Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 7, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720205161
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720205161.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: T. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom T., T. X/X, proti žalovanej: T. T., nar. X.X.XXXX, bytom T., T. X/X, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 5C/83/2020-10
zo dňa 7.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) vyhovel návrhu žalobcu

a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej

-uložilpovinnosť,abynevstupovaladočasnedobytuč.X,vchodč.X,nachádzajúcehosanauliciT.X,na
prízemí v bytovom dome súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. 1885/9, zapísaného na LV č. XXXX, k.
ú. T., obec T., okres T., a do bezprostredného okolia označeného bytu, do spoločných priestorov vchodu
a do bezprostredného okolia vchodu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej;

-zakázalpriblížiťsakžalobcovinavzdialenosťmenejako10metrov,atoaždoprávoplatnéhoskončenia
konania vo veci samej, s tým, že sa smie priblížiť k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len
počas úkonov prípadného trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, a to len
v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovanej na týchto úkonoch;

a súčasne žalobcovi

- uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu proti žalovanej o zákaze
priblíženia sa k žalobcovi;
- uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu proti žalovanej o
obmedzenie užívacieho práva žalovanej k bytu, prípadne ju z jeho užívania úplne vylúčiť z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k žalobcovi alebo k blízkej

osobe, ktorá býva spoločne v byte, sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným.

2. Súd prvej inštancie konštatoval nevyhnutnosť splnenia dvoch podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia - dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej
ujmy. Z potvrdenia OO PZ Martin o vykázaní osoby žalovanej zo spoločného obydlia zistil, že žalovaná
bola dňa 28.11.2020 vykázaná zo spoločného obydlia, a to bytu č. X, vchod č. X na ulici T. X v T.,

pričom toto vykázanie sa vzťahovalo na priestor ul. T. X, byt č. X, celý vchod a okolie pred vchodom č.
X, a to na dobu 10 dní. Žalovaná pri vykázaní z bytu odovzdala policajtovi kľúče od spoločného obydlia.Podľa okresného súdu je z predložených listín je osvedčený tvrdený skutkový stav a je preukázaná
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, pričom je tu dôvodná obava z bezprostredne
hroziacej ujmy; tým boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a je potrebné do

právoplatného skončenia konania vo veci samej zásahom súdu dočasne upraviť pomery strán sporu.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Poukazovala na dlhodobé násilné správanie žalobcu voči nej v minulosti, z ktorého dôvodu bol

žalobca vykázaný zo spoločného bydliska 24.3.2013 aj 14.4.2017, pričom v oboch prípadoch mu bol
súdom zakázaný vstup do spoločného bytu (vykázanie žalobcu zo spoločného obydlia, uznesenie o
neodkladnom opatrení zo dňa 27.3.2013). Trestným rozkazom bol v roku 2017 uznaný za vinného z
prečinu nebezpečného vyhrážania voči nej (právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn.
0T/41/2017 zo dňa 16.4.2017). Na žalobcu podala dňa 20.11.2020 trestné oznámenie pre týranie blízkej
azverenejosoby(konaniejevedenépodORP-809/OV-MT-2020),pričomeštepočasvyšetrovaniapodal

aj žalobca o niekoľko dní účelovo trestné oznámenie (konanie je vedené pod ORP-820/OV-MT-2020).
Žalobca sa ale na úkony odvtedy nedostavuje. Tiež prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM, pričom
žalobca vzal návrh nedávno späť (sp. zn. 5C/47/2019). Ona mala snahu o vyporiadanie BSM, žalobcu ju
však chce dostať z bytu, preto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a trestné oznámenie.
Žalovaná poprela, že by sa nestarala o deti a bola agresívna, naopak, toto robí žalobca. Žalovaná

dlhodobo navštevuje centrum pre týrané ženy a deti - OZ Žena v tiesni v T., jeho klientkou je od roku
2013 („potvrdenie“ centra zo dňa 1.12.2020). Je nespravodlivé, aby zákaz vstupu do spoločného bytu
dostala ona, keď žalobca je ten, kto pácha násilie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej okrem iného túto označil za osobu,

ktorá manipuluje, zavádza, podvádza, fabuluje, je afektívne labilná, s viacerými psychiatrickými a
závislostnými diagnózami. To, čo uvádza o jeho osobe, je presne naopak. Poukazoval na minimálnu
starostlivosť žalovanej o deti od novembra 2018 a množstvo udalostí v dôsledku požívania alkoholu a
iných návykových látok žalovanou, jej zadlžovanie sa a podobne. Žalovaná sa zdržiavala na adrese
bydliska, nikto ju nevyhadzoval ani neobmedzoval, bola požiadaná, aby sa slušne správala a prispievala

