Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207053
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717207053.7

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: M.. Z. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. L.J. XXX, XXX XX K., právne
zastúpeného: A|K|K|L advokáti s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 50 666 622, proti
žalovanému: M.. M. L., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpenému: LEAGLE s.r.o.
so sídlom Kuzmányho 3997, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 856 509, v konaní o návrhu na obnovu
konania vedeného Okresným súdom Martin pod sp. zn. 9C/45/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh M.. Z. Y. na obnovu konania, ktorý bol súdu doručený dňa 18.04.2017, a ktorým žiadal o
obnovu konania, ktoré bolo právoplatne ukončené dňa 14.04.2014, a to rozsudkom Okresného súdu
Martin č. k. 9C/45/2009-607 zo dňa 29.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
9Co/494/2013-634 zo dňa 27.02.2014 ohľadne žalovanej istiny 165 969,59 €, odmieta.

II. Žalovaný M.. M. L. má voči žalobcovi M.. Z. Y. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na obnovu konania, ktorý bol súdu doručený 18.04.2017, žalobca M.. Z. Y. (v konaní
vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 9C/45/2009, ako žalovaný) žiadal, aby súd konanie a
to v tej časti, ktorým ho rozsudkom č.k. 9C/45/2009-607 zo dňa 29.05.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 9Cp/494/2013-634 zo dňa 27.02.2014 zaviazal zaplatiť M.. M. L. dlžnú
istinu 165 969,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, obnovil. Týmto rozsudkom bolo právoplatne

rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu. Rozsudok v časti, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť úrok z omeškania súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. O úroku z omeškania
bolo rozhodnuté až následne ďalšími rozhodnutiami okresného a odvolacieho súdu.

2. Podľa § 406 Civilného sporového poriadku, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy,
ktorýmisamádôvodnosťžalobypreukázať,akoajto,čohosadomáhaten,ktoobnovukonanianavrhuje.

Podľa § 407 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len
počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

3. Podaným návrhom na obnovu konania žalobca označil rozhodnutie súdu, ktorého obnovy sa domáha,
a to rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9C/45/2009-607 zo dňa 29.05.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/494/2013-634 zo dňa 27.02.2014. Týmito rozsudkami bolo právoplatne
rozhodnuté o povinnosti žalovaného M.. Z. Y. zaplatiť žalobcovi M.. M. L. dlžnú istinu 165 969,59
a žalobca tým vymedzil rozsah, v akom napáda konanie, ktoré bolo právoplatne skončené. Podľa
§ 407 Civilného sporového poriadku tento žalobcom vymedzený rozsah už nie je možné rozšíriť,

pretože trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula. Takto vymedzeným
rozsahom žaloby o obnovu konania je súd podľa § 411 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný.4. Podľa § 406 Civilného sporového poriadku žalobca je povinný v návrhu na obnovu konania uviesť aj
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba bola podaná včas. Pre posúdenie včasnosti podania žaloby

žalobca správne uviedol, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2014.

Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch
mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo
odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v
lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie súdu, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú istinu nadobudlo právoplatnosť dňa
14.04.2014 a trojročná objektívna lehota pre podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňa

14.04.2017. Žalobca M.. Z. Y. žalobu na obnovu konania podal na súd až dňa 18.04.2017, teda po
uplynutí trojročnej lehoty.

Podľa § 413 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu
konania, ak bola podaná oneskorene.

Ztohtodôvodusúdužalobunaobnovukonaniapodľa§413ods.1písm.a/Civilnéhosporovéhoporiadku
odmietol, pretože bola podaná oneskorene.

5. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej

nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Z týchto dôvodov je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch
obmedzená. Predmetom obnovy je preto len právoplatný rozsudok (ktorým sa rozhodlo o celej veci,
čiastočne alebo len o základe), právoplatné uznesenie schvaľujúce zmier, rozhodnutie vydané v konaní
o dedičstve a platobný rozkaz. Podmienkou úspešnosti návrhu na obnovu konania je, že navrhovaný
dôkaz nemohol byť vykonaný pre objektívnu prekážku. V konaní o povolenie obnovy konania nesie

dôkazné bremeno vždy navrhovateľ obnovy, a to jednak pokiaľ ide o dôvody povolenia obnovy a jednak
aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania návrhu. Nie je povinnosťou súdu zisťovať dôvody pre
povolenie obnovy konania, pretože tie si má zistiť, preukázať, predložiť sporová strana.

