Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 22, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/36/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201874
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8715201874.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: Brucha Gesellschaft m.b.H., so
sídlom Rakúska republika, Rusterstrasse 33, A - 3451 Michelhausen, IČO: FN 63618g, zastúpeného
Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: Siluma, spol. s r.o., so sídlom 059 91 Veľký Slavkov č. 295,
IČO: 36 460 311, zastúpenému advokátskou kanceláriu Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova
830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie 41.694,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20Cb/62/2015-565 z 30.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v časti, ktorou bola žaloba žalobcu zamietnutá do sumy 22.695,16 eur s príslušenstvom
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.695,16 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 9.001,- eur od 18.10.2014 do zaplatenia, s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
7.690,39 eur od 18.10.2014 do zaplatenia a s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.003,77
eur od 02.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Potvrdzuje rozsudok v ostatnej zamietavej časti.

Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 41.694,16 eur s príslušenstvom z titulu
nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar - sendvičové panely a plech. Vyslovil, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie do odôvodnenia rozhodnutia premietol podrobné výpovede svedkov Z. D., Y. H.,
L.I. Q., E. H., S.. O. Q. ako aj štatutárneho zástupcu žalovaného S.. T. Q.. Za preukázanú mal skutočnosť,
že žalovaný si objednal v spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o. sendvičové panely plechu, kde
jednou z podstatných náležitostí objednávky boli farebné odtiene jednotlivých sendvičových panelov.
Žalovaný v objednávke č. 207/2004 jasne špecifikoval množstvo panelov, odtieň farby a vlastnosti
panelov. Objednaná bola farba RAL 9002. Po dodaní týchto panelov a po namontovaní ich časti na
opláštenie predmetu diela bola zistená rozdielnosť vo farebnosti, čo žalovaný namietal. Táto námietka
žalovaného bola riešená prostredníctvom dcérskej spoločnosti žalobcu, teda prostredníctvom firmy
BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o. s výsledkom, že bude dodaná časť nových panelov a pôvodné panely
budú použité na svetlíky v strešnej časti predmetu diela.

3. Súd prvej inštancie z dodacích listov predložených žalobcom zistil, že žalovaným poverený Z. D.
neprevzal celkovo fakturované množstvo dodaného tovaru. Časť dodacích listov a CMR neobsahuje
žiaden podpis, ani pečiatku prijímateľa, hoci v každom dodacom liste je ako kontaktná osoba uvedený
Z. D.. Zo stavebného denníka S. P., D..T.. (čl. 324 až 368) vyplýva postup prác i okamih zistenia vadnej
dodávky ako aj následný postup odstraňovania závad a z prípisu L. Q. zo dňa 05.06.2014 skutočnosť,
že od 06.06.2014 mali byť žalovanému dodané postupne panely, ktoré boli reklamované v množstve 4
až 5 nákladných áut.

4. Z e-mailovej správy od L. Q. zo dňa 26.08.2014 (čl. 387) mal prvoinštančný súd preukázané, že podľa
informácie svedka H. si mohol žalovaný ponechať sumu 20.979,- eur do konca trvania stavby s tým,
že záležitosť s rozdielnosťou farby dodávky sa dorieši následne. Ostatné platby žiadala poukázať do
29.08.2014 na účet BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o., aby mohol byť výrobný termín panelov naplánovaný
na 04.09.2014 až 09.09.2014 dodržaný. Tento prípis bol reakciou na prípis konateľa žalovaného z toho
istého dňa, v ktorom žiadal žalovaný o odpočítanie svojich pohľadávok za dodávku nesprávnej RAL,
ktorá požiadavka bola podľa jeho tvrdenia predložená hneď po zámene panelov.

5. Z e-mailu L. Q. zo dňa 27.08.2014 (č.l. 389) súd prvej inštancie zistil, že táto vykonala kontrolu faktúr
a dodacích listov so záverom, že bolo dodané objednané množstvo tovaru. Uviedla, že bude potrebné
odpočítať reklamované panely použité do svetlíkov a odpad cca 300 m2. Uvedený prípis reagoval
na žiadosť žalovaného z toho istého dňa, ktorou žiadal o urýchlené vyjadrenie k faktúram, nakoľko
fakturovaná čiastka nie je zhodná s dodacími listami v dispozícii žalovaného a prevyšuje celkovú sumu.

6. Z e-mailu L. Q. zo dňa 17.10.2014 (č.l. 391 - 392) súd prvej inštancie zistil, že táto v reakcii na
prípis žalovaného zo dňa 03.10.2014, vnímaný touto kontaktnou osobou ako reklamáciu, nesúhlasila s
tým, že by žalobca dodal plechy s rozdielnou farbou RAL, ale sa jednalo o tovar s rozdielnou šaržou.
Preto žalobca vymenil a zjednotil šaržu na obidvoch montážnych šírkach panelov. Súčasne odkázala
na reklamáciu žalovaného zo dňa 03.06.2014. Žalobca neuznal sumu, ktorú žalovaný reklamáciou
uplatnil z dôvodu, že táto bola podaná až po montáži 16 polí. Uznal sumu 4.500,- eur s tým, že
žalovaný mal kontrolovať dodaný tovar po montáži cca 2-3 polí, t.j. 150 m2. Uznal tiež 150 m2 odpadu v
hodnote 3.739,50 eur a náklady transportu vadného tovaru v sume 260,- eur. Celkovo tak žalobca uznal
reklamáciu v hodnote 8.499,50 eur. Pri hodnote neuhradených faktúr 35.690,39 eur záväzok žalovaného,
po odpočítaní reklamácie, mal predstavovať 27.190,89 eur.

7. Z prípisu žalovaného (bez uvedenia dátumu) odoslaného žalobcovi dňa 27.10.2014 (čl. 393 - 395)
súd zistil, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil nárok vo výške 35.752,23 eur z titulu vadne dodaného
tovaru. Súčasne namietal nedodržanie dohody o dátume dodávky tovaru, či splatnosti.

8. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 261, § 269 ods. 1, 2, § 409, § 410 ods. 1, §
420 ods. 1, 2, § 422, § 424, § 425, § 427 ods. 1, § 428, § 429 a § 430 veta prvá Obchodného zákonníka.

9. V nadväznosti na citované ustanovenia uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný
si objednal tovar v spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o., avšak objednávka bola potvrdená
žalobcom, teda spoločnosťou so sídlom v Rakúsku, z čoho vyplýva danosť aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Sporným nebolo ani to, že žalobca dodal tovar žalovanému, avšak nezhoda medzi stranami
sporu nastala v množstve dodaného tovaru, teda oprávnene fakturovaného tovaru a tiež otázka
reklamácie. Mal preukázané, že žalobca dodal viac tovaru ako bolo objednané podľa potreby stavby,
avšak nebolo preukázané, či žalovaný bol na túto skutočnosť riadne upozornený, resp. či o tejto
zmene existovala dohoda. Taktiež nebolo v spore preukázané, komu bol tovar dodaný, keďže časť
dodacích listov nebola potvrdená zástupcom žalovaného. V súvislosti s týmto skutkovým zistením
poukázal prvoinštančný súd na výpoveď svedkyni Q., ktorá uviedla, že časť objednávky žalovaného
bola stornovaná a nakoniec bola časť materiálu objednaná spoločnosťou S. P., D..T.. Objednávka zo
dňa 28.04.2014 obsahovala materiál v rozsahu 8 294,93 m2, avšak potvrdenie objednávky zo dňa
21.05.2014 obsahovalo množstvo 9 265,84 m2. Či táto zmena bola predmetom dohody však žalobca
netvrdil a nepreukázal.

10. Nesporným podľa záverov súdu prvej inštancie bolo to, že panely vyrobené žalobcom boli v
rôznych farebných odtieňov a keď objednávateľ žalovaného nesúhlasil s farebnou odlišnosťou, žalobca
zabezpečil výmenu panelov. Nemal preukázané, či žalovaný bol na možnú farebnú odlišnosť upozornený

a či túto akceptoval, a tiež to, že by montážny postup zaväzoval žalovaného k odstráneniu ochranných
fólii panelov bezprostredne po čiastočnej montáži. Vyslovil názor, že farebnú odlišnosť nebolo možné
zistiť bezprostredne po montáži, ale až po odstránení ochrannej fólia, k čomu pristúpil žalovaný až v čase,
keď to situácia na stavenisku dovoľovala. Mal za to, že bez znalosti stavu staveniska, poveternostných
podmienok, umiestnenia stavby, či priamej žiadosti objednávateľa nebolo možné vyhodnotiť správnosť
tvrdení žalobcu a tiež žalovaného, kedy bolo možné kontrolu namontovaných panelov vykonať.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dodávku nevhodných panelov riadne reklamoval u
osôb určených žalobcom v spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o. V tomto smere súd poukázal na
elektronickú komunikáciu svedkyne Q., ktorej existenciu svedkyňa Q. poprela, avšak z ktorej je zrejmé,
že sama komunikovala o reklamovanom tovare, náprave spočívajúcej v dodaní nového tovaru a tiež
ohľadom finančného vyrovnania. Zdôraznil, že svedkyňa Q. nepoprela komunikáciu so žalovaným a
potvrdila tiež, že bola ohlásená nezhoda odtieňa farby, v dôsledku čoho žalobca dodal nové panely.
Popieranie vzájomnej komunikácie svedkyne a žalovaného žalobcom tak vyhodnotil súd prvej inštancie
ako nepravdivé.

12. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede svedka Y. H. dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli dodané
vadné panely, vznikla potreba ich výmeny, teda potreba demontáže a opätovnej montáže novododaných
panelov, v súvislosti s čím vznikli žalovanému náklady. V závere uviedol, že dôkazy predložené žalobcom
nie sú postačujúce na preukázanie jeho tvrdení uvedených v žalobe. Žalobca tvrdil dodanie tovaru, pri
ktorom však nemožno zistiť objednávateľa a tiež subjekt, ktorému bol tovar skutočne dodaný, keďže
časť dodacích listov neobsahuje podpis a ani pečiatku žalovaného. V takomto prípade žalovaný nemal
možnosť a ani povinnosť tovar vrátiť, keďže jemu preukázateľne dodaný nebol. Žalobca výpoveď svedka
Z. D. pritom žiadnym spôsobom nenamietal. Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
tvrdeniam o tom, že dodaný tovar nebol reklamovaný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
reklamácia dodaného tovaru bola riadne uplatnená, čo potvrdila vzájomná komunikácia. Preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Odvolacie
dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, teda namietal porušenie práva
na spravodlivý proces, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Trval na tom, že jeho nárok
na zaplatenie sumy 41.694,16 eur spolu s úrokmi z omeškania je dôvodný, keďže žalovanému dodal
tovar, ktorý vyúčtoval vrátane transportných nákladov faktúrami č. 14061546, č. 14061674 a č. 14100261
v celkovej výške fakturovanej sumy 157.406,49 eur. Žalovaný tovar prevzal, avšak uhradil žalobcovi
iba časť fakturovanej kúpnej ceny vo výške 115.712,33 eur, preto neuhradená pohľadávka vo výške
istiny 41.694,16 eur predstavuje žalovanú sumu. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní žalobcom,
ktorému subjektu bol tovar skutočne dodaný, keďže časť dodacích listov nebola potvrdená zástupcom
žalovaného, keď tieto neobsahovali podpis ani pečiatku žalovaného, považoval žalobca za nesprávne
vyhodnotenie vykonaného dokazovania, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. V konaní
pred súdom prvej inštancie bolo predloženými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu
nepochybne preukázané, že žalobca riadne dodal žalovanému všetok vyfakturovaný tovar - panely
RAL9002/9002, resp. 9002/3020 o celkovej výmere 8 290,58 m2, teda opačné zistenia súdu prvej
inštancie sú nesprávne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení nesprávne poukázal na dodacie listy a CMR na čl. 235 až 256 súdneho spisu, na ktorých
má údajne absentovať pečiatka a podpis oprávneného zástupcu žalovaného potvrdzujúceho prevzatie
tovaru, keďže dodanie predmetného tovaru potvrdzujú dodacie listy a CMR na čl. 278 až 298 a na čl.
265 a 272 až 274 súdneho spisu. Zaplatenie kúpnej ceny za tovar podľa dodacích listov uvádzaných
súdom vôbec nebol obsahom žaloby v prejednávanej veci. Obsahom listinných dôkazov na čl. 235 až
256 sú dodacie listy a CMR vzťahujúce sa k faktúre č. 14052137 vyhotovenej dňa 30.05.2014 na celkovú
sumu 44.062,08 eur, zaplatenie ktorej faktúry nie je predmetom tohto sporu. Predmetom žaloby v tomto
spore je zaplatenie neuhradenej odplaty z dodávok vyúčtovaných žalovanému faktúrami č. 14061546,
14061674 a 14100261. Dodacie listy a CMR, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie boli predložené
žalobcom iba na preukázanie celkového objemu dodávok realizovaných pre žalovaného. Tieto faktúry
boli medzi žalobcom a žalovaným riadne vysporiadané, pričom dodávky predmetného tovaru neboli

žalovaným nikdy spochybnené. Pečiatka žalovaného a podpis povereného zástupcu žalovaného pána
Z. D. potvrdzujúce prevzatie tovaru je zachytená na dodacích listoch a CMR uvedených na čl. 278 až
298, čl. 265 a 272 až 274 spisu. Za nepochopiteľné považoval odvolateľ to, že súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch nesúvisiacich s predmetom sporu a naopak, neprihliadol na
listinné dôkazy nachádzajúce sa na uvedených číslach listov. Rozhodnutie považoval za svojvoľné a
arbitrárne.

15. Žalobca v odvolaní trval na tom, že dodávka tovaru, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná faktúrami,
ktoré sú predmetom konania, bola jednoznačne preukázaná predloženými faktúrami, príslušnými
dodacími listami, vrátane nákladných listov CMR, čo podrobnejšie špecifikoval dodaným druhom tovaru
a množstvom tovaru. Uvedený tovar bol dodaný žalovanému na základe objednávok zo dňa 21.05.2014
a 22.08.2014. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vôbec neuhradil žalobcovi faktúry č. 14061674
a č. 14100261 o celkovej hodnote 13.694,16 eur a z faktúry č. 14061546 žalovaný zaplatil iba časť
fakturovanej sumy vo výške 115.712,33 eur a sumu 28.000,- eur nezaplatil. Zdôraznil, že žalovaný
všetok tovar dodaný žalobcom prevzal a pre potreby predmetnej stavby aj použil. Preto závery súdu
prvej inštancie, podľa ktorých žalobca nepreukázal, či a v akej hodnote bola zmena rozsahu dodávok
predmetom dohody so žalovaným, neobstoja. Odvolateľ zároveň namietal, že súd prvej inštancie
nezohľadnil v tejto súvislosti ani ustanovenie § 442 Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na prípady
dodávok väčšieho množstva tovaru ako bolo medzi zmluvnými stranami pôvodné dojednané. Ak
súd prvej inštancie uviedol, že časť objednávky bola údajne stornovaná, pričom časť materiálu bola
objednaná spoločnosťou S. P., D..T.., tak išlo dodávku realizovanú pre S. P., D..T.., za ktorú úhrada
nebola uplatnená žalobcom v predmetnom spore. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé, kedy a
aká časť dodávky mala byť stornovaná, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

16. Nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol
odvolateľ v záveroch súdu prvej inštancie, podľa ktorých malo byť v konaní preukázané, že žalobca
dodal žalovanému vadný tovar z dôvodu rozdielnych farebných odtieňov a tiež to, že žalovaný dodávku
nevhodných panelov riadne reklamoval. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca dodal žalovanému tovar v takom farebnom odtieni a akosti, ako bolo medzi stranami dojednané,
teda všetok dodaný tovar spĺňal dohodnuté parametre farebného odtieňa kódu RAL9002. Skutočnosť,
že dodaný tovar spĺňal parametre odtieňa RAL9002 bola v konaní nepochybne preukázaná výsluchom
svedkov H., Q., H. D. Q.Q.. Tiež bolo preukázané, že žalovaný bol pri uzavretí kúpnej zmluvy a rokovaní
so žalobcom upozornený na možnosť výskytu farebných odchýlok dodaného tovaru a že odchýlka vo
farebnom odtieni nepredstavuje vadu tovaru a nezakladá právo na zodpovednosť za vady. Žalovanému
tak nevzniklo právo uplatňovať voči žalobcovi z tohto dôvodu nároky zo zodpovednosti z vád tovaru.
Uviedol, že pokiaľ v danom prípade pristúpil k výmene časti dodaného tovaru, konal tak výlučne na
základe vlastného rozhodnutia a v záujme zachovania korektných obchodných vzťahov so žalovaným
a jeho obchodnými partnermi.

17. Žalobca zároveň poprel uplatnenie reklamácie žalovaným riadne a včas a tiež uplatnenie
akýchkoľvek nárokov z vád tovaru. Zdôraznil, že žalovaný dodaný tovar po jeho prevzatí bezodkladne
neprezrel, ale dodané panely najskôr namontoval o ploche viac ako 900 m2 a až následne riešil údajne
odlišnosti vo farebných odtieňoch dodávky, ktoré však bolo možné zistiť už pri ich prevzatí, najneskôr
po čiastočnej montáži podstatne menšej výmery dodaného tovaru, maximálne o ploche 100 až 150
m2. Rezignáciu súdu prvej inštancie na vyhodnotenie tejto otázky s poukazom na tvrdenú „nemožnosť
vyhodnotiť správnosť tvrdení žalobcu ani žalovaného“ považoval žalobca za neakceptovateľnú. V
súvislosti s tým poukázal odvolateľ na zrušujúce uznesenie krajského súdu zo dňa 12.04.2018 v
predmetnom spore, ktorého pokyn nebol prvoinštančným súdom rešpektovaný. Dôkazné bremeno
na preukázanie včasnosti uplatnenia reklamácie a splnenia podmienok vyplývajúcich z § 427 ods. 1
Obchodného zákonníka pritom v tejto otázke zaťažovalo žalovaného, ktorý svoje dôkazné bremeno v
konaní neuniesol. V zmysle § 428 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka pritom práva kupujúceho z
vád tovaru nemožno priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodal správu predávajúcemu o vadách
tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo mal vady zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

18. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný dodávku tovaru riadne
reklamoval u osôb žalobcom určených. Trval na tom, že žalovaný v konaní nepreukázal, aby údajné vady
farebného odtieňa tovaru u žalobcu riadne reklamoval. Navyše, v rámci svojich vyjadrení v konaní pred
súdom žalovaný nikdy netvrdil, že by reklamáciu uplatňoval u žalobcu, ale ako subjekt, ktorému údajne

oznamoval vady tovaru označil spoločnosť BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o., ktorá však v danom vzťahu
vystupovala ako sprostredkovateľ komunikácie, nie ako zmluvná strana kúpnej zmluvy o dodávke tovaru.
Poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že ak strana sporu spochybní pravosť súkromnej
listiny alebo elektronickej komunikácie, dôkazné bremeno preukázania pravosti a pravdivosti takéhoto
dôkazu zaťažuje v konaní tú stranu sporu, ktorá sa takéhoto dôkazu dovoláva.

