Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516217838
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7516217838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu T. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. L.,
zastúpeného Občianskym združením OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, IČO:
51 147 688, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO:
31 320 155, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie
svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie 2031,97 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie z 31.10.2019, č.k.: 8Csp/276/2016 - 119 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

2.Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý žiadal v zmysle rozšíreného žalobného návrhu, aby súd rozhodol
takto:

I. Zmluva o úvere č. 0039625294 (ďalej len „zmluva) zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je bezúročná a bez poplatkov;
II. Zmluva o úvere č. 0039625294 zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná;
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.031,97 € titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o
úvere č. 0039625294 zo dňa 18.4.2011;
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1000,- € titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
Súd posúdil vec podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods.

2, § 2, § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 4, § 19 ods. 1,3,5 zákona č. 129/2010 Z.z. zákon
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ"), § 39, § 53c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 3 ods. 5 veta tretia zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 151 ods. 1 CSP
prihliadajúc na to, čo bolo medzi stranami sporné a žalobu ako nedôvodnú odmietol, pretože
- z dôvodov uvedených v odseku 14. rozsudku indikatívny výpočet RPMN v článku V. bode 2 zmluvy
považoval dostačujúci, správny a jediný možný;
- z dôvodov uvedených v odseku 15. rozsudku v úverovej zmluve uzavretej medzi stranami neabsentuje

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorá by mala za následok, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm.
a) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov;
- z dôvodov uvedených v odseku 16. rozsudku veľkosť písma a formát zmluvy a zmluvných podmienok
nie sú v rozpore s § 53 OZ platného v čase uzavretia zmluvy,- z dôvodov uvedených v odseku 18. rozsudku zmluva nie je neplatným právnym úkonom podľa § 39
OZ, bola preukázaná existencia dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov
vôle zmluvných strán, zmluva je platná, uzavretá v zákonom požadovanej písomnej forme a obsahuje

základné ako aj osobitné náležitosti vyžadované zákonom;
- z dôvodov uvedených v odseku 19. rozsudku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
žalobcovi nebol daný právny základ.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

3.Proti rozsudku podal včas prostredníctvom zástupcu odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie vo veci. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, teda na tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom strane znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie závažným spôsobom
pochybil predovšetkým pri skúmaní RPMN v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro Premium,
čím rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Je nesporné, že zmluva neobsahuje
v správnej výške podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN). Neobstojí názor súdu, že táto náležitosť nemohla byť uvedená v zmluve z

dôvodu, že ide o formu revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný
podľa vôle dlžníka a je dopĺňaný veriteľom, a môže trvať neurčitú dobu, čím sa menia údaje pre
výpočet RPMN. V článku V. zmluvy o úvere je uvedený indikatívny výpočet RPMN vo výške 28,62
%, no podľa názoru žalobcu za podmienok v žiadosti je výška RPMN 61,51 %. Uvedenie RPMN
v nesprávnej výške má rovnaký následok ako keby uvedená vôbec nebola. Žalobca citoval viaceré

rozhodnutia krajských súdov a rozhodnutie ústavného súdu ohľadom dopadu absencie výšky RPMN na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Namietal tiež posúdenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného na začiatku konania súdu prvej inštancie, ktoré sa „zhojilo“ v priebehu konania tak ako to
bolo uvedené v bode 20. napadnutého rozsudku. V zmluve tiež absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. b) ZoSÚ. Žalobca ďalej namietal, že súd sa v konaní nezaoberal, či konanie veriteľa (žalovaného)

pri uzatváraní zmluvného vzťahu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Bude preto povinnosťou súdu
preskúmať náležitosti zmluvy, či je zmluva platným právnym úkonom aj v zmysle zákona na ochranu
spotrebiteľa a či nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žiadosť je iba návrhom na zmluvu s
odkladným účinkom a nie zmluvou samotnou. Veriteľ mal o týchto skutočnostiach vedomosť už pri
predložení samotnej žiadosti veľkému počtu spotrebiteľov, nie len o žalobcovi, to znamená, že vedel,

ak nepošle oznamovací list spotrebiteľovi, zmluvu neuzatvorí v súlade so zákonom a teda zmluva
nenadobudne účinnosť.

4.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Žiadalnapadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vec správne právne

posúdil, keď dospel k záveru, že indikatívny výpočet RPMN v článku V. bode 2 zmluvy je dostačujúci,
správny a jediný možný, že v zmluve neabsentuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), že veľkosť
písma a formát zmluvy a zmluvných podmienok nie sú v rozpore s § 53 OZ platným v čase uzavretia
zmluvy, že zmluva nie je neplatným právnym úkonom a že na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nemá žalobca právny nárok, pričom ku každému z uvedených dôvodov súd prvého

stupňa podal vyčerpávajúce odôvodnenie. Žalovaný opätovne poukázal na to, že zmluva uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným obsahuje všetky náležitosti potrebné na výpočet RPMN. V danom prípade
sa jedná o revolvingový úver - opakovane čerpaný a splácaný úver, ohraničený úverovým rámcom
poskytnutý na základe kreditnej karty. Zmluva preto obsahuje predschválený úverový rámec vo výške
900 €, štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €, štandardnú úrokovú sadzbu vo výške 1,98 % p.m. /

