Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/599/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120272658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Leštáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120272658.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. D. W., W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, W.
W. V. XX, XXX XX O., V. G.: U. S., X.. U. D., W..Y..R.., S. XX, XXX XX O., proti povinnému: Q. O., K..
XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX W. I., V. G. K. G. V. X.. H. G., U.I., G. XX, XXX XX O., o vymoženie
peňažného nároku - istina vo výške 1800,- Eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom X..
H.. U. Q., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod spisovou zn. XXXEX XXX/

XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní
vo výške 123,08 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.3.2020 domáhal od
povinnéhovymoženiapeňažnéhoplneniavovýške1800,-Eurspríslušenstvom,nazákladeexekučného
titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, zriadený
záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria Arbiter, z.z.p.o. sp. zn. RK-PC-791/15-EK zo dňa 05.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 6.5.2016 a vykonateľnosť dňa 10.5.2016.

2. Súd na základe Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.04.2020 Poverenie súdnemu exekútorovi
JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov.

3. Súdny exekútor následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa. 2.7.2020 a dňa 14.7.2020
bolo doručené povinnému.

4. Povinný podal Návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa
16.7.2020. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote podáva v zmysle ust.
§ 61k ods. 2 a ust. § 61 ods. l písm. d) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie, ktorý návrh
odôvodňujeme nasledovne:
A/ Nespôsobilosť exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, sp. zn. RK-PC-791/15- EK zo dňa

5.1.2016. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane
zmieru v ňom schváleného, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti (a to tak formálnej, ako
aj materiálnej). Exekučný súd je povinný v štádiu pred vydaním poverenia skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, a to zn. je povinný skúmať jeho súlad zo zákonom. Potvrdenie o
vykonateľnosti rozhodnutia nie je pre exekučný súd záväzné.
Ďalej mal skúmať či bol exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný orgánom oprávneným na jeho

na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný.Jedná sa o osobitný prieskumný inštitút súdu- prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorého
výsledkom môže byť ( a za splnenia zákonných podmienok by malo byť) odmietnutie exekučnej
právnej ochrany nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom za splnenia podmienok. Výsledkom by

nepochybne dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nie je
spôsobilým exekučným titulom.
Predmetná rozhodcovská zmluva zo dňa 15.1. 2014 bola uzavretá formou vyplneného predtlačeného
formulára, do ktorej údaje o povinnom vpisoval oprávnený. Je nepochybné, že táto rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko sa jedná o formulár, ktorý bol oprávneným dopredu

pripravený, povinnému bol iba predložený na podpis a to bez akejkoľvek možnosti povinného obsah
predloženej zmluvy nejakým spôsobom meniť a upravovať. Vznik rozhodcovskej zmluvy si vyžaduje
individuálnerozhodnutiepovinnéhoajehoslobodnúvoľbuotom,žesivymieňujerozhodcovskékonanie,
a to preukázateľne. Z hľadiska samotného obsahu rozhodcovskej zmluvy bol povinný postavený do
role, že mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ak ho vyvolá
oprávnený ako prvý. Oprávnený jednostranne určil ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená

geograficky vzdialená od bydliska povinného ako spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie, t.j. voľba
oprávneným, nie je z hľadiska ochrany spotrebiteľa prijateľná - jedná sa o nekalú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti povinného po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu, kedy bol povinný pod vplyvom finančnej núdze, v dôsledku čoho pri
uzatváraní tejto zmluvy opomenul zachovať náležitú obozretnosť. Možno iba ťažko predpokladať, že

povinný si bol vedomý resp. vôbec porozumel všetkým dôsledkom, ktoré mu v zmysle rozhodcovskej
zmluvy vyplývajú, a to o to viac, že uvedená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v rovnaký deň,
ako oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere. Domnieval sa, že pokiaľ chcel
úver získať, bol povinný podpísať všetky oprávneným predložené listiny. Táto rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa prieči dobrým mravom, pričom aj výkon práv a povinností

z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného.
Rozhodcovská zmluva je tak vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti absolútne neplatná
( keďže sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku), a tak je zrejmé, že na základe neplatnej zmluvy
nemôže byť daná ani právomoc rozhodcovského súdu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok mal exekučný súd vyhodnotiť ako neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.
Povinný je toho názoru, že vyššie uvedené vady rozhodcovského rozsudku predstavuje hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe, nemalo byť vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené zásadné skutočnosti povinný navrhuje, aby exekučný súd predmetné