19. Vo vzťahu k namietaným vadám tovaru žalobca uviedol, že po zistení odlišnosti vo farebných
odtieňoch, v záujme ústretovosti a zachovania korektných obchodných vzťahov, bezodkladne dodal
žalovanému nové panely. Pôvodné panely, ktoré vykazovali farebné disproporcie však žalovaný použil
na inú časť stavby, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami v konaní vypočutých svedkov. Vytýkané
nezrovnalosti sa naviac netýkali celej dodávky tovaru, ale len jej časti cca o výmere 900 m2. Namietal,
že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s tým, či tvrdené nároky zo
zodpovednosti za vady boli žalovaným uplatnené v súlade so zákonom, teda v súlade s ust. § 436
a nasl. Obchodného zákonníka. Nevysporiadal sa ani s opodstatnenosťou a primeranosťou nároku
žalovaného na zohľadnenie tvrdených výdavkov vynaložených žalovaným na montáž a demontáž
vadnej časti panelov a ďalšie nároky označené žalovaným ako „odpočty“. Rozsudok v tomto smere
neobsahuje žiadne odôvodnenie, je preto nepreskúmateľný. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na
skutočnosti, ktoré nepochybne vyplynuli z výsledkov vykonaného dokazovania, a to, že žalobca sa na
náhradu nákladov za montáž, resp. demontáž panelov nikdy nezaviazal, medzi stranami sporu nedošlo
nikdy k dohode o výške nákladov za montáž a demontáž panelov, ani ďalších nákladov uplatňovaných
žalovaným, žalovaný nepreukázal skutočný rozsah vykonanej montáže a demontáže tovaru, cenu
týchto nákladov a to, že by tieto náklady skutočne uhradil, resp. znášal. Žalovaný v konaní navyše
predkladal vzájomne rozporné dôkazy, resp. tvrdenia ohľadom výšky nákladov vynaložených na montáž
a demontáž tovaru, resp. ďalších súvisiacich nárokov. Tiež zdôraznil, že S.. E. H. nebol oprávnený konať
za žalobcu a zaväzovať ho v otázkach znášania nákladov na montáž a demontáž tovaru, resp. ďalších
súvisiacich nákladov. Žalobca taktiež nebol v omeškaní s dodávkou tovaru a nezodpovedá za prípadne
omeškania žalovaného voči spoločnosti S. P., D..T.., ani za pokuty udelené za nedodržanie termínu.

20. Žalobca porušenie jeho práva na spravodlivý proces vzhliadol vo vykonaní dôkazu súdom prvej
inštancie po stanovenej koncentračnej lehote, ak dňa 16.11.2018 vykonal výsluch svedka Z. D.. Na
pojednávaní dňa 04.06.2018 totižto v zmysle § 153 CSP uložil stranám sporu v lehote do 30.06.2018
predložiť návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že v prípade návrhov doložených po uvedenej lehote
súd na tieto nebude v konaní prihliadať.

21. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi
právo na náhradu trov konania.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 04.03.2019. Vo vzťahu k dodanému množstvu
tovaru a uplatneniu reklamácie dodaného tovar poukázal na elektronickú komunikáciu, ktorej existencia
bola preukázaná predloženými listinnými dôkazmi obsahujúcimi túto komunikáciu a skutočnosť, že k
nej aj reálne došlo vyplýva z jej samotného obsahu. Priebeh tejto elektronickej komunikácie je v plnom
súlade aj s priebehom stretnutia, ktoré sa uskutočnilo priamo na stavbe dňa 04.06.2014, kde sa dostavil
pán H.. Svedčí o tom aj e-mailová komunikácia od pani Q. zo dňa 05.06.2014, v ktorej sa uvádza „...
zajtra v priebehu dňa vám budú postupne chodiť panely, ktoré boli reklamované a musia sa vymeniť
4-5 kamiónov“. Zdôraznil, že ak žalobca pristúpil k výmene panelov, tak jeho tvrdenie o neuplatnení
reklamácie žalovaným včas a o neexistencii dohody, akým spôsobom bude vada odstránená, nemá
žiadny logický základ a je v rozpore s vykonaným dokazovaním v tejto otázke. Tvrdenia svedkyne Q.
a svedka H. v predmetnom spore považoval žalovaný za rozporné so závermi stretnutia na stavbe dňa
04.06.2014. Žalovaný poukázal aj na svedeckú výpoveď svedka H. dňa 22.01.2016, ktorou potvrdil
vadnosť tovaru a uplatnenie reklamácie včas, s dohodnutým spôsobom vybavenia tejto. Poukazom
na mailovú komunikáciu zo dňa 26.08.2014 medzi S.. Q. a pani Q. žalovaný trval na tom, že z tejto
komunikácie jasne vyplýva, že pán H. bol oprávnený konať v otázke znášania nákladov a rovnako podľa
tejto informácie žalovaný mal možnosť si ponechať tam uvedenú sumu, teda žalovaný bol oprávnený
odpočítať si náklady, ktoré mal z titulu demontáže a montáže panelov. V rozpore s dohodou realizovanou
na stretnutí 04.06.2014 považoval žalovaný vybavenie reklamácie následne listom zo dňa 03.10.2014,
pokiaľ pani Q. vyčíslila výšku reklamácie sumou 8.499,50 eur, pričom použila ceny 15,- eur za demontáž
a 15,- eur za montáž nových panelov vo výmere 150 m2 ako odpad. Na stretnutí 04.06.2014 totižto
bolo dohodnuté, že dôjde k výmene všetkých namontovaných panelov v celkovom objeme 768 m2, čo

predstavuje sumu 23.040,- eur (768 m2 x 15 x 2) a odpad v celkovej výške 19.146,24 eur (768 m2 x 24,93
eur). Tvrdenie žalobcu o tom, že riadne uplatnená reklamácia nebola riešená, je podľa žalovaného v
rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

23. Žalobca v replike z 08.04.2019 k vyjadreniu žalovaného k odvolaciemu dôvodu vo veci vád
a uplatnenej reklamácie dodaného tovaru poukazom na súdu predloženú elektronickú komunikáciu
opakovane uviedol, že svedkyňa Q. túto komunikáciu poprela a k tejto sa relevantne vyjadril v odvolaní,
vrátane ustálenej súdnej praxe. Zdôraznil, že S.. E. H. nebol oprávnený konať za žalobcu, ale bol iba
sprostredkovateľom komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Tento vo výpovedi dňa 22.01.2016
poprel, aby mal informácie o riadne a včas uplatnenej reklamácii žalovaným, pričom v komunikácii so
žalovaným sa stále vyjadroval len v tom zmysle, že to musí prerokovať s materskou spoločnosťou, teda
so žalobcom, ktorý jediný bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným. S.. E. H. teda nemohol dňa 04.06.2014
platne uznať vady dodaného tovaru a ani tak neurobil. Stručne zhrnul námietky uvedené v odvolaní
a v plnom rozsahu poukázal na podané odvolanie a jeho podrobné odôvodnenie. Opakovane navrhol
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

24. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepredložil.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl.
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie v predmetnom
spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého však dospel k skutkovým záverom, ktoré pre
rozhodnutie v merite veci nie sú podstatnými a z ktorých následne vyvodil nesprávne, zmätočné právne
závery.

26. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že žalobca v konaní nepreukázal, že
žalovanému dodal tovar, ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa v predmetnom spore domáha, pričom
toto tvrdenie oprel o dodacie listy, ktoré neboli podpísané osobou oprávnenou konať za žalovaného.
Konštatoval tak neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby
považoval to, že žalovaný riadne reklamoval dodaný tovar.

