Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200512
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8515200512.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: H. L., B.. XX.XX.XXXX,
X. V. XXX, XXX XX, zastúpenej splnomocnenkyňou H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX,
proti žalovanému: Obec V., IČO: 00 329 886, so sídlom V. X, XXX XX, zastúpenému JUDr. Vladimírom
Dlugolinským, advokátom, so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o náhradu škody na
zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7C/99/2015-240 zo
dňa 21.06.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok čo do zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 376,19 eura.

II. V prevyšujúcej časti rozsudok mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.132,86 eura
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I.
zamietol žalobu a vo výroku II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je
povinná zaplatiť žalobkyňa, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

2. Citoval ustanovenie § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 a 3, § 9a ods. 4 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 12 ods. 5 a 6 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy
č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 191 ods. 1 a
§ 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému (pôvodne
žalovaný v 1. rade) a proti U. V., s miestom podnikania V. XXX, XXX XX, IČO: XXXXXXXX (ďalej aj
ako pôvodne žalovanej v 2. rade), uloženia povinnosti nahradiť jej škodu spôsobenú úrazom z dôvodu
neupraveného a zľadovateného chodníka vo výške 1.509,05 eura ako aj náhrady trov konania. V
prvom rade sa súd prvej inštancie vyporiadal s namietaným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného. Konštatoval, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu nebolo sporné,
že chodník, resp. schod, ktorý je pri vstupe do budovy Obecného úradu V., ktorý ako miesto úrazu

označila žalobkyňa, sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou
komunikáciou. Subjektom, ktorý tak zodpovedá za odstraňovanie závady v schodnosti týchto chodníkov
je tak vlastník, správca alebo užívateľ tejto nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť,
že ku škodovej udalosti - úrazu žalobkyne došlo v sobotu, teda nie v čase pracovnej doby žalovaného,v čase pracovnej doby pôvodne žalovanej v 2. rade - U. V., jednoznačne zodpovedným subjektom
po preukázaní splnenia podmienok na priznanie náhrady škody na zdraví by bola pôvodne žalovaná
v 2. rade - U. V.. Poukázal pritom na zmluvu o nájme nebytového priestoru zo dňa 22.05.2012, v

ktorej je uvedené, že povinnosť vykonávať údržbu verejného priestranstva a chodníka pred prenajatou
nehnuteľnosťou a udržiavať ho v čistote má nájomca, teda nájomca porušil svoju povinnosť ako užívateľ
tejto nehnuteľnosti a za túto musí zodpovedať. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že dôvodom na
zamietnutie žaloby bolo aj žalovaným namietané neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že miestom škodovej udalosti bol práve chodník

a vstup do budovy obecného úradu. Svedkovia nepotvrdili pád žalovanej na mieste ňou v žalobe
určenom. Bez jednoznačne preukázaného miesta, na ktorom malo dôjsť ku škodovej udalosti, súd
nemal preukázané ani zanedbanie povinnosti vo vzťahu k údržbe chodníka, keďže bez preukázaného
miesta škodovej udalosti nemožno určiť ani subjekt zodpovedajúci za vzniknutú škodu, ktorý si nesplnil
zákonnú povinnosť udržiavať schodnosť chodníka a v konečnom dôsledku nebola preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi škodou, škodovou udalosťou a prípadným porušením povinnosti žalovaného.

Na záver dodal, že žalobkyňa nepreukázala, ako ona si splnila svoju prevenčnú povinnosť, vo vzťahu
k predchádzaniu vzniku škody.

4. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalovaný mal v konaní plný úspech, keď žaloba bola v celosti

zamietnutá.

5. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto rozsudku odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že síce
v nájomnej zmluve je uvedené, že predmetný chodník by mala udržiavať pôvodne žalovaná v 2. rade,
avšak s týmto tvrdením súdu nesúhlasí, nakoľko ide o zmluvný vzťah medzi dvoma stranami, kde

prenajímateľom nehnuteľnosti bol žalovaný v 1. rade. Žalovaný je obcou, ktorá sa riadi zákonom č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení a je jej zákonnou povinnosťou starať sa o miestne komunikácie. V
prípade, ak sa chce obec zbaviť zodpovednosti za prípadné vzniknuté škody z titulu ich neudržiavania, je
povinnosťou uvedenú skutočnosť ukotviť vo všeobecne záväznom nariadení obce. Zmluva uzatvorená
medzi obcou - žalovaným a podnikateľským subjektom - pôvodne žalovanou v 2. rade nemôže byť

právne záväzná voči tretím osobám. Podľa jej názoru sa o predmetnú komunikáciu mali starať obidvaja
žalovaní, t. j., ustanovenie o údržbe chodníka z nájomnej zmluvy považuje za neplatné už z toho titulu, že
o chodník sa staral aj žalovaný v 1. rade a preto nie je možné, aby sa zbavil zodpovednosti. Žalovaný sa
vo svojej právnej argumentácii snažil zbaviť zodpovednosti za spôsobený úraz tým, že mal uzatvorenú
nájomnú zmluvu s pôvodne žalovanou v 2. rade, avšak zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že obec sa

vždy a riadne starala o schodnosť predmetného chodníka a dokonca aj potom, ako došlo k úrazu. Vo
vzťahu k tvrdeniu súdu o nepreukázaní prevenčnej povinnosti predchádzaniu škody uviedla, že určite
nemala v čase vzniku úrazu obuté lodičky s 10 cm opätkom, ale riadnu zimnú obuv. Nesúhlasila s
tvrdením súdu, že neniesla dôkazné bremeno, že úraz sa jej stal tam, kde uvádza, s poukazom na
svedeckú výpoveď pani U. a starostu žalovaného, ktorý uviedol, že bol ihneď po úraze kontaktovaný

dcéroužalobkyne,ktorámutútoskutočnosťoznámila.Nazáveruviedla,žezostranysúduprvejinštancie
nebol rozsudok doručený v zmysle platných právnych predpisov. Súd pri doručovaní rozsudku mal
predmetný rozsudok doručiť v prvom rade do dátovej schránky a keďže táto schránka nie je aktívna,
bolo potrebné vyhotoviť zaručenú kópiu tohto rozsudku a spolu s osvedčovacou doložkou ho doručiť
splnomocnenkyni prostredníctvom novej obálky, tak ako bolo doručené predvolanie na pojednávanie.

Týmto konaním súdu nemohli nastať účinky doručenia rozsudku, t. j., rozsudok de facto nebol zo strany
súdu doručený a vzhľadom k tomu nie je možné počítať žiadne lehoty vyplývajúce z platných právnych
predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na svedecké výpovede a právne dokazovanie
navrhla, aby odvolací súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade škody
na zdraví spôsobenej úrazom.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.7.Podľaust.§420ods.1Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

8. Podľa § 9 ods. 2 veta druhá zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, závady v schodnosti chodníkov priľahlých k
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou
komunikáciou,súpovinníbezprieťahovodstraňovaťvlastníci,správcoviaaleboužívatelianehnuteľností,
pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

9. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom
v čase vzniku škodovej udalosti, rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na
miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.

10. Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v

znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností,
ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za
škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením,
poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

11. Podľa § 12 ods. 5 a 6 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) č. 35/1984 Zb. (k § 9 zákona) v znení účinnom v čase
vzniku škodovej udalosti, závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne
pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady
obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej

opatrnosti chodcov. Poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť
zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie, b)
víchrice a mimoriadne vodné zrážky, c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných
zrážkach, d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu, e) hmly a odmäky,
f) mrznúci dážď a mrholenie.

12. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

účinnomvčasevznikuškodovejudalosti,bolesťjeujmaspôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečením
alebo odstraňovaním jeho následkov.

13. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, náhrada
za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu

liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

14. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, pri
určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza

z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a 8).

15. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti,
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

16. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OL-2013 z 4. apríla 2013

o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2013, výška náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za
jeden bod je 16,10 eura.17. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, pri škode na
zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

18. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, strata na
zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza
z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

19. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, náhrada za

stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí
rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

20. Podľa § 449 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, pri škode na
zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.

21. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vzniku škodovej
udalosti, zamestnanec zamestnávateľa podľa §16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

22. Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, úrazový
príplatok sa poskytuje za dni.

23. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, suma

úrazového príplatku je po a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, po b) 25 % denného vymeriavacieho
základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

24. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti,
denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods.
3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích
základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze

a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu
kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

25. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej obci V. uloženia povinnosti nahradiť
jej škodu na zdraví spôsobenú tým, že XX.XX.XXXX v čase okolo 10.00 hod. utrpela úraz, a to úplnú

zlomeninu vonkajšieho členka ľavej nohy v dôsledku pádu na šmykľavom, zľadovatelom a neupravenom
chodníku a vstupe - schode do budovy obecného úradu vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie
zamietol jej žalobu s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a neunesenia
dôkazného bremena na jej strane.

26. Žalobkyňa namietala nesprávne posúdenie nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane
žalovaného (pôvodne žalovaného v 1. rade) súdom prvej inštancie a tým nesprávne vyhodnotenie
zodpovednosti tohto subjektu za závady schodnosti prístupového chodníka v časti, na ktorej sa jej
stal úraz. Zároveň nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že neuniesla dôkazné bremeno v
prejednávanejveci.Malaajnámietky,pokiaľideododržanieprocesnýchpredpisovpridoručenírozsudku

súdu prvej inštancie.

27. V prvom rade sa odvolací súd vysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne, že jej nebol doručený
napadnutý rozsudok zo strany súdu prvej inštancie v súlade s platnými procesnými predpismi.

28. Podľa § 31a od. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente),
orgán verejnej moci za podmienok podľa odsekov 11 a 12 odošle elektronický úradný dokument
prostredníctvom modulu elektronického doručovania správcovi modulu elektronického doručovania,ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí jeho doručenie do
elektronickej schránky adresáta, a ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná, zabezpečí
jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, spôsobom podľa

osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci. Vyhotovenie listinnej podoby elektronického
úradného dokumentu zabezpečí správca modulu elektronického doručovania vo forme listinného
rovnopisu elektronického úradného dokumentu podľa odseku 2.

29. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku o nesprávnom postupe pri doručovaní napadnutého

rozsudku žalobkyni za bezdôvodnú. Nakoľko splnomocnenkyňa žalobkyne nemala aktivovanú
elektronickú schránku adresáta, bolo zabezpečené podľa § 31a od. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. doručenie
rozsudkuadresátovivlistinnejpodobeprostredníctvompoštovéhopodniku,spôsobompodľaosobitného
predpisuupravujúcehokonanievdanejveci,t.j.Civilnéhosporovéhoporiadku.Zobsahuspisujezrejmé,
ženapadnutýrozsudokboldoručenýžalobkyniprostredníctvompoštovéhopodniku,keďdňa15.07.2019
ho splnomocnenkyňa žalobkyne prevzala do vlastných rúk, o čom svedčí doručenka na č.l. 245 spisu.

30. Následne sa odvolací súd zaoberal tým, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobkyňou
uplatnenýnároknanáhraduškodynazdravízhľadiskasplneniazákonnýchpodmienoknajehopriznanie
podľa § 9a ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti

31. Ustanovenie § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, zavádza zodpovednosť vlastníkov, správcov alebo užívateľov
nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, za
škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením,

poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené (zodpovednosť za porušenie povinnosti
ustanovenej v § 9 ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách).

32. Právna úprava účinná v čase vzniku škodovej udalosti pre vznik povinnosti vlastníkov, správcov
aleboužívateľovnehnuteľností,ktorévsúvislezastavanomúzemíobcehraničiascestoualebomiestnou

komunikáciou, nahradiť škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch,
ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené, nepožadovala
zavinenie. Zodpovednosť vznikla porušením právnej povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 2 druhej vete
zákonač.135/1961Zb.Tátoprávnaúpravanepripúšťalaanimožnosťliberalizáciepovinného,azaviedla
absolútnu objektívnu zodpovednosť.

33. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti a teda správaním, ktoré sa prieči právu a
preto je protiprávne. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru ako aj opomenutie, t.j.
správanie pasívneho charakteru. V danom prípade bolo sporné miesto škodovej udalosti, porušenie
právnej povinnosti odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ak tie vznikli

znečistením, poľadovicou alebo snehom, ako aj subjekt, ktorý túto povinnosť porušil.

34. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX utrpela úraz
pri páde, a to zlomeninu bočného členka ľavej nohy, o čom svedčia predložené lekárske správy z
vyšetrení žalobkyne (č.l. 7 až 10 spisu). Z prepúšťacej správy C. O. B. n. o. (č.l. 11-12 spisu) je

zrejmé,žežalobkyňuhospitalizovalidňa09.02.2013súrazom-zlomeninoubočnéhočlenka,pričombola
prepustená z nemocnice dňa 11.02.2013. Nepochybne na strane žalobkyne vznikla škoda na zdraví.

35. V konaní nebolo sporné ani to a svedkyne (V. U., H. U.) to potvrdili, že dňa XX.XX.XXXX v
dopoludňajších hodinách padal mrznúci dážď, v dôsledku čoho vznikla poľadovica, ktorá sa vytvorila i

na priľahlom chodníku a vstupných schodoch do budovy obecného úradu v V.. Svedkyne potvrdili, že po
páde žalobkyne prišli k budove obecného úradu Y. S., správca obce a miestnych komunikácií v V. a I. V.,
ktorí sa mali postarať o odstránenie ľadu z priľahlého chodníka. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že
mrznúci dážď je dážď, ktorého kvapky pri dopade na zemský povrch alebo predmety na ňom okamžite
mrznú, vytvára sa ľadovica. Ľadovica je hladká, priehľadná, kompaktná ľadová usadenina, ktorá vzniká

zamrznutím podchladených kvapiek dažďa alebo mrholenia na povrchu zeme a predmetoch na ňom
pri teplotách vzduchu 0 až -3 °C. Ľadovica je sprievodným javom mrznúceho dažďa alebo mrznúceho
mrholenia. Je teda nepochybné, že v relevantnom čase sa na priľahlom chodníku vytvorila závada v
schodnosti v podobe súvislej poľadovice, ktorá ako poveternostná podmienka podstatne zhoršila jehoschodnosť podľa § 12 ods. 5 a 6 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) č. 35/1984 Zb. (k § 9 zákona).

36. Na to, aby sa určil zodpovedný subjekt, bolo potrebné ustáliť, na ktorom mieste došlo k úrazu
žalobkyne. Miesto úrazu bolo sporným v konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Z ustanovenia § 9 ods. 2 vety druhej vety zákona č. 135/1991 Zb. je zrejmé, že vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností majú povinnosť odstraňovať závady na chodníkoch v prípade,

ak sú kumulatívne splnené zákonom taxatívne stanovené podmienky a to, že chodník je priľahlý k
nehnuteľnosti, nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území a nehnuteľnosť hraničí s cestou alebo
miestnou komunikáciou.

38. Nebolo sporným v konaní, že žalovaný je vlastníkom stavby, budovy obecného úradu, ležiacej v
zastavanom území na parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.773 m2, evidovanej na

LV č. XXXX, okres U. O., obec V., kat. úz. V.. Podľa fotografie na č. l. 49 spisu je pred budovou obecného
úradu situovaný priľahlý kamenný chodník v tvare T, pričom vo vstupe do budovy sa nachádzajú dva
malé schodíky. Pri chodníku sa nachádza trávnatá plocha.

39. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že miesto úrazu, kde došlo k pádu potvrdila len žalobkyňa,

pričom svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní, sa dozvedeli o jej páde len sprostredkovane od samotnej
žalobkyne. Odhliadnuc od výpovedí svedkov však odvolací súd nemal dôvod neuveriť tvrdeniam
žalobkyne, že k jej pádu došlo na priľahlom chodníku, vzhľadom na závažnejší charakter jej zranenia, t.
j. zlomeniny vonkajšieho členka ľavej nohy, keď pri takomto zranení v jej veku je dosť nepravdepodobné,
že ak by k pádu došlo mimo priľahlého chodníka, že by bola vôbec schopná vojsť do budovy obecného

úradu. Následne v časovej súvislosti žalobkyňa po vstupe do budovy obecného úradu stretla svedkyňu
V. V. v predajni, ktorej povedala, že spadla a požiadala o stoličku, aby si sadla, nakoľko je jej veľmi zle.