exekučné konanie v súlade s ust. § 61k ods. l písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
B/ Exekučný titul je (formálne) nevykonateľný
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný 5.1.2016 doručuje účastníkom do vlastných rúk. Vyššie
špecifikovanýrozhodcovskýrozsudoknebolpovinnémuzostranyStálehorozhodcovskéhosúduVictoria
Arbiter do dnešného dňa doručený. Poukazujeme na to že v znení účinnom v rozhodnom čase

až doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Zohľadňujúc vyššie uvedené zásadné skutočnosti je zrejmé, že
predmetný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danom konaní nenadobudol právoplatnosť a
ani vykonateľnosť.
Povinný tiež žiada, aby mu bol priznaný voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania

v plnom rozsahu.

5. Súdny exekútor predložil súdu dňa: 1.8.2020 Vyjadrenie oprávneného k Návrhu na zastavenie
exekúcie, ktoré urobil prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe (plnomocenstva).
Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. V rámci exekučného konania

možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali
predjehovznikom.Okolnosti,ktorénastalipredvznikomexekučnéhotitulumalpovinnýmožnosťuplatniť
v základnom konaní. Povinný sa v základnom konaní vyjadril a rozhodcovský súd sa jeho vyjadrením
týkajúcim sa rozhodcovskej zmluvy zaoberal. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti,
ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší

opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti,
ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani
možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu„námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k
Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie
z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia

upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a
podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané
skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje
uplatniť len v konaní vo veci samej, t.j. základnom konaní a spôsobom na to určeným. Ich relevancia

sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom pre exekúciu. Exekučný súd už
nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného
titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za
priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať
tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom
titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V

exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v
exekučnom titule.
(1) Tvrdenia povinného týkajúce sa platnosti rozhodcovskej zmluvy sú nedôvodné.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Za individuálne dojednané sa podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka považuje také ustanovenie, ktoré spotrebiteľ
- mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu,
- mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie
hlavnej zmluvy (t.j. zmluvy, ktorá predstavuje založenie hlavného zmluvného vzťahu),

- mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho,
aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva
z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným
právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej

zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to bez vplyvu na uzavretie resp.
existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť
vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Na to,

aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť
ovplyvniťzneniekaždéhojejustanoveniaalepostačíakmôžerozhodcovskúzmluvuodmietnuťakocelok
a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Rozhodcovská zmluva s povinným
preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia.
V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v

rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery povinný vedel
a vedieť mohli o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti ale
nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame
rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť.

Podľa ustanovenia čl. 2 rozhodcovskej zmluvy : „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom
a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“
Napriek tomu, že zákon č. 244/2002 Z .z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia

rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy, veriteľ nad rámec zákona povinného poučil a to v rozsahu dostačujúcom aj podľa zákona č.
335/2014 Z. z., a to nasledovne:
8. Dlžník zároveň vyhlasuje, že bol Veriteľom riadne informovaný o následkoch podpisu rozhodcovskej
zmluvy a rozumie nasledujúcemu poučeniu:

a.) PriebehkonaniapredrozhodcovskýmsúdomVrozhodcovskomkonanísapostupujepodľazákonač.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Rozhodcoviasúpovinníaplikovaťpoužiteľnénormynaochranu
spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie sa začína písomnou žalobou, ktorá sa podáva na adresu sídlarozhodcovského súdu. Písomná forma žaloby je zachovaná aj vtedy, pokiaľ je zaslaná v elektronickej
forme umožňujúcej nepochybnú identifikáciu odosielateľa.
Miestom rozhodcovského konania je sídlo rozhodcovského súdu. Spotrebiteľovi musí byť daná možnosť

vyjadriť sa ku všetkým navrhovaným dôkazom. Rozhodcovské konanie sa spravidla vedie v písomnej
forme. V prípadoch, kedy povaha dôkazov, ktoré je potrebné vykonať, alebo ak nie je možné
inak preklenúť rozpory medzi stranami alebo iná dôležitá okolnosť odôvodňujú potrebu priameho
ústneho konania, rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie. Spotrebiteľ môže požiadať o ústne
pojednávanie.Rozhodcajepovinnýposkytnúťúčastníkomrovnaképodmienkypripresadzovaníahájení