27. Uvedený skutkový záver súdu prvej inštancie o pochybnom množstve dodaného tovaru žalovanému
je bez právnej relevancie k predmetu sporu, keďže tento dôvod procesnej obrany žalovaný bližšie
nekonkretizoval. Odvolací súd preto na tieto skutkové závery neprihliadal a svoju pozornosť presunul
na dôkazy vykonávané na pojednávaniach, na ktorých boli prečítané listinné dôkazy tvoriace prílohy
žaloby, predložené v priebehu konania a boli vypočutí svedkovia. Podstatným bolo totižto zistenie
prvoinštančným súdom, že tovar žalovanému bol dodaný (bod 46 rozsudku), tento bol žalobcom
vyfakturovaný faktúrami, ktoré sú predmetom konania (č.l. 14 až 17 spisu), faktúry žalovaný nevrátil
žalobcovi a ani nijakým iným spôsobom množstvo tovaru nenamietal. Učinil tak až v priebehu
predmetného sporu.

28. Odvolací súd vyhodnotil skutkové závery súdu prvej inštancie ako nesprávne, preto pristúpil k
zopakovaniu dokazovania v zmysle § 384 ods. 1 CSP.

29. Za právne významnú považoval odvolací súd kompenzačnú námietku žalovaného vznesenú v
priebehu sporu, ktorú bolo nutné posúdiť z pohľadu jej dôvodnosti a tak aj uznania nároku žalobcu za
dôvodný.

30. Kompenzačná námietka mala podľa žalovaného predstavovať jeho nárok vyplývajúci z reklamácie
kvality tovaru dodaného žalobcov. Súd prvej inštancie otázku reklamácie vád tovaru uzavrel tak, že
reklamáciu považoval za dôvodne uplatnenú a bez vyriešenia zodpovedajúcich zákonných nárokov
žalobu žalobcu zamietol.

31. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

32. Výzvou z 05.11.2020 vyzval odvolací súd strany sporu na vyjadrenie sa k možnej aplikácii § 373,
§ 376, § 378, § 380 Obchodného zákonníka vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti započítacej námietky
žalovaného.

33. Podaním zo 06.11.2020 žalovaný oznámil odvolaciemu súdu, že k prípadnej aplikácii ustanovenia
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka nemá žiadne námietky.

34. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval žalobca podaním z 20.11.2020. Za predpokladu, že výzva
odvolacieho súdu súvisí s podkladmi tvoriacimi súčasť súdneho spisu na čl. 393 - 397 uviedol, že v
konaní nepochybne preukázal dodanie objednaného tovaru riadne, v dohodnutej akosti, vyhotovení
a v dohodnutom čase, preto neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu so
žalovaným. Nie je preto splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu. Skutočnosť, že žalobca
dodal žalovanému ďalšie panely, nemožno podľa žalobcu považovať za konanie súvisiace s údajnou
reklamáciou. Nové panely boli dodané žalovanému na základe novej kúpnej zmluvy, pričom pôvodne
dodané panely mali byť a aj boli použité žalovaným na svetlíky. Vyslovil presvedčenie, že žalovaný
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal vznik a ani výšku škody, teda ani druhý
predpoklad zodpovednosti za škodu. Žalovaný tiež nepreukázal reálne zmenšenie svojho majetku v
príčinnej súvislosti s údajným porušením povinnosti žalobcu, teda ani tretí predpoklad zodpovednosti.

35. Poukazom na ustanovenie § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca v uvedenom podaní
zdôraznil, že žalovaný sa dopustil porušenia povinnosti uloženej mu týmto ustanovením, preto je
povinný znášať sám prípadnú škodu, či iné následky. Zároveň bol povinný riadiť sa § 384 ods. 1
Obchodného zákonníka a § 415 Občianskeho zákonníka, teda splniť si svoju preventívnu povinnosť.
Trval na tom, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal právny dôvod uvedených nárokov, ich
reálny vznik, existenciu, výšku, rozsah a ani to, že by spomínané náklady skutočne uhradil, resp.
znášal. Do pozornosti odvolacieho súdu dal výpoveď svedka Y. H. na pojednávaní 18.09.2015, podľa
ktorej objednávateľ stavby ABB Brno sa s dodávateľom S. P., D..T.. dohodol na vykonaní nadprác,
čo mohlo obsahovať aj práce údajne realizované žalovaným. Z uvedeného možno predpokladať, že
rovnaký postup zaujal aj objednávateľ S. P., D..T.. vo vzťahu k svojmu dodávateľovi, teda žalovanému.
Dôvodne tak možno predpokladať, že práce a náklady uvedené žalovaným v odpočtoch sa zaviazala v
rámci nadprác zaplatiť spoločnosť S. P., D..T... Žalobca poukázal na rozdielnosť uplatnených nárokov
žalovaným v dokumentoch na č.l. 393-397 v porovnaní s dokumentom na č.l. 316 a na pojednávaní
dňa 01.04.2016, na ktorom zástupca žalovaného uviedol, že „odporca si uplatňuje hodnotu prác, jedna
montáž a jedna demontáž“. Nie je ani zrejmá právna kvalifikácia uplatneného nároku žalovaného
a splnenie predpokladov pre započítanie (napr. splatnosť započítavanej pohľadávky). Navrhol, aby
konajúci súd nároky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a nepreukázané.

36. K jednotlivým položkám uvádzaným žalovaným v dokumentoch na č.l. 393-397 spisu žalobca
poukázal na rozdielnosť uvádzanej výmery demontovaných a opakovane montovaných panelov a tomu
zodpovedajúcemu prepočtu (933,40 m2 pri cene za MJ 15,- eur v celkovej sume 14.001,-eur oproti
900 m2 pri cene za MJ 15,- eur v celkovej sume 14.000,-eur). Vyjadril nesúhlas s výpočtom sumy
4.320,- eur za výmeru 288 m2 panelov, ktoré žalovaný z vlastného rozhodnutia demontoval, následne
ich namontoval a opäť demontoval. Žalobca poprel nárok žalovaného na zápočet sumy 9.298,99 eur
za údajný odpad o výmere 373 m2 a jednotkovej cene 24,93 eur/m2 pri montáži svetlíkov z dôvodu,
že neporušil žiadnu povinnosť. Nesúhlasil tiež so sumou 1.605,- eur ako odpočet za nevyhovujúce
protipožiarne panely poukazom na výpoveď zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 22.01.2016, v
ktorej zástupca žalovaného potvrdil nespornosť protipožiarnej odolnosti dodaných panelov. K tejto sume
bola následne, na rozdiel od vyčíslenia na č.l. 316, zarátaná aj suma 2.661,50 eur. Žalobca poprel
aj nárok žalovaného na zápočet v sume 520,- eur predstavujúci náklady na dopravu. K uplatnenej
sume 3.700,- eur (100.000,-Kč) predstavujúcej penále účtované spoločnosťou S. P., D..T.. žalovanému
za nedodržanie termínov žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, či penále bolo uplatnené voči
žalovanému dôvodne, podľa akej zmluvy či zákonného ustanovenia, v akom štádiu sa nachádzali
práce na diele do okamihu dodania panelov, či žalovaný už v tom čase nebol v omeškaní s prácami
a či žalovaný penále zaplatil. Pokiaľ žalovaný uplatňuje aj sumu 12.260,- eur za nedodržanie termínu
dodávky do 05.09.2014, tak podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že by sa so žalobcom dohodol na
termíne dodania tovaru do 05.09.2014. Takéto tvrdenie žalovaného poprel a trval na tom, že sa nedostal
do omeškania s dodaním predmetného tovaru. V závere navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie
a žalobe vyhovieť v zmysle podanej žaloby.

37. K podaniu žalobcu z 20.11.2020 sa vyjadril žalovaný podaním z 13.01.2021. Zdôraznil, že z
e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplynulo, že žalovaný so žalobcom riešil otázku reklamácie;
reagoval na požiadavku žalovaného predloženú listom z 03.10.2014. Zo zápisu o nezhode stavby bolo
zrejmé, že 900 m2 je v odlišnom odtieni a tieto musia byť vymenené, čo pre žalovaného znamenalo
vynaloženie nákladov, ktoré vznikli v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu. Odpočet vo výške 4.320,-
eur predstavuje 288 m2 montáže a demontáže panelov. Suma 9.298,99 eur je nákupná cena vadných
panelov, suma 2.661,50 eur je odpočet ceny za dodanie panelov, ktoré nemali protipožiarne vlastnosti.
Suma 1.605,- eur predstavuje montáž a demontáž vadných protipožiarnych panelov. K položke 520,- eur
predstavujúcej dopravu žalovaný uviedol, že takýmto dokladom, vzhľadom na odstup času, nedisponuje.
Suma 100.000,- Kč je pokuta od spoločnosti S., teda predstavuje ušlý zisk žalovaného. Suma 12.260,-
eur je sumou predstavujúcou náklady na montážnikov a zdvíhacie plošiny pri sťažených podmienkach
montáže v dôsledku oneskorene dodaných panelov. V závere uviedol, že všetky dôkazy, na ktoré
odkazuje, sú súčasťou spisu.

38. Žalobca vo svojej reakcii na podanie žalovaného z 13.01.2021 uviedol, že žalovaným uvádzané
skutočnosti sa týkajú jeho vzťahu so spoločnosťou S. P., D.. T.. a nie so žalobcom. V ďalšom texte
vyjadrenia žalobca zopakoval už prednesenú argumentáciu.

