Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010479
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010479.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci

obžalovaných: 1/ X. Q., X/ H. Z., stíhaných pre pokračovací zločin poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. h), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona,
spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
2.6.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1) X. Q., K.. XX.XX.XXXX B. I., trvale bytom Č., Z. XXX/X,

2) H. Z., K.. XX.XX.XXXX B. I., trvale bytom Z. XXX, prechodne bytom Č., Ž. XX,

s ú v i n n í, ž e

1) dňa 22.10.2019 v presnejšie nezistenom čase od 02.30 hod. do 04.55 hod. v k.ú. obce Lubina, okres
Nové Mesto nad Váhom, na štátnej ceste II. triedy č. 581, na začiatku a na konci rekonštruovaného
úseku cesty medzi Starou Turou a križovatkou pri Hrušovom, kde sa nachádzala dočasne umiestnená

prenosná svetelná signalizácia, ktorá zabezpečuje striedavé riadenie cestnej premávky, spôsobili
poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia tým spôsobom, že po predchádzajúcej
vzájomnejdohodeodstaviliosobnémotorovévozidlozn.HONDAHR-V,EČV:K.,ktorýmobajanamiesto
činu prišli, obaja obžalovaní vystúpili z vozidla, pristúpili k betónovej skruži umiestnenej na začiatku
rekonštruovaného úseku cesty v smere zo Starej Turej, v ktorej sa nachádzal zdroj napájania prenosnej
svetelnej signalizácie, uložený v plechovej skrini s visiacim zámkom, obž. H. Z. kovovou tyčkou
vypáčil visiaci zámok na plechovej skrini zariadenia, pričom obaja obžalovaní spoločne odpojili napojenú
svetelnú signalizáciu od tam nachádzajúcej sa 1 ks autobatérie zn. VARTA, SILVER ProMotive, šedej

farby, M18, 12V, 180 Ah, 1000A, čím ju znefunkčnili a predmetnú autobatériu následne obaja obžalovaní
spoločne naložili do batožinového priestoru pristaveného motorového vozidla zn. HONDA HR-V, EČV:
K., následne s uvedeným motorovým vozidlom odišli na koniec rekonštruovaného úseku cesty v smere
do Nového Mesta nad Váhom, kde odstavili uvedené motorové vozidlo na odstavnej ploche pri odbočke
zobceLubina,následneobajaobžalovanívystúpilizvozidla,pristúpilikbetónovejskruži,umiestnenejna
začiatkurekonštruovanéhoúsekucestyvsmerezNovéhoMestanadVáhom,vktorejsanachádzalzdroj
napájania prenosnej svetelnej signalizácie, uložený v plechovej skrini s visiacim zámkom a obž. H. Z.

kovovou tyčkou vypáčil visiaci zámok na plechovej skrini zariadenia, po čom obaja obžalovaní spoločne
odpojili napojenú svetelnú signalizáciu od tam nachádzajúcej sa 1 ks autobatérie zn. VARTA, SILVER
ProMotive, šedej farby, M18, 12V, 180 Ah, 1000A, čím ju taktiež znefunkčnili a predmetnú autobatériu
následneobajaobžalovaníspoločnenaložilidobatožinovéhopriestorupristavenéhomotorovéhovozidla
zn. HONDA HRV, EČV: K., následne s uvedeným motorovým vozidlom odišli preč aj s odcudzenými
autobatériami, čím spôsobili poruchu prevádzky prenosnej svetelnej signalizácie až do asi 05.30 hod.
dňa 22.10.2019, kedy bola porucha odstránená namontovaním náhradných autobatérií do uvedeného

zariadenia, čím spôsobili poškodenej spoločnosti Skanska SK, a.s., so sídlom Bratislava, Krajná 29,
IČO: 31 611 788, škodu odcudzením vo výške 400 €,2) dňa 23.10.2019 v presnejšie nezistenom čase od 04.15 hod. do 05.03 hod. v k.ú. obce Lubina,
okres Nové Mesto nad Váhom, na štátnej ceste II. triedy č. 581, na rekonštruovanom úseku cesty

medzi Starou Turou a križovatkou pri Hrušovom, kde sa nachádzala dočasne umiestnená prenosná
svetelná 1 signalizácia, ktorá zabezpečuje striedavé riadenie cestnej premávky, spôsobili poruchu
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia tým spôsobom, že po predchádzajúcej vzájomnej
dohode na odstavnej ploche pri odbočke z obce Lubina odstavili osobné motorové vozidlo zn.
HONDA HR-V, EČV: K., ktorým obaja obžalovaní na miesto prišli, obaja obžalovaní vystúpili z vozidla,

