Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/127/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200360
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200360.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity
Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ISPE, s.r.o.,
so sídlom Skladová 9224/6B, 917 01 Trnava, IČO : 45 304 611, právne zastúpený : advokátska
kancelária Alegal&Partners s.r.o., so sídlom Galvaniho 17/C, 821 04 Bratislava, IČO : 47 238 615, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 102313450/2019 zo 7. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len ako „správca dane" alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa")
oznámením zo dňa 19.02.2018 oznámil daňovému subjektu (žalobcovi), že dňa 14.03.2018 začne
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2016. Daňový
subjekt oznámenie prevzal dňa 06.03.2018.

2. Dňa 30. januára 2019 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie
daňového subjektu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobia január 2016 až december 2016 v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009 Z. z."). Z obsahu zápisnice
o ústnom pojednávaní vyplýva, že daňový subjekt si v zdaňovacích obdobiach január až december
2016 uplatnil odpočítanie dane z faktúr prijatých od spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. (ďalej aj
ako len „deklarovaný dodávateľ"), jednalo sa o dodanie služby - reklamnej kampane v sieti LED
obrazoviek Laser media za jednotlivé mesiace, pričom konkrétne pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie júl
2016 (ktorého sa predmetné správne súdne konanie týka) išlo o faktúru č. 2016/2005, dátum dodania
služby 31.07.2016, základ dane 21 200 eur, DPH 4 240 eur, spolu 25 440 eur. Správca dane na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, konkrétne na základe výsluchu svedka Mgr. O. A., bývalého
konateľa spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., miestneho zisťovania v priestoroch spoločnosti LASER
media, s.r.o. uzavrel, že nie je zrejmé, kto reklamný spot pre spoločnosť ISPE, s.r.o. vyrobil. V tejto
súvislosti dôvodil, že majiteľ reklamného priestoru spoločnosť LASER media, s.r.o. vystavila v roku 2016
faktúry pre spoločnosť CHEOPS production, s.r.o., avšak predložené faktúry nedokazujú, že predmetom
plnenia bolo odvysielanie reklamného spotu spoločnosti ISPE, s.r.o. a tiež, že podľa bývalého konateľa
spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. Mgr. O. A. bola táto reklamná kampaň za obdobie január 2016

až október 2016 kúpená spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o. od spoločnosti LASER media, s.r.o.
za celkovú sumu 12 310,08 eur a predaná spoločnosti ISPE, s.r.o. za celkovú sumu 158 567,20 eur.
Konkrétne, pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie júl 2016, spoločnosť LASER media, s.r.o. vystavila faktúru č.
20163901, predmetom ktorej bolo odvysielanie reklamnej kampane v sieti LED obrazoviek LASER media
za mesiac júl, cena bez DPH 781,20 eur, 20% DPH 156,24 eur, spolu 937,44 eur, pričom deklarovaný
dodávateľ vystavil daňovému subjektu faktúru č. 2016/2005, základ dane 21 200 eur, 20 % DPH 4 240
eur, t.j. spolu 25 440 eur. Rovnako správca dane poukázal na to, že predmetom obchodnej spolupráce
spoločností ISPE, s.r.o. a CHEOPS production, s.r.o. v roku 2016 bolo zabezpečovanie reklamnej
kampane - podpora predaja na území celého Slovenska na LED veľkoplošných obrazovkách.

3. K zisteniam správcu dane sa daňový subjekt vyjadril vyjadrením zo dňa 11.02.2019, v ktorom
poukázal na to, že spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. si vybrali spomedzi vtedy známych spoločností
pôsobiacich na trhu v oblasti outdoorovej LED reklamy s tým, že so spoluprácou boli spokojní. Tiež
poukázal na to, že spoluprácu s touto spoločnosťou dokladovali Zmluvou o poskytovaní reklamného
priestoru, faktúrami a objednávkami k danej reklame s tým, že dodatočne priložili aj dokumentáciu
reklamnej kampane, ktorú nebolo možné predložiť skôr z dôvodov na strane dodávateľa dodajúc, že k
spoločnosti LASER media, s.r.o. a ich spolupráci s CHEOPS production, s.r.o. nevedia poskytnúť žiadne
stanovisko, nakoľko nemali priamy vzťah s vysielateľom reklamy.

4. Dňa 13.02.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom podania vysvetlenia k vyjadreniu
daňového subjektu, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 11.02.2019. Z obsahu zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 13.02.2019 vyplýva, že správcu dane zaujímalo, kde, kedy, od koho konkrétne a
akým spôsobom daňový subjekt získal predmetné materiály a aké konkrétne dôvody boli na strane
dodávateľa, ktoré bránili predložiť túto dokumentáciu skôr. Daňový subjekt k uvedenému uviedol, že
oslovil pána A. s požiadavkou, aby mu doručil reporty alebo nejaké podklady k odvysielaným reklamám,
pričom tento ich zaslal e-mailom s tým, že dôvodom ich skoršieho nepredloženia bola skutočnosť, že
tieto materiály skôr nemali.

5. Správca dane vydal dňa 28.02.2019 protokol z daňovej kontroly č. 100537889/2019 (ďalej len ako
„Protokol zo dňa 28.02.2019"), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole osobne odovzdaný daňovému subjektu dňa 04.03.2019, ktorým dňom bola daňová kontrola
ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku). Správca dane v protokole skonštatoval, že
kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal kto realizoval návrh a výrobu reklamného spotu, nebolo
preukázané, že predmetné plnenie bolo spoločnosti ISPE, s.r.o. skutočne dodané v rozsahu uvedenom v
predložených faktúrach dodajúc, že preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským
spôsobom môže byť pre kontrolovaný daňový subjekt problematické, keďže nejde o služby, ktorých
výstupom by bol konkrétny hmotný produkt a preto je v záujme daňového subjektu, aby zhromažďoval
dôkazy, ktoré môže preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok a
nie povinnosť odpočítať si daň z predmetných plnení. Správca dane spochybnil aj ekonomickú
opodstatnenosť prijatých plnení argumentujúc tým, že daňový subjekt bol zapojený do obchodného
reťazca, v ktorom prijal od dodávateľa bez preukázania akejkoľvek zmeny či zhodnotenia dodávky
niekoľkonásobne vyššie finančné plnenie dodajúc, že z predložených dokladov vyplýva, že daňový
subjekt mal vedomosť o tom, že reklamná kampaň sa má vysielať v sieti spoločnosti LASER media,
s.r.o. a teda mal možnosť si z verejne dostupných internetových médií zistiť, aká je cena požadovaných
služieb. S poukazom na uvedené mal za to, že nie je možné zohľadniť formálne zapojenie spoločnosti
CHEOPS production, s.r.o., ktorá nijako reálne nerozšírila, nezhodnotila pôvodný predmet plnenia,
do tohto obchodu, pričom účtovná transakcia, ktorá bola predmetom uplatnenia sporného odpočtu
nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a predstavuje umelo vytvorenú schému obchodnej transakcie
medzi prepojenými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej
výhody. Ďalej správca dane dôvodil, že v danom prípade nepostačuje, že si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr iba na základe predloženia faktúr a záznamov, ale musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na
faktúrach, konkrétne osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou,
ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že daňový
subjekt porušil § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH" alebo zákon č. 222/2004 Z. z.").

6. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole (vyjadrenie zo dňa 14.03.2019)
nesúhlasil so závermi správcu dane, pričom navrhol opätovne vypočuť bývalého konateľa spoločnosti
CHEOPS production, s.r.o., respektíve vypočuť konateľa spoločnosti LASER media s.r.o. za účelom
preverenia, kto vypracoval reklamu (návrh reklamy), ktorá bola dodaná, ďalej či mal dodávateľ
zamestnancov, ako prebiehali platby za dodanú reklamu, či boli vytvorené nejaké zmluvy, ako prebiehali
objednávky na reklamu (komunikácia), ako si daňový subjekt (žalobca) preveril svojho dodávateľa.

7. Správca dane dňa 14. mája 2019 prerokoval pripomienky a dôkazy predložené v rámci
vyrubovacieho konania, pričom zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že daňový subjekt dňa
14.05.2019 predložil správcovi dane konkrétne dôkazy a to Zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru
zo dňa 25.10.2016 (originál), 4 ks (2 strany) vizuálov z mediálnej zóny, leták v počte 1 ks (promo
materiál), dodací list zo dňa 28.12.2016, dodací list zo dňa 07.12.2016, evidenčné listy LED obrazovky
LASER media v počte 17 ks a fotodokumentáciu ku kampani. Zápisnica spísaná z predmetného ústneho
pojednávania sa nepovažovala v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku za poslednú zápisnicu.

8. Správca dane dňa 27. mája 2019 uskutočnil ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo rovnako
prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených v rámci vyrubovacieho konania, pričom z tohto
ústneho pojednávania správca dane spísal poslednú zápisnicu podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku,
ktorej obsah sa premietol do odôvodnenia rozhodnutia správcu dane.