39. Odvolací súd, viazaný ustanovením § 390 CSP, po aplikácii § 382 CSP a po zopakovaní dokazovania
podľa § 384 ods. 1 CSP pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu.

40. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom prostredníctvom jeho dcérskej
spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o. bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle § 409 Obchodného
zákonníka, podľa ods. 1 ktorého kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu, a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy a jej plnení
(prijatie objednávky, potvrdenie objednávky) žalobca vystupoval výlučne prostredníctvom spoločnosti
BRUCHA SLOVAKIA spol. s r. o., o čom svedčia listinné dôkazy tvoriace súčasť spisu (čl. 68,69,80,81).
Odvolací súd preto nemá pochybnosť, že žalobca je aj povinným subjektom pre splnenie nárokov
uplatnených žalovaným prostredníctvom spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r. o., ktorá spoločnosť
vystupovala aj pri odstraňovaní nezrovnalosti v záväzkovom vzťahu so žalovaným ako oprávnený
subjekt konať v mene žalobcu. Vytvorila tak u žalovaného presvedčenie o kompetencii vystupovať v
mene žalobcu vo všetkých otázkach týkajúcich sa záväzkového vzťahu. Svedčí o tom celá listinná
a elektronická komunikácia medzi žalovaným a spoločnosťou BRUCHA SLOVAKIA spol. s r. o. ako
aj výpisy z registrov spoločnosti Rakúskej republiky a Slovenskej republiky, preukazujúce personálne
prepojenie oboch spoločnosti. Postoj žalobcu spočívajúci v tvrdení, že pre vymáhanie svojich nárokov
voči žalovanému (zaplatenie kúpnej ceny tovaru objednaného prostredníctvom spoločnosti BRUCHA
SLOVAKIA spol. s r. o.) má vecnú aktívnu legitimáciu a pre plnenie nárokov žalovaného jeho legitimácia
nie je daná, vyhodnotil odvolací súd ako konanie v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu
ochranu. Nie bez právneho významu v riešení tejto otázky je skutočnosť, že povinnosťou žalovaného
nebolo skúmať charakter právneho vzťahu žalobcu so spoločnosťou BRUCHA SLOVAKIA spol. s
r. o., teda či táto spoločnosť je organizačnou zložkou zahraničnej spoločnosti (§ 21 Obchodného
zákonníka) alebo či vystupuje ako mandatár, komisionár, sprostredkovateľ, či obchodný zástupca (§
566, § 577, § 642, § 652 Obchodného zákonníka) a či medzi nimi existuje aj povinnosť vzájomnej
informovanosti. Rozhodujúcim bolo vystupovanie spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r.o. vo vzťahu
k žalovanému ako obchodnému partnerovi, s ktorým je oprávnený riešiť všetky vzniknuté otázky,
vrátane zodpovednosti, čomu sa táto spoločnosť nebránila, ba žalovaného v jeho presvedčení utvrdila
prebiehajúcou komunikáciou. Popieranie oprávnenosti spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r. o.
konať v mene žalobcu vo vzťahu k žalovanému aj pri uplatnení jeho nárokov je podľa názoru odvolacieho
súdu nemorálne. Preto dospel odvolací súd k presvedčeniu (v zhode so súdom prvej inštancie), že
žalobca zodpovedá tak za vady dodaného tovaru ako aj za náhradu škody.

41. Žalobca sa v spore proti uplatneným nárokom žalovaného bránil tvrdením, že doposiaľ nebola
formálne preukázaná reklamácia, teda oznámenie vád dodaného tovaru, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie oznámenia vád, včasného oznámenia a oznámenia kompetentnej osobe, je dôkazným

bremenom žalovaného. Tento tiež musí preukázať, aká výška finančnej ujmy mu bola týmito vadami
spôsobená.

42. V súlade s vyššie uvedenými námietkami žalobcu pristúpil odvolací súd k preskúmaniu správnosti
skutkových záverov súdu prvej inštancie o preukázaní reklamácie žalovaným.

43. Súdu prvej inštancie bola predložená e-mailová komunikácia za obdobie od 03.06.2014 do
17.10.2014. Táto komunikácia prebehla medzi L. Q., konajúcou za spoločnosť BRUCHA SLOVAKIA
spol. s r.o. a S.. O. Q., či S.. T. Q.N., prípadne S.. R. X., konajúcimi za žalovaného. Z e-mailu zaslaného
žalovaným dňa 03.06.2014 o 15:10 hod. v znení : „Týmto reklamuje farbu RAL9002 PUR panelov š.
1000 a 1100 mm. Farba je vizuálne odlišná - panely nie sú vyrobené v jednej farebnej šarži. Túto farebnú
odchýlku je potrebné okamžite riešiť priamo na stavbe!!! Prosím o informáciu v akom čase zajtra, t.j.
04.06.2014 príde na stavbu kompetentný pracovník!“ jednoznačne vyplýva, že žalovaný reklamoval
nesprávnosť farby dodaných panelov. Na túto reklamáciu odpovedala L. Q. e-mailom v ten istý deň o
15:29 hod. v znení : „Dobrý deň, zajtra, t.j. 04.06.2014 príde v čase medzi 10:00 - 12:00 hod. na stavbu
do Brna kolega p. E. H.. S pozdravom L. Q.“. E-mailom z 05.06. 2014 o 15:07 hod. L.I. Q. oznámila
žalovanému, že „Zajtra v priebehu dňa Vám budú postupne chodiť panely, ktoré boli reklamované a
musia sa vymeniť 4 - 5 kamiónov. Od utorka vieme začať navážať: os 33, os A, os C, os 1, os AB, vlastne
všetky panely hrúbky 150 mm.“.

44. V následnej e-mailovej komunikácii zo dňa 26.08.2014 L. Q. oznámila žalovanému, že výroba
panelov je naplánovaná na 04.09.2014 a 09.09.2014 a aby mohol byť výrobný termín panelov dodržaný,
potrebuje do piatku 29.08.2014 dlžnú sumu na účte. Preto požiadala žalovaného o informáciu. Na túto
výzvu reagoval žalovaný tým, že potrebuje mať odpočítané pohľadávky, ktoré boli žalobcovi predložené
za dodávku nesprávnej RAL na stavbe ABB Brno s tým, že tieto boli predložené hneď po zámene
panelov. Na tento dotaz odpovedala L. Q. v znení : „Podľa informácie, ktorú som dostala od pána H.Ö. si
sumu 20.979,00 eur môžete ponechať do konca trvania stavby - následne sa to dorieši. Všetko ostatné
však musí byť do piatku, t.j. 29.08.2014 na účte našej spoločnosti.“

45. E-mailom z 27.08.2014 žalovaný požiadal žalobcu o urýchlené vyjadrenie k faktúram s tým, že
fakturovaná čiastka nie je zhodná s dodacími listami a prevyšuje celkovú sumu, čo je potrebné čím skôr
doriešiť, lebo v opačnom prípade bude žalovaný nútený faktúry vrátiť. Na to odpovedala L. Q.Š. tak, že
prekontrolovala všetky vystavené faktúry a dodacie listy a všetko, čo bolo objednané, bolo aj dodané,
teda množstva sedia s fakturovaným množstvom. Zároveň uviedla: „Panely, ktoré boli reklamované
a použité do svetlíkov - vzniknutý odpad cca. 300 m2 bude treba odpočítať. Ostatok všetko sedí s
objednaným množstvom.“

46. Medzi stranami sporu nebolo sporným to, že žalobca v dôsledku uvedenej komunikácie doručil
žalovanému nové panely, vizuálne zodpovedajúce objednanej farbe RAL 9002. V logickej súvislosti je
potom záver, že pokiaľ žalobca doručil žalovanému na predmetnú stavbu nové panely v množstve a
v rozmeroch podľa požiadavky žalovaného, tak osoba kompetentná vystupovať za žalobcu na území
Slovenska informovala žalobcu aj o príčine takejto požiadavky žalovaného. Je len ťažko uveriteľné,
žeby žalobca dodal nové panely „pre zachovanie dobrých obchodných vzťahov“ v nie nezanedbateľnej
hodnote a pri vedomí, že plní v rámci obchodných vzťahov nie v prospech spoločnosti S. P., ale
v prospech žalovaného. Opakovanou dodávkou panelov žalobca uznal dôvodnosť reklamácie, ku
ktorým záverom dospel súd prvej inštancie, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil (§ 35
ods. 3 Občianskeho zákonníka). Argumentáciu žalobcu o dodaní ďalších panelov po namietaní vady
spočívajúcej vo farebnosti výlučne pre zachovanie dobrých obchodných vzťahov, vyhodnotil odvolací
súd ako zavádzajúcu.

