Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Ivan Kubínyi

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203362
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119203362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: M. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, R., právne zastúpený: Mgr. Július Meszároš, advokát, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20B,
Trenčín, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom:
W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. decembra 2019, č.k.
15C/17/2019-145, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
k rodinnému domu a priľahlým pozemkom špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku

(nehnuteľnosti) tak, že nariadil predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku predaja podľa výšky
spoluvlastníckych podielov, t.j. 3 žalobca a 1 žalovaná. Vec právne posúdil podľa ust. § 142 Občianskeho
zákonníka (OZ) a vychádzal zo skutkových záverov, že žalobca nemá o nehnuteľnosti záujem, žalovaná
nemá prostriedky na výplatu žalobcu, preto je možné zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať iba
predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku. Súd prvej inštancie nezistil ani dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by bol dôvod podielové spoluvlastníctvo ponechať a žalobu zamietnuť. V konaní

neúspešnému žalovanú zaviazal k náhrade trov konania žalobcu v rozsahu 100 %.

1.1 Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Považovala za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nie sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce zamietnutie žaloby. V tomto smere sa odvolávala na ústavnoprávnu
ochranu obydlia a poukázala na to, že v nehnuteľnosti dlhodobo býva spolu so svojimi S. deťmi, toho
času plnoletými, a jedným maloletým vnúčaťom.

1.2 Výkon vlastníckeho práva žalobcom považovala žalovaná za zneužitie práva a poukázala na to, že
žalobca sa stal v roku 2005 spoluvlastníkom v 1 dedením po matke strán sporu a následne väčšinovým
spoluvlastníkom nehnuteľností na základe daru 1 od ich otca. Od roku 2005 sa však žiadnym spôsobom
žalobca nepodieľal na hospodárení so spoločnou vecou a o nehnuteľnosť sa starala výlučne žalovaná so
svojimi deťmi. Pritom až do roku 2017 s nimi býval aj otec strán sporu. Ani vtedy sa žalobca na nákladoch

nehnuteľnosti nepodieľal. Po nadobudnutí väčšinového podielu nechal dokonca nehnuteľnosť odpojiť od
plynu a el. energie bez upozornenia žalovanej, čím jej spôsobil nemalé problémy. Žalovaná tiež uviedla,
že žalobca jej chcel zrušiť trvalý pobyt a v roku 2018 bez jej vedomia inzeroval predaj nehnuteľnosti.1.3 Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla potrebu zohľadnenia účelného využitia veci a násilného správania
spoluvlastníka. Uviedla právne teoretické východiská nezrušenia podielového spoluvlastníctva z

dôvodov hodných osobitného zreteľa a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) sp. zn.
4Cdo 137 97 zo dňa 25.02.1998, sp. zn. 1 Cdo 33/2010 zo dňa 28.09.2011 a najmä 6Cdo 279/2012
zo dňa 14.11.2013, podľa ktorého je potrebné zohľadniť aj bytové potreby rodinných príslušníkov
spoluvlastníkov. Na základe uvedeného považovala za nesprávne zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v situácii, že nehnuteľnosti obýva so S. deťmi a vnukom. Opätovne je podľa žalovanej

potrebné posúdiť jej schopnosť nadobudnúť iné bývanie. Pri uvažovanom výťažku cca 15.000,- eur v jej
prospech to pri súčasnej situácii na realitnom trhu považuje žalovaná za vylúčené.

1.4 Záverom odvolania žalovaná opätovne poukázala na svoj výlučný podiel na údržbe a nákladoch
nehnuteľností, ako aj na svoje problematické uplatnenie na trhu práce. Námietky žalobcu o jej
nezodpovednom konaní v minulosti považovala za nemiestne, ktoré nemali byť predmetom sporu. Za

vadu rozhodnutia považovala aj nedostatok špecifikácie predaja nehnuteľností.

3.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že na nákladoch
nehnuteľnosti sa nepodieľal, pretože od zdedenia podielu 1 po matke a ani neskôr po darovaní podielu
1 od otca túto nehnuteľnosť žiadnym spôsobom neužíval a považoval za dôvodné, že náklady s ňou

spojené znášajú spoluvlastníci, ktorí ju užívali. Od roku 2017 nehnuteľnosť neužíval ani jeho otec, ktorý
sa po incidente so žalovanou presťahoval k žalobcovi. Žalobca uviedol, že nikdy nežiadal náhradu za
užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu. Poukázal na skutočnosť, že všetky deti žalovanej sú plnoleté
a nie je preto možné v spojení s nesolventnosťou žalovanej žalobu zamietnuť. Naopak, dospelé deti by
sa samé mali podieľať na riešení bytovej otázky.

4.1 Vďalšíchpodaniachvodvolacomkonanísastranysporupridržiavalisvojichvýchodiskovýchtvrdení.

5.1 Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

5.2 Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

5.3 Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

5.4 Podstatou odvolania žalovanej je jednak správanie žalobcu spočívajúce v nepodieľaní sa na
nákladoch nehnuteľností, odpojení nehnuteľností od energií a ponuka ich predaja, a na druhej
strane tvrdenie dôvodov pre zamietnutie žaloby pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

spočívajúcich v tom, že nehnuteľnosti sú domovom nielen žalovanej, ale aj jej detí a vnúčaťa a ich
predajom príde o možnosť realizovania práva na obydlie.