9. Správca dane vydal dňa 10. júna 2019 rozhodnutie č. 101419833/2019 (ďalej len ako „prvostupňové
rozhodnutie"), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi)
rozdiel dane v sume 4 240 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, nadmerný
odpočet nepriznal v sume 3 812,74 eur a vyrubil daň v sume 427,26 eur. Z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1
a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., keď kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal kto realizoval návrh a
výrobu reklamného spotu, ktorý mal byť odvysielaný v sieti LED obrazoviek LASER media, s.r.o. a
ďalej nepreukázal, že predmetné plnenie - reklamná kampaň v sieti LED obrazoviek mu bolo skutočne
dodané v rozsahu uvedenom v predložených faktúrach. Správca dane v tejto súvislosti dôvodil, že
preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť práve na
povahu poskytovanej služby problematický, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny
hmotný produkt, avšak je v záujme daňového subjektu, aby si zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu
preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo. Správca dane rovnako uzavrel, že daňový subjekt bol
zapojený do obchodného reťazca, v ktorom prijal od dodávateľa bez preukázania akejkoľvek zmeny
či zhodnotenia dodávky niekoľkonásobne vyššie finančné plnenie, pričom z predložených dokladov
vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) mal vedomosť o tom, že reklamná kampaň sa má vysielať v sieti
spoločnosti LASER media, s.r.o. a teda mal možnosť si z verejne dostupných internetových zdrojov
zistiť, aká je cena požadovaných služieb.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný
rozhodnutím číslo : 102313450/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie")
prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opísaní priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania posudzoval dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok, pričom na úvod ich
hodnotenia poukázal na to, že za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď
správny orgán nespochybniteľným spôsobom stanoví, akým spôsobom tvrdená obchodná transakcia
prebehla, pretože to nie je účelom správy daní dodajúc, že skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo
možné správne určiť daň. V tejto súvislosti poukázal na to, že za zistený skutkový stav možno považovať
aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich
jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno.

12. K námietke, že správca dane nezobral do úvahy jeho vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole
a predložené dôkazy na podporu jeho tvrdení, žalovaný poukázal na to, že zo zápisníc z ústneho
pojednávania zo dňa 14.05.2019 a zo dňa 27.05.2019 jednoznačne vyplýva, že správca dane na
ústnych pojednávaniach s daňovým subjektom prerokoval jeho pripomienky a taktiež preskúmal a
vyhodnotil predložené listinné dôkazy, ktoré daňový subjekt podľa vyjadrenia, na základe dožiadania
dostal až v apríli 2019. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správca dane oboznámil daňový subjekt so

skutočnosťou, že porovnal ním predložené listinné materiály zo dňa14.05.2019 s obdobnými materiálmi
získanými správcom dane pri kontrole spoločnosti NEVAEH SK, s.r.o. a zistil, že materiály predložené
daňovým subjektom vykazujú znaky kópií. Rovnako poukázal na to, že správca dane v ZÚP zo
dňa 27.05.2019 poukázal na výpovede svedkov, konkrétne, že bývalý konateľ spoločnosti CHEOPS
production, s.r.o. uviedol, že uvedená spoločnosť pre daňový subjekt zabezpečovala reklamné kampane
- podporu predaja na území celého územia Slovenska na LED veľkoplošných obrazovkách v exteriéri,
sieť obrazoviek si prenajímala od spoločnosti LASER media, s.r.o., ktorej zadala objednávku (ústnu)
na odvysielanie reklamného spotu, pričom nevedel uviesť, či spot, ktorý mal byť odvysielaný vytvorila
spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. alebo LASER media, s.r.o., nepamätal si o aký konkrétny produkt
išlo, nepamätal si ako vznikla spolupráca medzi CHEOPS production, s.r.o. a daňovým subjektom,
pričom tiež uviedol, že CHEOPS production, s.r.o. vystavila faktúry pre daňový subjekt, daň z nich
priznala a odviedla, ale účtovnú a daňovú evidenciu preukazujúcu tieto tvrdenia nepredložil z dôvodu
ich odovzdania nástupníckej spoločnosti LC Invest s.r.o. Ďalej žalovaný poukázal na to, že konateľ
spoločnosti LASER media, s.r.o. pri miestnom zisťovaní potvrdil, že uzatvoril obchodné transakcie so
spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o., ale len na základe ústnej dohody, rokovali medzi sebou
štatutári oboch spoločností, e-mailovú komunikáciu ohľadom predmetného obchodu nenašiel, potvrdil,
že pre CHEOPS production, s.r.o. vystavil 12 faktúr, ktorých predmetom bolo odvysielanie niekoľkých
spotov (predmet plnenia realizovali zamestnanci LASER media, s.r.o., no nevedel menovať ktorí),
nevedel identifikovať, ktoré faktúry boli vystavené za odvysielanie spotov daňového subjektu (žalobcu).
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že správca dane po vyhodnotení predložených
listinných dôkazov vo vzájomnej súvislosti s uvedenými výpoveďami považoval dokumenty predložené
dňa 14.05.2019 za nedôveryhodné, pričom daňový subjekt k týmto zisteniam správcu dane nepodal
bližšie vysvetlenie a do ZÚP sa vyjadril iba slovami : „beriem na vedomie".

13. K tvrdeniu daňového subjektu, že mu boli dodané služby, za ktoré zaplatil, o čom predložil
dôkazy preukazujúce, že sa nejednalo o fiktívne obchody, pričom správca dane odmietol vykonať ním
navrhované dôkazy, čím mu vlastne poprel právo dokázať, že zdaniteľné plnenie, ktoré bolo predmetom
uplatnenia odpočítania dane mu bolo riadne dodané, žalovaný uviedol, že samotné faktúry a doklady
o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, no
nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie práva na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom
reálneho plnenia, nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie
bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté dodajúc, že je rovnako technicky možné
previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr
bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. V tejto súvislosti dodal, že ak daňové doklady (faktúry
a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť daňovému subjektu na základe takýchto
faktúr bez ďalších hodnoverných dôkazov priznané právo na odpočet DPH, pretože ide o fiktívne faktúry,
ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom.

14. Žalovaný dôvodil, že správca dane na základe výsledkov dokazovania kvalifikovane spochybnil
reálnosť vykonania reklamnej činnosti pre daňový subjekt deklarovaným dodávateľom. Poukázal na
to, že daňový subjekt predložil ku kontrole spornú faktúru s objednávkovým formulárom a zmluvu
o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 26.05.2015, v ktorej sa v článku V bod 3 uvádza, že
súčasťou faktúry vystavenej poskytovateľom (t.j. CHEOPS production, s.r.o.) bude taktiež digitálny
nosič s nahrávkou kreatívy, resp. reklamného formátu (spotu) umiestneného (odvysielaného) v rámci
dohodnutej reklamnej kampane objednávateľa a preto sa dalo očakávať, že daňový subjekt k spornej
faktúre ako dôkaz doloží digitálny nosič, avšak žiadny nosič nepredložil. Ďalej poukázal na to, že
vo vyrubovacom konaní boli daňovým subjektom predložené dokumenty vykazujúce znaky kópií s
reklamnou kampaňou dodanou inou spoločnosťou pre inú spoločnosť (NEVAEH SK, s.r.o.) v inom
časovom období, ktoré nie sú hodnoverným dôkazom na preukázanie dodania služieb deklarovaných
na spornej faktúre, naviac daňový subjekt ich mal dostať na vyžiadanie v apríli 2019, pričom bývalý
konateľ dodávateľa vo výpovedi zo dňa 14.08.2018 tvrdil, že doklady odovzdal nástupníckej organizácii.
Rovnako žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť (CHEOPS production, s.r.o.)
bola cez konateľa Mgr. O. A. v období od 27.06.2009 do 05.02.2015 personálne prepojená so
subdodávateľskou spoločnosťou LASER media, s.r.o., ktorá skutočnosť spôsobuje, že výpoveď Mgr. O.
A. má nízku dôkaznú silu. Mal za to, že ani výpoveď konateľa spoločnosti LASER media, s.r.o. Mgr. A. Z.
jednoznačne nepotvrdzuje, že služby deklarované na spornej faktúre boli daňovému subjektu skutočne
dodané a to práve deklarovaným dodávateľom, keď tento síce uviedol, že pre spoločnosť CHEOPS
production, s.r.o. odvysielali v roku 2016 niekoľko spotov a vystavili za to faktúry, tento ale nevedel

identifikovať, ktoré faktúry boli vystavené za odvysielanie spotov daňového subjektu (ISPE, s.r.o.),
pričom to nebolo možné zistiť ani z iných dokladov, keďže zmluvy ani dohody neboli písomne uzatvorené,
išlo len o ústne dohody bez predloženia e-mailovej komunikácie, či nejakých iných písomných dokladov,
či dôkazov.