23,76 % p.a Citoval viaceré rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých v zmluve postačuje uviesť indikatívny
výpočet RPMN. V prípade tzv. revolvingového (neustále čerpaného a splácaného) úveru je zákonná
náležitosť uviesť výšku RPMN splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN (t.j. príklad výpočtu
za reprezentatívne zvolených premenných; inak sa zákonná požiadavka splniť nedá). Na presný výpočetRPMN je potrebné vopred poznať napr. presnú výšku úveru (koľkokrát a v akej výške bude opakovane
revolvingový úver čerpaný) a počet splátok atď. Pri revolvingovom úvere to nie je možné, zmluva je
uzavretá na dobu neurčitú, spotrebiteľ má k dispozícii na čerpanie úverový rámec (počiatok čerpania

je navyše spojený zväčša s použitím karty, nie uzavretím zmluvy), veriteľ a zrejme ani spotrebiteľ v
čase uzavretia zmluvy nevie, koľko a ako dlho bude čerpať úver (používať kartu) a splácať ho (existuje
neuzavretý počet možných variantov budúceho vývoja). Jediný reálny možný je teda indikatívny výpočet
RPMN (inak by veriteľ musel vopred do zmluvy vypočítavať RPMN pre každý jeden z neuzavretého
počtu uvažovaných variantov vývoja úverového vzťahu, a to nie je splniteľná úloha.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a
zhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodov(§365ods.1písm.b/,d/,e/,f/,g/ah/CSP)adospelkzáveru,
že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a

rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1 a 2 CSP potvrdil
a stotožňuje sa s dôvodmi rozsudku prvej inštancie.

6.Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania pristúpil k vyhodnoteniu námietok žalobcu vznesených v
podanom odvolaní.

7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair
trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania

(vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď).

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci) dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie
sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami
alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods.
2).

9. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza

rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP,a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti, alebo keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-
§ 194 CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v
súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a

dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti
a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že
o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom
uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého
stupňa) a v danej veci sú právne významné.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
prvej inštancie v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu

vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené
odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom
pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a
nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Platnosť zmluvy o úvere správne

právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd
nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán
alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej
miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku
a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

14. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19.15. Podľa § 9 ods.2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

16. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca

v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda
spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj
tým, že pri údaji o RPMN sa podľa citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet.

17. V prejednávanej veci bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver formou revolvingu. Pri tejto

forme úveru je stanovený tzv. úverový rámec, a teda suma, do výšky ktorej môže spotrebiteľ úver
čerpať. Skutočná suma čerpaných prostriedkov závisí od potrieb klienta (v tomto prípade žalobcu) a
skutočná suma, ako aj od nej sa odvíjajúci počet splátok, spôsob čerpania, ich pravidelnosť a výška
sú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Tieto údaje sú pritom podkladom pre výpočet RPMN.
Z uvedeného potom vyplýva, že údaj o reálnej výške RPMN pre celú dobu čerpania úveru nemožno

pre ešte len budúci úver v čase uzavretia zmluvy určiť. Vzhľadom na osobitý charakter revolvingovej
úverovej zmluvy nie je možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov spotrebiteľa pre celé obdobie
trvania zmluvy. Je však nevyhnutné uviesť, že aj napriek odlišnému charakteru revolvingového úveru je
veriteľ schopný, vychádzajúc z nastavených parametrov, určiť určitú modelovú situáciu v čase podpisu
zmluvy. Pri tejto je možné vychádzať zo schváleného úverového rámca a výšky splátok, na základe

čoho je možné stanoviť predpokladaný končený počet splátok. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku
revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie
úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už nie je možné následne, v
priebehu čerpania revolvingu, pretože úver sa čerpá a dopĺňa, a preto sa aj vstupné údaje pre výpočet
RPMNmenia.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,podľaktorého

v prípade revolvingových úverov je indikatívny výpočet RPMN uvedený v zmluve dostačujúci, správny
a s poukazom na podstatu a charakter revolvingového úveru aj jediný možný.

18. S súvislosti s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že súd sa v konaní nezaoberal, či konanie
veriteľa/žalovaného pri uzatváraní zmluvného vzťahu nie je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd

uvádza, že táto nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie v bode 18. napadnutého rozsudku posúdil
uzatvorenie zmluvy v zmysle zákonných požiadaviek kladených na platnosť zmlúv. Tiež uviedol, že
žiadne zo zmluvných ustanovení nevykazuje s ohľadom na vyššie uvedené kritériá rozpor s dobrými
mravmi. S týmto právnym názorom sa stotožňuje aj odvolací súd a jeho závery sú v podstate zhodné aj
sozávermisúduprvejinštancievtejtospornejotázke.Ztohtodôvodunepovažujeodvolacísúdodvolaciu

námietku žalobcu v tejto časti za dôvodnú. Na doplnenie uvádza, že na kategóriu dobrých mravov treba
klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje.
Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých
jednotlivostiachbyboloťažkéichvystihnúť.Vovšeobecnostivšakmožnohovoriťopravidláchmorálneho
charakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,vktorejsauplatňujeapresadzujevzájomná

slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych
pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno
označiť za činnosť proti dobrým mravom.

19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Napokon jeho tvrdenie o tom, že je irelevantné s kým bol žalobca v úverovom vzťahu nakoľko
sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, považuje odvolací súd za vnútorne rozporné.Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy, a tiež bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Je nemožné, aby súd vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru aj neplatnosť úverovej
zmluvy bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané kto bol zmluvnou stranou predmetného úveru.

Odvolací súd poukazuje na bod 11. napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s otázkou možnosti uplatnenia nárokov žalobcu a bodu 20. toho
istého rozsudku, kde podrobne vysvetlil existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu aj zamietol.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích
trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).