na chod domácnosti, čo porušovala, niekedy aj viackrát do dňa bola opitá, agresívna. Napríklad dňa
4.4.2020 na ňu vlastná dcéra zavolala políciu, on bol mimo miesta bydliska. Počas vykázania žalovanej
z miesta bydliska polícia dvakrát asistovala (9.12.2020, 31.12.2020) a vykázala ju v podnapitom
stave. Vzhľadom na uvedené žiada súd, aby úplne zakázal pobyt žalovanej v „spoločných priestoroch“
aspoň na dobu, kým žalovaná nepreukáže zmenu správanie voči nemu a deťom žijúcim v spoločnej

domácnosti. Žalovaná je momentálne v stave, keď je okrem seba nebezpečná aj voči okoliu. Preto prosí
súd, nech zváži nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby.

6.Žalovanávpísomnomstanoviskukvyššieuvedenémuvyjadreniužalobcučiastočnezopakovalasvoju
odvolaciu argumentáciu. Doplnila, že v priestupkových konaniach na MÚ vystupovala ako svedok. Nemá

záujem vrátiť sa do spoločnej domácnosti, chce odísť pracovať a zarábať na živobytie do zahraničia.
Konanie žalobcu je účelové, aby sa s ňou nemusel majetkovo vysporiadať.

7. Napokon žalobca v poslednom vyjadrení v podstate zopakoval niektoré svoje predchádzajúce
tvrdenia.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu a
z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 CSP.

9. Primárne je nevyhnutné vytknúť odôvodneniu napadnutého uznesenia okresného súdu jeho
formálnosť, strohosť a vôbec nedostatočnosť.
10. Dominantným obsahom odôvodnenia napadnutého sú totiž všeobecné tézy týkajúce sa inštitútu
neodkladného opatrenia, použiteľné v prípade akéhokoľvek návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Minimálne z dôvodu závažnosti zásahu do vlastníckeho (užívacieho) práva žalovanej
bolo potrebné/nevyhnutné, aby okresný súd špecifikoval, čím je v osobitostiach posudzovanej veci
dané nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Len odkaz na potvrdenie OO PZ o vykázanínepostačuje. Je nevyhnutné uviesť, akými konkrétnymi úvahami (v spojení s predmetným potvrdením)
sa okresný súd zaoberal a aké závery z toho vyvodil.

11. Krajský súd zároveň konštatuje, že samotný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
je všeobecný a nedostatočný pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v ňom označil žalovanú
za nebezpečnú a agresívnu, čo údajne vyplýva z jej diagnostikovaných porúch; tiež uvádzal, že
žalovaná zaťažuje systém, potrebuje pomoc, ktorú odmieta, žila parazitickým spôsobom, nestarala sa
o deti, nezodpovedne míňa peniaze a zadlžuje domácnosť. Bližšie však nevymedzil konkrétne konanie

žalovanej, z ktorého vyvodzuje požiadavku na jej vylúčenie zo spoločného bývania/užívania spoločného
bytu. Tvrdenia žalobcu opisujú skôr dlhodobý stav okolností a podmienok života žalovanej. Na tom
nič nemení skutočnosť, že bola predložená (policajným orgánom ešte pred podaním návrhu) listina -
vykázanie osoby T. T. zo spoločného obydlia zo dňa 28.11.2020. V súdenom prípade ide o sporové
(návrhové) konanie, a teda iniciujúca strana - žalobca je povinná skutkovo adekvátne vymedziť svoj
nárok.

12. Je tiež namieste uviesť, že žalovaná bola vykázaná zo spoločného bydliska v dôsledku úkonu
policajného orgánu zo dňa 18.11.2020, resp. bola na 10 dní vylúčená z užívania bytu, ktorý vlastní
spolu so žalobcom (BSM). Pokiaľ by však toto obmedzenie malo fakticky pokračovať (formou súdom
nariadeného neodkladného opatrenia), je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

podoprieť/odôvodniť ďalšími skutočnosťami. Žalobca pritom nijaké ďalšie okolnosti neuvádzal, ani ich,
logicky, neosvedčil. Netvrdil, že realizoval nejaké úkony v súvislosti s určitým agresívnym/násilným
správaním žalovanej voči nemu (podanie trestného oznámenia, iniciovanie priestupkového konania a
podobne). Z hľadiska závažnosti zásahu do práv žalovanej je v zásade potrebné návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodniť relevantnejším spôsobom, než len poukazom na realizovaný úkon