40. Keďže ku škodovej udalosti došlo na priľahlom chodníku pri vchode do budovy obecného úradu,
odvolací súd je toho názoru, že je dôvodná aplikácia ust. § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. a to, že za

škodu zodpovedá vlastník, správca alebo užívateľ tejto nehnuteľnosti.

41. Žalobkyňa si pôvodne uplatnila žalobný nárok voči žalovanému - obci V., ktorá je vlastníkom
nehnuteľnosti, ku ktorej je priľahlý chodník, na ktorom došlo ku škodovej udalosti, ako aj voči U. V., s
miestom podnikania V. XXX, XXX XX, IČO: XXXXXXXX, ako užívateľovi tejto nehnuteľnosti na základe

zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.05.2012. Vo vzťahu k U. V. bola rozsudkom súdu prvej
inštancie č.k. 7C/99/2015-174 zo dňa 01.12.2016 žaloba zamietnutá a jediným žalovaným ostala Obec
V. ako vlastník budovy obecného úradu.

42. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
Vo všeobecnosti vecná legitimácia (aktívna na strane žalujúcej, pasívna na strane žalovanej) je stav
vyplývajúci z hmotného práva. Predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má
ju ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu (subjektom oprávneným, resp. subjektom povinným),

o ktorom sa v konaní rozhoduje.

43. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný s poukazom na zmluvu o
nájme nebytového priestoru zo dňa 22.05.2012, uzavretú medzi žalovaným ako prenajímateľom a U.
V., s miestom podnikania V. XXX, XXX XX, IČO: XXXXXXXX ako nájomcom, v zmysle jej článku 12,

podľa ktorého pôvodne žalovaná v 2. rade mala zabezpečovať údržbu verejného priestranstva vrátane
schodnostiprístupovýchchodníkovataktovkonečnomdôsledkuakoužívateľnehnuteľnostizodpovedať
za všetky škody vzniknuté v súvislosti s nesplnením povinnosti odstraňovať bez zbytočného odkladu
závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

44. Podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku škodovej udalosti, na rozdiel od zodpovednosti správcov
miestnych komunikácií, za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov
na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií
určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, zakotvenej v § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961Zb., ktorej sa správcovia miestnych komunikácií môžu zbaviť, ak preukážu, že nebolo v medziach
možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, ustanovenie § 9a ods. 4
zákona č. 135/1961 Zb. takúto možnosť, zbaviť sa zodpovednosti za škody, vlastníkom, správcom alebo

užívateľom nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území obce hraničia s cestou alebo miestnou
komunikáciou, nepriznáva. Zodpovednosť vzniká porušením právnej povinnosti ustanovenej v § 9 ods.
2 druhej vete zákona č. 135/1961 Zb., pričom táto právna úprava nepripúšťa ani možnosť liberalizácie
povinného.

45. Ak za tejto situácie je povinnosť podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. uložená osobe,
ktorá nie je ani vlastníkom nehnuteľnosti, priľahlej ku chodníku, v dôsledku neschodnosti ktorého
zapríčinenej závadami vzniknutými poľadovicou vznikla škoda, odvolací súd to považuje za neprimerané
a neproporciálne k samotnému nájomnému vzťahu, ktorého predmetom je možnosť dočasne užívať
nehnuteľnosť, resp. jej časť za odplatu a nie možnosť pre vlastníka nehnuteľnosti sa zbaviť takto
zodpovednosti za prípadnú vzniknutú škodu.

46. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nemôže úplne zbaviť
zodpovednosti tým, že uzavrie záväzok (v danom prípade nájomnú zmluvu) s druhou osobou, v ktorom
na ňu prenesie plnenie zákonnej povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. Uzavretím takéhoto
právneho úkonu skutočne vzniká druhej strane povinnosť udržiavať schodnosť priľahlého chodníku,

neprechádza však na ňu celá zákonná zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti.