15. Žalovaný ďalej poukázal na to, že oprávnenosť pochybností o zdaniteľnom obchode potvrdzuje aj
fakt, že za mesiac júl 2016 fakturovala spoločnosť LASER media, s.r.o. (subdodávateľ) pre spoločnosť
CHEOPS production, s.r.o. (dodávateľ) faktúrou č. 20163901 odvysielanie reklamnej kampane v siete
LED obrazoviek LASER media v celkovej sume 937,44 eura (z toho základ dane 781,20 eura, DPH
156,24 eura) a spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. faktúrou č. 2016/2005 fakturovala daňovému
subjektu reklamnú kampaň v sieti obrazoviek LASER media za mesiac júl 2016 v celkovej sume 25 440
eur (z toho základ dane 21 200 eur a DPH 4 240 eur), t.j. viac ako 27,13-násobne vyššiu sumu, a to bez
preukázania akejkoľvek zmeny či zhodnotenia dodávky. V tejto súvislosti poukázal na to, že vyjadrenie
daňového subjektu zo dňa 11.02.2019, že spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. si vybral spomedzi
vtedy známych spoločností pôsobiacich na trhu a že cena reklamy bola predmetom dohody, nesvedčí
o tom, že by bol dodávateľa vyberal na základe cenových ponúk od viacerých dodávateľov a snažil sa
správať ekonomicky, pričom zo spornej faktúry vedel, že reklama sa vysiela v sieti obrazoviek LASER
media a mal teda možnosť zistiť si z verejne dostupných internetových médií, aká je cena predmetných
služieb. Žalovaný tiež tvrdil, že keďže daňový subjekt v roku 2016 celkovo na reklamu od dodávateľa
CHEOPS production, s.r.o., podľa predložených faktúr vynaložil 250 276,80 eur, je možné predpokladať,
že sa táto skutočnosť pozitívne premietne do ním dosahovaných tržieb z predaja tovaru a služieb v
nasledujúcom období, no podľa účtovnej závierky zverejnenej v registri účtovných závierok, boli tieto
tržby v r. 2016 v sume 2 099 985 eur, v r. 2017 v sume 1 728 160 eur a v r. 2018 v sume 1 981 305
eur, teda v rokoch 2017 a 2018 v porovnaní s rokom 2016 nižšie, z čoho vyplýva, že nie je možné
konštatovať, že by sa náklady spojené s reklamou pozitívne prejavili na výške tržieb dosiahnutých v
dvoch bezprostredne nasledujúcich účtovných obdobiach.

16. V súvislosti s námietkou daňového subjektu, že správca dane odmietol vykonať ním navrhované
dôkazy, žalovaný uviedol, že keďže správca dane považoval dovtedy získané dôkazy za postačujúce,
žiadosti o opakované rokovanie s daňovým subjektom, kde by tento presne uviedol, kde bola
reklama spustená a rovnako žiadosti o opätovné vypočutie bývalého konateľa dodávateľa a konateľa
subdodávateľa nevyhovel, túto požiadavku vyhodnotil za účelovú, pričom žalovaný sa s týmto postupom
správcu dane stotožnil a na podporu svojho stanoviska poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu č.j. 9Afs/60/2012-44, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že : „Zásada objektívnej pravdy
ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v
daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii."

17. Ďalej za nesprávne žalovaný označil tvrdenia daňového subjektu, že správca dane mu odmieta uznať
daňové výdavky napriek predloženým dôkazom a faktu, že za dodané služby zaplatil a že mal legitímne
očakávania, že výdavky vynaložené v rámci svojej podnikateľskej činnosti si bude môcť uplatniť ako
daňové výdavky dôvodiac, že predmetná kontrola bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona o
DPH a nie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a preto správca dane
neskúmal daňové výdavky, ale skutočnosti rozhodujúce pre správne určenia DPH.

18. Žalovaný mal za to, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom zistiť reálnosť obchodu
deklarovaného spornou faktúrou, zaobstaral si podklady a dôkazy nevyhnutné pre zistenie skutkového
stavu a vydanie rozhodnutia, nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa aj na ich
obsahovú stránku, t.j. či doklady sú odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom a či údaje v
nich obsiahnuté majú povahu faktu dodajúc, že nakoľko správcovi dane vykonaným dokazovaním vznikli
odôvodnené pochybnosti o dôveryhodnosti predložených dokladov a o pravdivosti v nich uvedených,
správca dane daňový subjekt s nimi oboznámil, pričom bolo už povinnosťou daňového subjektu
preukázať (napríklad aj predložením už vyššie spomínaného CD nosiča s vysielaným spotom), že k
realizácii plnenia došlo tak, ako to deklaruje. V tejto súvislosti ďalej argumentoval, že ak správca dane pri
preverovaní platiteľom predložených písomných dokladov preukázateľne spochybní ich vierohodnosť,

pravdivosť a úplnosť, potom je potrebné konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§
24 ods. 3 daňového poriadku) a v takomto prípade je opäť na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie pôvodných dôkazov správcu dane, pričom ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011). Rovnako v tomto smere citoval z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/79/2017.

19. Záverom žalovaný skonštatoval, že odvolacie námietky daňového subjektu nie sú opodstatnené
a že postup správcu dane bol v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a v súlade
so zákonom o DPH dodajúc, že správca dane na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením
získaných dôkazov dospel k záveru, že daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi
nepreukázal, že dodanie služieb bolo realizované tak, ako to deklaruje sporná faktúra, nepreukázal,
že služba bola dodaná dodávateľom deklarovaným na spornej faktúre a preto si neoprávnene uplatnil
odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového
rozhodnutia správcu dane a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

21. Žalobca poukázal na to, že z predložených dokladov a vyjadrení svedkov, bývalého konateľa
CHEOPS production, s.r.o. a LASER media, s.r.o. vyplýva, resp. aj sám správca dane vo svojom
rozhodnutí konštatuje, že predložená emailová komunikácia a zaslanie spotu na odsúhlasenie zo
strany spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. potvrdzuje existenciu spotu, pričom uvedenú skutočnosť
správca dane a následne aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí opomína. Rovnako, že v zápisnici
z ústneho pojednávania zo dňa 30.01.2019 je jasne uvedené a potvrdené aj spoločnosťou LASER
media s.r.o., že pre CHEOPS production, s.r.o. odvysielala niekoľko spotov v danom období a že
pozná daňový subjekt (žalobcu) zo spolupráce s CHEOPS production, s.r.o., avšak žiadne dohody
o spolupráci neboli s daňovým subjektom uzavreté. Ďalej poukázal na to, že správca dane nijakým
spôsobom nespochybnil ani bližšie neodôvodnil z akých dôvodov predložená dodatočná dokumentácia
k realizovaným spotom nepreukazuje, ani nepotvrdzuje skutočnú realizáciu reklamného plnenia a
odvysielanie reklamy. Rovnako mal za bezpredmetnú skutočnosť, že zamestnanci spoločnosti LASER
media, s.r.o. nevedeli definovať jeho produkt spätne z roku 2016 a to s ohľadom na uplynutie pomerne
dlhého času a tiež vzhľadom na to, že predmetom spotu bolo len zviditeľnenie značky - loga a nie
žiadneho konkrétneho produktu.

22. Vo vzťahu k ekonomickému účelu reklamy žalobca poukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžf/66/2007 zo dňa 06.03.2008) dôvodiac, že princíp odpočtu dane
z pridanej hodnoty založený na vecnom priraďovaní vstupných plnení k výstupným plneniam musí byť
chápaný komplexne vo väzbe na celkovú činnosť platiteľa, pričom pri posúdení nároku na odpočítanie
je potrebné brať do úvahy uskutočňovanie zdaniteľných plnení, resp. podnikania platiteľa ako také, nie
priraďovanie prijatých zdaniteľných plnení ku konkrétnym uskutočneným zdaniteľným plneniam. Preto
mal za to, že ak prijaté zdaniteľné plnenie (napr. reklama, propagácia) má za účel umožniť zvýšenie
predaja tovaru v budúcnosti, má platiteľ nárok na odpočítanie DPH z prijatých zdaniteľných plnení. V
tejto súvislosti ďalej dôvodil, že efekt reklamných aktivít môže nastať v dlhodobom časovom horizonte,
pričom za značne odtrhnutú od reality a zásad logického uvažovania označil predstavu, že reklamná
kampaň musí reflektovať zvýšenie jeho tržieb v danom zdaňovacom období, resp. bezprostredne
nasledujúcom zdaňovacom období, keď reklamná kampaň sa môže odzrkadliť na zvýšení tržieb a na
kontrahovaní nových zákazníkov až pod dvoch, troch resp. viacerých rokoch (uvedené závery potvrdzujú
aj rozhodnutia SD EÚ C-68/92 Commission vs. France).

23. Z dôvodu, že obsahom žaloby sú namietané skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v rámci odvolacieho
konania, žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v
rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/75/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle ktorého sa v správnom súdnictve
neuplatňuje vo vzťahu k daňovému poriadku koncentračná zásada, ktorá predstavuje nemožnosť

uplatnenia žalobných námietok skôr neuvedených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu.

24. Vo vzťahu ku konštatovanej neuplatniteľnosti práva na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania
skutočnosti, kto vyrobil reklamný spot, ktorý bol predmetom dodania a následnej fakturácie žalobca
namietal nedostatočne zistený skutkový stav, tak správcom dane, ako aj následne žalovaným, keď
už na začiatku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - december 2016 predložil správcovi
dane „Zmluvu o poskytovaní reklamného priestoru medzi CHEOPS production, s.r.o. (poskytovateľ) a
ISPE, s.r.o. (objednávateľ) zo dňa 26.05.2015, ktorá bola súčasťou spisového materiálu. Vo vzťahu k
pochybnosti správcu dane o tom, kto vyrobil reklamný spot žalobca poukázal na skutočnosť uvedenú
v čl. 3 bod 4, v ktorom sa hovorí : „Poskytovateľ (CHEOPS production, s.r.o.) sa zaväzuje v súlade s
objednaným reklamným formátom zabezpečiť po konzultácii s objednávateľom (ISPE, s.r.o.) vo vlastnom
mene kreatívy pre reklamnú kampaň objednávateľa a to vo forme vopred dohodnutom. Podklady a
pokyny pre výrobu kreatívy musí objednávateľ poskytnúť najmenej 5 pracovných dní pred začatím
reklamnej kampane. Poskytovať sa zaväzuje do 3 pracovných dní predložiť objednávateľovi návrh
kreatívy na schválenie." Súčasne žalobca poukázal na čl. 1 písm. g), ktorý definuje, že na účely zmluvy
sa „kreatívou rozumie obsahové stvárnenie reklamného formátu dodávané v elektronickej podobe." S
poukazom na uvedené mal za to, že nad akékoľvek pochybnosti vyplýva rozhodná skutočnosť a to, že
zhotoviteľom reklamného spotu bol dodávateľ, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že správcovi dane
predložil kópiu emailu zo dňa 05.08.2015, v ktorom bývalý konateľ dodávateľa Mgr. O. A. zaslal na
odsúhlasenie návrh spotu spolu s prílohami.

