Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/422/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116229261
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Vnuková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116229261.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: P.. B. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, D. proti

žalovaným: 1/ P. P., narodený X.X.XXXX, bytom S. XXX/X, D., 2/ P. P., narodená X.XX.XXXX, bytom
S. XXX/X, D., o uloženie povinnosti podľa § 127 Občianskeho zákonníka , sudkyňou JUDr. Veronikou
Vnukovou takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému v 1) a 2) rade sa proti žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 1.11.2016, doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ )
dňa 2.11.2016, doplnenou podaním zo dňa 29.11.2016 požadovala , aby súd žalovaným uložil povinnosť

odstrániť porasty, tuje v pošte 44 ks na pozemku par. č. XXXX/XX v kat. úz. D.. Žalobu odôvodnila tým,
že so žalovanými majú konfliktmi, ktorých zdrojom je pestovanie živého plotu so škodlivými účinkami
na jej záhrade. Žalovaný na pozemku v ich vlastníctve pestujú okrasné dreviny o výške približne 4 m
a ďalšie listnaté stromy o výške 8 m s listami bordovej farby, pod ktorými sú vysadené nižšie stálo
zelené stromčeky vo výške približne 1,5 m, ktoré tvoria súvislú tmavú sieť porastov za tieňujúcu jej
pozemok v dĺžke cca 25 m a šírke 2,5 m. V dôsledku tohto zatienenia zarastá pozemok žalobkyne ,
konkrétne betónové dlaždice, múr a stena domu machom a plesňami, pôda je trvale zamokrená, pôda

zdevastovaná a na tomto úseku nemôže nič pestovať. Tuje sú pokryté hrubou vrstvou plesní, čo
znásobuje poruchy životného prostredia a žalobkyňa i jej rodina a prípadní návštevníci sú ohrození
dýchaním plesní a potencionálnym poškodením zdravotného stavu. Žalobkyňa situáciu už v minulosti
riešila prostredníctvom nahlásenia na rôzne inštitúcie - Obvodné oddelenie PZ v Lužiankach, Okresný
úrad Nitra , pozemkový a lesný odbor, obec Lužianky, Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie, ktorý vec neriešili a nevykonali nápravu. Žalovaných mimosúdne vyzvala na zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva, kde ich žiadala , aby dreviny orezali, upravili, prípadne odstránili, no jej

žiadosti žalovaní nevyhoveli. Vyslovila stanovisko, že pestovanie drevín jej spôsobuje škody a nejedná
sa o primeranú intenzitu zásahov do jej vlastníctva a zásahy túto intenzitu presahujú a znamenajú stav
vážneho ohrozenia, pretože výskyt machu a plesní ohrozuje zdravie a má negatívny vplyv na celkový
zdravotný stav človeka.

2. Vo vyjadrení zo dňa 8.2.2017 žalovaní popreli tvrdenia žalobkyne a uviedli, že pestované tuje
starostlivo pravidelne udržiavajú, tak aby nepresahovali stavbu domu, čiže 3 m, čo znamená, že či tam

tuje sú alebo nie zatienenie je rovnaké, aj to len v skorom predpoludní. Ani listnatý strom nedosahuje
výšku 8 m, jeho výška nepresahuje 4-5 metrov, nakoľko je pod elektrickým vedením, ktoré je podľa
noriem vo výške 6 m. Konštatovanie o machu a plesniach je prehnané a oba znaky sú úplne bežné
v záhradách, a táto bežná situácia nemôže mať vplyv na zdravie kohokoľvek. Dreviny nemôžu maťnegatívny vplyv ani na stavbu žalobkyne, pretože medzi plotom a jej stavbou je vzdialenosť 6-7 metrov
a o žiadnej škode , ktorú by spôsobili tak nie je možné hovoriť. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že
sa správajú neekologicky, naopak všetko záhradný odpad vyvážajú na obecný zberný dvor na rozdiel

od žalobkyne, ktorá odpad spaľuje na záhrade. Podrobne sa vyjadrili ku konfliktu, pre ktorý bola na
polícii dňa 12.8.2016 podaná zo strany žalobkyne sťažnosť, aby bolo zrejmé, že agresorom nie sú
žalovaní. Zo všetkých spisov, aj ku žalobe pripojených je zrejmé, že žalobkyňa doposiaľ u žiadnej
inštitúcii neuspela, nakoľko aj po obhliadkach príslušných orgánov bolo evidentné, že skutková podstata
je v súlade so zákonom , susedským spolunažívaním a dobrými mravmi. Žalobkyňa nikdy nemala

snahu riešiť svoje požiadavky zmierlivo, vždy jednala s povýšeneckým krikom a bez dohody, následným
podávaním sťažností a jej jednanie je po celom susedskom spoločenstve známe, pričom podobné spory
vedie i voči ostatným susedom.