47. V zmysle uvedeného síce žalovaný na základe nájomnej zmluvy s pôvodne žalovanou v 2.
rade preniesol na ňu povinnosti pri zabezpečovaní údržby verejného priestranstva vrátane schodnosti
prístupových chodníkov, ale zodpovednosť za pripadnú škodu vzniknutú v súvislosti s nesplnením

povinnosti odstraňovať bez zbytočného odkladu závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré
vznikliznečistením,poľadovicoualebosnehomnesieajžalovanýakovlastníknehnuteľnostipripriľahlom
chodníku, kde došlo k úrazu. Vzhľadom na formuláciu § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. preto možno
uzavrieť, že zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej
z tohto ustanovenia popri užívateľovi nehnuteľnosti je stále aj vlastník nehnuteľnosti.

48. Preto ak žalobkyňa podala žalobu voči samotnému vlastníkovi nehnuteľnosti a to za situácie, keď
sa mohla z nájomnej zmluvy odôvodnene domnievať, že zodpovednou osobou je aj Obec V. ako
vlastník nehnuteľnosti, vychádzajúc z § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., žalovala tak pasívne vecne
legitimovanú osobu.

49. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že priľahlý
chodník k budove obecného úradu nebol v čase, keď došlo ku škodovej udalosti riadne odprataný
od ľadu, resp. posypaný soľou, čím by bolo preukázané nesplnenie povinností v zmysle v zákona č.
135/1961 Zb. Svedkyňa V. U. potvrdila, že dňa XX.XX.XXXX, keď prišla do práce okolo 9.00 hod., bol

chodník, cesta a schody vedúce do budovy obecného úradu namrznuté, pričom nemala vedomosť o
tom, že by sa niekto v čase medzi 9.00 a 10.00 hod. postaral o poľadovicu. Podľa svedkyne o poľadovicu
sa mali postarať Y. S. a I. V., a to až potom, ako nastala škodová udalosť. Svedkyňa H. U. potvrdila,
že potom, ako ju zavolala V. U., či nemá viac soli, aby posypali chodník, že na priľahlom chodníku a
vstupnýchschodochvidelaľad.Dodala,ženemalavedomosťotom,čivdeňpredúrazombolavykonaná

údržba chodníka a schodov.

50. Keďže odvolací súd mal za preukázané porušenie právnej povinnosti, ako aj vznik škody, posudzoval
príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Ak došlo k porušeniu povinností
odstraňovať závady v schodnosti chodníka priľahlého k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré

vznikli poľadovicou a v tejto príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na zdraví žalobkyne v dôsledku
pádu na neupravenom chodníku, zodpovedá za ňu v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 135/1961 vlastník
nehnuteľnosti, ako ten, kto mal zabezpečovať schodnosť a nezávadnosť priľahlého chodníka pred
budovou obecného úradu.

51. Po preukázaní základu nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví voči žalovanému, odvolací
súd posúdil dôvodnosť výšky uplatneného nároku.52. Žalobkyňa si podanou žalobou po pripustení jej zmeny a čiastočných späťvzatiach voči žalovanému
uplatnila náhradu škody vo výške 1.509,05 eura, pričom táto je tvorená škodou na zdraví - bolestné vo
výške 629 eur, náhradou straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 819,89 eura, náhradou

nákladov za lieky vo výške 53,16 eura a náhradou nákladov za spracovanie znaleckého posudku vo
výške 7 eur.

53. Žalobkyňa má podľa § 444 Občianskeho zákonníka nárok na bolestné, ktoré predstavuje
jednorazové odškodnenie náhrady škody na zdraví. Podmienky priznania a poskytovania náhrady

za bolesť sú upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Bolesťou je v zmysle zákona ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z
celkového počtu bodov, ktorým bola bolesť ohodnotená v lekárskom posudku.

54. Podľa predloženého lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára o bolestnom bol úraz „úplná zlomenina

vonkajšieho členka ľavej nohy bez posunu úlomkov“ ohodnotený podľa zákona č. 437/2004 Z. z. na
40 bodov. V roku 2012 (rok pred poškodením zdravia, kedy vznikol nárok) predstavovala priemerná
mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky podľa údajov Štatistického úradu
Slovenskej republiky sumu 805 eur, a 2% z nej predstavuje 16,10 eura. Po vynásobení počtu bodov 40x
suma náhrady za jeden bod 16,10 eura, predstavuje náhrada za bolesť žalobkyňou 644 eur. Nakoľko si

žalobkyňa uplatnila náhradu bolestného vo výške 629 eur, odvolací súd jej priznal len túto sumu, keďže
bol viazaný žalobným návrhom.