ich práv. Lehota na zaujatie stanoviska k podanej žalobe (k žalobnej odpovedi) nemôže byť kratšia ako
15 dní. Rozhodca sa pri rozhodovaní riadi právom rozhodným pre spor. Spotrebiteľa môže v konaní
zastupovať advokát alebo akákoľvek tretia osoba. Písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa
účastníkom zasielajú na poštovú adresu, ktorá je uvedená v tejto rozhodcovskej zmluve alebo ktorá bola
rozhodcovi po začatí konania preukázateľne oznámená. Písomnosti môžu byť zasielané aj na iné známe
adresy, na ktorých sa účastník zdržuje alebo na ktorých si preberá poštu. b.) Spotrebiteľ má právo

podať voči rozhodcovi námietky z dôvodu zaujatosti, ako aj sťažnosť predsedovi rozhodcovského súdu
c.)Rozhodnutie rozhodcovského súdu
Rozhodcovské konanie končí právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku alebo doručením uznesenia
v prípadoch, v ktorých sa rozhodcovský rozsudok nevydáva. Rozhodcovský rozsudok nadobudne
právoplatnosť jeho doručením obom zmluvným stranám. Ak účastník rozhodcovského konania

dobrovoľne nesplní to, k čomu ho zaväzuje právoplatné rozhodcovské rozhodnutie, druhý účastník môže
podať návrh na začatie exekúcie.
d).Trovy konania pred rozhodcovským súdom Trovy rozhodcovského konania predstavujú
predovšetkým poplatok za rozhodcovské konanie, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, trovy
dôkazov vrátane súdneho poplatku za dožiadanie súdu alebo iného orgánu podľa zákona a paušálne

náhrady nákladov rozhodcu za takéto dožiadanie, odmena tlmočníka a trovy právneho zastúpenia
spočívajúce v odmene za právne zastúpenie. K trovám rozhodcovského konania sa pripočítava DPH v
zákonom stanovenej výške v prípadoch, v ktorých tak ustanoví právny predpis. Určenie výšky odmeny
za zastupovanie účastníka advokátom, ako aj určenie výšky náhrady hotových výdavkov a náhrady za
stratu času sa riadi vyhláškou Ministerstva Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb., v znení neskorších

predpisov.
e.) Opravné prostriedky proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu
Súd na návrh ktorejkoľvek zo strán zruší vydaný rozhodcovský rozsudok, ak sú splnené dôvody podľa
§ 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku
súdom musí byť podaný do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku tej zo strán, ktorá sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku domáha, pokiaľ nie je stanovené inak.
Povinný mal teda dostatočné poučenie o tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená a aké
dôsledky z tohto úkonu vyplývajú. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný
právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený.
Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných

listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné
právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
Na platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom nie je nevyhnutné, aby rozhodcovskú
zmluvu vyhotovil a predložil veriteľovi spotrebiteľ, t.j. aby podnet na jej uzavretie vyšiel primárne od

spotrebiteľa. Na to, aby bola rozhodcovská zmluva platne uzavretá a individuálne dojednaná postačuje,
ak má spotrebiteľ právo jej uzavretie veriteľovi od počiatku odmietnuť bez následku neposkytnutia úveru,
čo v tomto prípade splnené bolo. Spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel, resp. mohol po
poskytnutí peňažných prostriedkov jednostranne túto zmluvu zrušiť a to odstúpením od zmluvy.
Povinný žiadnym spôsobom (či už po stránke skutkovej alebo právnej) neodôvodňuje, v čom je

obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi resp. či prípadná nerovnováha
zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa.Skutočnosť,žerozhodcovskékonaniežalobudodávateľavočispotrebiteľovi.V
rozhodcovskom konaní má spotrebiteľ rovnako právo sa vyjadriť k žalobe, predkladať dôkazy, navrhnúť
ústne prejednanie sporu, podať opravný prostriedok ako je tomu aj v súdnom konaní. Avšak pokiaľ

spotrebiteľ porušuje svoje zmluvné povinnosti a veriteľ svoj nárok voči nemu uplatní žalobou, aj
všeobecnýsúdrozhodnevneprospechspotrebiteľaaveriteľovipriznájehooprávnenýnárok.Spotrebiteľ
má rovnaké právo obhajovať svoje práva, či už tak činí v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred
všeobecným súdom. Rozhodcovský súd, tak ako aj súd všeobecný, má povinnosť prihliadať na tvrdeniaspotrebiteľa, ním predložené dôkazy a ex offo prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ
však môže zostať nečinný rovnako v rozhodcovskom konaní ako aj v konaní súdnom.
Aj spotrebiteľ ako „slabšia zmluvná strana“ si musí byť, vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy

a na poučenia v nej obsiahnuté, vedomý dôsledkov vlastného prejavu vôle. Poučenie o tom, že
spotrebiteľ nemusí uzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na poskytnutie úveru a o tom, že veriteľ je
oprávnený riešiť spory zo zmluvy o úvere aj v rozhodcovskom konaní je významovo jednoznačné, určité
a zrozumiteľné pre každého (nielen priemerného) spotrebiteľa.
Priemerný spotrebiteľ, ktorým povinný nesporne je, má povinnosť pri konaní s primeranou mierou

obozretnosti a zodpovednosti, prečítať si všetky dokumenty. Nedostatok zodpovednosti, resp.
ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností (vo sfére neoboznámenia sa s
obsahom zmluvných dokumentov) nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť
plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu
postaveniu konať obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo vzťahu
k obsahu svojho záväzku, aby tak predišiel ujme na svojich právach.

Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj
podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený.
Aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, ktoré sú určené predpokladom, že aj spotrebiteľ bude s ohľadom
na jemu dostupné informácie (ktoré má objektívne k dispozícii) zvažovať svoje úkony
a konať obozretne. Má právo začať dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné

povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je to právo veriteľa, ktoré pripúšťa aj zákon č. 335/2014 ako norma prijatá na ochranu
spotrebiteľa ako aj Civilný sporový poriadok pripúšťa . Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania
jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) sa chápe ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre

informovaná, vnímavá a obozretná.
Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a
záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva. Práve komunitárna definícia a chápanie
spotrebiteľa v uvedenom zmysle zabraňujú tomu, aby sa ochrana spotrebiteľa nezneužívala.
Poučenie v rozhodcovskej zmluve umožňujú každému priemernému spotrebiteľovi, aby si sám urobil

dostatočný úsudok o povahe, význame a dôsledkoch uzatváranej zmluvy.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že povinný v článku 1 rozhodcovskej zmluvy deklaroval svoju vôľu, že
súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy s uvedeným obsahom. Tým, že povinný ako prvý podpísal
návrh rozhodcovskej zmluvy, deklaroval oprávnenému určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase
s prípadným riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Teda, na strane oprávneného vytvoril povinný

svojím konaním dojem a predstavu, že do zmluvného vzťahu chce vstúpiť (bod 1 rozhodcovskej zmluvy).
Ak teraz tvrdí opak, potom jeho konanie pri uzavretí zmluvy mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované
len ako vyvolanie omylu u oprávneného (veriteľa) o tom, že povinný do zmluvného vzťahu chce vstúpiť.
Za týchto okolností sa ale potom povinný nemôže dovolávať neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani
ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej vzniku (viď § 49a v spojení s ust. § 40a

Občianskeho zákonníka) a ani spochybňovať vlastné konanie.

(2) Oprávnený zdôrazňuje, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou
súčasťouúverovýchproduktov,vopačnomprípadebyzaneprijateľnépodmienkymohlobyťpovažované
každé dojednanie, ktoré vopred pripravil dodávateľ. Poukazujeme aj na to, že zákon č. 335/2014 Z. z, o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná
s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie
dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti povinný vôbec nezdôvodnil.
Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý
potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana

spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných,
dobrovoľne vykonaných úkonov.
V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 05.05.2014. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500046101, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom

úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov
vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o
revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ
ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj priuzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda
individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre
dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal povinný možnosť túto

odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Z vyššie uvedených dôvodov
súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul
za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a
teda za platný právny úkon.. Na potvrdenie uvedeného vychádzajúc z toho, že každá nová úprava

zvyšuje ochranu spotrebiteľa možno uzavrieť, že uvedené závery (individuálnosť dojednania osobitnou
formulárovouzmluvoukspotrebiteľskejzmluve)platia,nakoľkoivnovejprávnejúpravespotrebiteľského
rozhodcovskéhoprávav§3ods.2zákonač.335/2014Z.z.,zákonodarcastanovilmožnosťformulárovej
zmluvy s tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne
oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským
rozhodcovským konaním.

Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je
zrejmé,žeideomedzizmluvnýmistranamidohodnutýspôsobriešeniamožnýchsporovvyplývajúcichzo
Zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere
bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej

zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná
jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie
zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej
podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej
podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh

na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom
úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov pritom spočíva na žalobcovi.
Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase
„zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére

jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na
druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní
aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo
povinnémuumožnenévprimeranedlhejlehotepouzatvorenírozhodcovskejzmluvyzvážiťjejdôsledkya

tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis
predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci
bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej
obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere,
anavyšebolomožnéodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiťvprimeranejlehote,uvedenúrozhodcovskú

zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená
rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovskéhosúduvydaťexekučnýtitulzaindividuálnedojednanú,pretonaňuniejemožnéaplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej

zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť.
Z dokazovania v súdnom konaní nevyplynulo, že by žalobca bol nejakým spôsobom na podpísanie
rozhodcovskej zmluvy navedený, prinútený, že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím
rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami
o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných

strán.
(4) Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu
byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva
neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,
nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď.

Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k
riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby.(5) Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje
argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi a napokon aj žalobou na zrušenie
rozhodcovského rozsudku). Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu

dostupnosti súdu. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t.j. spotrebiteľ má
objektívnumožnosťsadonehodostať.Opätovnepoukazujemenaúčelovosťtvrdeniapovinného,ktorým
namieta dosažiteľnosť miesta rozhodcovského konania, pretože povinný nevyužil ani možnosť vyjadriť
sa písomne, t.j. v mieste svojho bydliska a uplatniť tak svoje procesné práva. Oprávnený poukazuje aj
na zákon č. 335/2014 Z. z., v súlade s ktorým prebehlo rozhodcovské konanie. Podľa § 31 uvedeného

zákona (1) Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu.
(2) Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd môže
uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie svedkov, znalcov
alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín.“
Aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prijatý ako norma na ochranu spotrebiteľa stanovuje,
že rozhodcovské konanie sa vykoná v sídle rozhodcovského súdu. Zákon neurčuje žiadnu podmienku

týkajúcu sa dostupnosti miesta rozhodcovského konania, resp., že by rozhodcovské konanie mimo
miestabydliskaspotrebiteľamalobyťneprípustné.Záverpovinnéhooneplatnostirozhodcovskejdoložky
z dôvodu neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania je tak v rozpore so zákonom.
(6) Tvrdenie povinného, kedy posudzuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že bola
uzavretá na začiatku zmluvného vzťahu, v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, a ten ešte pred vznikom

sporu stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, nemá oporu v právnom poriadku.
Moment, kedy dôjde k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy na začiatku zmluvného vzťahu a nie až po vzniku
spornýchnárokov,pritomnemávplyvnaplatnosťrozhodcovskejzmluvy.Právemožnosťjednostranného
odstúpenia od predmetnej rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje
rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Možnosť využiť právo zahŕňa aj jeho nevykonanie, teda

akceptovanie stavu ktorý buď trvá alebo nastane v náväznosti na nevykonanie práva.
Ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia
rozhodcovskej zmluvy znie: „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“ V žiadnom zákone, vyhláške ani v inom

právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej
zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov a to ani v prípade
spotrebiteľských zmlúv.
Oprávnený poukazuje na to, že ani v súčasne platnom zákone č. 335/2014 Z .z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa nevyžaduje uzavretie

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po vzniku sporných nárokov. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného
zákona „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd
zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán“. Súd nie je orgánom tvorby
práva, nie je nám preto známe, podľa ktorej právnej normy by malo platiť, že uzavretie rozhodcovskej
zmluvy až po vzniku sporných nárokov.
II.
Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie

exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhujeme preto, aby exekučný súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Navrhujeme, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100
% a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 123,08 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.800,- EUR vo výške 48,80 EUR vrátane DPH /40,67

EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 EUR vrátane DPH /10,62 EUR
+ 20% DPH/).

6. Súdny exekútor sa k Návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný

účinok, rozhoduje súd prednostne.“

12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

13.Podľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku:„Akjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciuzastavía
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe

mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Victoria Arbiter, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. sp. zn. RK-PC-791/15-EK zo dňa 05.01.2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2016 a vykonateľnosť dňa 10.5.2016. Povinný nijako neosvedčil,
že tento exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie
neuhradenej sumy.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

17. Podpísane Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1500038892 v ten istý deň 15.1.2014 ako
podpísane Rozhodcovskej zmluvy č. 1500038892 nevylučuje jej platnosť. Podpísanie hlavnej zmluvy

sa nepodmieňuje uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva má samostatný charakter
vo vzťahu k hlavne zmluve. Ak je hlavná zmluva neplatná, nebude neplatná aj rozhodcovská zmluva.
Taktiež ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, neznamená to, že došlo k odstúpeniu od rozhodcovskej
zmluvy. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bezuvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení
od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje
za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v

posledný deň lehoty. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom
a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

18. V bode 5. Rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský
arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských
súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 002 zo dňa 19.03.2015 a Stály

rozhodcovskýsúdVictoriaarbitersosídlomVojtechaTvrdého793/21,01001Žilina,zapísanývzozname
stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 004 zo
dňa 21.04.2015, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Oprávnený tak ako veriteľ nevylúčil možnosť
výberu súdu zo strany povinnej ako dlžníka a tiež nevylúčil prejednanie veci pred všeobecným súdom.

