Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703898894
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8703898894.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Anny Kovaľovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1. Mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému
R. POPRAD, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Okružná 767/57, 058 01 Poprad, IČO: 31
673 023, vymazaný z Obchodného registra dňa 29.09.2011, o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er 220/2003-25 zo dňa
29. októbra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„ Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .“

2. Vychádzal zo zistenia, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu
exekútorovi dňa 07.10.2003 sa začalo exekučné konanie, na základe exekučného titulu právoplatného a

vykonateľného platobného výmeru č. XX/POK/XXXX zo dňa 28.09.2000, právoplatnosť a vykonateľnosť
nadobudol dňa 23.10.2000. Súd prvej inštancie vydal dňa 29.10.2003 súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie pod č. 5706 020498. Dňa 14.11.2012 bol prvoinštančnému súdu doručený návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 29.09.2011 vymazaný z
obchodného registra. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 29.11.2012 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.

Michalovi Bulkovi , Exekútorský úrad Poprad, náhradu trov exekúcie vo výške 58,03 Eur do troch dní
od právoplatnosti.

3. Voči uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 29.11.2012 podal oprávnený odvolanie včas. Žiadal
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a to tak, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)
vyhlásil za neprípustnú a náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.júla 2013, č.k. 8CoE/83/2013-18
rozhodol, že zrušuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní spravoval a
taktiež absentuje súlad jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie. Bolo

nutné uzavrieť, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom, a to vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia.5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29. októbra 2018 rozhodol, že súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie nepriznáva. Prvoinštančný súd nezistil žiadny relevantný dôvod na prijatie

záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. nezistil na strane oprávneného
existenciu takej okolnosti, na základe ktorej by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie a preto náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Podľa názoru prvoinštančného
súdunastalstav,keďniejedôvoduložiťnáhradutrovoprávnenému,avšakvzhľadomnazánikpovinného
nemožno trovy exekúcie súdnemu exekútorovi priznať. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu

SR (nález II ÚS 12/05, II ÚS 142/08, IV ÚS 236/08), ktorý konštatoval, že samotná skutočnosť, že v
konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor znáša toto riziko.

6. Proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil uznesenie v jeho napadnutom rozsahu tak, že exekútorovi schváli trovy exekúcie ako

vyčíslil v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.11.2012. V zmysle ustanovenia § 196 odsek 1
Exekučného poriadku exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
V zmysle ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku tieto náklady uhrádza povinný, no v zmysle
ustanovenia§203Exekučnéhoporiadkuakdôjdekzastaveniuexekúcie,môžesúduložiťoprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Uviedol, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou, ktorej

patrí odmena, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Nepriznanie náhrady trov
exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“),

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to

vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

10. Podľa ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

11. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).

Podľa odseku 5, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

12. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa odseku 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na
výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Podľa odseku 3, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora
rozhodne o ich výške.13. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený dňa 07.10.2003 doručil súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol Platobný výmer č. XX/POK/XXXX zo

dňa 28.09.2000 (právoplatný dňa 23.10.2000, vykonateľný dňa 23.10.2000) vydaný oprávneným. Dňa
22.10.2003 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia. Dňa 29.10.2003
súdu prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Bulkovi poverenie č. XXXX XXXXXX. Dňa
07.07.2011 bol povinný ako obchodná spoločnosť zrušená bez právneho nástupcu a dňa 29.09.2011 aj
vymazaná z Obchodného registra.

14. V danej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného
poriadku s poukazom na ustanovenie § 64 a § 161, ods. 1 C.s.p. (z dôvodu straty procesnej
spôsobilosti povinného) a nie v zmysle podnetu súdneho exekútora podľa ustanovenia § 57 odsek 1
písm. h/ Exekučného poriadku (situácia, kedy majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie).
Súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli splnené predpoklady uvedené

v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S uvedeným záverom prvoinštančného súdu sa odvolací
súd stotožňuje, nakoľko nie je možné klásť na ťarchu oprávnenému, že povinný zanikol bez právneho
nástupcu. Dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti
byť účastníkom exekučného konania. Súdny exekútor mal v časovom rozmedzí od vydania poverenia na
vykonanie exekúcie (29.10.2003), do výmazu povinného z Obchodného registra (29.09.2011) dostatok

času aby zistil nemajetnosť povinného a podal o tom správu oprávnenému, resp. súdu podnet na
zastavenie exekúcie. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Ober
1/2013 zo dňa 14.08.2013)

15. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu
času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 odsek 1
Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení

konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho
exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou
takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. (Pozri uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 zo dňa 06.10.2010)

16. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku
je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je
nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov,
nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. (Pozri II. ÚS

272/08)

17. Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia,
ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej
exekúcie. (Pozri II. ÚS 12/05)

18.Zustanovenia§196vspojenís§197odsek1Exekučnéhoporiadkunepochybnevyplýva,ženáklady
spojené s výkonom exekučnej činnosti (odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času) uhrádza povinný. Oprávneného možno zaviazať na náhradu nevyhnutných
trov exekúcie iba výnimočne. Ide jednak o prípad, keď zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ako

aj o prípad, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené
zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, podľa ktorej náklady za výkon
exekučnej činnosti má uhradiť povinný. Správne taktiež skúmal, či je naplnená niektorá zo skutkových
podstát zodpovednosti oprávneného za tieto náklady. Ani samotný odvolateľ nespochybnil záver
prvoinštančného súdu, podľa ktorého oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. (Pozri tiež uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/08-12 zo dňa 10.04.2008)

19. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 31/04 tak k tomuto odvolací súd uvádza, že tento nález sa týkal nepriznania dane z pridanejhodnoty súdnemu exekútorovi, nakoľko konajúce všeobecné súdy daň nepovažovali za trovy konania
podľa ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo
10/2011zodňa24.11.2011akoajuzneseniesp.zn.3MCdo15/2011zodňa09.02.2012satýkaliprípadu

zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom v prejednávanom prípade súdny exekútor
prípadnú nemajetnosť povinného (ešte pred jeho výmazom z Obchodného registra) žiadnym spôsobom
neodôvodnil. Vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2011, na ktorú poukazuje odvolateľ bolo rozhodnutie konajúceho
odvolacieho súdu zrušené z procesných dôvodov (odňatie možnosti konať pred súdom). Vec sp. zn. 5
M Cdo 16/2011 sa týkala zrušenia konkurzného konania pre nedostatok majetku povinného. Odvolací

súd konštatuje, že ani jedno z rozhodnutí, na ktoré odvolateľ poukazuje, sa netýka prejednávanej veci.

20. Z obsahu spisu teda vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a
vykonateľnéhoexekučnéhotitulu,noažvpriebehuexekučnéhokonaniabolzistenýdôvodnazastavenie
exekúcie, o ktorom oprávnený nemohol mať v čase podania návrhu na začatie exekučného konania
vedomosť. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov exekúcie

súdnemu exekútorovi nepriznal. Za tohto stavu odvolací súd potvrdil uznesenie v jeho napadnutom
rozsahu ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).