55. Vykonaným dokazovaním je preukázané a ani medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobkyňa
bola v čase, kedy utrpela ujmu na zdraví, zamestnaná v spoločnosti H. s.r.o. so sídlom v V. XXX, kde

pracovala na základe pracovnej zmluvy od 13.09.2012 a to až do 30.04.2019. V dôsledku ujmy na
zdraví bola žalobkyňa práceneschopná po dobu 119 dní; od XX.XX.XXXX do 07.06.2013, o čom svedčí
lekársky posudok o bolestnom. Odvolací súd vychádzal z denného vymeriavacieho základu 15,0546
eura. Výpočet úrazového príplatku 55 % z 15,0546 eura je 8,2800 x 3 dni, t.j. 24,84 eura, 25 % z 15,0546
eura je 3,7636 eura x 116 dní, t.j. 436,58 eura. Spolu za 119 dní úrazový príplatok činí 461,42 eura.

Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 461,42
eura a vo zvyšku považoval tento nárok žalobkyne za nedôvodný.

56. Pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením, ktoré neboli hradené zo
zdravotného poistenia poškodeného. Na ich náhradu má poškodený právo, ak ide o účelné náklady

spojené s liečením, pričom existenciu týchto nákladov treba preukázať. Zákon tieto náklady bližšie
nešpecifikuje. Ide o náhradu za platby za lieky, poplatky za lekárske posudky a cestovné náklady na
ošetrenie na pohotovosti, ambulantné ošetrenie.

57. Žalobkyňa si uplatnila náhradu účelných nákladov spojených s liečením za uhradený poplatok za

vypísanie lekárskeho posudku vo výške 7 eur. Žalobkyňa v konaní predložila tak kópiu lekárskeho
posudku, ako aj príjmový pokladničný doklad o úhrade sumy 7 eur všeobecnému lekárovi, ktorý
vypracoval lekársky posudok. Odvolací súd preto mal v tejto časti náklady žalobkyne preukázané.
Žalobkyňa si ďalej uplatnila náhradu účelných nákladov vo výške 53,16 eura spojených s úhradou lieku
FRAXIPARINE inj. 10x0,3 z dôvodu, že predmetný liek zdravotná poisťovňa pri konzervatívnej liečbe

neuhrádza vôbec. Žalobkyňa predložila v konaní fotokópie troch pokladničných bločkov o uhradení lieku
FRAXIPARINE inj. 10x0,3, pri cene 17,72 eura za balenie (č.l. 50 spisu). Odvolací súd mal preukázané
náklady spojené s kúpou lieku FRAXIPARINE inj. 10x0,3 za úhradu 01.03.2013 a 14.03.2013 v celkovej
hodnote 35,44 eura. Tretí predložený pokladničný bloček bol nečitateľný a preto odvolací súd nemal
preukázané náklady spojené s kúpou tohto lieku, na základe tohto bločku.

58. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

59. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

60. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v časti ohľadne zamietnutia žaloby čo do sumy
376,19 eura potvrdil, pre nepreukázanie a nedôvodnosť žalobkyňou uplatňovaných nárokov (náhradaza liek fraxiparin 17,76 eura a 358,47 eura titulom straty na zárobku) postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
a v prevyšujúcej časti postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
1.132,86 eura (bolestné 629,- eur, strata na zárobku 461,42 eura, náhrada za lieky 2 x 17,72 eura a

náhrada poplatku za vypísanie znaleckého posudku 7,- eur) do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

61. Podľa § 389 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie.

62. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola síce v konaní pomerne
úspešnejšia, no v priebehu konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, v konaní nebola zastúpená
advokátom a trovy jej zo spisu ani nevyplývajú a žalovanému ako procesne neúspešnejšej strane
nárok na náhradu trov konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP

zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s §
396 ods. 2 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).