47. Odvolací súd v súlade so skutkovými závermi súdu prvej inštancie v tejto otázke dospel k záveru,
že žalobca dodal tovar v prevedení objednanej RAL farebnosti, avšak túto vyhotovil z inej šarže plechu,
v dôsledku čoho výsledná farebnosť nezodpovedala objednávke žalovaného a požiadavkám investora.
Argumentáciu žalobcu o výmene panelov pre zachovanie dobrých obchodných vzťahov vyhodnotil
odvolací súd ako účelovú. Ústretovosť vzhliadol odvolací súd práve v postoji žalovaného, ktorý súhlasil
s tým, že vymenené panely sa použijú na svetlíky. Uplatnenie reklamácie dňa 03.06.2014 potvrdil v
konečnom dôsledku žalobca aj e-mailom osoby kompetentnej komunikovať so žalovaným, a to L. Q..
Popieranie žalobcu o reklamácii tovaru považoval odvolací súd za postup žalobcu v rozpore s poctivým

obchodným stykom v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Taktiež jeho obrana, že pani L. Q. nebola
oprávnená uznať reklamáciu a ju riešiť, prípadne, že tak neboli oprávnené urobiť ďalšie osoby, vyhodnotil
odvolací súd ako účelovú s poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie. Niet pochýb, že postup týchto
osôb v riešení reklamácie bol odsúhlasený žalobcom, čomu svedčí výroba nových panelov žalobcom
a ich dodanie v požadovanej farebnosti.

48. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné zopakovať dokazovanie pred odvolacím súdom v súlade
s § 384 ods. 1 CSP, o čom boli strany sporu vopred poučené.

49. Žalobca podaním z 12.03.2021 k dôkazom, ktoré mienil odvolací súd zopakovať uviedol nasledovné.

50. Listinnými dôkazmi z čl. 68 až 81 podľa žalobcu bolo preukázané, že žalobca riadne dodal
žalovanému objednaný tovar, vrátane protipožiarnych panelov, ktorých kvalitu v priebehu konania
žalovaný nenamietal. Preto tzv. odpočet žalovaného pod č. 4 v hodnote 2.661,50 eur a pod č. 5 v hodnote
1.605,- eur považoval za neopodstatnený a nepreukázaný. Z výpisu z obchodného registra žalobcu
a spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r. o. podľa žalobcu vyplýva, že oprávneným konať v mene
žalobcu je konateľ J. P., prokuristami spoločnosti sú X. P. a T. P., preto E. H. nebol oprávnený zaväzovať
žalobcu bez osobitného splnomocnenia či už vo veciach reklamácií alebo uznávania nárokov tretích
strán ako aj v otázkach znášania nákladov za montáž a demontáž tovaru, resp. ďalších súvisiacich
nákladov. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi E. H. na pojednávaní 23.01.2017 žalobca uviedol, že tento
svedok potvrdil, že žalovanému bol dodaný tovar v súlade s jeho objednávkou a v požadovanej kvalite.
Tiež podľa tejto svedeckej výpovede sporné panely boli žalovaným v celom rozsahu využité pri realizácii
zákazky. V podrobnostiach poukázal na svoje vyjadrenie z 20.11.2020 a 27.01.2021.Trval na tom,
že vady tovaru neboli žalovaným riadne a včas reklamované, ako to ustanovuje § 428 ods. 1 písm.
b) Obchodného zákonníka. Navrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolaním proti rozsudku súdu prvej
inštancie. Vyjadril súhlas s tým, aby odvolací súd konal na pojednávaní dňa 23.03.2021.

51. Podaním z 15.03.2021 oznámil zástupca žalovaného odvolaciemu súdu, že súhlasí s pojednávaním
v jeho neprítomnosti s tým, že nemá návrhy na zopakovanie dokazovania.

52. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 23.03.2021 zopakoval dokazovanie
a) listinnými dôkazmi z čl. 68 až 81 spisu,
b) výpisu z obchodného registra žalobcu a spoločnosti BRUCHA SLOVAKIA spol. s r. o.,
c) prečítaním výpovede svedka E.D. H. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 23.01.2017,
d) prečítaním listu žalovaného z 03.10.2014 (čl. 396, 397 spisu),
e) prečítaním e-mailom odpovede L. Q. zaslanej dňa 17.10.2014,
f) prečítaním svedeckej výpovede Y. H., zamestnanca spoločnosti S. P. na pojednávaní dňa 18.09.2015.

53. Odvolací súd napriek vykonaniu dokazovania uvedeného v bode 52 pod písm. c, f, uvedomujúc si ich
nepoužiteľnosť pre nemožnosť vykonať osobný výsluch svedkov pred odvolacím súdom, vychádzal pri
rozhodovaní výlučne zo skutočnosti tvrdených týmito svedkami pred súdom prvej inštancie a zo záverov,
ku ktorým došiel súd prvej inštancie z týchto výpovedí.

54. Odvolací súd zopakoval dokazovanie aj dôkazmi, ktoré napriek ich označeniu ako „reklamácia“,
sa týkali nárokov žalovaného kvalifikovaných odvolacím súdom ako nároky na náhradu škody. Po
zopakovaní dokazovania dospel odvolací súd k týmto skutkovým záverom.

55. Na čísle listu 396, 397 sa nachádza list žalovaného z 03.10.2014 (dátum spresnený podľa vyjadrenia
L. Q.N.), ktorý bol doručený L. Q., čo potvrdila e-mailom zo 17.10.2014. List žalovaného z 03.10.2014
obsahoval výhradu žalovaného, že do dnešného dňa nebola žalobcom uznaná písomná reklamácia,
ktorá bola jednoznačne dokázaná, avšak táto bola uznaná len ústne pánov H.. V tomto liste žalovaný
rozpísal v tabuľke, ktoré jednotlivé položky žiada uznať. Tento tzv. odpočet obsahoval :

- demontáž a následnú montáž panelov o ploche 900 m2, kde montáž bola vyčíslená na 7 eur/m2 a
demontáž na 8 eur/m2 + nový spojovací materiál v cene 14.000,- eur, v ktorej je zahrnuté aj vykladanie
a manipulačná technika,

- sumu 4.320,- eur za výmenu panelov o rozlohe 288 m2 v hodnote 15 eur/m2 s tým, že v tejto položke
navrhol žalovaný, že žalobca dá zľavu firme ABB alebo premiestnia panely v požadovanej cene 8 eur/
m2 + 7 eur/m2 + nový spojovací materiál,
- odpad v rozsahu 373 m2 a v cene 24,93 eur/m2 s odôvodnením, že svetlíky boli zhotovované z panelov,
ktoré boli určené na fasádu, no pre zlý odtieň tam nemohli byť použité a tak boli využité do svetlíkov,
- námietku, že z kladačského plánu vyplýva, že bolo potrebných 7 809,56 m2 a žalobca vyfakturoval 8
182 m2, čo je navyše výmerov kladačského plánu o 373 m2,
- sumu 2.661,50 eur za panely, ktoré mali vyhovovať požiadavke E130DP1, teda požadovanej
protipožiarnej odolnosti o výmere 107 m2, pričom 1 m2 predstavuje sumu 24,93 eur. V priebehu stavby
sa totižto zistilo, že panely žalobcu nespĺňajú požadovanú protipožiarnu odolnosť, no napriek tomu
ich musel žalovaný namontovať v dôsledku potreby vykonávania ďalších betonárskych prác. Následne
tieto panely museli byť demontované a namontované nové v požadovanej protipožiarnej odolnosti, čo
predstavuje sumu 1.605,- eur zodpovedajúcu 107 m2 výmeny v hodnote 15 eur/m2,
- sumu 520,- eur za dopravu 2 krát po 260,- eur, keďže pri zle dodaných paneloch sa navýšila aj cena
za ich prepravu,
- odpočet Vstavok A+prot. steny za zdržanie spôsobené oneskorenou dodávkou požadovaných panelov
a konkrétne času vo výške 736 hodín, teda naviac vykonaných prác v počte týchto hodín, pričom hodnota
jednej hodiny predstavuje sumu 15,- eur a dĺžke naviac času potrebného pre zapožičanie zdvíhacieho
zariadenia a plošiny, konkrétne troch kusov počas 8 dní, čo v prepočte 610,- eur/týždeň predstavuje
sumu 1.220,- eur.