5.5 Odvolací súd v prvom rade uvádza, že so všetkými uvedenými okolnosťami sa dostatočne a správne
vysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti predmetných záverov súdu prvej inštancie

odvolací súd uvádza, že správanie spoluvlastníka je v prípade zrušenia spoluvlastníctva významnou
okolnosťou len v prípade, že sa jedná o násilné správanie a len z hľadiska rozhodnutia o tom, komu
bude vec prikázaná. Uvedené preto nedopadá na prípad, ak je zrušené spoluvlastníctvo vyporiadané
predajom veci, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Žalovaná pritom v konaní nežiadala prikázať
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a ňou uvádzané okolnosti o konaní žalovaného, preto nemohli byť

významné. Z rovnakých dôvodov nie sú v tomto prípade aplikovateľné závery žalovanou citovaného
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 33/2010 zo dňa 28.09.2011, pretože tie sa týkajú riešenia otázky
vysporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním veci, nie nariadením predaja. Je
však potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca nehnuteľnosti neužíval a ani nežiadal náhradu za užívaniejeho spoluvlastníckeho podielu, javí sa požiadavka na úhradu nákladov nehnuteľnosti v tejto situácii
ako neopodstatnená. K otázke vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva predajom nehnuteľností je
napokon potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok nie je nezrozumiteľný, ako uvádza žalovaná, pretože

spôsob predaja je vecou samotného výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní, ktoré je po právoplatnosti
takéhoto rozhodnutia oprávnená navrhnúť ktorákoľvek strana sporu. To za situácie, že k predaju
nepristúpia strany sporu vo vzájomnej súčinnosti dobrovoľne, čo je spravidla lacnejšie riešenie ako
predaj v realizovaný v exekučnom konaní.

5.6 Ďalšia odvolacia námietka žalovanej namieta nesprávnosť aplikácie ust. § 142 ods. 2 OZ, pri
ktorej mal podľa žalovanej súd prvej inštancie prijať nesprávny záver, že v danom prípade tu nie sú
dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých by bolo opodstatnené podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam nezrušiť a žalobu zamietnuť. Odvolací súd považuje za správne aj posúdenie tejto
otázky zo strany súdu prvej inštancie. Námietka žalovanej o spolužití jej detí a vnúčaťa v nehnuteľnosti,
podložená rozhodnutím 6Cdo 279/2012 zo dňa 14.11.2013, nie je dôvodná. V prípade posudzovanom

najvyšším súdom boli podielovými spoluvlastníkmi bývalí manželia a spolu s exmanželkou bývali v
dotknutom byte spoločné deti strán sporu, z ktorých jedno bolo maloleté. Najvyšším súdom riešená
situácia je diametrálne odlišná od situácie v tomto spore. Stranami sporu tu nie sú exmanželia, teda
osoby,ktorésapočasspoločnéhomanželskéhoživota rozhodlispoločnevytvoriťvbytedomovpresvoje
deti, a následne ho exmanžel nedbal deťom ohroziť v dôsledku zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva súdom. V tomto spore nemá žalobca žiaden podiel a žiadnu zodpovednosť na tom,
komu bolo umožnené vytvoriť si v nehnuteľnostiach domov. Súčasne je významné, že všetky deti
žalovanej sú plnoleté a je potrebné sa stotožniť so žalobcom, že zodpovednosť za riešenie bytovej
otázky plnoletej osoby musí byť schopná plnoletá osoba znášať sama, alebo prinajmenšom spoločne
inou osobou, v tomto prípade so súrodencami a matkou. Ani bývanie maloletého vnúčaťa žalovanej v

nehnuteľnostiach na veci nič nemení. Aj tu je už zodpovednosť za jeho obývanie primárne vecou jeho
rodičov a nie žalovanej ako starej matky. V opačnom prípade, teda pri využívaní spoločnej nehnuteľnosti
na bývanie maloletým potomkom by mohlo byť podielové spoluvlastníctvo prakticky nezrušiteľné.
Užívanie nehnuteľností štyrmi plnoletými deťmi a vnúčaťom žalovanej preto nie je v danom prípade
situáciou, v ktorej by žalovaná a jej deti boli odkázané na túto formu bývania a predajom nehnuteľností

by mohlo byť reálne ohrozené ich právo na obydlie. Naopak v danej situácii by ďalšie pokračovanie
doterajšieho užívacieho stavu nedôvodne znemožňovalo naplnenie vlastníckeho práva žalobcu. To
zvlášť pri insolventnosti žalovanej, ktorá neumožňuje žalobcovi reálne sa domôcť náhrady za užívanie
svojho podielu.

5.7 Súčasne nie je opodstatnená námietka žalovanej o nemožnosti zabezpečenia následného bývania.
Predajom nehnuteľností získa totiž žalovaná finančné prostriedky, ktoré jej umožnia riešiť jej bytovú
situáciu. Riešením bytovej situácie je totiž aj finančne dostupnejší nájom nehnuteľnosti a nielen
vlastníctvo bytu, či domu. Napadnuté rozhodnutie preto nie je v rozpore ani so závermi rozhodnutia NS
SR 4Cdo 137 97 zo dňa 25.02.1998, na ktoré poukazuje žalovaná.

5.8 Vzhľadom na uvedené neboli žalovanou uplatnené odvolacie dôvody opodstatnené a odvolací súd
preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

5.9 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až
§ 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom

konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.