Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518203703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7518203703.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcov: 1/. S. J., W. XX.XX.XXXX, F. U. F.
XX, X/ E. J., W. XX.XX.XXXX, F. U. F. XX, zastúpených JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: Y. Ť., W. XX.XX.XXXX, F. U. F. XX, M.. Č.. V. T.
XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie

vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
03.12.2020 sp. zn. 15C/149/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 03.12.2020 č. k. 15C/149/2018-83
vo výroku o náhrade trov konania.

Nepriznáva žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 03.12.2020
konanie zastavil (výrok I.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak v konaní o určenie vlastníckeho práva, na základe písomného podania žalobcov zo
dňa 03.12.2020, ktorým vzali návrh na začatie konania, pred začatím pojednávania vo veci samej, v

plnom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť a zároveň rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Žalovaný so späťvzatím súhlasil.

4. Súd s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 veta prvá CSP konanie zastavil. O nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa § 257 CSP.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v sporovom konaní sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje
tzv. zásada úspechu alebo zodpovednosti za výsledok sporu ako základný princíp určujúci nárok strany
na náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy však súd nemusí stranu, ktorá spôsobila
svojím dispozitívnym konaním zastavenie konania zaviazať na náhradu trov konania protistrane, ak má

preukázané dôvody uvedené v ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Súd poukázal na to, že v danom prípade bolo žalobcovi 1/ uznesením č.k. 15C/149/2018-40 zo dňa
22.01.2019priznanéoslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov.Žalobkyňa2/jeoslobodenáodplatenia
súdnych poplatkov ex lege v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. U oboch

žalobcov sa jedná o osoby, ktoré sú v dôchodcovskom veku, pričom predmetom sporu bolo určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.7. Vychádzajúc z predmetu sporu súd uviedol, že na základe darovacej zmluvy č.z. 55/15, ktorej vklad
bol povolený pod V 4711/15 zo dňa 16.12.2015 žalobcovia previedli na svojho vnuka, ktorý vystupuje na

strane žalovaného, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XX, ktorý je postavený
na parcele č. 1977/2 v obci Bačkovík, kat. úz. F.Č., okres Košice-okolie. Žalovaný ako obdarovaný sa
však ku žalobcom ako darcom nesprával tak, ako ich ubezpečoval. Žalobcovia nemali o žalovanom
žiadnu vedomosť, nezaujímal sa o žalobcov a ani ich nenavštevoval, pričom postoj žalovaného k
žalobcom mal vplyv na podanie žaloby. V danom prípade súd zastával názor, že nepriznaním náhrady

trov konania žalovanému nedôjde k zmenšeniu jeho majetku, pričom na strane žalobcov by priznanie
náhrady trov konania žalovanému zanechalo dopad na ich majetkové pomery, nakoľko žalobca 1/
je invalidný dôchodca s výškou invalidného dôchodku v sume 342,70 € mesačne a žalobkyňa 2/ je
starobnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 261,90 € mesačne. V danej situácii podľa názoru súdu a
s ohľadom na predmet sporu, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby je spravodlivé, aby strana
žalobcov i žalovaný si sami znášali svoje trovy, ktoré v spore účelne vynaložili na bránenie svojich práv.

8. Proti uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Uviedol, že súd pri náhrade trov konania aplikoval ust. § 257 CSP, avšak predmetné dôvody hodné
osobitného zreteľa v danom prípade neboli v rozpore s platným právnym predpisom v tomto konaní
žiadnym relevantným spôsobom preukázané, ani v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie bližšie
špecifikované. Súd iba poukazuje na skutočnosť, že obaja žalobcovia boli oslobodení od platenia
súdnych poplatkov, ako aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania nedôjde k zmenšeniu

majetku žalovaného, pričom na strane žalobcov by priznanie náhrady trov konania zanechalo dopad na
ich majetkové pomery. Dané skutočnosti neboli v konaní žiadnym relevantným spôsobom preukázané,
zostali len v rovine účelových a ničím nepreukázaných tvrdení žalobcov, ktoré si súd bez ďalšieho a
najmä akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní osvojil. Z obsahu odôvodnenia súdu nevyplýva,
na základe akých dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, a

z týchto dôvodov žalovaný považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Má za to, že súd nesprávne
aplikoval ust. § 257 CSP. Poukázal na to, že v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj v súlade
s ustálenou judikatúrou musí byť aplikácia predmetného ustanovenia, a teda nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa riadne a presvedčivo odôvodnená. Predmetné
rozhodnutie súdu prvej inštancie však naznačuje značnú svojvôľu súdu pri aplikácii predmetného

ustanovenia, ktorá je však v tomto prípade neprípustná. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp.zn. I. ÚS 153/2018 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 102/2017.

10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd v danom prípade porušil zásadu kontradiktórnosti,
nakoľko ani z obsahu spisu, ani z obsahu späťvzatia žaloby žalobcov zo dňa 03.12.2020 nevyplýva,

že by žalobcovia navrhli súdu nepriznať sporovým stranám nárok na náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Z obsahu späťvzatia žaloby žalobcov nevyplývajú ani žiadne relevantné
skutočnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mu súd nemal priznať nárok na
náhradu trov súdneho konania. Súd tak rozhodol nad rámec predmetného späťvzatia žaloby žalobcov.
Žalobcovia procesne zavinili zastavenie súdneho konania prebiehajúceho na základe ich absolútne

zmätočnej, nedôvodnej a v rozpore s platnými právnymi predpismi podanej žaloby, pričom v danom
prípade žalovaný poukazuje v celom rozsahu na svoje písomné podanie vo veci - vyjadrenie k žalobe a
žalovanému v tejto súvislosti vznikli trovy súdneho konania, náhradu ktorých si v danom prípade uplatnil.
Žalovaný má za to, že žaloba žalobcov bola podaná nedôvodne, zastavenie tohto súdneho konania
procesne zavinili žalobcovia tým, že zobrali žalobu v celom rozsahu späť bez bližšieho vymedzenia

akýchkoľvek dôvodov predmetného späťvzatia, ako aj na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu, ako
aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by žalovanému nemal byť priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania. Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku II. a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcom vo výške 100%, ako aj nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil a vyslovil, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcoviapoukázali na to, že medzi žalobcami a žalovaným je blízky vzťah. Žalobcovia sú dôchodcovia bez
akéhokoľvek majetku. To bol aj dôvod, prečo požiadali o právnu pomoc cestou Centra právnej pomoci
ako manželia. Pomery na strane žalobcov sa nezmenili, naopak náklady na každodenné potreby - lieky,

starostlivosť, opateru a stravu sa zvýšili. Na ich strane sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočnosť ich prípadu je v tom, že žalovaný ako obdarovaný sa nesprával tak, ako ich ubezpečoval,
čo bol aj dôvod uzavretia darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že so žalovaným
neboli v žiadnom kontakte, nemali vedomosti o tom, kde sa zdržiava. Až v súdnom konaní zistili, že žije
v Kecerovských Pekľanoch. To len potvrdzuje, že sa žalovaný o žalobcov nestaral, nenavštevoval ich,

a preto sa rozhodli podať aj žalobu. Namiesto pomoci od žalovaného, pomoc žalobcom poskytoval ich
syn, ktorý zabezpečoval odvoz do nemocnice, zabezpečoval opravy a údržbu domu, v ktorom bývajú.
Zo strany žalovaného sa žiadnej pomoci nedočkali a žalovaný im neprejavil za celé obdobie od uzavretia
zmluvy žiadnu vďaku a jeho správanie považovali za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že
súd správne aplikoval ust. § 257 CSP, lebo v danom prípade zaplatenie trov konania žalovanému by bolo
nespravodlivé s prihliadnutím na správanie žalovaného po uzavretí darovacej zmluvy. Za celé trvanie

konania o určení vlastníckeho práva žalovaný ani neprejavil záujem o zistenie, aký majú zdravotný stav,
či niečo nepotrebujú. V súdnom konaní predložili aj lekárske správy. Žalobca 1/ je osobou zdravotne
ťažko postihnutou, žalovaný síce tvrdil vo vyjadrení, že pokiaľ žil v spoločnej domácnosti, poskytol im
opateru a starostlivosť, ale od odchodu zo spoločnej domácnosti, o nich, ako o starých rodičov a darcov,
neprejavil žiaden záujem. Samotný odchod zo spoločnej domácnosti bol zapríčinený práve tým, že

vzťahy medzi nimi neboli dobré a žalovaný ich neinformoval, kde sa zdržiava. K späťvzatiu návrhu sa
rozhodli z dôvodu, že žalovaný vo vyjadrení písal, že ich má úprimne rád, že mu na nich záleží a chceli
mu umožniť, aby došlo k obnoveniu dobrých vzťahov a aby im ich vnuk poskytoval aspoň formou návštev
a prejavom záujmu o nich, ako o starých ľudí pomoc, čo by im každodenný život zlepšilo. Od späťvzatia
návrhu, k čomu došlo 03.12.2020, sa žalovaný s nimi nekontaktoval, nenavštívil ich, ani ich nezavolal,

ako sa majú, či niečo nepotrebujú, najmä v období pandémie, či im netreba zabezpečiť lieky. Sú toho
názoru, že priznaním trov konania pre žalovaného by sa vzťahy medzi nimi neupravili, ale zhoršovali.
Žalobcovia predpokladali, že keď písomne sa vyjadroval o svojom vzťahu k nim, o láske, pomoci, o
tom, že mu záleží na nich, že k tomu aj dôjde. Boli však nemilo prekvapení, keď proti výroku o trovách
konania podal odvolanie, čo môže medzi nimi spôsobiť nie utuženie vzťahov, ale naopak, nedôjde k

nadviazaniu opätovnej komunikácie. Na strane žalobcov sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa už aj
s prihliadnutím na vek, majetkové pomery, predmet súdneho sporu, že žalobcovia žalovanému poskytli
darovaním nehnuteľnosť, ktorá má vysokú hodnotu, čo je nepomer aj k nákladom, ktoré v súdnom
konaní žalovanému vznikli. Majetkové pomery boli skúmané aj v rámci Centra právnej pomoci a pomery
od tejto doby sa nezmenili.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

14. Uznesenie je v napadnutom výroku II. vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

15. V danom prípade súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP, nakoľko
vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku, ktorým súd žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania a k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.19. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

20. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách, teda aj na strane žalobcov, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobcovia museli vziať žalobu
späť pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania,
potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

21. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania
žalovaného žalobca.

22. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby došlo písomným podaním žalobcov, ktoré bolo doručené

súdu prvej inštancie 03.12.2021 (čl. 74) bez uvedenia dôvodu.

23. Žalobcovia v podaní žiadali, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

24. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255 CSP) a od zásady za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

26. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

27.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto

podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

28. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy
nie sú dané dôvody.

29. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa
sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj

v konaní.

30. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane
sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

31. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

32. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu,
ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku

na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.33. Vecne správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania skúmal, či v prejednávanom spore nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

34. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi 1/ bolo uznesením zo dňa 22.01.2019 č.k.
15C/149/2018-40 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalobkyňa 2/ bola oslobodená
od platenia súdnych poplatkov ex lege v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch,
nakoľko jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. U oboch
žalobcov sa jedná o dôchodcov, kde výška invalidného dôchodku žalobcu 1/ je 273,60 € mesačne a

starobného dôchodku žalobkyne 2/ 360 € mesačne.

35. Súd zároveň poukázal na okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu nároku na súde a to,
že darovacou zmluvou previedli na svojho vnuka - žalovaného rodinný dom súp. č. XX v obci
Bačkovík, pričom žalovaný sa ako obdarovaný k darcom nesprával tak, ako ich ubezpečoval. Žalobcovia
po uzavretí darovacej zmluvy o žalovanom nemali žiadnu vedomosť, nezaujímal sa o žalobcov,

nenavštevoval ich, a práve postoj žalovaného k žalobcom mal vplyv na podanie žaloby.

36. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vzhliadol ako dôvod aplikácie ust. § 257
CSP aspekt sociálny. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadol na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery žalobcov a poukázal aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcov k

uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

37. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o prípad, kedy prisúdenie náhrady
trov konania (vzhľadom na späťvzatie žaloby) úspešnému žalovanému by bolo neprimerane tvrdé voči
žalobcom a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ust. § 257 CSP. Nepriznaním náhrady

trov konania žalovanému skutočne nedôjde k zmenšeniu jeho majetku, pričom ich priznanie by malo
dopad na majetkové pomery žalobcov.

38. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že skutočnosti, o ktoré oprel súd
svoje rozhodnutie neboli v konaní relevantným spôsobom preukázané.

39. Súd prvej inštancie preskúmal majetkové pomery žalobcu 1/, ktoré vyplývali z Tlačiva pre
dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, z rozhodnutia sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku a listín ohľadne výdavkov.
V prípade žalobkyne 2/ súd vychádzal z Rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 09.01.2018 č.

3269/2018.

40.Aksúdpoukázalnaokolnosti,ktoréviedližalobcovkpodaniužaloby,správnevychádzalzichtvrdení,
uvedených v žalobe, nakoľko (iba) tieto, a nie tvrdenia žalovaného, preukazovali ich myšlienkové
pohnútky vedúce k uplatneniu nároku súdnou cestou.

41. Nenáležitá je odvolacia námietka žalovaného, že súd rozhodol o trovách konania aplikujúc ust. §
257 CSP bez toho, aby to žalobcovia súdu navrhli.

42. Ako bolo vyššie uvedené, súd skúma splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP ex offo, teda

bez návrhu strany sporu.

43. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania (aj keď podľa názoru odvolacieho súdu by výrok mal správne znieť - stranám sporu sa
nepriznáva nárok na náhradu trov konania).

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol rovnako so zreteľom na ust.

§ 257 CSP.

46. Odvolací súd v danom prípade bral zreteľ na predmet sporu a to určenie vlastníckeho práva
žalobcov a okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a k späťvzatiu žaloby. Vychádzal z toho, že vzťahymedzi stranami sporu sú narušené, pričom sa jedná o blízky príbuzenský vzťah (starí rodičia a vnuk).
Zaviazaním žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalobcov, za situácie, keď
žalovaný podal odvolanie a v odvolacom konaní nebol úspešný, by sa vzťahy strán sporu ešte viac

naštrbili a neviedlo by to k nadviazaniu vzájomnej komunikácie (o ktorú je zo strany žalobcov voči
žalovanému stále záujem).

47. Rovnako odvolací súd prihliadol aj na to, že žalobcovia si v odvolacom konaní neuplatnili nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a žiadali, aby odvolací súd vyslovil, že strany sporu nemajú právo na

náhradu trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).