3. K podaniu žalovaných sa dňa 26.3.2017 vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že žalovaní iba 1× urobili
kozmetickú úpravu svojho stromoradia , v ostatnom zavádzajú. Žalovaní nemajú medicínske vzdelanie ,

aby vedeli hodnotiť škodlivý účinok plesní, ktoré sú potencionálnou hrozbou pre človeka. Konfliktná
situácia z 10.9.2017 žalovanému v 1.rade nepomôže a je len odrazom a signálom agresívnej výbavy
jeho osobnosti.

4. Vyjadrením zo dňa 23.4.2017 žalovaní uviedli, že dreviny pravidelne každoročne , spravidla vždy po

výzve obce, že bude robiť zvoz záhradného odpadu. Zopakovali, že plesne na drevinách v tienistom
prostredí sú bežný stav a vyskytuje sa aj v prirodzenom prostredí lesa. Pôda na pozemku žalobkyne
nie je žiadnym spôsobom a už vôbec nie vplyvom výsadby znehodnocovaný. Poukázali na to, že v
podaniach žalobkyne je veľa nepresností ako napr. nesprávne uvedený dátum 10.9.2017, ktorý ešte ani
nenastal, a tiež nesedí počet uvádzaných tují, ktorých je len 38, nie 44 . Vrcholom nepresností je tvrdenie

žalobkyne uvedené v trestnom oznámení na Obvodnom oddelení PZ Lužianky, kde žalobkyňa tvrdila,
že pri konflikte z 10.9.2016 bola priamym účastníkom jedna dcéra a pri objasňovaní už ju zastúpila iná
dcéra. Žalovaní však majú a vždy mali len jednu dcéru.

5. Podaním zo dňa 18.12.2017 žalobkyňa upravila žalobný návrh tak, aby súd uložil žalovaným

povinnosť zdržať sa rušenia žalobkyne nadmerným tienením spôsobeným porastami - tujami
nachádzajúcimi sa na pozemku žalovaných na par. Č. XXXX/XX v kat. úz. D..

6. Na predbežnom prejednaní sporu súd pripustil zmenu žaloby tak, ako ju žalobkyňa navrhla podaním
zo dňa 18.12.2017.

7. Na prejednanie veci súd nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom žalobkyňa zotrvala na
svojich vyjadreniach. Ďalej uviedla, že ani dom nerešpektuje stavebný zákon a je o 50 cm bližšie k jej
pozemku .So svojou 90 ročnou matkou musela k plotu dať kachličky, lebo žalovaní nemajú adekvátne
zabezpečený plot a na jej pozemok prechádzajú mačky, ktoré sa tam pária a znehodnocujú jej pôdu.

Žalovaní asi 2× vykonali kozmetickú úpravu tují, ale modelujú ich tak, aby zahatali v čo najväčšom
rozsahu prístup slnka. Žalovaný v 1. rade na predbežnom prejednaní sporu zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach. Uviedol, že dom nestaval ani nesadil tuje, toto urobil jeho predchodca. Nebolo teda jeho
úmyslom tuje vysadiť, ale uvítal to, lebo tvoria hlukovú a vizuálnu bariéru. Pri plotoch je nepísané
pravidlo, že plot po pravej ruke je susedov, takže ak mal niekto zabezpečovať plot medzi ním a

žalobkyňou, mala to byť práve ona. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, že nerozumie tomu prečo žalobkyňa
musí vynakladať finančné prostriedky na pesticídy, keď tvrdí, že jej záhrada je bio a ani tomu, prečo
záhradu neustále polieva, keď tvrdí, že je trvale zamokrená. Mačky, ktoré spomína žalobkyňa vadia
aj im, ale nie sú to ich mačky a nevedia tomu reálne zabrániť. Na predbežnom prejednaní sporu sa
nepodarilo dospieť k zmieru sporových strán, preto súd pokračoval otvorením pojednávania vo veci, na

ktorom strany sporu zotrvali na doterajších vyjadreniach.

8. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadrili k predloženému odbornému posudku a uviedli, že sa vôbec
netýka merita veci, je viac arboristickou štúdiou a vyjadrili pochybnosti o jeho odbornosti. Poukázali na
to, že dreviny, ktoré sa u nich nachádzajú podľa ich zistenia nie sú thuja occidentalis, ale cypruštek

Lawsonov. Uviedli, že na pozemku žalobkyne je dostatok slnka a nachádza sa tam bujná vegetácia. Ku
kondícii stromov uviedli, že si uvedomujú že nie je najlepšia, ale majú za to, že k uvedenému prispela
aj žalobkyňa, ktorú podozrievajú z tohto, že ich asi pred 10 rokmi niečím postriekala. Je to samozrejme
len v rovine dohadov.9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou výzvou na zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva ( čl. 4-5) , odpoveďou žalovaných ( čl. 6), podaním žalobkyne adresovaným

Obvodnému oddelenie PZ ( čl. 7). listom Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ( čl.
8), fotografiami ( čl. 9, 82, 32-34, 83-103) kópiou katastrálnej mapy ( čl. 18), LV č. 732, 739 ( čl. 19,20),
podaním žalobkyne adresovanom Obvodnému oddeleniu PZ ( čl. 38), odborným posudkom 3/2018 ( čl.
57-81) a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

10. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území D., obce D. , okrese A.
evidovanom na LV č. XXX a to parcely registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
č. 545 m2, a č. 1300/4X - záhrady o výmere č. XXX m2 a stavby rodinného domu súpisné č. 791
postavenom na parcele č. XXXX/XX.

11. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom

území D., obce D. , okrese A. evidovanom na LV č. XXX a to parcely registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere č. 780 m2 a stavby rodinného domu súpisné č. 793 postavenom na parcele
č. XXXX/XX.

12. Z kópie z katastrálnej mapy je zrejmé, že pozemok par. Č. XXXX/XX a XXXX/XX s pozemkom XXXX/

XX bezprostredne susedia.

13. Výzvou zo dňa 29.7.2014 žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvala žalovaných , aby
bezodkladne prestali neoprávnene zasahovať do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nad mieru
primeranú pomerom a urobili v rámci dobrých susedských vzťahov primerané opatrenia na odstránenie

týchto zásahov. Súčasne ich požiadala, aby v lehote do 31.3.2015 na svoje náklady upravili ( podstatne
orezali do výšky max. 2,5 m. ) , prípadne odstránili porasty vo svojej záhrade, aby nad mieru primeranú
pomerom prestali tieniť jej pozemok.

14. Listom zo dňa 20.1.2015 žalovaný na výzvu žalobkyne zo dňa 18.12.2014 odpovedali a uviedli, že

je pravdou, že v blízkosti pozemku žalobkyne majú vysadené stromy a kríky, no nie v takom počte ako
sa vo výzvach na ich odstránenie uvádza. Sú to 15 rokov staré dreviny, ktoré udržiavajú pravidelným
strihaním a úpravou vo vegetačnom období. V záujme udržiavania dobrých susedských vzťahov uviedli,
že dreviny budú častejšie upravovať tak, aby nepresahovali na pozemok žalobkyne, no k výzve na ich
odstránenie nepristupujú, pretože nespôsobujú tieň takého rozsahu, aby nad mieru primeranú pomerom

žalobkyňu obťažovali.

15. Podaním zo dňa 11.9.2016, podaným na Obvodnom oddelením PZ Lužianky dňa 12.9.2016
žalobkyňa podala sťažnosť na žalovaného v 1. rad, ktorú na ňu v agresívnom záchvate chcel hodiť
kosačku, no v poslednom momente ho zastavila manželka. V podaní tiež opísala problémy v ich

susedkom spolunažívaní spôsobené najmä pestovaním stromov na hranici s jej záhradou.

16. Listom zo dňa 5.10.2016 Okresný úrad A., odbor výstavby a bytovej politiky oznámil žalobkyni, že
správne orgány konajúce v intenciách stavebného zákona tienenie záhrady neposudzujú a poukázal na
to,žepopisovanéproblémyriešizákonč.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov

17. Z predložených fotografií vyplýva, že na hranici pozemkov sú pestované ihličnaté dreviny s
rozstupom a listnatý strom s bordovými listami v prednej časti pod elektrickým vedením ( čl. 9, 82);
že medzi domom žalobkyne a hranicou pozemku, resp. drevinami je priestor odhadom cca 6-7 metrov
( čl.32,33) a na drevinách umiestnených pri plote sa nachádzajú huby/ plesne ( čl. 34).

18. Zo záveru odborného posudku č. 3/2018 vypracovaného spoločnosťou T. N. X. s.r.o., ktorého
predmetom bolo ohodnotiť sadovnícku hodnotu , stupeň poškodenia, životnosť a spôsob výsadby tují
smaragdových a ostatných drevín vyplýva, že strom - okrasná slivka rastie ako ostatné tuje vo veľmi
malej vzdialenosti od spoločného plota, je rozbujnená s výškou skoro 6 metrov, a vrcholec je tesne

pod elektrickým vedením, preto vytvára príliš veľký tieň na susednú záhradu, preto odporúča znížiť
výšku koruny o 2 metre. Ďalšia slivka je nevhodne vysadená, rastie v podraste slivky a nemá vhodnú
podmienky na rast a vývoj, preto bol odporučený jej výrub. Všetky ostatné tuje -Thuja occidentalis
sú vysadené nevhodne , príliš blízko spoločného oplotenia, vrastajú do plotu, vytvárali príliš veľkýtieň a nemali vôbec vytvorené podmienky na rast a vývoj. V minulosti boli ostrihané, pravdepodobne
samotnými majiteľmi , veľmi nesprávne, neodborne a dnes vyzerajú zúbožene, chýba im viac ako
3/2 koruny a preto vysychajú a nevytvárajú žiadnu spoločenskú hodnotu a v takomto stave v blízkej

budúcnostiurčitevyschnú,pretoichodporúčajúvyrábať.Zároveňjevposudkukonštatované,ževtakom
tieni, ako sa nachádza záhrada žalobkyne , nič poriadne nerastie, ani tráva, je na nej vidno, že jej chýba
viac svetla. Ako dôležité pre súdne konania je v posudku uvedené, že thuja occidnentalis „Smaragd“
má prekrásnu sýtozelenú farbu, ale hodnotené tuje sa im ani zďaleka nemôžu rovnať, ani svojou farbou
a ani prekrásnou štíhlosťou.

19. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ OZ“ ) vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

20. Podľa § 417 ods. 2 OZ ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

21. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z.z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a

o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie ( ďalej len „ vyhláška“ ) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a

užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

22. Podľa § 6 ods. 3,4 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc

pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť
medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

23. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanými
sa jedná o typický susedský spor, keďže v konaní nebolo sporným, že sporové strany sú vlastníkmi
bezprostredne susediacich nehnuteľností. Susedské práva možno klasifikovať ako súhrn noriem
občianskeho práva, ktoré upravujú vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky
užívania veci ( tzv. „ imisie“ ) . Výkon vlastníckeho práva nesmie prekročiť zákonom stanovené medze

a musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. V § 127
ods. 1 OZ je zakotvená tzv, „ generálna klauzula“ , na základe ktorej sa vlastník veci musí zdržať
všetkého , čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím
by vážne ohrozoval výkon jeho práva ( rozsudok NS ČR z 3. marca 2014, sp.zn. 22 I. XXXX/XXXX).
Druhá veta uvedeného ustanovenia uvádza príklady, ako sa vlastník nesmie správať, pričom sú tu

upravené dva druhy zásahov do vlastníckeho práva a to, obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu
práv iného. Obťažovanie je právne významné len v prípade, ak sa uskutočňuje „ nad mieru primeranú
pomerom“. Pokiaľ by však v dôsledku imisie došlo k „ vážnemu ohrozeniu výkonu práva“ je otázka miery
primeranej pomerov bez významu. Rozdiel medzi obťažovaním iného a ohrozovaním výkonu práva je
v tom, že hrozenie sa priamo týka výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie ,

no obťažovanie výkonu vlastného práva nebráni, ale robí ho obťažným alebo nepríjemným. Pojmy
miera primeraná pomerom a vážne ohrozenie výkonu práva sa v súdnej praxi vykladajú objektívne
a subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce. V konaní musia byť predpoklady obťažovania nad mieru
primeranú pomerom posúdené z odborných hľadísk, napríklad aj pomocou znalca. Pri obťažovaní musíísť o taký zásah, ktoré nie je spojený s bežným užívaním veci a pojem „ miera primeraná pomerom treba
vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním a nedovoleným správaním, a to nielen
vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale ak k objektívne žiaducim pomerom.

Miera primeraná pomerom sa rozdielne posudzuje v mestách, na dedinách, prípadne na samotách a
pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu.

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní pozdĺž susedskej hranice so žalobkyňou pestujú
dreviny, sporným bolo či ich pestovanie, resp. existencia obťažuje žalobkyňu nad mieru primeranú

pomerom, ktorá v konaní tvrdila, že jej spôsobujú trvalé zatienenie a tvoria tmavú sieť bez prístupu
slnečnýchlúčov,čojejspôsobujeajtrvalézamokreniepôdyvzáhrade,premnoženiemachuadevastáciu
pôdy. V konaní tiež tvrdila, že na stromoch sa nachádzajú plesne, ktoré znásobujú poruchy životného
prostredia a ona, jej rodina i jej návštevníci sú ohrozený dýchaním plesní a potencionálnym poškodením
zdravia. Bolo na žalobkyni, aby svoje tvrdenia preukázala súdu dostatočným spôsobom, alebo navrhla
na ich preukázanie dôkazný prostriedok. Na preukázanie svojich tvrdení predložila fotografie, z ktorých

je zrejmé, že pozdĺž hranice pozemku žalobkyne a domu žalovaných sa nachádzajú ihličnaté dreviny,
ktoré dosahujú približne výšku domu a v prednej časti susediacich pozemkov pod elektrickým vedením
sa nachádza listnatý strom s bordovými listami. Predložila i odborný posudok , ktorý má poukázať
na škodlivé pôsobenie stromoradia. Vykonaním dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobkyňa v
konaní neuniesla dôkazné bremeno a dostatočným a hodnoverným spôsobom súdu nepreukázala, že

žalovaní ju obťažujú v takej miere, ktorá by sa dala hodnotiť ako neprimeraná pomerom. Z predložených
fotografií ( či už predkladaných žalobkyňou , alebo žalovanými) vyplýva, že ihličnaté dreviny vysadené
vedľa domu žalovaných dosahujú maximálne výšku hrany strechy ich domu, a vzhľadom k uvedenému
má súd za to, že už samotný dom bez existencie drevín by na pozemok žalovanej vrhal rovnaký
tieň ( a to iba v určitú časť dňa). Osadenie domu a maximálnu prípustnú hranicu osadenia domu od

hranice susedných pozemkov a stavieb stanovuje určuje vyhláška č. 532/2002 Z. z. o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu, ktorých cieľom je zaistiť nerušené spolunažívanie najbližšieho
okolia, dostupné v rovnakej miere každému obyvateľovi. Od spoločných hraníc pozemkov musia byť
rodinné domy vzdialené viac ako 2 metre a v prípade stiesnených podmienok možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 metre a to za podmienky, že v žiadnej z protiľahlých stien nie sú

okná obytných miestností. Ak stavebné úrady akceptovali a schválili v stavebnom konaní umiestnenie
stavby domu žalovaných jej umiestnenie spĺňa požiadavky urbanistické, architektonické, životného
prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok,
požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie
pohodybývaniaavžiadnomprípadenemôžeísťoobťažovanietienenímnadmieruprimeranúpomerom.

Žalobkyňa predložila i odborný posudok, ktorý sa vo svojich záveroch vyjadril aj k otázke nadmerného
tienenia , no vzhľadom na zameranie spoločnosti, ktorá posudok vypracovala, v uvedenej otázke nie je
možné považovať jej závery za objektívne. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že tuje sú pokryté hrubou
vrstvou plesní, čo znásobuje poruchy životného prostredia a ona i jej rodina a prípadní návštevníci
sú ohrození dýchaním plesní a potencionálnym poškodením zdravotného stavu ani uvedené tvrdenie

jednoznačne a bez pochybnosti nepreukázala. Predložený odborný posudok síce uvádza, že prevažná
väčšina tují je poškodená biotickými škodlivými činiteľmi ( huby, vírusy, baktérie, živočíšny škodcovia),
ktoré majú ohrozovať bezpečnosť obyvateľov, no žiadnym spôsobom nehodnotí ich vplyv na zdravotný
stav ľudí, či prípadne možné poškodenie zdravia.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd žalobcu v celom rozsahu
zamietol, pretože žalobkyňa v konaní vo vzťahu ku svojim tvrdeniam neuniesla dôkazné bremeno a jej
žalobe tak súd nemohol vyhovieť.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalovanému v 1. a 2. rade , ktorí mali plný úspech vo veci priznal proti žalobkyni náhradutrov konania v rozsahu 100% , o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.