25. Vo vzťahu k nadobudnutej pochybnosti žalovaného, ktorá vyplynula v čase konania ústneho
pojednávania dňa 14.08.2018 z vyjadrenia už bývalého štatutárneho zástupcu dodávateľa p. Mgr. O. A.,
ktorý si nevedel spomenúť, či spot vytvorila jeho firma alebo bol tento spot vytvorený subdodávateľsky,
žalobca skonštatoval, že táto nemôže byť relevantnou a odôvodňujúcou na nepriznanie práva na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Mgr. O. A.
odo dňa 21.09.2017 už nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., teda už
nedisponoval dokladmi tejto spoločnosti (tieto odovzdal novému konateľovi p. A. S., občanovi Českej
republiky) a preto je pochopiteľné, že sa nevedel s istotou vyjadriť k otázke, kto zabezpečil výrobu
spotu. Tiež poukázal na miestne zisťovanie konané dňa 25.10.2018 v sídle daňového subjektu LASER
media, s.r.o. za účasti konateľa tejto spoločnosti p. Mgr. A. Z., z ktorého bola spísaná zápisnica o
miestnom zisťovaní č. 102120602/2015, do ktorej Mg. A. Z. uviedol rozhodné skutočnosti v súvislosti
s preverovanými zdaniteľnými plneniami a to, že Mgr. O. A. zaslal spoločnosti LASER media, s.r.o.
spot v elektronickej podobe a spoločnosť LASER media, s.r.o. ho cez internet umiestnila na LED
obrazovky podľa požiadaviek zákazníka. S poukazom na predloženú zmluvu a zápisnicu z miestneho
zisťovania mal žalobca za to, že niet žiadnych pochybností o tom, že zhotoviteľom spotu bol dodávateľ,
spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že následkom nesprávne a
nedostatočne zisteného skutkového stavu je skutočnosť, že žalobou napádané rozhodnutie žalovaného
sa stáva procesne a následne aj hmotnoprávne nepreskúmateľným.

26. V súvislosti s pochybnosťou konajúcich daňových orgánov o tom, kto vyrobil reklamný spot
poukázal žalobca na nesprávny procesný postup správcu dane a žalovaného, ktorý spočíva v
nezabezpečení dôkazov od dodávateľa - spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. v podobe účtovných,
daňových dokladov, a teda aj dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať tvrdenia bývalého konateľa
dodávateľa tak z formálneho, ako aj materiálneho hľadiska. Žalobca vytkol správcovi dane, že neprerušil
daňovú kontrolu za účelom medzinárodného dožiadania, ktorého predmetom by bolo vyžiadanie si
dokumentácie od p. A. S., ktorú mu na základe Protokolu o odovzdaní zo dňa 19.09.2017 odovzdal p.
Mgr. O. A., a ktorá by preukázala reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti žalobca
namietal, že správca dane, ako aj žalovaný spochybnili výpoveď svedka z dôvodu, že svoju výpoveď
nevedel doložiť dôkazmi (evidencia DPH, faktúry a pod.), pričom sa jednalo o svedka - bývalého konateľa
dodávateľa, ktorého predvolal správca dane s vedomosťou, že ako bývalý konateľ listinnými dôkazmi
disponovať pochopiteľne nemôže, čo v priebehu svojho výsluhu svedok dokonca potvrdil predložením
potvrdenia o odovzdaní dokladov novému konateľovi spoločnosti. Z dôvodu, že sa správca dane,
a následne žalovaný nepokúsili zabezpečiť dôkazy od dodávateľského daňového subjektu, žalobca
uzavrel, že rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu v jeho neprospech.

27. Žalobca ďalej ako dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia označil skutočnosť, že z
obsahu jeho odôvodnenia a rovnako z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva
akákoľvek zmienka o tom, či daň z pridanej hodnoty bola na predchádzajúcich stupňoch dodávateľom či
subdodávateľom z realizovaných zdaniteľných obchodov nielen priznaná, ale aj odvedená do štátneho
rozpočtu, čo je z pohľadu neutrality dane z pridanej hodnoty rozhodujúce pre priznanie práva na
odpočítanie dane.

28. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný resp. správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
odvodzuje dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku, pričom v predmetnej veci boli ním
zabezpečené všetky dostupné doklady o jeho spolupráci s dodávateľom a následne predložené aj
dodatočne získané podklady, čím si splnil svoju základnú dôkaznú povinnosť, pričom tieto dôkazy
správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil v tom, či k dodaniu reklamných služieb došlo
dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Mal za to, že skutkové zistenia sú v súhrne
opreté o skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o tom, či služby boli aj v
skutočnosti poskytnuté dodávateľom prostredníctvom jeho subdodávateľov, pričom preukazovanie
týchto skutočností je už dôkazným bremenom správcu dane argumentujúc ďalej, že všetky pochybnosti,
na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie sa týkajú len spoločnosti CHEOPS production, s.r.o.
resp. subdodávateľov, o ktorých vzhľadom na obsah zmlúv a povahu zdaniteľného plnenia nemal (ani
nemusel mať) v čase uzavretia transakcie ani vedomosť.

29. V súvislosti s dôkazným bremenom žalobca ešte dôvodil, že výzvy a požiadavky správcu dane
boli maximalizované a presun dôkazného bremena je nad rámec predmetu dokazovania pre zistenie
oprávnenosti nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty doplniac, že nedisponoval a ani nedisponuje
žiadnymi dôkazmi týkajúcich sa tretích subjektov a nemôže ovplyvniť obchodnoprávne vzťahy, práva
a povinnosti medzi inými subjektmi. Mal za to, že v daňovom konaní bola porušená zásada voľného
hodnotenia dôkazov a dôkazy boli vyhodnotené v prospech konajúceho orgánu a v jeho neprospech tak,
že údajné nedostatky v iných spoločnostiach (s ktorými nebol v žiadnom právnom vzťahu) jednoznačne
preukazujú, že reklama nebola odvysielaná, nemá nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a tým mal
porušiť príslušné ustanovenia zákona o DPH, pritom zistené údajné nedostatky v iných spoločnostiach
sa týkajú vnútorných vzťahov v týchto spoločnostiach a nemajú ani žiadnu príčinnú súvislosť s
uplatnením nároku na odpočet DHP. Preto uzavrel, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
správcu dane a nemožno ho rozširovať, teda nemožno od neho spravodlivo vyžadovať, aby preukazoval
skutočnosti, na ktoré nemá žiaden vplyv doplniac, že ak správcovi dane nepostačovalo tvrdenie
dodávateľa a subdodávateľa, ktorí potvrdili realizáciu kampane a vysielanie reklamy, výlučne správca
dane disponuje právomocou vyžiadať a zabezpečiť si ďalšie dôkazy na preukázanie preskúmavaných
skutočností napr. záznamy z informačných systémov, podrobné reporty.

30. Žalobca ďalej namietal nedôvodné tvrdenie správcu dane, ktoré následne prevzal aj žalovaný
a to, že reklamný priestor zakúpený dodávateľom CHEOPS production, s.r.o. od subdodávateľa
LASER media, s.r.o., ktorý mu bol následne predaný predstavoval účtovnú transakciu, ktorá nemá
žiadne ekonomické opodstatnenie a predstavuje umelo vytvorenú schému obchodnej transakcie medzi
prepojenými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody
(str. 6 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti namietal, že z obsahu napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, na základe akých rozhodných právnych skutočností dospel žalovaný k záveru o umelo
vytvorenej schéme obchodnej transakcie medzi osobami, ktoré mali byť prepojené a taktiež nie je z
obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zrejmé, akú konkrétnu daňovú výhodu mal
získať, keďže daň bola dodávateľom odvedená, ktorú skutočnosť potvrdil p. Mgr. O. A., pričom v súlade
s § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH si zaplatenú daň na vstupe odpočítal. S poukazom na uvedené
mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vágne a nezrozumiteľné. Rovnako namietal porušenie zásady
proporcionality konania a upozornil na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je rozhodnutie, ktoré je
zrozumiteľné výhradne žalovanému, nezákonným rozhodnutím.

31. Tvrdil, že reklamné plnenie bolo dodané tak, ako sa dohodol s dodávateľom a v súlade so zmluvou,
pričom nie je pravda, že by v čase uzavretia zmluvy vedel, že by malo ísť o nadsadené ceny, nakoľko
dojednaná cena poskytovaného plnenia zodpovedala cenám na trhu pre obdobné plnenia v roku 2015,
pred dojednaním transakcie. Mal za to, že splnil všetky podmienky na odpočet DPH dodajúc, že zo
strany dodávateľa a subdodávateľa bola daňová povinnosť splnená a im prislúchajúca daň z pridanej
hodnoty odvedená štátu.

32. Záverom žalobca dôvodil, že predpokladom vydania zákonného rozhodnutia z daňového
(vyrubovacieho) konania je jeho úplnosť a správnosť, to znamená, že na základe jedného zákonne
doručeného protokolu z daňovej kontroly v rozsahu 12 zdaňovacích období bolo začaté jedno daňové
(vyrubovacie) konanie taktiež v rozsahu 12 zdaňovacích období, a teda správca dane mal vydať jedno
rozhodnutie v rozsahu 12 zdaňovacích období, avšak správca dane bez akejkoľvek zákonnej opory
vydal za každé zdaňovacie obdobie jedno rozhodnutie, spolu 12 rozhodnutí. Tento postup označil za
nezákonný a to s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti tiež namietal,
že procesnoprávny predpis možnosť vydania rozhodnutia v rozsahu kontrolovaných zdaňovacích
období inom, než bolo toto daňové konanie začaté, nepozná dodajúc, že o zúžení rozsahu výkonu
vyrubovacieho konania nebol správcom dane v priebehu konania žiadnym spôsobom informovaný.

33. Žalobca v správnej žalobe výslovne uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania [§ 182
ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „SSP" alebo „Správny súdny poriadok").

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Na úvod poukázal
na to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania správcom dane nebolo hodnovernými a
nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že službu reálne dodal deklarovaný dodávateľ a taktiež
nebol preukázaný rozsah zdaniteľného plnenia uvedeného v predloženej spornej faktúre, pričom
žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane a v žiadnom štádiu konania nepredložil dostatočné
dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný dodávateľom
CHEOPS production, s.r.o. (zaniknutá zlúčením, vymazaná z obchodného registra 27.10.2017, právnym
nástupcom je spoločnosť LC Invest s.r.o.), čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie dane.

35. K tvrdeniu žalobcu, že preukázal, že zhotoviteľom reklamného spotu bol deklarovaný dodávateľ
poukazujúc na kópiu emailu zo dňa 05.08.2015, v ktorom bývalý konateľ dodávateľa Mgr. O. A. zaslal
na odsúhlasenie návrh spotu spolu s prílohami žalovaný uviedol, že žalobcom citované ustanovenia
zmluvy nepreukazujú, že zhotoviteľom spotu bol dodávateľ poukazujúc súčasne na čl. 3 bod 4 a čl. 4
ods. 7 zmluvy, z ktorých vyplýva, že práve objednávateľ (žalobca) by mal disponovať objednávkou na
vytvorenie spotu (kreatívy) a podkladmi a materiálmi (v elektronickej alebo písomnej forme) potrebnými
pre spracovanie kreatívy, avšak žalobca počas kontroly, ani počas vyrubovacieho konania nepredložil
objednávku na spot, ani podklady a materiály na vytvorenie spotu. Rovnako poukázal na čl. 3 ods. 5
zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalobca by mal disponovať hneď po doručení faktúry aj CD nosičom,
na ktorom je spot uložený, avšak žalobca k spornej faktúre nepredložil žiadny CD nosič. S poukazom
na uvedené skutočnosti preto žalovaný uzavrel, že samotná kópia emailu z 05.08.2015 zaslaná dňa
10.02.2019 nemôže byť postačujúcim dôkazom o tom, že spot vyrobil dodávateľ.

36. K ďalšiemu argumentu, ktorý má preukázať, že zhotoviteľom spotu bol deklarovaný dodávateľ,
konkrétne k zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 25.10.2018, z ktorej vyplýva, že Mgr. A. Z.,
konateľ spoločnosti LASER media, s.r.o. uviedol, že odberateľ, spoločnosť CHEOPS production, s.r.o.,
konkrétne Mgr. O. A. zaslal spoločnosti LASER media, s.r.o. v elektronickej podobe spot, ktorý bol
umiestnený na LED obrazovky žalovaný uviedol, že pri miestnom zisťovaní Mgr. A. Z. uviedol, že
spot zaslal Mgr. O. A., ale súčasne aj uviedol, že pre spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. v roku
2016 odvysielali niekoľko spotov a nevedel identifikovať, ktorá faktúra bola vystavená za odvysielanie
spotu spoločnosti ISPE, s.r.o. S poukazom na uvedené žalovaný vyvodil, že spoločnosť LASER media,
s.r.o. vysielala pre CHEOPS production, s.r.o. spoty aj iných spoločností nielen žalobcu a preto z
výroku pána Z. nevyplýva istota, že bol zaslaný (a vysielaný) práve spot žalobcu. Rovnako poukázal
na to, že medzi spoločnosťou LASER media, s.r.o. a spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o. nebola
uzatvorená písomná zmluva, neboli písomné objednávky, obchody boli dojednané ústne a naviac
Mgr. A. Z. sa nepodarilo nájsť e-mailovú komunikáciu a na faktúre vystavenej spoločnosťou LASER
media, s.r.o. pre CHEOPS production, s.r.o. je v predmete fakturácie uvedené : „na základe objednávky
odvysielanie reklamnej kampane v sieti LED obrazoviek LASER media za mesiac júl" z čoho nie je možné

identifikovať, či vôbec a v akom rozsahu boli fakturované služby práve za odvysielanie spotu žalobcu
dodajúc, že nebolo preukázané, že spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. nadobudla od spoločnosti
LASER media, s.r.o. služby minimálne v takom rozsahu, v akom ich dodala žalobcovi.

37. K tvrdeniu žalobcu, že bývalý štatutárny zástupca deklarovaného dodávateľa si s poukazom
na plynutie času, keď zmluva bola účinná od 26.05.2015 a ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa
14.08.2018 pochopiteľne nevedel spomenúť, či spot vytvorila jeho firma alebo bol tento spot vytvorený
subdodávateľsky žalovaný uviedol, že aj keď zmluva bola uzatvorená v máji 2015, zdaniteľné obchody
medzi spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o. a žalobcom prebiehali po celý rok 2016 a to v
nezanedbateľnom finančnom rozsahu (za rok 2016 celkovo v sume 250 276,80 eur), čo znamená, že
časový odstup bol rok a osem mesiacov, pričom žalovaným nadobudnutá pochybnosť nebola jedinou
odôvodňujúcou na nepriznanie práva na odpočítanie dane dodajúc, že v rozhodnutí správcu dane, ako
aj žalovaného sú uvedené ďalšie skutočnosti odôvodňujúce nepriznanie práva na odpočet dane.

38. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal prerušiť daňovú kontrolu za účelom medzinárodného
dožiadania a vyžiadať si dôkazy od deklarovaného dodávateľa žalovaný dal do pozornosti rozsudok
Najvyššieho správneho súdu č. j. 9Afs/60/2012, ktorého časť odôvodnenia je citovaná v bode 16 tohto
rozsudku.

39. Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je procesne a následne aj hmotnoprávne
nepreskúmateľné, keďže z obsahu jeho odôvodnenia nevyplýva, či daň z pridanej hodnoty bola
na predchádzajúcich stupňoch dodávateľom, či subdodávateľom z realizovaných obchodov nielen
priznaná, ale aj odvedená do štátneho rozpočtu, ktorá skutočnosť je z pohľadu neutrality dane z pridanej
hodnoty rozhodujúce pre priznanie práva na odpočítanie, žalovaný skonštatoval, že táto námietka je
neopodstatnená, nakoľko táto absentujúca informácia o odvedení dane nemá vplyv na preskúmateľnosť
prvostupňového alebo napadnutého rozhodnutia dodajúc, že nakoľko správca dane dospel k záveru, že
zákonné podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, otázkou zaplatenia dane sa nezaoberal.

40. K tvrdeniu žalobcu, že všetky pochybnosti, na ktorých je založené žalované rozhodnutie sa týkajú
len spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., resp. subdodávateľov, o ktorých vzhľadom na povahu
zdaniteľného plnenia nemal a ani nemusel mať v čase uzavretia transakcie vedomosť, ďalej k tvrdeniu,
že výzvy a požiadavky správcu dane v rámci jeho dôkazného bremena boli maximalizované a tiež k
tvrdeniu, že v rámci dokazovania bola porušená zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď tieto boli
vyhodnotené v jeho neprospech žalovaný poukázal na to, že zo spisového materiálu i z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že správca dane v daňovom konaní nepožadoval od žalobcu dôkazy týkajúce
sa subdodávateľa a ani nemaximalizoval dôkazné bremeno, ktoré je v daňovom konaní na strane
daňového subjektu a preto je jeho povinnosťou preukázať všetky tvrdené skutočnosti s tým, že správca
dane tieto dôkazy len vykonáva. Tiež poukázal na to, že v daňovom konaní okrem zásady voľného
hodnotenia dôkazov platí tiež zásada prejednávacia, ktorá spočíva v tom, že pri dôkaznej povinnosti
daňovníka, nie je správca dane povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka dodajúc,
že povinnosťou správcu dane je len posúdiť dôkazy rozhodné pre správne určenie dane, pričom daňový
subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo na preukázanie ktorých
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť
povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Rovnako zvýraznil, že daňový subjekt má pri
realizácii svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne, aby sa pri preukazovaní uplatňovaných
nárokov voči správcovi dane nedostal do dôkaznej núdze.

41. K námietke žalobcu ohľadom neodôvodneného tvrdenia, že reklamný priestor zakúpený
deklarovaným dodávateľom od subdodávateľa (LASER media, s.r.o.), ktorý mu bol následne predaný,
predstavoval účtovanú transakciu, ktorá nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a predstavuje umelo
vytvorenú schému obchodnej transakcie medzi prepojenými osobami bez objektívneho hospodárskeho
dôvodu za účelom získania daňovej výhody (str. 6 napadnutého rozhodnutia) a v súvislosti s touto
námietkou aj k tvrdeniu žalobcu, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých
právnych skutočností konajúce daňové orgány dospeli k takémuto záveru, žalovaný uviedol, že správca
dane dňa 14.05.2019 prerokoval pripomienky a dôkazy vznesené proti zisteniam uvedeným v protokole,
pričom správca dane k týmto pripomienkam uviedol svoje stanovisko (konkrétne na strane 5 predmetnej
zápisnice), že : „Zamestnanci správcu dane zastávajú názor, že platiteľ si uplatnením práva na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom CHEOPS production, s.r.o. účelovo

znížil daňovú povinnosť.", s tým, že túto vetu citoval aj v popise skutkového stavu na strane 9
napadnutého rozhodnutia.

42. K tvrdeniu žalobcu, že objednané reklamné plnenie mu bolo dodané tak, ako sa dohodol s
deklarovaným dodávateľom a v súlade so zmluvou a že nie je pravda, že by v čase uzatvorenia
zmluvy vedel, že by malo ísť o nadsadenú cenu a že má za to, že splnil všetky podmienky na
odpočet DPH, žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluva neobsahuje konkrétnu dohodnutú cenu za
poskytované služby, ani rozsah poskytovaných služieb. S odkazom na čl. 5 bod 1 zmluvy poukázal na
to, že objednávkový formulár obsahujúci cenu a rozsah služieb, doložený k spornej faktúre, obsahuje
dátum 24.06.2016, z čoho vyplýva, že cena služieb bola dojednávaná na konci kalendárneho mesiaca,
predchádzajúceho mesiacu dodania služby (po prvýkrát až koncom decembra 2015). Tiež v tejto
súvislosti poukázal na to, že žalobca uzatvoril zmluvu v máji 2015 bez uvedenia konkrétnych cenových
podmienok a preto je jeho tvrdenie, že dojednaná cena poskytovaného plnenia zodpovedala cenám na
trhu pre obdobné plnenia v r. 2015 a teda v čase uzatvorenia zmluvy nevedel, že by malo ísť o nadsadenú
cenu, nedôveryhodné. Rovnako poukázal na to, že takýto postup pri uzatvorení zmluvy (bez uvedenia
ceny služieb a rozsahu služieb) nesvedčí o tom, že sa žalobca snažil správať obozretne a ekonomicky,
t.j. hľadať službu s nižšími nákladmi pri súčasnom dosiahnutí čo najvyššieho ekonomického prínosu
dodajúc, že zo zmluvy nie je možné ani zistiť umiestnenie LED obrazoviek (teda ani ich počet), na ktorých
mal byť spot odvysielaný, pričom v čl. 2 zmluvy je uvedené, že : „Umiestnenie LED obrazoviek definuje
Príloha č. 1", avšak zmluva žiadnu prílohu neobsahuje.

43. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal vydať jedno rozhodnutie v rozsahu 12 zdaňovacích období,
pričom tento bez akejkoľvek zákonnej opory vydal za každé zdaňovacie obdobie jedno rozhodnutie t.j.
12 rozhodnutí žalovaný uviedol, že správca dane postupoval správne, keď vyrubil daň ku každému z
kontrolovaných zdaňovacích období samostatným rozhodnutím a to s poukazom na ustanovenie § 68
ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí rozdiel dane oproti, v danom prípade, podaným daňovým priznaním k DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2016 vyrubenej dani (podľa § 68 ods. 4 písm. b/ daňového poriadku).

44. Žalovaný vo svojom vyjadrení nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol riadne
poučený podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP (č.l. 38 súdneho spisu).

45. Žalobca v podanej replike reagoval na tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení, pričom
okrem už argumentov uvedených v správnej žalobe upozornil naviac na skutočnosť, že správca dane
informácie týkajúce sa spolupráce medzi deklarovaným dodávateľom a spoločnosťou LASER media,
s.r.o. vo vzťahu k predmetnému reklamnému plneniu získal v rámci miestneho zisťovania priamo v
spoločnosti LASER media, s.r.o., pričom o dátume a čase miestneho zisťovania nebol informovaný a
zápisnica z miestneho zisťovania mu nebola poskytnutá podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku,
pričom touto odvolacou námietkou sa žalovaný nezaoberal. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného
pokiaľ ide o existenciu spotu poukázal na to, že mal k dispozícii spot v elektronickej forme, t.j. spot
preukázateľne existoval, pričom preukázanie dodania spotu na CD nosiči nie je z pohľadu realizácie
reklamy v sieti obrazoviek rozhodujúce.

46. Žalovaný dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

47. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

49. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

50. Podľa § 183 SSP Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

51. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

52. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

54. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

55. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

56. Podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s
daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.

57. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal.

58. Podľa § 19 ods. 2 DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

59. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

60. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

61. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

62. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP
vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna
žaloba je nedôvodná.

63. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho
aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku
na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu
dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných
bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za
kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2016.

64. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 19 tohto rozsudku,
pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a
odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body.

65. Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je
zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok
pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o
hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky
formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú
činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011 z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že
existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď
konkrétne uviedol, že : „Ako už bolo vyššie uvedené na uplatnenie odpočtu DPH, nepostačuje iba
predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby
platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a
to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek
pochybností nedošlo". Taktiež je potrebné vyzdvihnúť, že podľa zákona o dani z pridanej hodnoty,
odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho
dôkaznou povinnosťou.

66. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (spornej faktúry) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má
daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané
je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika,
že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový
subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

67. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia zdaniteľných plnení, t. j. dodania služieb v podobe zabezpečenia
reklamnej kampane deklarovaným dodávateľom CHEOPS production, s.r.o., je podstatným žalobným
argumentom žalobcu tvrdenie, že z predložených dokladov vrátane listinných dokladov predložených
dodatočne (žalobca doklady predložil v rámci vyjadrenia k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa
30.01.2019, ku ktorému predložil dokumentáciu ku kampani, Zmluvu o poskytovaní reklamného
priestoru zo dňa 25.10.2016, objednávku zo dňa 26.10.2016, dodacie listy zo dňa 26.10.2016 a
fotodokumentáciu), emailovej komunikácie potvrdzujúcej zaslanie spotu na odsúhlasenie (email zo dňa
05.08.2015) a vyjadrení svedkov, konkrétne bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa a konateľa
spoločnosti LASER media, s.r.o. je jednak preukázané, že reklamný spot vyrobila spoločnosti CHEOPS
production, s.r.o. a rovnako, že je preukázané, že reklamná kampaň bola touto aj spoločnosťou
zrealizovaná. S poukazom na uvedené mal za to, že spĺňa zákonné podmienky na priznanie nároku na
odpočítanie DPH zo spornej faktúry.

68. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí však bezpochybná verifikácia
deklarovaného zdaniteľného plnenia správnemu súdu nevyplýva, keď možno konštatovať, že
obsah výsledkov jednotlivých procesných úkonov neposkytol potvrdenie dostatočne spochybneného
deklarovaného dodania služieb. Je potrebné zvýrazniť, že žalobca vo vyjadrení k zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 30.01.2019 (vyjadrenie zo dňa 11.02.2019), predmetom ktorého bolo oboznámenie
daňového subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku so skutočnosťami zistenými počas
výkonu daňovej kontroly, vo vzťahu k nadviazaniu obchodnej spolupráce s deklarovaným dodávateľom,
bez akýchkoľvek podrobností, ktorými by ozrejmil fungovanie ich obchodného vzťahu len uviedol, že
spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. si vybral spomedzi vtedy známych spoločností na trhu v oblasti
outdoorovej LED reklamy. Na tomto mieste je dôvodné poukázať na to, že žalobca bol prítomný na
výsluchu bývalého konateľa spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. uskutočneného dňa 14.08.2018,
pričom svedkovi nepoložil ani jednu otázku a to napriek tomu, že tento sa vyjadril, že nevie, ako sa začala
ich spolupráca, tiež nevedel, kto vyrobil spot, dokonca uviedol, že reklama bola zameraná na to, čo
ponúka pre klienta žalobca, avšak sám žalobca v správnej žalobe v bode 2.8 v poslednom odseku tvrdil,
že predmetom spotu bolo len zviditeľnenie značky - jeho loga a nie žiadneho konkrétneho produktu,
a preto sa správnemu súdu nedá nezamyslieť sa nad tým, prečo žalobca nepoložil otázku svedkovi v
tomto smere. Rovnako žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.02.2019 tvrdil, že spot bol vyhotovený
pred začatím spolupráce a žiadny ďalší spot vytváraný nebol a preto sám nerozumel tomu, prečo sa
takýto popis položky dostal na faktúry (ide o faktúry týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2016
a december 2016). Na strane druhej z objednávkového formuláru č. 2016/2005 zo dňa 24.06.2016
vyplýva, že deklarovaný dodávateľ sa zaviazal žalobcovi vyhotoviť reklamu a uverejniť ju na LED tabuli (z
obsahu administratívneho spisu nachádzajúceho sa v súdnom spise sp. zn. 14S/129/2019 mal správny
súd preukázané, že rovnaký text je aj na objednávkovom formulári č. 2016/2014 zo dňa 26.09.2016), čo
smeruje k záveru, že deklarovaný dodávateľ mal vyhotovovať reklamu (reklamný spot) tak v mesiaci júl
2016, ako aj v mesiaci október 2016, čoho dôkazom mal byť CD nosič, avšak uvedené je zase v rozpore
s vyššie uvedeným tvrdením samotného žalobcu, že spot bol vyrobený pred začatím spolupráce a
žiadny ďalší spot vyrábaný nebol. Z tohto pohľadu, v spojení s argumentmi uvedenými v správnej žalobe
sa preto správnemu súdu tvrdenia žalobcu javia zmätočné, čo súčasne vedie k záveru, že dôvodné
pochybnosti vo vzťahu k deklarovaným plneniam sú namieste.

69. Vyššie uvedený záver podporuje aj ďalší fakt. Konateľ spoločnosti LASER media, s.r.o. v rámci
miestneho zisťovania uskutočneného dňa 25.10.2018 uviedol, že predmetom obchodnej spolupráce so
spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o. bol prenájom reklamného priestoru na LED obrazovkách v
sieti LASER MEDIA, ktoré mali v roku 2016 v počte 22 ks po celom Slovensku (s touto skutočnosťou
bol žalobca preukázateľne oboznámený na ústnom pojednávaní konanom dňa 30.01.2019, čo vyplýva
zo zápisnice o ústnom pojednávaní, pričom na túto skutočnosť aj sám poukázal v bode 2.6 správnej
žaloby). Z obsahu dodatočne predložených dokladov týkajúcich sa kampane pre žalobcu za obdobie
01.07.2016 do 31.07.2016 však vyplýva zásadná nezrovnalosť, ktorá ešte dopĺňa a súčasne zvýrazňuje
pochybnosti o ich vierohodnosti, na ktoré poukázali daňové orgány (výpoveď Mgr. O. A., obsah
zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 25.10.2018), keď tieto deklarujú, že reklama mala byť
realizovaná nie na 22 veľkoplošných LED obrazovkách, ktoré mala spoločnosť LASER media, s.r.o.
v roku 2016 k dispozícii, ale na 40 veľkoplošných reklamných LED obrazovkách spoločnosti LASER
media, s.r.o. (uvedené je skonštatované na 1. strane dokumentu), ktoré boli presne vyšpecifikované,
avšak reklama v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 mala byť realizovaná na 16-tich z nich, pričom
túto dokumentáciu mal vypracovať Mgr. A. Z., ktorý ale dňa 25.10.2018 tvrdil, že v roku 2016 pre

spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. odvysielali niekoľko spotov, teda nielen spot v prospech žalobcu,
a rovnako nevedel identifikovať, ktorá faktúra bola vystavená za odvysielanie spotu spoločnosti ISPE,
s.r.o. Keď teda konateľ spoločnosti LASER media, s.r.o. nemal k dispozícii žiadne doklady týkajúce
sa spolupráce so spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o., vrátane odvysielania reklamy v prospech
žalobcu, keď ich spolupráca bola založená len na ústnych dohodách, keď vôbec nevedel uviesť,
ktorá faktúra bola vystavená za odvysielanie spotu žalobcu, a to v čase miestneho zisťovania a ani
dodatočne nepredložil správcovi dane žiadnu dokumentáciu vzťahujúcu sa práve k vysielaniu reklamy v
prospech žalobcu, je namieste spochybnenie dôveryhodnosti predloženej dokumentácie. S poukazom
na uvedené, dodatočne predložená dokumentácia nie je spôsobilá zvrátiť pochybnosti správcu dane, s
ktorými bol žalobca preukázateľne dňa 30. januára 2019 oboznámený, čo súčasne znamená, že nedošlo
k prenosu dôkazného bremena späť zo žalobcu na správcu dane a toto naďalej zaťažovalo žalobcu.

70. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania si správny súd dovolí
uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v
daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla
a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie
oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak
im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017,
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017,
1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14.
novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej."

71. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na skutočnosť, že bolo spochybnené samotné dodanie
deklarovaného plnenia spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o., ktorý bol jeho priamym dodávateľom,
mal žalobca možnosť zabezpečiť si dostatok dôkazov o realizácii zdaniteľného plnenia. V prípade však,
ak nebolo dodané plnenie, tak ako deklaruje predložená faktúra, táto možnosť je podstatne sťažená
práve tým, že jednotlivé dôkazy sú ľahko spochybniteľné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, a to
rovnako ako daňové orgány, na čl. 3 bod 5 zmluvy v zmysle ktorého, mal žalobca pri doručení faktúry
disponovať CD nosičom, na ktorom bol spot uložený (vzhľadom na tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa
11.02.2019, pravdepodobne už existujúci spot), avšak týmto CD nosičom žalobca nedisponuje, keďže ho
správcovi dane nepredložil, pričom bolo nesporne v jeho možnostiach trvať na tom, aby si deklarovaný
dodávateľ splnil túto svoju povinnosť a CD nosič k faktúre pripojil. Bolo teda nepochybne v možnostiach
žalobcu zabezpečiť si dostatok dôkazov na to, aby jeho nárok na odpočet DPH nebol spochybniteľný.
Naviac, keď predmetom poskytnutého plnenia mala byť reklama, žalobca mal o to zodpovednejšie
pristupovať k zaobstarávaniu podkladov, ktorými preukáže, že reklama bola poskytnutá v konkrétnom
rozsahu, na konkrétnych miestach a konkrétnym dodávateľom, teda bolo plne legitímne vyžiadať si hneď
dokumentáciu o reklamnej kampani. Žalobca však okrem faktúry č. 2016/2005, Zmluvy o poskytnutí
reklamného priestoru zo dňa 26.5.2015, objednávkového formuláru č. 2016/2005, z ktorého vyplýva, že
si objednal u deklarovaného dodávateľa vyhotovenie reklamy a uverejnenie na LED tabuli a emailu zo
dňa 05.08.2015, nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o realizácii objednanej reklamy. Dokonca
nepredložil ani prílohu č. 1 k predmetnej zmluve, ktorá mala definovať umiestnenie LED obrazoviek,
pričom až následne po oboznámení správcu dane o pochybnostiach v súvislosti s poskytnutým dodaním
služby, dodatočne predložil dokumentáciu o priebehu reklamnej kampane a to napriek tomu, že tak
bývalý konateľ spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., ako aj konateľ spoločnosti LASER media, s.r.o.
Mgr. A. Z. tvrdili, že žiadnymi dokladmi nedisponujú. S poukazom na uvedené preto žalobca nevynaložil
potrebnú a vyžadovanú dávku obozretnosti a zodpovednosti za deklarovaný obchod.

72. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetnú faktúru uhradil, ktorú skutočnosť daňové orgány ani
nespochybňujú, tak k uvedenému správny súd dodáva, že preukázanie úhrady faktúry za dodanú
službu automaticky nezakladá nárok na odpočítanie dane. Automatické priznanie nároku na odpočítanie
DPH nezakladá ani skutočnosť, že daň z pridanej hodnoty bola priznaná a odvedená do štátneho
rozpočtu na predchádzajúcom stupni reťazca. Je potrebné si uvedomiť, že zákonné podmienky, po
splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v
predložení dokladov s predpísaným obsahom, zaplatení faktúry, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j.
musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a
v subjekte, (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.
mája 2018). V danom prípade boli splnené len formálne náležitosti, avšak predložená faktúra a ďalšie
doklady, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, nepreukázali reálnosť plnenia, konkrétne
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k samotnému plneniu došlo v podobe vyhotovenia
a uverejnenia reklamy na LED tabuliach, keď LASER media, s.r.o. mala v prospech spoločnosti CHEOPS
production, s.r.o. v roku 2016 vysielať niekoľko spotov, pričom v mesiaci júl2016 tejto spoločnosti
vystavila len jednu faktúru na sumu 937,44 eur, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, konkrétne, že by
malo ísť o reklamnú kampaň v prospech žalobcu, pričom deklarovaný dodávateľ - spoločnosť CHEOPS
production, s.r.o. mala reklamnú kampaň zabezpečovať subdodávateľsky a to práve prostredníctvom
spoločnosti LASER media, s.r.o.

73. Správny súd sa rovnako stotožňuje s argumentom žalovaného, ktorý poukázal na to, že oprávnenosť
pochybností o zdaniteľnom obchode potvrdzuje aj fakt, že za mesiac júl 2016 fakturovala spoločnosť
LASER media, s.r.o. (subdodávateľ) pre spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. (deklarovaný dodávateľ)
faktúrou č. 20163901 odvysielanie reklamnej kampane v sieti LED obrazoviek v celkovej sume 937,44
eura, pričom spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. faktúrou č. 2016/2005 fakturovala žalobcovi
reklamnú kampaň v sieti obrazoviek LASER media v celkovej výške 25 440 eur, t.j. viac ako 27,13-
násobne vyššiu sumu. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že nemal vedomosť o tom, že išlo o nadsadenú
cenu, keď táto zodpovedala cenám na trhu pre obdobné plnenia v roku 2015, pred dojednaním
transakcie, avšak nepreukázal, aké boli ceny v roku 2015 za odvysielanie reklamy v sieti LED obrazoviek
a ani neozrejmil, akým spôsobom si tieto ceny overoval. Naviac cena za reklamné služby nebola uvedená
v zmluve, ale len v objednávkovom formulári č. 2016/2005 zo dňa 24.06.2016, čo znamená, že nešlo
o ceny, ktoré mali byť bežné v roku 2015. Rovnako žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o efekte jeho
reklamných aktivít, keď dôvodil, že efekt z reklamy by sa mal odzrkadliť na zvýšení tržieb až po dvoch,
troch resp. viacerých rokoch, pričom daňové orgány poukázali na účtovné závierky rokov 2016, 2017 a
2018, ktoré boli v porovnaní s rokom 2016 nižšie, teda zohľadnili dva po sebe nasledujúce roky, avšak
žalobca v správnej žalobe nepoukázal na účtovnú závierku z roku 2019 a teda nepreukázal, že by sa
reklamná kampaň, na ktorú vynaložil 250 276,80 eur, odrazila na zvýšení jeho tržieb.

74. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je vágne a nezrozumiteľné, konkrétne vo vzťahu
k záveru, že išlo o umelo vytvorenú schému obchodnej transakcie medzi osobami, ktoré mali byť
prepojené a taktiež k daňovej výhode, ktorú mal získať, správny súd uvádza, že tieto skutočnosti vo
svojom rozhodnutí tvrdil správca dane, pričom žalovaný ich na strane 6 svojho rozhodnutia zopakoval,
v rámci oboznamovania so závermi správcu dane, pričom uvedený záver správcu dane nezopakoval
a ani nevyvrátil v časti svojej argumentácie (str. 13 až 18 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný v tejto
súvislosti dôvodil v tom zmysle, že oprávnenosť pochybností o zdaniteľnom obchode potvrdzuje aj fakt,
že deklarovaný dodávateľ vystavil žalobcovi faktúru na sumu, ktorá je viac ako 27,13 - násobne vyššia,
a to bez preukázania akejkoľvek zmeny či zhodnotenia dodávky. Teda žalovaný nepoukazoval na
daňovú výhodu a preto nebola potrebná jeho argumentácia v tomto smere. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na rozhodnutie C-80/11 Mahagében, resp. C-142/11 Dávid, ktoré sa týka povinnosti správcu
dane dokazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní respektíve posudzovať zneužitie práva na DPH
podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pričom obidve tieto rozhodnutia vychádzajú z predpokladu, že sú
splnené tak vecné ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. V prejednávanej
veci však neboli splnené vecné podmienky, t.j. žalobca nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných
obchodov, resp. nepreukázal ich uskutočnenie v rozsahu zodpovedajúcom spornej faktúre v spojení s
objednávkou. Preto nebolo namieste dokazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní respektíve
posudzovať zneužitie práva na DPH podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku.

75. V súvislosti s dokazovaním a s tým spojenou námietkou, že správca dane nedostatočne
zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dokazovanie (výsluch žalobcu, opakovaný výsluch
bývalého konateľa spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., výsluch konateľa spoločnosti LASER
media, s.r.o.) správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a
prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe
daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a
dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2
daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). Pokiaľ ide o navrhovaný opakovaný
výsluch Mgr. O. A., tak k uvedenému návrhu je potrebné uviesť, že žalobca bol prítomný na jeho výsluchu
dňa 14.08.2018, avšak mu nepoložil ani jednu otázku. Ďalej pokiaľ ide o navrhovaný výsluch konateľa
spoločnosti LASER media, s.r.o. Mgr. A. Z., tento sa v rámci miestneho zisťovania vyjadril, že nevie
identifikovať, ktorá faktúra bola vystavená za reklamnú kampaň žalobcu, keď so spoločnosťou CHEOPS
production, s.r.o. neuzatváral písomné zmluvy, ani iné písomné doklady a preto by jeho výpoveď
nemohla, podľa názoru správneho súdu, zvrátiť závery správcu dane, ktoré vychádzajú z jeho prvotného
vyjadrenia (nemožnosť preukázať, či vysielal na LED obrazovkách práve spot žalobcu, keď tvrdil, že v
prospech spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. v roku 2016 vysielal niekoľko spotov, pričom vystavil
pre túto spoločnosť 12 faktúr, za každý mesiac, pričom tieto faktúry zneli na niekoľkonásobne nižšie
sumy). S poukazom na uvedené, správca dane nepochybil, keď navrhované doplnenie dokazovania
nedoplnil, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočne odôvodnil. Podľa názoru správneho súdu
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti s tým, že žalovaný sa podrobne
vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami.

76. Pokiaľ žalobca tvrdí, že správca dane mal prerušiť konanie za účelom medzinárodnej výmeny
informácii, konkrétne si mal vyžiadať doklady týkajúce sa predmetnej reklamnej kampane od konateľa
spoločnosti LC Invest s.r.o. Michala Smolíka, tak k uvedenému správny súd uvádza, že skutočne
správcovi dane nič nebránilo v tom, aby vyzval nástupnícku spoločnosť o zaslanie dokladov a to
bez nutnosti prerušenia daňovej kontroly, avšak žalobca následne v priebehu vyrubovacieho konania
predložil dokumentáciu, pričom tvrdil, že mu bola predložená zo strany bývalého konateľa spoločnosti
CHEOPS production, s.r.o., čo súčasne znamená, že doklady žalobca od bývalého konateľa nakoniec
nadobudol. Správnemu súdu preto nie je zrejmé, aké iné doklady, okrem dokumentácie, faktúry, zmluvy
a objednávacieho formuláru, ktoré predložil samotný žalobca, mali byť konateľom spoločnosti LC Invest
s.r.o. ešte predložené. V tejto súvislosti správny súd opakuje, že podľa uzatvorenej zmluvy to bol práve
žalobca, ktorý mal na základe splnenia si povinnosti deklarovaného dodávateľa disponovať CD nosičom,
na ktorom mal byť spot a ktorý mal byť predložený spolu s faktúrou. Preto sa s uvedenou námietkou
správny súd nestotožnil.

77. Správny súd sa rovnako nestotožňuje s námietkou žalobcu, ktorou poukázal na to, že v jeho
prípade malo byť vydané iba jedno rozhodnutie týkajúce sa všetkých kontrolovaných zdaniteľných
plnení, keď s odkazom na ustanovenie § 68 ods. 5 daňového poriadku, správca dane vo vyrubovacom
konaní rozhodnutím vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, pričom v prípade, ak sa
daňová kontrola týka celého zdaňovacieho roka, ako v danom prípade január 2016 - december 2016
s tým, že žalobca podával daňové priznanie na DPH za každý mesiac príslušného roka, je namieste
vydať samostatné rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu § 68 ods. 4 písm. d/
daňového poriadku). Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ by bolo vydané jediné rozhodnutie týkajúce sa
12 zdaňovacích období, pričom by sa v rámci jednotlivých zdaňovacích období nejednalo o skutkovo
rovnaké prípady, bolo by takéto rozhodnutie ťažko preskúmateľné pre daňový subjekt. V danom prípade
bola vedená daňová kontrola pre zdaňovacie obdobia január 2016 - december 2016, táto bola riadne
začatá oznámením o výkone daňovej kontroly, ako aj riadne ukončená v zákonnej lehote doručením
Protokolu zo dňa 28.02.2019, pričom nasledujúcim dňom bolo začaté vyrubovacie konanie, výsledkom
ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

78. Správny súd záverom upriamuje pozornosť žalobcu na koncentračnú zásadu správneho súdneho
konania, ktorá je zakotvená v ustanovení § 183 SSP, v zmysle ktorej žalobca môže rozšíriť správnu
žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote
ustanovenej na podanie žaloby. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 18. marca 2020, t.j.
po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby uviedol ďalší žalobný bod, ktorým namietal skutočnosť,
že nebol informovaný o dátume a čase miestneho zisťovania v spoločnosti LASER media, s.r.o. a že
zápisnica z miestneho zisťovania mu nebola poskytnutá podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku,
s tým, že s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal. K uvedenému správny súd uvádza jednak, že
žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane tieto skutočnosti netvrdil (uvedené má správny súd
preukázané obsahom odvolania zo dňa 08.07.2019) a tiež, že dôvodnosťou týchto námietok sa správny
súd, s poukazom na už spomínanú koncentračnú zásadu, zaoberať nemôže, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

79. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca
dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s
prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane
zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle
kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje
dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení deklarovaným
dodávateľom - spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o., ktorá skutočnosť má za následok, že nebola
splnená zákonná podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď nebolo
preukázané, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Žalobca
nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to vyplýva zo spornej faktúry, pričom
doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný
dôkaz o tom, že služby mu boli dodané tak ako sporná faktúra deklaruje, čím žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane. Žalobca tak nepreukázal oprávnenosť
odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného
dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie júl 2016 je vecne správne.

80. Záverom správny súd dodáva, že každý jeden subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového
systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade,
že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať
nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal z dôvodu objektívnej
i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120).

81. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190
SSP, zamietol.

82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný
nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 11, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.