Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200236
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620200236.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Dopravný

podnik mesta Žiliny, s.r.o., so sídlom Kvačalova 2, Žilina, IČO: 36007099, zastúpeným spoločnosťou
HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47249722
proti žalovanému N. G., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/X, M. T., o zaplatenie 65,65 eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 65,65 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 30. 1. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 65,65 eur. Tento návrh odôvodnil tým, že ako poskytovateľ
služby mestskej hromadnej dopravy na území mesta Žiliny uzatvoril so žalovaným zmluvu o preprave
osôb konkludentným spôsobom tým, že žalovaný použil žalobcov dopravný prostriedok. Súčasťou tejto
zmluvy boli aj Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Žiline (účinný od 1. 12. 2015) a Tarifa
mestskej hromadnej dopravy v Žiline (účinná od 1. 1. 2018.) Žalovaný 21. 2. 2019 porušil zmluvné

podmienky, keď na linke č. 16 v čase o 15.00 hod. sa oprávnenej osobe žalobcu nepreukázal platným
cestovným dokladom v súlade s Prepravným poriadkom a Tarifou. Podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 17
ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. a čl. VIII. ods. 5 písm. c) Prepravného poriadku bol tak žalovaný povinný
zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu vo výške 65,65 eur. Napriek výzve žalobcu však žalovaný svoj dlh
neuhradil.
2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba otázku

jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že
skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zák.
č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil
pojednávanie. Dňa 18. 1. 2021 súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. 3.
2021.

4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté dôkazy.

5. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobcu (014698 *) z 21. 2. 2019 súd zistil,
že uvedeného dňa o 15.00 hod. sa žalovaný pri kontrole oprávnenou osobou na linke č. 16, č. voza274 cestoval bez cestovného lístka, za čo mu bol uložený postih zaplatiť sumu 65 eur a cestovné vo
výške 0,65 eur.

6. Za nesporné skutkové tvrdenie (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP)
súd považoval tvrdenie žalobcu o výške cestovného (v sume 0,65 eur), ktoré mal žalovaný povinnosť
zaplatiť za použitie dopravného prostriedku podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Žiline. Vo vzťahu
k nesporným skutkovým tvrdeniam sa dokazovanie nevykonáva (z. hospodárnosti konania - čl. 17
Základných princípov CSP.)

7. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle
ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v
spotrebiteľskýchzmluvách,spotrebiteľanezaťažuje(inakobvyklé)bremenotvrdeniaabremenopopretia
tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských
zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam,

ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a
bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno
mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia
a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.)
Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa

týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať
nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až
1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co 364/2017).

8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení.

9. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o preprave, ďalej „OZ“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. - o cestnej doprave (účinného v čase uzavretia zmluvy o

preprave, ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu, platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify.

14. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatku.

15. Podľa čl. VIII. ods. 5. písm. c), prvej vety Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v
Žiline (účinného do 1. 12. 2015, ďalej len „Prepravný poriadok“, ktorý dokument je verejne dostupný na

internetovej stránke žalobcu ako súčasť zmluvy o preprave a obstaraný bol súdom ex offo podľa § 295
CSP) cestujúci, ktorý sa na vyzvanie oprávnenej osoby podľa ods. 3 tohto článku nemôže preukázať
platným cestovným lístkom, nepreukáže nárok na zľavnené cestovné alebo bezplatnú prepravu, je
povinný zaplatiť dopravcovi základné cestovné a sankčnú úhradu vo výške do stonásobku základného
cestovného.

16. Dňa 21. 2. 2019 uzatvoril žalovaný so žalobcom konkludentne, tým, že nastúpil do dopravného
prostriedku žalobcu zmluvu o preprave podľa § 760 OZ. Táto zmluva súčasne napĺňa charakteristiku
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi nakoľko bola uzavretámedzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Žalovaný sa 21. 2. 2019 v čase o 15.00 hod. pri kontrole na to oprávnenou osobou nepreukázal
platným cestovným lístkom, preto mal žalobca voči nemu (okrem nároku na zaplatenie cestovného vo

výške 0,65 eur podľa § 760 OZ v spojení s § 14 ods. 1 zákona o cestnej doprave a Tarifou mestskej
hromadnej dopravy v Žiline) aj nárok na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške stonásobku základného
cestovného (65 eur) podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave a čl. VIII. ods.
5 písm. c), prvej vety Prepravného poriadku, a preto súd podľa uvedených právnych ustanovení priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 65,65 eur.

18. Porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou
sporu bol žalobca, a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP súd súčasne vyslovil, že o
výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnej obranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.