6. Ako dôvod obnovy konania žalobca uviedol skutočnosť, že súd nevyhovel jeho návrhom na doplnenie

dokazovania, a to výsluchom svedkov B. M., O.. M. I., T.. B. B.I., M. O. Q. P. M..

Súdzisťoval,čižalobanaobnovukonaniabolapodanávlehotetrochmesiacov,odkedysaten,ktopodal
žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
Navrhovateľ obnovy konania skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobu podal v zákonnej trojmesačnej

lehote neuviedol (§ 406 Civilného sporového poriadku).

Obsahom súdneho spisu bolo preukázané, že všetci svedkovia, ktorých žalobca navrhuje vypočuť, boli
v konaní už vypočutí a niektorí boli vypočutí aj dvakrát. Z obsahu zápisníc o pojednávaniach ako aj z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/45/2009-216 zo dňa 29.09.2010 vyplýva, že súd

navrhovaného svedka O.I.. M. I. vypočul a toho istého svedka súd vypočul aj v druhej etape konania,
ktorá bola ukončená rozsudkom č. k. 9C/45/2009-607 zo dňa 29.05.2013. V roku 2009, teda pred 10
rokmisúdvypočulajsvedkaT..B.B.avroku2012vypočulajnavrhovanéhosvedkaM.O..Zozápisniceo
pojednávaní zo dňa 29.05.2013 vyplýva, že súd návrh na dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka
P.M.zamietol.Totozamietavérozhodnutiezákonnásudkyňariadnymspôsobomodôvodnila,atopriamo

na pojednávaní, ako aj v odôvodnení rozsudku.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.03.2012 navrhovateľ obnovy konania žiadal, aby súd vykonal
výsluch svedka B. M.. Návrh na výsluch tohto svedka súd písomne vyhotoveným uznesením č. k.
9C/45/2009 zo dňa 16.04.2012 zamietol a riadnym spôsobom aj odôvodnil.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v tom čase platil, boli účastníci konania povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre
rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že o tom, ktoré z navrhovaných alebo označených dôkazov budú
vykonané, rozhodne súd. Navrhované dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti pre posúdenie
uplatňovaného nároku nerozhodné alebo právne bezvýznamné, súd nevykoná. Súd podľa svojho
uváženia držiac sa zásady spravodlivého rozhodnutia vo veci, vykoná len tie dôkazy, ktoré podľa jeho
uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu č. k. 9Co/494/2013-634 zo dňa 27.02.2014, ktorým
bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti navrhovateľa obnovy zaplatiť dlžnú istinu nevyplýva,
že by prvostupňový súd nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľovi obnovy, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva ani skutočnosť, že prvostupňový súd

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Žalobný návrh na obnovu konania zo dňa 01.03.2017, ktorým navrhovateľ žiadal o dokazovanie
výsluchom piatich svedkov, je zjavne nedôvodný a preto súd návrh na obnovu konania odmietol tak, ako
je uvedené vo výroku uznesenia.

7. Súd žalobu na obnovu konania zo dňa 01.03.2017 musel odmietnuť aj preto, že bola podaná po
uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty.

Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch

mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo
odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

Zobsahuspisujezrejmé,ženavrhovateľobnovyonavrhovanýchsvedkochvedelužvroku2012a2013.
Dôvod obnovy konania (vedomosť o navrhnutých svedkoch) mohol žalobca uplatniť najskôr nasledujúci

deň po tom, čo napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť (14.04.2014), teda deň 15.04.2014. Z
uvedeného vyplýva, že subjektívna trojmesačná lehota uplynula tri mesiace po tom, čo napadnutý
rozsudok nadobudol právoplatnosť, teda dňa 15.07.2014. Žalobca podal návrh na obnovu konania
neskoro, a to až dňa 18.04.2017.

8. Súd návrh na obnovu konania odmietol z troch dôvodov, z ktorých každý sám o sebe takéto
rozhodnutie odôvodňuje. Žalobu na obnovu konania odmietol, pretože bola podaná oneskorene
(navrhovateľ obnovy podal žalobu po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty počítanej od právoplatnosti
napadnutéhorozhodnutia,akoajpouplynutítrojmesačnejsubjektívnejlehoty).Žalobuoobnovukonania
súd odmietol aj preto, že je zjavne nedôvodná tak, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovanému M.. M. L. priznal voči žalobcovi M.. Z. Y. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným
rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.