policajného orgánu v súvislosti so správaním žalobkyne (čo dokonca v súdenom prípade žalobca ani
neurobil). Tu možno súčasne poukázať na procesnú obranu žalovanej, ktorá svoje tvrdenia o násilnom
správaní žalobcu voči nej (v minulosti) podložila konkrétnymi listinnými dôkazmi (viď napr. právoplatný
trestný rozkaz o uznaní žalobcu za vinného z trestného činu nebezpečného vyhrážania voči žalovanej,
resp. vyjadrenie OZ Žena v Tiesni).

13. V rozpore s požiadavkou proporcionality zásahu do práv žalovanej je v súdenom prípade
uloženie povinnosti žalobcovi podať proti žalovanej žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení, resp. spôsob vymedzenia uvedenej lehoty. Je ničím
neodôvodnenéurčeniestanovenie/viazaniezačiatkuplynutialehotynaokamihprávoplatnostiuznesenia

o neodkladnom opatrení. Samotná prejednávaná vec je najlepším dôkazom neadekvátnosti určenia
predmetnej podmienky - okresný súd vydal napadnuté uznesenie dňa 7.12.2020, krajský súd v lehote 24
hodín od predloženia veci rozhoduje o odvolaní žalovanej presne o 4 (!) mesiace neskôr a právoplatnosť
nadobudne rozhodnutie ešte neskôr; až následne by začala plynúť 30 dňová lehota na prípadné
podanie žaloby vo veci samej proti žalovanej. Fakticky žalovaná (alebo ktorýkoľvek iný žalovaný) je

niekoľko mesiacov vylúčená z užívania jej veci (bytu-obydlia), pričom v prípade eventuálneho potvrdenia
prvoinštančného rozhodnutia by mohla byť vylúčená až na takmer pol roka, a to bez toho, aby žalobca
vôbec prejavil (bol povinný prejaviť) vôľu obmedziť alebo vylúčiť žalovanú z užívania jej veci meritórnym
rozhodnutím súdu.
14. Bude preto namieste v budúcnosti v obdobných prípadoch stanoviť kratšiu lehotu na podanie žaloby,

a zároveň jej začiatok viazať nie na okamih právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení, ale
napríklad na okamih jeho doručenia podaním žaloby povinnej strane.

15. Zároveň neadekvátny až kontraproduktívny je postup okresného súdu po vydaní uznesenia o
neodkladnom opatrení, resp. po podaní odvolania žalovanou. Už vyššie spomenutá doba 4 mesiacov

medzi vydaním uznesenia o neodkladnom opatrení rozhodnutím o odvolaní je neprimeraná vzhľadom
na závažnosť zásahu (vylúčenie z užívania bytu). V rozpore s požiadavkou rýchlosti rozhodovania súdov
vo veciach neodkladných opatrení (osobitne napríklad aj pri zásahoch do práva na obydlie, resp. na
súkromie) je doručovanie vyjadrení strán protistrane bazírujúc na dodržiavaní procesných ustanovení
§ 373 a nasl. CSP; čo v súdenom prípade ani nebolo splnené, keďže nejde o vec samú, a teda nebol

dôvod vyzývať žalobcu na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej v lehote 10 dní od doručenia, ale len mu
odvolanie doručiť.
16. Takto okresným súdom vyvolaný/spôsobený stav fakticky dlhodobého obmedzenia užívania obydlia
nezodpovedá ani pojmovým charakteristikám inštitútu neodkladného opatrenia, založeným na dočasnej/nevyhnutnej miere úpravy dotknutých pomerov. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno dodať,
že žalovaná podľa svojho vyjadrenia už ani neplánuje návrat do domácnosti, čo len dokresľuje
bezpredmetnosť nariadeného neodkladného opatrenia.

17. Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu a
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobca dostatočným spôsobom netvrdil
a, logicky, ani neosvedčil také konanie žalovanej, ktoré by odôvodňovalo závažný zásah do jej práv,
akým je vylúčenie vlastníka z užívania jeho/jej nehnuteľnosti.

18. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania.
Žalovaná bola v konaní ako celku úspešná, preto jej patrí voči žalobcovi náhrada trov.

19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné.