Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615202218
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4615202218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., H. XXX/XX, zastúpená AZ JUDr. Jozef
Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a K. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., H. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 9. júna 2015 č. k. 11P/63/2015-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 09. 06. 2015 č. k. 11P/63/2015-52 zaviazal otca prispievať na
výživu svojho syna - mal. Z. F. sumou 160 eur s účinnosťou od 01. 01. 2015 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, čím došlo vlastne k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
9P/364/2009 zo dňa 23. 03. 2010 v časti o výživnom tak, že otcovi bolo zvýšené výživné na mal. Z. zo
sumy 100 eur na sumu 160 eur mesačne.
Pokiaľ ide o zameškané výživné, tak toto za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 05. 2015 na mal. Z. F.

súd určil otcovi spolu v sume 300 eur, ktoré povolil otcovi následne splácať v mesačných splátkach
po 10 eur spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok.
Po právnej stránke súd prvého stupňa prejednávanú vec posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, 2 a
§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Návrh matky po sumu 160 eur mesačne považoval súd prvého stupňa
vzhľadom na odôvodnené potreby mal. Z., ako aj s poukazom na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca za dôvodný. Na strane otca vzhliadol súd schopností a možností dosahovať vyšší príjem a

tým aj platiť zvýšené výživné na syna. Otec je už vyše dvoch rokov evidovaný ako nezamestnaný bez
nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Mesačne však prostredníctvom brigádnickej činnosti
dosahuje príjem cca 250 eur. Prácu v zahraničí (Írsko), kde dosahoval príjem cca 600 eur mesačne
niekedy v roku 2013 otec skončil, nakoľko dostal výpoveď od zamestnávateľa. Okrem toho otec nemá
žiadnu finančnú záťaž vo forme platenia nákladov za dodávky plynu alebo elektrickej energie, pretože
býva u rodičov, ktorým na domácnosť neprispieva. V termínoch dňa 27. 01. 2015 a 25. 05. 2015 prejavil
otec záujem o prácu avšak vždy iba u jedného zamestnávateľa. Od poslednej úpravy výživného na mal.

Z. ubehlo 5 rokov, čo malo za následok vývoj dieťaťa po psychicko-fyzickej stránke a s tým spojených
nákladov na zabezpečenie stravy a ošatenia pre mal. dieťa. K zvýšeniu výživného otcovi došlo od 01.
01. 2015, pretože v tom čase mal. Z. navštevoval 6. ročník základnej školy.Zameškané výživné od 01. 01. 2015 do 31. 05. 2015, t. j. za 5 mesiacov po 60 eur mesačne (5 x 60
= 300 eur) povolil súd splácať otcovi spolu s bežným výživným po 10 eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné
začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec navrhujúc Krajskému súdu v Nitre vyniesť rozsudok,

ktorým návrh matky na zvýšenie výživného zamietne. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa
vyzdvihuje iba matka dieťaťa, pričom otcom sa opovrhuje v tom smere, že nie je schopný sa zamestnať
a má predať svoj majetok (auto), ktorý potrebuje pri príležitostných brigádach. Subjektívne schopnosti
sa však v oblasti nájdenia si zamestnania môžu realizovať iba v rámci objektívne daných možností
determinovaných stavom na trhu práce. Hoci je nezamestnaný, platí výživné v sume 100 eur mesačne
namiesto minimálneho výživného v sume 27,13 eura mesačne. Bez dôvodu sa nevzdal výhodnejšieho

zamestnania, zárobku a ani majetkového prospechu. Takisto na seba neberie žiadne neprimerané riziká
majetkového charakteru ako matka dieťaťa. Táto okrem stabilného netto mesačného príjmu dostáva ako
servírka aj tringelty. Ak má matka netto príjem 420 eur mesačne, nevie ako jej banka mohla poskytnúť
úver cca 50.000 eur. Pokiaľ ide o jeho majetok, tak osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo je vyrobené
v roku 1998, a preto sa pýta súdu, či mu je ochotný odkúpiť predmetné auto šrotovej hodnoty napr. za

10.000 eur. V minulosti pracoval ako živnostník, avšak pre platenie vysokých odvodov musel živnosť
ukončiť.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s napadnutým rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09. 06. 2014 sp. zn. 11P/63/2015 súhlasí, nakoľko bolo rozhodnuté

v prospech mal. dieťaťa.

Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že jeho odvolanie považuje za
účelové, rozhodujúce skutočnosti za otcom skreslené s jediným cieľom, dosiahnuť úspech v odvolacom
konaní. Nie je zamestnaná ako učtujúci čašník, a preto tringelty nedostáva žiadne. Otec využíva „diery“

v zákone o sociálnom zabezpečení, a preto má výhody, čo však nemôže ísť na úkor ich dieťaťa, o ktoré
sa vôbec nezaujíma. Rodičia otca majú veľký chov domácich zvierat, s čím im otec pomáha a zaberá
mu to relatívne dosť času. Otec má vo svojom okolí povesť zručného remeselníka (murára) a nie je
pravdou, že by sa nevedel uživiť svojim remeslom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k záveru,
že podané odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 157 ods. 2 veta druhá OSP, súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 28 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive mal. detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom prípade odvolací súd ako vecne správny (§ 19 ods. 1 OSP) potvrdil napadnutý prvostupňový
rozsudok zo dňa 09. 06. 2015 č. k. 11P/63/2012-52, nakoľko sa stotožňuje s rozsahom skutkového stavu

tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, aby mohol vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnúť. Odvolací
súd sa taktiež stotožňuje s právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s rozsahom a obsahom
odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré v ďalšom odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Súd prvého
stupňa správne vyhodnotil čiastočné vyhovenie návrhu matky (po sumu 160 eur mesačne) najmä spoukazom na časový odstup od predchádzajúcej úpravy výživného (viac ako 5 rokov), v dôsledku čoho
mal. Z. značne povyrástol, čím sa na strane matky zvýšili celkové náklady na zabezpečenie výchovy
teraz už 13 ročného syna. Je logické, že pri existencii rodičovských práv a povinností obidvoch rodičov k

tomuto dieťaťu je aj povinnosťou otca podieľať sa na krytí takto zvýšených nákladov formou zvýšeného
výživného. Odvolávka otca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a taktiež aj pred odvolacím
súdom na to, že je nezamestnaný, čo je dôsledok objektívnej situácie na trhu s pracovnými miestami, v
danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Otec mal. Z. ako vyučený murár má aj napriek
nepriaznivej situácii na trhu s pracovnými miestami možnosť najskôr si nájsť vhodné pracovné miesto v

odbore, v ktorom sa vyučil, čoho dôkazom sú v súčasnej dobe vykazovanej celkovej nezamestnanosti,
práve ponúkané voľné pracovné miesta murárov či už na Slovensku alebo v susednej Českej republike.
Vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa okrem iného otec potvrdil, že jednak brigádnou činnosťou
zarobí mesačne cca 250 eur a takisto, že pomáha aj sestre, ktorá má farmu. Vychádzajúc z uvedeného
zhodne aj pre odvolací súd vyplýva právny záver zaujatý prvostupňovým súdom v tom smere, že je v
schopnostiach a možnostiach otca, vzhľadom na jeho vek a dosiahnutú kvalifikáciu murára, dosahovať

taký príjem, z ktorého bez ohrozenia vlastnej životnej existencie je schopný platiť výživné na mal. Z.
v sume 160 eur mesačne. Otec už sám vykonával prácu v zahraničí (Írsko), čím vlastne reflektoval
na to, že ponuka jemu vhodnej práce nemusí byť obmedzená iba regiónom okresu Topoľčany, ale
aj regiónom oveľa širším ako je napr. Slovensko. Výška vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu nie
je determinovaná vždy iba minimálnym výživným v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine t. j. 27,13

eura ako v podanom odvolaní tvrdil otec za predpokladu, že rodič dieťaťa je vedený v evidencii
úradu práce ako nezamestnaný, ale sa vždy určuje, vzhľadom na rozsah zárobkových schopností a
možností povinného rodiča, ako v danom prípade správne stanovil (zvýšil) výživné otcovi súd prvého
stupňa. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku otca nenúti na odpredaj jeho
značne amortizovaného osobného motorového vozidla majúceho viac ako 17 rokov, ale mu dáva iba do

pozornosti jednu z takýchto možností, ak otec nezíska vhodné zamestnanie. V tejto súvislosti a najmä
v súvislosti s tou časťou odvolania, v ktorej otec žiada súd o odpredaj jeho automobilu zn. Alfa Romeo
cca za 10.000 eur, odvolací súd poznamenáva, že súdy ako orgány štátnej moci nemajú v náplni práce
zaoberať sa takouto predajnou činnosťou.

S prihliadnutím na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní otca zo dňa 28. 04. 2015 voči rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09. 06. 2015 č. k. 11P/63/2015-52 ako o nedôvodnom rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez
návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.