Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 21, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220627
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119220627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: C. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Na brehu 9, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 2, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
792,06 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/274/2019-39 zo
dňa 11.03.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti.

D o p ĺ ň a výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni
trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
200,-Eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietol.III.Vyslovil,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 1 ods.1 § 3 ods.3 a 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výrok o trovách konania ust.§ 255 ods.2 a § 262 ods.1 Civilného sporového

poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie svojho práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 20Csp/200/2018, v dôsledku čoho bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni
bezdôvodnéobohatenieazároveňbolivyhlásenéniektorézmluvnépodmienkytýkajúcesapredmetného
úveru za neprijateľné. Súd prvej inštancie mal teda za to, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v

predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.

4. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
prvej inštancie vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom jeodradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné
nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre
žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako

opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však
nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné
zadosťučineniejepotrebnétiežprihliadaťnaokolnostiprípadu,konkrétnezozávažnostiporušeniapráva
či povinnosti voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny
prístup oboch strán protiprávnemu konaniu.

5.Vzhľadomnavymedzenékritériamalsúdprvejinštanciezato,žesumavovýške200,-Eursplnívšetky
funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol aj rozsudok sp.
zn.20Csp/200/2018ajenímajodôvodnenietohtorozsudku)ateda,žebudemaťdostatočnýsatisfakčný
charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj
generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného

nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol
zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

6.Výrokonárokunanáhradutrovkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancie podľaust.§262ods.1vspojení

s § 255 ods. 2 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v
prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide
o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda
týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do
základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2

CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

7. Proti tomuto rozsudku a to iba čo do výroku I. a III. podal odvolanie žalovaný. Namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku. Citoval ust.§ 220 ods.2 C.s.p. a poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 328/05 a III. ÚS 116/06, zároveň III. ÚS 107/07 a III. ÚS 311/07.

Žalovaný zároveń poukázal na to, že okrem podanej žaloby žalobca podal aj iné žaloby o zaplatenie
finančného zadosťučinenia, o ktorých sú vedené konanie pod sp. zn. 20Csp/136/2019. Žalobcovi
nebránila žiadna objektívna prekážka uplatňovania požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie
užvdanomkonaníatoajsodkazomnarozhodnutie20Csp/200/2018,napríkladajformouzmenyžaloby.
Ak by účelom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. malo byť priznanie primeranej satisfakcie

spotrebiteľovi, potom je zrejmé, že skutkovo a právne neopodstatnené multiplikovanie súdnych sporov
sleduje dosiahnutie iného účelu ako má na mysli toto ustanovenie. Postup žalobcu je nielen príkladom
toho, že ide o snahu znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Súčasne je zrejmé, že žalobca
takýmto spôsobom zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože nesleduje
dosiahnutie účelu - nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného obohatenia.

Na túto skutočnosť mal poukázať napríklad aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 14Co91/2012.
Zároveň žalovaný citoval z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/3/2015. Konštatoval, že
napádanýrozsudokneobsahujeanivnáznaku,žesúdprvejinštanciesazaoberalnámietkoužalovaného
a to buď vyššie uvedenou alebo akoukoľvek inou. Následne žalovaný citoval z Nálezu Ústavného súdu
sp.zn. I. ÚS 736/16 bod 20. 24. a 25. a zhrnul, že tým, že sa súd tvrdeniami žalovaného nezaoberal

žiadnym spôsobom sa s nimi nevyporiadal, porušil práva žalovaného na spravodlivé konanie. Odvolanie
proti výroku o trovách konania žalovaný odôvodnil jednak tým, že napáda aj výrok vo veci samej,
od ktorého závisí aj výrok o náhrade trov konania a jednak samostatne aj tým, že ani pri ponechaní
výroku I. v platnosti je vzhľadom na priebeh konania a skutkové okolnosti v rozpore s účelom sporového
konania priznanie náhrady trov konania žalobcovi. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôvody a dôkazy na

preukázanie v tom smere, aby splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadne požadovaného
nároku. Podaná žaloba čo do obsahu a uvádzaných tvrdení neobsahovala žiadne konkrétne skutočnosti
a dôvody na preukázanie požadovaného nároku. Za týchto skutkových okolností preto nie je na mieste
aplikovať princíp o tom, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu a že danosť nároku
bola preukázaná. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalovaný ust.§ 365 ods.1 písm.b/, d/, f/ a h/ C.s.p.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, žalobu zamietol a žalovanému priznal
právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov za
odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal všetkými relevantnými otázkami skutkového a právneho charakteru, čím
rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Citovala ust.§ 3 ods.5 veta tretia zákona č. 250/2007

Z.z. a konštatovala, že jedinou podmienkou práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa
tohto ustanovenia je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to aké právo spotrebiteľa
bolo porušené. Základným konaním, na ktoré nadväzuje žaloba žalobkyne o primerané finančné
zadosťučinenie bolo konanie vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 20Csp/200/2018 zo
dňa 22.02.2019 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 585,48 Eur a určenie neprijateľných

zmluvných podmienok. V požadovaných nárokoch bola ako spotrebiteľka úspešná, čím sa naplnili
podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust.§ 3 ods.5 zákona č.
250/2007Z.z.Čosatýkaotázkyrozsahuporušeniaspotrebiteľskéhopráva,taktátootázkajedefinovaná
rozsudkom v základnej veci, t.j. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 20Csp/200/2018 zo dňa
22.02.2019 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné
zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej. Tento rozsah

zisteného porušenia spotrebiteľského práva v základnej veci nie je možné v konaní o primerané finančné
zadosťučinenie ani rozširovať ani zúžovať. Zároveň žalobkyňa poukázala na rozhodnutia, z ktorých
prevažujú tie, v ktorých súdy priznali primerané finančného zadosťučinenie vo výške, v akej bola v
súvislosti s obohatením sa dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor
spotrebiteľov obohatiť uplatnená. Sú to rozhodnutia vo veci 3Co/94, 95 a 101/2017 zo dňa 07.12.2017,

5Co/50/2017 zo dňa 27.03.2018 a 19Co/78/2018 zo dňa 11.10.2018 a ďalšie. Osobitne dala žalobkyňa
do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/31/2018 zo dňa 16.10.2018, v ktorej bolo
priznané finančné zadosťučinenie v takej výške, v akej sa mienil žalovaný na úkor spotrebiteľa obohatiť
vo výške 1.022,52 Eur, z ktorého citovala. Zároveň poukázala aj na najnovšie rozhodnutie Krajského
súdu Prešov práve proti žalovanému a v obdobných prípadoch, kde bola potvrdená suma primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške bezdôvodného obohatenia a to rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 5Co/27/2019 zo dňa 14.11.2019 a sp.zn. 25Co/56/2019 zo dňa 05.11.2019. Preto navrhla, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.

9. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené
žalovanému. Ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.04.2021 a zistil,
že odvolanie žalovaného v napadnutej časti nie je dôvodné.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje.

12. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol
žiadne námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a
opätovnézdôvodnenieichneopodstatnenostiprerozhodnutievtejtoveciajodvolacímsúdombybololen
opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

13. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodcovskou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automatický
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základe právo účastníka na spravodlivý proces ( napr.
sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne
rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnostikaždéhoprípadu(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo163/2015zo17.marca
2016).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

15.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneajprávoúčastníkakonania,akýsavšeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04).

16. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu

práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je teda úspešne
uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo
strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

18. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom

spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi ako konštatoval odvolací súd
už v predchádzajúcom odseku.

19. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností, ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi.

20. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde vyplynie
až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

21. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa

22.2.2019, č.k. 20Csp/200/2018-63, zaviazal žalovaného vydať žalobkyni sumu vo výške 585,48
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.11.2018 do zaplatenia titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Súd zároveň určil,že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300042136 zo dňa 26.02.2014 v čl. 8, bod
8.1. a bod 8.4 je neprijateľná. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019.

22.Priprávnomposúdenípredmetnéhosporuvychádzalsúdzustanovenízákonač.zákonač.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Teda žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20Csp/200/2018, v
dôsledkučohobolžalovanýzaviazanývydaťžalobkynibezdôvodneobohatenieazároveňbolivyhlásené
niektoré zmluvné podmienky týkajúceho sa predmetného úveru za neprijateľné. Správne teda súd prvej

inštancie ustálil, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej
práva ako spotrebiteľka, základ nároku je daný.

23. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie nebola ľubovoľná. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu a dostatočný sankčný charakter voči
žalovanému v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu,

že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej
a právnej situácií akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Výška primeraného
finančného zadosťučinenia nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s jednou zo všeobecných
právnychzásadvlastnýcheurópskejprávnejkultúre,medziktorépatríprincípprimeranostiatovzhľadom
na žalobkyňou tvrdené a prezentované dôkazy, ktoré v konaní predložila. Súd prvej inštancie správne

rozhodol i o trovách konania, keď konštatoval, že výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad
prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
ovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatnenéhonároku.Ajvsúčasnostipodľaust.§255ods.2
C.s.p. v spojení s článkom 3 a článkom 4 ods.2 C.s.p. sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS

56/2017, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

24. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podľa ust.§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ust.§ 255 ods. 1 a § 262 ods.1 C.s.p. Úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému. Preto odvolací súd vyslovil, že žalovaný
je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Zároveň odvolací súd doplnil aj výrok III.

rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že i o výške nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 225 C.s.p.) z dôvodu, že uvedené vo výroku
rozsudku súdu prvej inštancie chýba a malo to tam byť uvedené. Odvolací súd tak rešpektoval zásahu
hospodárnosti v konaní.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.