pristúpili k betónovej skruži umiestnenej na začiatku rekonštruovaného úseku cesty v smere z Nového
Mesta nad Váhom, v ktorej sa nachádzal zdroj napájania prenosnej svetelnej signalizácie, uložený v
plechovej skrini s visiacim zámkom, kde obž. H. Z. kovovou tyčkou vypáčil visiaci zámok na plechovej
skrini zariadenia, pričom obaja obžalovaní spoločne odpojili napojenú svetelnú signalizáciu od tam
nachádzajúcej sa 1 ks autobatérie zn. MAFF Premium Battery, Heavy duty, čiernej farby, 190 Ah,
12V, 1200A, čím ju znefunkčnili a predmetnú autobatériu následne obaja obžalovaní spoločne naložili

do batožinového priestoru pristaveného motorového vozidla zn. HONDA HR-V, EČV: K., následne
s uvedeným motorovým vozidlom odišli preč aj s odcudzenou autobatériou, čím spôsobili poruchu
prevádzky prenosnej svetelnej signalizácie až do presnejšie nezisteného času v ranných hodinách
dňa 23.10.2019, kedy bola porucha odstránená namontovaním náhradnej autobatérie do uvedeného
zariadenia, čím spôsobili poškodenej spoločnosti Skanska SK, a.s., so sídlom Bratislava, Krajná 29,

IČO: 31 611 788, škodu odcudzením vo výške 100 €,

t e d a

obaja obžalovaní v bodoch 1,2:

- spoločným konaním úmyselne ohrozili prevádzku podobného všeobecne prospešného zariadenia, a
činom spôsobili poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia,
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, a čin
spáchali vlámaním,

č í m s p á c h a l i

obaja obžalovaní v bodoch 1,2:

pokračovací zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa
§ 286 ods. 1 písm. h), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný X. Q.

Podľa § 286 ods. 2 Trestného zákona, 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne uchádzať sa o zamestnanie.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom

programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Obžalovaný H. Z.

Podľa § 286 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2

Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona s použitím §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 23.12.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 625/19/3304-12 zo dňa 18.12.2019 na obžalovaných X. Q. U. H. Z., stíhaných pre
pokračovací zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa
§286ods.1písm.h),ods.2písm.a)Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinomkrádežepodľa

§ 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vo veci nariadil viacero pojednávaní, ktoré sa neuskutočnili pre neprítomnosť obžalovaného Q.. Na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.6.2020 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom za prítomnosti

oboch obžalovaných (obžalovaný Q. bol predvedený) po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa §
257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne preto
súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovaným kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaní

odpovedali :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

odpoveď všetkých obžalovaných : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď všetkých obžalovaných: áno.

Nakoľko obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti ich priznania viny, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa

§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o
treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal za vinných z pokračovacieho zločinu
poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm.
h),ods.2písm.a)Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinomkrádežepodľa§212ods.1písm.

a), b) Trestného zákona, spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože
obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2020 vykonal dokazovanie iba oboznámením
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku a to tak ako je uvedené v zápisnici

z hlavného pojednávania a vyhlásil rozsudok.V prvom rade súd konštatuje, že ihneď po vyhlásení rozsudku sa obžalovaný X. Q. vzdal práva podať
odvolanie a to aj za oprávnené osoby a rovnako prokurátor sa vo vzťahu k obžalovanému Q. vzdal

práva podať odvolanie. Preto vo vzťahu k obžalovanému Q. je vec právoplatne rozhodnutá a preto
neobsahuje rozsudok bližšie odôvodnenie vo vzťahu k obžalovanému Q.. Obžalovaný Z. si ponechal
lehotu na podanie odvolania, rovnako prokurátor vo vzťahu k nemu.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného H. Z. vyplýva, že bol tri krát v minulosti odsúdený za

spáchanie trestného činu a to dva krát za majetkovú trestnú činnosť, kde pri jednom odsúdení je
osvedčený a jeden krát za nebezpečné vyhrážanie a to aj na hlavnom pojednávaní oboznámeným
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/58/2019 zo dňa 18.9.2019,
právoplatného dňa 19.9.2019 na podmienečný 10-mesačný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou
24 mesiacov do 19.9.2021, okrem toho mu bola uložená aj povinnosť zamestnať sa alebo sa uchádzať
o zamestnanie, psychoterapia a ochranné liečenie protitoxikomanické ústavné.

Z úradnej činnosti má súd vedomosť o tom, že obžalovaný H. Z. má na tunajšom súde pod sp. zn.
1T/23/2020 ďalšiu trestnú vec pre majetkovú trestnú činnosť krádeže spáchanú v spolupáchateľstve ku
ktorej sa priznáva.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný Z. spáchal 4
priestupky na úseku dopravy. Opakovane bol postihnutý za priestupok, že viedol motorové vozidlo a
nemal ešte vodičský preukaz, čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní.

Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný Z. mal viacero zamestnaneckých pomerov,

viac menej s určitými prestávkami pracoval, pracoval aj na dohody o vykonaní práce. Od 1.1.2020
zamestnaný nie je.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej

trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí

trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z

ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravypáchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému H. Z. ako druh trestu trest odňatia
slobody a to pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaných zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak súdu,

keďže obžalovaný svojim vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b)
Trestnéhoporiadkuvpodstateodbremenilisúdoddokazovaniaichviny,ktorouskutočnosťounapomáhal
súdu pri objasňovaní trestnej činnosti a prispel k hospodárnosti konania, pričom priznával sa od začiatku
prípravného konania. Osobitne súd pri priznávaní tejto poľahčujúcej okolnosti aj napriek tomu, že ukladal
trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby postupom per analogiam ako by tomu bolo v konaní

o dohode o vine a treste, prihliadol aj na prokurátorom vyzdvihovanú spoluprácu obžalovaného a
jeho napomáhanie nielen v tejto ale aj v iných trestných veciach (najmä drogových) a preto súd mal
za to, že obžalovanému možno túto poľahčujúcu okolnosť priznať a jej priznanie je aj spravodlivé.
Koniec koncov aj sám prokurátor navrhol priznať obom obžalovaným túto poľahčujúcu okolnosť aj
vtedy, keď obžalovanému Q. sám navrhol uloženie trestu pod zákonnú dolnú hranicu trestnej sadzby. U

obžalovaného Z. zistil súd dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. m), a h) Trestného zákona,
že už bol za trestný čin odsúdený a spáchal viac trestných činov. Za takto určených poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností bol potom ich pomer vyrovnaný 2:2 a nedošlo k zmene trestnej sadzby.
Súd sa pri konečných úvahách o ukladaní trestu a jeho výmere riadil základnými zásadami pre ukladanie
trestu a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, postoj k
spáchanej trestnej činnosti, spoluprácu a dospel k záveru, že u obžalovaného Z. je nielen zákonným ale
aj spravodlivým a v súlade so zásadou individualizácie trestu trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. V
prvom rade súd uvádza, že trest ukladal v zmysle prísnejšieho trestného činu, zločinu poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. h), ods. 2 písm. a)

Trestného zákona, kde v odseku 2 je rozpätie trestnej sadzby 4 až 8 rokov. Tiež je nevyhnutné uviesť,
že na rozdiel od spoluobžalovaného Q., na ktorého sa hľadelo ako by nebol odsúdený, obžalovaný Z. sa
spáchania skutku dopustil iba mesiac po právoplatnom odsúdení za prečin nebezpečného vyhrážania.
Dopustil sa ho teda v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, toto podmienečné odsúdenie zjavne
na neho nemalo dostatočný vplyv, aby vykonal nápravu svojho života, pričom k náprave mu nepomohlo

ani to, že bol v danej veci určitú dobu aj väzobne stíhaný. Súd mu tak musel ukladať pri rešpektovaní
§ 49 ods. 2 Trestného zákona trest nepodmienečný, pričom vzhľadom k tomu, že spáchal zločin,
neprichádzalo do úvahy ani uloženie žiadneho alternatívneho trestu. Na druhej strane vzhľadom na to,
že obžalovaný Z. sa priznal k trestnej činnosti, oľutoval ju, urobil vyhlásenie na hlavnom pojednávaní,
že je vinný, spolupracuje nielen v tomto konaní ale aj v inom konaní, kde napomáha objasňovaniu inej

trestnej činnosti ako aj na to, že má pracovné návyky, súd mal za to, že trestná sadzba 4 roky by bola pre
neho neprimerane prísna, preto za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam
mu uložil úhrnný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 roky. Súd pritom
záverom dodáva, že trestná činnosť oboch obžalovaných bola spáchaná v spolupáchateľstve, preto
by ani nebolo spravodlivé, aby jeden obžalovaný mal znížený trest na 3 roky a druhý by mal 4 roky.

Je pravdou, že trestná minulosť obžalovaného Z. je závažnejšia ako Q., ale táto trestná minulosť je u
neho zohľadnená ukladaním nepodmienečného trestu, ktorý je bez pochybností vždy trestom prísnejším
oproti trestu, ktorého výkon súd podmienečne odloží. Záverom súd dodáva, že obžalovaní sa dopustili
závažného konania, keď spôsobili poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, prenosnejsvetelnej signalizácie, kedy mohlo dôjsť k závažným následkom nielen na majetku ale aj na živote a
zdraví obyvateľov preto tresty odňatia slobody vo výmere 3 roky sú plne zodpovedajúce spáchaným
trestným činom pri prihliadnutí aj k ostatným vyššie popísaným skutočnostiam.

Pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokov vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin, súd ho za použitia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest podľa názoru súdu napĺňa účel trestu, plní funkciu ochrany spoločnosti a plní funkciu
tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Rozsudok neobsahuje výrok o škode, nakoľko hoci si poškodený pôvodne v prípravnom konaní uplatnil
nárok na náhradu škody, po vrátení batérii, tento nárok zobral späť a náhradu škody nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.