19. V bode 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: „Dôsledkom uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej

len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“

20. V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu

od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.1.2014. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide
o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o
revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi individuálne. Aj keď
bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na liste, ktorý

bolo možné samostatne podpísať, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto
odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá rozhodcovská
zmluva nebráni dlžníkovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje
alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje dlžníkovi právo podať žalobu
nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43CoE/372/2013 zo dňa 21.11. 2013)

21. Podľa názoru súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom
rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky
podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie

rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy
o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú
rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s
uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu

dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do štrnástich
kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej
zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy
zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola
povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva, ktorú bolo možné samostatne podpísať, v

rozsahu 7. bodu obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie
a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou
uzatvoreniazmluvyorevolvingovomúvere,anavyšebolomožnéodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiť
v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú.Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná
zmluvná podmienka. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.
2017)

22. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by
bola súčasťou úverovej zmluvy. Je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím
dostatočne veľkého druhu a formy písma. Rozhodcovská zmluva nesplýva s ostatnými zmluvnými
dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú povinný mohol a nemusel

potvrdiť svojím podpisom; mal teda reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola
predložená. Súd je toho názoru, že povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať si ju; jeho podpis
resp. uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebol podmienkou poskytnutia úveru. Navyše, povinný mal právo
v lehote štrnásť dní od zmluvy odstúpiť, na čo bol v zmluve osobitne upozornený. Ani túto možnosť však
nevyužil.Jetedazrejmé,ževtomtoprípadeboladanámožnosťpovinnémuslobodnesarozhodnúť,čisa
podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote po uzavretí úverovej zmluvy jednostranne

rozhodcovskú zmluvu vypovedá. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré
by sami osebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Aj v prípade, že by si povinný pri jej podpísaní neuvedomoval dôsledky, ktoré budú
zmluvou vyvolané, mal možnosť bez psychologického efektu ekonomickej núdze, prípadného nátlaku
či navádzania odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, bez toho, aby tým

zároveň stratil benefity z revolvingovej zmluvy. (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/919/2015)

23. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú a platnú. Keďže právomoc

rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, nie je oprávneným
predložený exekučný titul nulitným právnym aktom a takto priznaný nárok si môže oprávnený vymáhať
v exekučnom konaní.

24. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným

titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a
preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne
preskúmavať.

25. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či
došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)

26. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti
exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú
v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd

však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je
viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do
exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom
konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská

Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)

27. Povinný disponoval možnosťou podať žalobu na súd ako prvý. Mal možnosť výberu podania žaloby
na dva rozhodcovské súdy alebo na všeobecný súd, na základe Rozhodcovskej zmluvy. Povinný ďalej
malmožnosťodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiť.Povinnýbymalpreukázaťvšetkyznámedôkazyna

podporu svojich tvrdení už v základnom konaní. Po vydaní rozhodcovského rozsudku sa povinný mohol
brániťžalobounazrušenierozhodcovskéhorozsudkunapríslušnomsúde.Povinnýtakdisponovalcelým
radom prostriedkov obrany, ktoré nevyužil.28.Podľa§199dods.1Exekučnéhoporiadku:„Oprávnenýmávočipovinnémunároknanáhraduúčelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za

každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“

30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky: „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí

poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“

31. Oprávnený žiada, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 123,08 EUR vrátane DPH (2 úkony -

prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.800,- EUR vo výške 48,80 EUR
vrátane DPH /40,67 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 EUR vrátane
DPH /10,62 EUR + 20% DPH/).

32. Právny zástupca oprávneného spolu s vyjadrením oprávneného k Návrhu na zastavenie exekúcie

predložil súdu aj plnomocenstvo, ktorého ho oprávňuje zastupovať oprávneného. Na základe uvedených
zákonných ustanovení patrí právnemu zástupcovi odmena za dva polovičné úkony právnej služby, t.j. za
prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený
má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,08 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.800,- EUR vo výške 48,80 EUR vrátane

DPH /40,67 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 EUR vrátane
DPH /10,62 EUR + 20% DPH/).

33. Povinný neuviedol žiadne relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie,

v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.