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s bankou, najmä spory o platnosť zmluvy a o právach a
povinnostiachvyplývajúcichztejtozmluvy,predsúdompodľavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

upravujúcich konanie pre súdom“. V danej Zmluve absentuje poučenie žalobcov o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej doložky a že mali možnosť voľby, či príjmu alebo nepríjmu bankou predložený návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky. Uvedená klauzula je uvedená len v zmluve, ktorá sa nachádza na č.l.
13-21 spisu. Táto Zmluva však nie je účastníkmi zmluvného vzťahu podpísaná a jasne je z nej zrejmé, že
ideleno„vzor“.Vsporebolopreukázané,žekuzavretiuzmluvystakýmtoobsahom(poučeniežalobcov)

nedošlo, došlo k uzavretiu zmluvy s obsahom vyššie uvedeným. Bolo na žalovanom, aby preukázal
uzavretie Zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalobcami, ktorá by obsahovala príslušné
poučenia žalobcov. Žalovaný nepreukázal, že jeho právny predchodca si splnil svoju povinnosť predložiť
klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky, tak aby klient ( žalobcovia)
mali možnosť voľby, či prijmú alebo neprijmú predložený návrh.

44.Súd v spore vypočul svedkyňu L.. L. O., ktorá za právneho predchodcu žalovaného uzatvárala so
žalobcami predmetnú Zmluvu. Svedkyňa uviedla, že postup pri uzatváraní zmlúv bol taký, že ona alebo
jej kolegyňa nahadzovali do systému údaje ( údaj z občianskeho preukazu, údaje o výške úveru),
následne to posielali do Bratislavy, kde to centrála schválila alebo neschválila. Uvedené tlačivo sa už

následne meniť nedalo a podpisovala sa na pobočke. Bližšie k uzatváraniu zmluvy so žalobcami sa
nevedela vyjadriť. Uviedla, že zmluvy bolo štandardné, formulárové a až neskôr sa to robilo takým
spôsobom, že tam boli políčka, kde sa dalo zaškrtnúť, či klient prijíma alebo neprijíma uzavretie
rozhodcovskej doložky. Svedkyňa viedla, že pokiaľ sa týka žalobcov tak oni nemali možnosť obsah
zmluvy ovplyvniť alebo zmeniť, mohli ju len prijať alebo neprijať. Výpoveďou svedkyne žalobcovia

preukázali, že pri uzatváraní zmluvy nemali možnosť voľby pri prijatí alebo neprijatí rozhodcovskej
doložky.

45.Aj keď právnemu predchodcovi žalovaného vyplývala povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z

obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, ktorú povinnosť si nesplnil, nezbavovalo ho to ani povinnosti
preukázať individuálne dojednanie, nakoľko v zmysle § 93b ods.2 klient nie je povinný prijať návrh
rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa

osobitných predpisov. 88l)

46.Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení ako je uvedená v Zmluve o poskytnutí úveru na
financovanie bývania súd posúdil ako neprijateľnú, a to s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho
zákonníka, teda absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a

povinnosťami zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola súčasťou zmluvy o úvere, ešteneodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli žalobcov pristúpiť na
túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen Všeobecné obchodné
podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto

typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej doložky v danej veci, ktoré má povahu formulára,
obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere, keď
je tvorené predtlačenými údajmi, identifikujúcimi veriteľa, predtlačenými dojednaniami, špecifikujúcimi
konkrétny rozhodcovský súd, pričom žalobcovia nemal možnosť výberu iného rozhodcovského súdu.
Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej

zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobcovia mali možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojim rozhodnutím ovplyvnili
uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere, nakoľko z výpovede samotných žalobcov vyplynulo, že im
neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní a neboli upozornený na úpravu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská doložka,

uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej doložky nevyplýva,
že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Táto skutočnosť bola potvrdená aj svedkyňou L.. O..
Rozhodcovská doložka navyše nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním

návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber, predpokladaný v rozhodcovskej
doložke. Po tomto výbere už žalobcovia nemali faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred
všeobecným súdom, museli sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR
garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.
Spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše

vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory, vyplývajúce z danej
zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo žalobcom absolútne odňaté právo
slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
súdom, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by

spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie
reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou obsiahlej zmluvy,
predloženej spotrebiteľovi na podpis, navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa,
ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže

na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v
súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný
súd o ochranu, okrem ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Vzhľadom
na uvedené skutočnosti právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní. Rozhodcovská doložka nebola individuálne

dojednaná a preto súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku tohto rozhodnutia je neprijateľná
a preto neplatná.

47.Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa tak ako súd vyššie konštatoval. Súd tiaž

poukazuje na to, že zo samotnej zmluvy nevyplýva napríklad ani tá skutočnosť akú výšku úroku majú
zaplatiť žalobcovia za poskytnutie spotrebného úveru. Dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa
žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve ( § 57 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy).

48.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že v danej veci je daný dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd preto
žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.

49.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50.Žalobkyňa v 1. rade bola v spore úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania
voči žalovanému v pomere 100 % trov konania. Žalobca v 2. rade v spore úspešný nebol, vzhľadom nato súd priznal žalovanému voči žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .