Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617205731
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617205731.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a
členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast.: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému:G.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom98556Tomášovce,OstredkyII366/16,ozaplatenie

440,21 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/102/2017-73
zo dňa 13. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa
ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že „žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 440,21 € spolu s úrokom vo výške 103,38 €, úrokom
vo výške 19,50 % ročne zo sumy 378,04 € od 01. 10. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 495,78 € od 01. 10. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného o vydanie ČSOB Kreditnej karty vystavil dňa 30.
08. 2012 Oznámenie o poskytnutí úveru ku ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR,
ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. XXXXXXXXXR (ďalej aj „zmluva“).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB Kreditnú kartu. Predmetom
zmluvy bo záväzok žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky na čerpanie úveru do výšky úverového limitu
v sume 250 €. Žalovaný bol oprávnený čerpať úver počnúc dňom 30. 08. 2012. Zároveň sa zaviazal

uhradiť dlžnú sumu, ktorá predstavuje zostatok čerpania úveru, úroky a všetky príslušné poplatky a ktorá
sa zvyšuje o zostatok neuhradenej dlžnej sumy z predchádzajúceho obdobia ku dňu uzávierky podľa
čl. 3 všeobecných obchodných podmienok (Obchodných podmienok pre vydanie a používanie ČSOB
Kreditnej karty) najneskôr v deň splatnosti (15-ty deň v mesiaci), najmenej vo výške 16,60 €. Keďže
žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 25. 07. 2015 a
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Zároveň si žalobca uplatnil dlžný úrok z omeškania vo výške

8,05 % p. a. z dlžnej čiastky od 26. 07. 2015 (v deň nasledujúci po dni zosplatnenia). Okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené mal žalobca
nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou vo výške 19,50 % p. a.
popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,05 % p. a. a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou,
napríklad kapitalizované úroky, okrem úrokov z omeškania, úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške
8,05 % p. a. Žalobca predložil v rámci prostriedkov procesného útoku súdu prvej inštancie písomné

dôkazné prostriedky, a to Oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č.
XXXXXXXXXRpodpísanéžalovanýmdňa30.08.2012,ObchodnépodmienkypreČSOBKreditnúkartu,poslednú výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30. 04. 2015, Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa
27. 07. 2015 spolu s prehľadom úrokových sadzieb platných od 01. 04. 2017. Na žalovanú sumu vydal
okresný súd dňa 10. 05. 2017 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk,

preto ho okresný súd uznesením zo dňa 03. 08. 2017 zrušil. Zároveň okresný súd vydal v ten istý deň
(03. 08. 2017) uznesenie, ktorým žalovaného vyzval, aby sa v určenej lehote písomne vyjadril k žalobe.
Nakoľko sa súdu vrátila obálka obsahujúca predmetnú výzvu, adresovanú žalovanému, s poznámkou
„adresát neznámy“, okresný súd vykonal oznámenie o podanej žalobe dňa 03. 08. 2017 na úradnej tabuli
a aj na webovej stránke súdu, ktoré bolo zvesené z úradnej tabule dňa 18. 08. 2017.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí
úveru k ČSOB Kreditnej karte reg. č. XXXXXXXXXR, kde bola dojednaná úroková sadzba 18,90 % p.
a. a debetná úroková sadzba 30 % p. a.. Zmluva bola uzavretá 30. 08. 2012, výška úverová rámca bola
stanovená v sume 250 €, RPMN bola uvedená v zmluve vo výške 20,94 %, pokiaľ ide o celkovú čiastku

úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť v zmluve bola uvedená suma 275,31 € pri aktuálnej priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov pre kreditné karty vo výške 23,63 %. V nadväznosti na uvedené súd prvej
inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že keďže posledná výzva na úhradu
dlžnej sumy pred zosplatnením úveru zo dňa 30. 04. 2015, ako aj oznámenie o zosplatnení úveru
zo dňa 27. 07. 2015 neboli žalobcom v lehote stanovenej súdom doplnené dôkazmi preukazujúcimi

ich podanie na poštu, resp. preukazujúcimi ich doručenie žalovanému na adresu žalovaného, mal súd
prvej inštancie za to, že nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Poukázal na ust. § 52 ods. 1,
2, 3, 4, ďalej na ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, na ust.
§ 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2 písm. a) až y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a uviedol, že na zistené skutočnosti aplikoval ustanovenia
spotrebiteľského práva, konkrétne ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu
spotrebiteľskú, ku ktorej uzatvoreniu došlo 30. 08. 2012. Konštatoval, že zároveň sa jedná o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva je uzavretá
medzi žalobcom ako veriteľom podľa § 2 písm. b) a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 2 písm. a)

Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom pre takúto zmluvu sú stanovené jej obsahové náležitosti
v zmysle § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V závere odôvodnenia okresný súd
konštatoval, že pokiaľ si žalobca ako veriteľ chcel uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné, aby splnil podmienku
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na

možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalobca uvedené dôkazy okresnému súdu nepredložil, okresný súd
žalobu zamietol s poukazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a na ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nemal za preukázané, že skutočne došlo k splneniu podmienok podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, t. j. že posledná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá mala predchádzať
jej zosplatneniu bola skutočne zo strany žalobcu doručovaná, resp. doručená žalovanému. Rovnako

okresný súd nemal za preukázané, že Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 27. 07. 2015 bolo
doručované, resp. doručené žalovanému. Mal za to, že uvedené listiny nepreukazujú sami o sebe, bez
preukázania ich doručenia predložením doručeniek skutočnosť, že tieto úkony boli reálne vykonané,
pričom zdôraznil, že v súlade s § 295 CSP bezúspešne vyzval žalobcu na doloženie týchto písomných
dôkazov preukazujúcich doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho a Oznámenia o zosplatnení

úverupodľa§565Občianskehozákonníkažalovanému,resp.podaniezásielkyobsahujúcejvýzvupodľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zásielky obsahujúcej Oznámenie o zosplatnení úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka na poštu za účelom ich doručenia žalovanému, preto žalobu zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva

odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko konajúci súd konštatoval, že žalobca
neurčil platne predčasnú splatnosť poskytnutého úveru, avšak vôbec sa nezaoberal tou skutočnosťou,
že niektoré časti uplatňovaného nároku boli splatné i bez určenia predčasnej splatnosti. V uvedenej
súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že určenie predčasnej splatnosti je jednostranným adresným
úkonom, t. j. vyžaduje sa prejav vôle žalobcu. Ak však mal súd za to, že žalobca nevykonal tento úkon,

mal zobrať na zreteľ, že všetky splátky sa riadia samostatným premlčaním podľa dojednaných termínov
splatnosti, čo však konajúci súd preukázateľne nevykonal, a teda nezaoberal sa tým, či nejaká časť
uplatneného nároku už bola splatná. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní poukázal na čl.
VIII. bod 3 všeobecných obchodných podmienok (Obchodných podmienok pre vydanie a používanieČSOB Kreditnej karty), kde sa uvádza, že pokiaľ je výška minimálnej splátky nižšia ako 15 €, je výška
minimálnej splátky celá dlžná suma. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akej
úvahy dospel súd prvej inštancie k záveru, že žiadna časť žalobou uplatneného nároku nebola v čase

podania žaloby splatná. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na to, že sporové konanie
sa spravuje dispozičným princípom strán sporu a zásadou formálnej pravdy. Podstatou uvedených
princípovjeskutočnosť,žesútostranysporu,ktoréuskutočňujúprednesyanavrhujúvykonaniedôkazov
v konaní, pričom súd tieto dôkazy a prednesy hodnotí samostatne a vo vzájomných súvislostiach. Podľa
názoru žalobcu žalobca spoľahlivo preukázal svoj nárok čo do právneho titulu, ako i do výšky, a to

jednak skutkovými tvrdeniami o výške dlhu, výške čerpaní a úhrad a rovnako tak predloženými listinnými
dôkazmi. Naopak, žalovaný bol v konaní nečinný, nepredložil žiadny relevantný dôkaz a rovnako tak
neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o výške dlhu voči žalobcovi. S prihliadnutím na skutočnosť,
že žalovaný spotrebiteľ bol v konaní nečinný, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie relevantným
spôsobom zdôvodniť nepreukázanie skutkových tvrdení žalobcu s poukazom na konkrétne právne
normy, a najmä konkrétne listinné dôkazy. Uvedené nebolo zo strany súdu prvej inštancie naplnené, keď

tento bez akéhokoľvek dôvodu nevzal do úvahy tvrdenia uvedené žalobcom a žalobou uplatnený nárok
v celom rozsahu zamietol, pričom o danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, a teda bez toho,
aby bol žalobca upovedomený o právnom názore súdu prvej inštancie a mohol zaujať stanovisko ku
skutkovým okolnostiam, napr. ku splatnosti jednotlivých častí dlhu. V nadväznosti na uvedené žalobca
v odvolaní poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP a uviedol, že odôvodnenie odvolaním napadnutého

rozsudku považuje za nepresvedčivé (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), pričom poukázal na judikatúru
súvisiacu s potrebou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V závere odvolania žalobca navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 7Csp/102/2017 zo dňa 13.
04. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k obsahu odvolania písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa

ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).

6. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

9. Z obsahu odvolania je, tak ako je vyššie uvedené, zrejmé, že žalobca v odvolaní okrem iného namietal

nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie, pričom v odvolaní uviedol, že „súd prvej inštancie
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca neurčil platne predčasnú
splatnosť úveru, avšak vôbec sa nezaoberal tým, či niektoré časti žalobou uplatneného nároku boli v
čase podania žaloby splatné i bez vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru“. Zdôraznil, že keď súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca nevykonal úkon zosplatnenia úveru, mal posúdiť, či v čase podania

žaloby nebola niektorá časť nároku na zaplatenie žalovanej sumy už splatná, čo však neurobil.

9.1 Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska uvedenej odvolacej námietky uplatnenej žalobcom v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza, že uvedenú odvolaciu námietku považujeza opodstatnenú, pretože pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca právne relevantným
spôsobom nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie celej žalovanej sumy titulom zosplatnenia
úveru, mal na základe skutkových tvrdení uvedených v žalobe (na doplnenie ktorých mal v zmysle

ust. § 150 ods. 2 CSP možnosť vyzvať žalobcu, pokiaľ ich považoval za neúplné) a dôkazov tieto
tvrdenia preukazujúcich, rozhodnúť o tej časti žalobou uplatneného nároku, ktorá zodpovedá splátkam
úveru splatným ku dňu podania žaloby. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že hoci okresný
súd postupoval správne, keď vychádzajúc zo skutočnosti, že sa jedná o spotrebiteľský spor vyzval v
zmysle ust. § 295 CSP žalobcu, aby preukázal predložením právne relevantných dôkazov (podacích

lístkov, resp. doručeniek), že výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30. 04. 2015, adresovanú žalovanému
pred zosplatnením úveru, ako aj Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 27. 07. 2015 podal na
poštu na prepravu za účelom ich doručenia žalovanému, resp. že predmetná výzva a Oznámenie o
zosplatnení úveru boli doručené žalovanému, pochybil, keď potom čo dospel k záveru, že žalobca
právne relevantným spôsobom nepreukázal, že došlo k zosplatneniu úveru, neskúmal či v čase podania
žaloby nebola niektorá časť žalobou uplatneného nároku na zaplatenie istiny vo výške 440,21 € splatná

bez toho, aby došlo k mimoriadnej splatnosti úveru, pričom neskúmal tiež, či žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie žalobou uplatnených úrokov za poskytnutie úveru a úrokov z omeškania a v akom rozsahu a
žalobu v celom rozsahu ako podanú nedôvodne zamietol. Odvolací súd preto po prejednaní odvolania
žalobcu z hľadiska uvedenej odvolacej námietky uplatnenej žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
f) CSP vyhodnotil odvolanie žalobcu ako podané opodstatnene. V uvedenej súvislosti odvolací súd

uvádza, že so záverom o nedostatočných skutkových zisteniach súdu prvej inštancie úzko súvisí záver
o tom, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že za nesprávne právne posúdenie veci možno považovať
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením

je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny
právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu,
nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009 zo dňa 27. 04. 2010
a sp. zn. 7Cdo/7/2010 zo dňa 27. 07. 2011). Pokiaľ teda súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav veci, nemohol spor ani správne právne posúdiť, čo znamená, že aj uvedená odvolacia námietka,

uplatnená žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je opodstatnená.

10. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca v odvolaní namietal tiež nedostatočné odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), pričom poukázal na to, že „z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel konajúci súd k záveru,

že žiadna časť uplatneného nároku nebola splatná.“ Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu považuje
odvolací súd za opodstatnenú, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku nevysvetlil, prečo žalobu (potom čo dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k
zosplatneniu úveru) zamietol v celom rozsahu a neskúmal, či žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
žalovanej sumy nie je dôvodný v časti zodpovedajúcej splátkam úveru, splatným ku dňu podania žaloby.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak trpí vadou konania, ktorá viedla k porušeniu
ust. § 220 ods. 2 CSP a zároveň k porušeniu ústavou chráneného práva na spravodlivé súdne konanie,
zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach (viď. napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30. 11. 2008 alebo rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31.

01. 2019) zaujal stanovisko, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany
práv a právom chránených záujmov strán sporu nepochybne patrí aj právo na spravodlivý proces a že
za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude doplniť
dokazovanie o zistenie či jednotlivé splátky úveru spadajúce pod žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
žalovanej sumy istiny vymedzenej v petite žaloby boli v čase podania žaloby splatné alebo nie, a teda či
žaloba v ich rozsahu bola podaná dôvodne a tiež o zistenie či a v akej výške vznikol žalobcovi nárok na

žalobou uplatnený úrok z úveru a úrok z omeškania, následne zistený skutkový stav s prihliadnutím na
zásadu „iura novit curia“ správne právne posúdiť a svoje rozhodnutie riadne, v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP odôvodniť; v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP
aj o trovách tohto odvolacieho konania. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania odvolací súd preúplnosť uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania rovnako ako rozhodnutie
vo veci samej nedostatočne odôvodnil a zároveň na rozhodnutie o trovách konania aplikoval nesprávnu
právnu normu - ust. § 257 CSP, pretože skutočnosť, že niektorá zo strán sporu je počas konania nečinná

(pasívna), nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).