56. Na list z 03.10.2014 L. Q. zaslala dňa 17.10.2014 e-mailom odpoveď predstavujúcu stanovisko firmy
BRUCHA, v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Nie je pravdou, že sme na stavbu ABB Brno zákazka
č. K14S01/29 dodali dve rozdielne RAL farby. Pravdou je, že boli dodané panely z rôznej šarže plechu
RAL 9002.
Z tohto dôvodu firma BRUCHA vymenila a zjednotila šarže plechu RAL 9002 na obidvoch montážnych
šírkach panelov (1 m aj 1,1 m). O skutočnosti, že na paneloch sú rozdielne farby plechu ste nás
informovali mailom utorok dňa 03.06.2014. Hneď v nasledujúci deň t.j. 04.06.2014 bol na stavbe ABB v
Brno p. E.D. H.P.. Reklamované panely boli dodané na stavbu dňa 06.06.2014. Z uvedeného je zrejmé,
že firma BRUCHA konala po oznámení nezrovnalostí.
Vážený obchodný partner, chceli by sme Vám pripomenúť, že povinnosťou montážnej firmy - čo je v
tomto prípade firma SILUMA s. r. o., je kontrolovať dodávku materiálu a na akékoľvek nezrovnalosti
upozorniť okamžite. Je zrejmé, že vy ste si túto povinnosť nesplnili. Je neprípustné aby ste nezrovnalosti
vo farbe panelov, ktoré boli vizuálne odlišné, oznámili až po namontovaní 16 polí čo činí 768 m2
(množstvo oznámené mailom dňa 09.06.20147). Žiaľ sumu, ktorú nám vyčíslili za túto reklamáciu farby
Vám nemôžeme uznať. Existuje právna norma, ktorá platí tak isto aj pre firmu SILUMA s. r. o., v ktorej sa
jasne uvádza, že montážna firma je povinná viditeľné chyby okamžite nahlásiť. Rozdiel vo farbe panelov
viditeľnou chybou bola. Boli ste povinný nám túto skutočnosť oznámiť hneď - to znamená po montáži
cca. 2 - 3 polí, čo činí cca. 150 m2 panelov.

vyčíslenie: 150 m2 * 15 € * 2 = 4500,00 €

Panely rozdielnej šarže boli po použité pri montáži svetlíkov. Našim meraním bolo zistené, že na
svetlíkoch je použitých cca. 1300 m2 panelov. Môžeme preto uznať 150 m2 panelov ako odpad.

vyčíslenie: 150 m2 * 24,93 € = 3739,5 €

Z uvedeného množstva 150 m2 Vám vieme uznať odpočet jedného trasportu.

Vyčíslenie: 1 * 260 € = 260,00 €.

V súvislosti s ďalším nedodaním panelov z minerálnej vlny nasledovné. Dodali sme to, čo si firma
Siluma s. r. o. objednala. Nemôžeme niesť zodpovednosť za to, čo si firma na základe cenovej ponuky
objedná a čo nie. Nie je našou úlohou a povinnosťou skúmať či sú nami predložené certifikáty materálu
postačujúce alebo nie. Zo zápisov z pracovných porád a jednaní na stavbe je zrejmé, že firma Siluma
bola upozorňovaná čo má objednať. Zápisy sú u pána H. a podľa rozdeľovníka je zrejmé, že ich
dostávala aj firma Siluma. Panely na os 5 a vstavok boli dodané od poslednej revízie a uvoľnenia

kusovníka (11.09.2014) cca. Týždňa - 17.09. - 18.09.2014. Vaše tvrdenie, že sme uvedené panely dodali
oneskorene sa teda nezakladá na pravde.

Z našej strany nedošlo k porušeniu dohody o dĺžke splatnosti vystavených faktúr. Na všetkých
potvrdeniach zákazky, ktoré ste od nás vopred dostali ako aj na všetkých vystavených faktúrach je 30
dňová splatnosť. Z nám neznámych príčin ste nás na 60 dňovú splatnosť začali upozorňovať až vtedy,
keď boli faktúry už po splatnosti.

Celková uznaná suma reklamácie: 8499,5 €

Vaše spoločnosti evidujeme z neuhradených faktúr pohľadávku vo výške 35 690,39 €. Po započítaní
nami uznanej sumy reklamácie ostáva uhradiť 27 190,89 €.
Žiadame Vás okamžite o úhradu dlžnej čiastky. Ak od Vás nedostane potvrdenie o platbe budeme nútený
oznámiť túto skutočnosť na poisťovňu, ktorá začne od Vás peniaze vymáhať súdnou cestou.

Navrhujeme Vám osobné stretnutie u nás vo firme v Michelhausene v Rakúsku v dňoch 28.10. alebo
29.10.2014.“

Následne zaslal žalovaný žalobcovi list označený ako „Prehlásenie“, ktorý bol doručovaný žalobcovi aj
poštou s dátumom odoslania 27.10.2014. Prehlásenie nadväzovalo na list žalovaného z 03.10.2014.

57. Na pojednávaní dňa 19.12.2016 žalovaný zopakoval svoje požiadavky na započítanie, čo vyčíslil
celkovou sumou 42.186,- eur s tým, že pripustil, že tieto ním vynaložené náklady je možné považovať
za škodu v zmysle § 436 ods. 4 alebo § 444 ods. 1 Obchodného zákonníka.

58. V konaní bolo nesporným to, že kontaktnou osobou za dcérsku firmu žalobcu, teda firmu BRUCHA
SLOVAKIA spol. s r. o. bol pán R.. E. H. - konateľ tejto spoločnosti, ktorý uznal farebnú rozdielnosť na
mieste samom, dôsledkom čoho bola realizovaná výmena panelov. Táto skutočnosť bola preukázaná
jeho výpoveďou pre súdom prvej inštancie na pojednávaní 23.01.2017 a následným postupom žalobcu.

59. Žalovaný si uplatnil kompenzačnou námietkou hodnotu prác súvisiacich s demontážou a montážou
chybných panelov za bezchybné ako aj náhradu za odpad, keďže pôvodne doručené panely mali inú
farebnosť a pokiaľ sa tieto použili na svetlíky, tak tam vznikol asi 50 %-ný odpad.

60. Svedok E. H. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 23.01.2017 potvrdil, že došlo k výmene
panelov pôvodne namontovaných na streche objektu s tým, že odmontované panely sa následne použili
na svetlíky, ktorá výmera použitá na svetlíky podľa svedka je zhodná s tým, čo sa demontovalo. Potvrdil
dohodu, že žalovaný zrealizuje výmenu panelov asi o výmere 900 m2, čo v prepočte 14,20 eur/m2 x
2 predstavuje sumu 25.000,- eur, avšak dlh žalovaného predstavuje sumu 44.000,- eur. Uviedol, že
dohoda o prefinancovaní tejto časti nebola.

61. Na pojednávaní dňa 23.01.2017 žalovaný tvrdil, že od začiatku konania si započítava sumu
41.694,16 eur ako sumu z reklamácie tovaru. Trval na tom, že aj v prípade uznania výmeny v rozsahu
768 m2 v súlade s e-mailovou komunikáciou zo dňa 17.10.2014 s pani Q., samotná montáž, demontáž
panelov a úprava svetlíkov z pôvodných panelov predstavuje sumu 42.186,24 eur a do tejto výšky uplatnil
žalovaný svoju procesnú obranu.

62. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

63. Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

64. Podľa § 425 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď
prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto
čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. Predávajúci

zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená
porušením jeho povinností.

65. Podľa § 427 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti
čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru. Ak
kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na
tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal
tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

66. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci
namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom
skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

67. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a)požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b)požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d)odstúpiť od zmluvy.

68. Podľa 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu
patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

69. Podľa 436 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote
uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

70. Podľa 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci
nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

71. Podľa § 440 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na
náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je
oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava
vzťahuje. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa §
436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

72. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

73. V zmysle vyššie citovaných ustanovení bolo rozhodujúcim posúdenie, či žalovaný ako kupujúci
si splnil povinnosti uvedené v ustanovení § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s tým, že
reklamoval nesprávnu farebnosť dodaného tovaru - plechu. Je nespochybniteľné, že prehliadka tovaru
je zameraná predovšetkým na zistenie všetkých zjavných vád, pričom treba brať do úvahy aj povahu
tovaru. Pri výklade povinnosti „prezrieť tovar podľa možností čo najskôr s prihliadnutím na jeho povahu“,
je dôvodné zohľadniť objektívne okolnosti a prekážky, ktoré vyplývajú najmä z množstva tovaru, ktorý
sa má prezrieť, z jeho akosti a obalu, ktoré môžu prehliadku sťažovať ako aj z povahy tovaru.

74. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca dodal žalovanému veľké množstvo plechu v
prevedení lisovaných panelov, ktorý každý panel bol pokrytý ochrannou fóliou a boli navrstvené na
seba v určitom počte. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že prehliadka každého jednotlivého panelu,
prípadne panelov tvoriacich jedno balenie, a to za súčasného odstránenia ochrannej fólie z jednotlivých
kusov (ako to prezentoval v konaní žalobca) hraničí so šikanóznym prístupom k zákazníkovi. Tvrdený
postup sa vymyká akejkoľvek logickej úvahe zistenia vád tovaru väčších rozmerov a chráneného fóliou
počas manipulácie na stavbe, ktorý druh tovaru je predmetom sporu v súdenej veci. V uvedenom
tvrdení si žalobca rozporuje, ak pri komunikácii so žalovaným pred začatím sporu uznal, že vadu tovaru
spočívajúcu v inom odtieni (hoci aj spôsobenom použitím inej šarže plechu) bolo možné zistiť až po jeho
namontovaní v určitom rozsahu, teda na určitej ploche. Pokiaľ následne žalobca tvrdil, že rozdielnosť
vo farebnosti bolo možné zistiť odstránením ochrannej fólie, tak zároveň nepreukázal, že žalovanému
poskytol poučenie (návod) o manipulácii s dodaným tovarom, vrátane stanovenia času odstránenia
ochrannej fólie.

75. Včasnosť uplatnenia reklamácie tak bola odvolacím súdom ako otázkou právnou posudzovaná s
prihliadnutím na povahu tovaru a jeho množstvo. Tieto ukazovatele boli rozhodujúce aj pre posúdenie
okolností, či žalovaný mohol nesprávnu farebnosť dodaného tovaru namietať skôr, teda po uložení
asi 300 m2, ktorú argumentáciu žalobca v konaní predniesol. Napriek tomu, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal celkovou plochou, ktorá bola v zmysle zmluvy o dielo realizovaná žalovaným, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že k reklamácii došlo po namontovaní viac ako 700 m2, ku ktorej ploche je možné
posudzovať včasnosť uplatnenej reklamácie. Odvolací súd dospel k záveru, že plocha o výmere 768
m2, ktorá bola potvrdená oboma sporovými stranami ako plocha, ktorá sa mala demontovať v dôsledku
nesprávnej farebnosti, je plocha zodpovedajúca primeranosti k celkovej pokrývanej ploche. Pokiaľ
žalobca prostredníctvom kompetentných osôb na samotnej stavbe, teda pri realizácii diela konštatoval
pokrytie asi takejto plochy plechom v nesprávnej farebnosti a táto plocha sa objavuje aj v e-mailovej
komunikácii, či ako nárok uplatnený žalovaným v dôsledku reklamácie, tak túto plochu zobral odvolací
súd ako za rozhodujúcu pri posúdení včasnosti reklamácie a uplatnenie reklamácie vyhodnotil ako
súladné so zákonom (§ 436 Obchodného zákonníka).

76. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

77. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

78. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

79. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

80. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

81. Podľa § 581 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho

istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na
súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte
nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1
a 2. Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

82. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

83. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

84. Zhrnúc uvedené posúdil odvolací súd v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) nárok
žalovaného predstavujúci započítaciu námietku do výšky žalovanej sumy ako nárok na náhradu škody
v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

85. Za situácie, kedy reklamácia žalovaného bola vyriešená výmenou vadného tovaru za bezvadný, ale
zároveň so samotnou montážou vymeneného tovaru vznikli na strane žalovaného nepredvídané ďalšie
náklady, ide o nárok žalovaného na náhradu škody. Porušenie povinnosti žalobcu vzhliadol odvolací
súd v porušení ustanovenia § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka dodať tovar v akosti, ktorú určovala
zmluva, konkrétne v jednotnej farebnosti tovaru. V nadväznosti na toto porušenie došlo aj k naplneniu
ostatných predpokladov náhrady škody, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody.

86. Vychádzajúc zo zhodných prejavov strán sporu uvedených vyššie posúdil odvolací súd ako dôvodný
nárok žalovaného spočívajúci v montáži a demontáži panelov o ploche 768 m2 v cene 15,- eur/m2,
čo predstavuje sumu 11.520,- eur. Tvrdenie žalobcu, že tieto práce nevykonal žalovaný boli vyvrátené
svedeckou výpoveďou Y. H., zamestnanca spoločnosti S. P. na pojednávaní dňa 18.09.2015 v konaní
pred súdom prvej inštancie, z obsahu ktorej vyplýva, že aj keď materiál bol v určitom množstve objednaný
spoločnosťou S., demontáž a montáž nových panelov realizoval žalovaný, ktorý tak urobil nadprácu.

87. Žalobca uznal zvýšený odpad plechu pri zhotovovaní svetlíkov vo výmere 300 m2. Žalovaný v
konaní nepreukázal vyššie množstvo odpadu, preto odvolací súd vzal za preukázané, že pri použití
odmontovaných panelov na svetlíky v cene 1m2/24,93 eur je výsledná suma 7.479,- eur (300 m2 x 24,93
eur). Celkovo tak nárok žalovaného na náhradu škody predstavuje sumu 18.999,- eur.

88. Ostatné uplatnené nároky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako v konaní pred súdom prvej
inštancie nepreukázané. K týmto žalovaný nenavrhol vykonať potrebné dokazovanie, preto pre
neunesenie dôkazného bremena na ne odvolací súd neprihliadal.

89. Keďže žalovaný v priebehu sporu preukázal svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 380
Obchodného zákonníka a zároveň vykonal úkon smerujúci k započítaniu, odvolací súd zohľadnil túto
námietku vo výške 18.999,- eur a priznal žalobcovi sumu 22.695,16 eur titulom nezaplatenej kúpnej ceny.
Žalovaný tak je povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar napriek reklamácii, keďže vadný
tovar žalovaný nevrátil, ale ho spotreboval pri zhotovení diela. Aj v prípade nereklamovania tovaru by
totižto žalovaný musel zaplatiť za dodatočne dodaný tovar, keďže pôvodne množstvo bolo pre vykonanie
diela nepostačujúce.

90. Odvolací súd v závere uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla výnimočná situácia,
keď žalovaný reklamoval vadu dodaného tovaru, túto reklamáciu žalobca reálnym konaním uznal ako
dôvodnú, teda prevzal na seba zodpovednosť za vady tovary a tovar vymenil za bezvadný, avšak
zároveň pre dokončenie diela bolo potrebné dodanie ďalších plechov, preto nedošlo k vráteniu vadného
tovaru, ale tento bol žalovaným použitý na menej viditeľné miesta. Rozhodnutie uvedené vo výroku tohto
rozsudku tak považoval odvolací súd aj za spravodlivé usporiadanie pomerov medzi stranami sporu.
Spravodlivosť zvýraznená v Čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku je totižto kritériom ukladajúcim
súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne
nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

91. Podľa § § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

92. Podľa § § 365 ods.4 Obchodného zákonníka dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

93. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

94. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

95. Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa
odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

96. V nadväznosti na uvedené a v súlade s citovanými ustanoveniami bolo povinnosťou odvolacieho
súdu vyriešiť otázku dôvodnosti úrokov z omeškania čo do základu a výšky. Odvolací súd pri
posudzovaní dôvodnosti tohto nároku žalobcu vychádzal z vyššie uvedených zistení. Nie je možné
prisvedčiť žalobcovi, že mu patria v celom rozsahu úroky z omeškania z fakturovanej ceny tovaru, ktorý
dodal žalovanému.

97. Žalovaný svoje nároky, ktoré posúdil odvolací súd ako nároky na náhradu škody uplatnil voči
žalobcovi listom z 03.10.2014 a opakovane listom odoslaným 27.10.2014. Žalobca preto bol povinný
pristúpiť k plneniu v prospech žalovaného v rozsahu dôvodne uplatnených nárokov najneskôr dňom
nasledujúcim po doručení listu žalovaného odoslaného 27.10.2014, teda 31.10.2014 (po odrátaní 3
dní na doručenie). Splatnosť dôvodne uplatnenej pohľadávky žalovaného do výšky 18.999,- eur preto
nastala dňom nasledujúcim po výzve na náhradu škody, teda 31.10.2014, ku ktorému dňu zanikol aj
nárok žalobcu do výšky 18.999,- eur v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného na pojednávaní
19.12.2016. K uvedenému dňu boli splatné iba faktúry č. 14061546 v nezaplatenej sume 28.000,- eur a č.
14061674 vo výške 7.690,39 eur, čo znamená, že pokiaľ žalovaný urobil prejav smerujúci k započítaniu v
čase existencie uvedených pohľadávok žalobcu, je dôvodne jeho nárok odpočítať z faktúry č. 14061546
do výšky 18.999,- eur. Z faktúry č. 14061546 splatnej 24.07.2014 preto ostalo ku dňu rozhodnutia
odvolacieho súdu nezaplatených 9.001,- eur a z faktúry č. 14061674 splatnej 25.07.2014 suma 7.690,39
eur.

98. Uvedenými dvoma faktúrami bol fakturovaný tovar, ktorý žalovaný reklamoval, čo znamená, že
so zaplatením uvedených súm sa nemohol žalovaný dostať do omeškania skôr, ako bola reklamácia
žalobcom vybavená, teda dňom dodania nového tovaru. Žalobca však v konaní nepreukázal, kedy
presne a v akom množstve dodával žalovanému nový tovar. S prihliadnutím na súhlas žalobcu z
26.08.2014 so zadržaním sumy 20.979,- eur do konca trvania stavby (čl. 387 spisu) a vyjadrenie žalobcu
e-mailom zo 17.10.2014 o uznaní časti nároku žalovaného a špecifikovaní dlžnej sumy k uvedenému
dňu neostávalo odvolaciemu súdu iné riešenie, než ustálenie omeškania žalovaného so zaplatením súm
9.001,- eur a 7.690,39 eur dňom nasledujúcim po 17.10.2014, teda dňom 18.10.2014. Úrok z omeškania
k uvedenému dňu bol v súlade s citovanou vyhláškou priznaný vo výške 9,05% ročne.

99. Faktúrou č. 14100261 z 02.10.2014 splatnou 01.11.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu
6.003,77 eur, ktorá suma nesúvisí s reklamáciou a nie je dotknutá ani zápočtom žalovaného. Preto
odvolací súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, vrátane úrokov z omeškania, ktorých výška
k 02.11.2014 predstavovala 9,05% ročne.

100. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne potvrdil v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP a čiastočne zmenil v súlade s § 388 CSP.

101. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
2 CSP vzhľadom na čiastočnú úspešnosť tak žalobcu ako aj žalovaného.

102. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 17, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.