Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222675
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2117222675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Anton Jaček a JUDr. Peter Duman v sporovej veci žalobcu: P. B. D., nar. XX.XX.XXXX, V. II, X., t. č. X.
XXX/X, I., Rakúsko, zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., Bočná 26, Nové
Zámky, proti žalovanému: Tibor Schottert, IČO: 32 835 418, Bernolákova 74, Hlohovec, o určenie práva
nájmu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 31.01.2020, č. k. 38C/37/2017-92,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že žalobca má právo nájmu
k hrobovému miestu - hrobke rodiny D. na pohrebisku v E., N. č. XX (výrok I) a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal (výrok II).

2. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že z potvrdenky č. 796997 zo dňa 18.10.2006
vyplýva, že Mestský úrad Hlohovec prijal od žalobcu poplatok za hrob - hrobka D., sek. XX za 18.10.2006
- 18.10.2016 sumu 2.000,- Sk (66,39 Eur). Z Dohody o vyberaní poplatkov za hrobové miesta na

cintoríne č. 8/2006/PRE-180 uzavretej medzi mestom Hlohovec a žalovaným ako správcom cintorína
v Hlohovci a v m. č. I. dňa 01.05.2006 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vyberať poplatky za hrobové
miesta na cintoríne. Výška poplatkov, ktoré sú príjmom mesta, je stanovená v časti II. čl. 1 VZN
mesta Hlohovec č. 23/1995 o poplatkoch za úkony vykonávané MsÚ a poplatkoch za poskytovanie
niektorých služieb MsÚ a mestskými príspevkovými organizáciami. Dohodou o ukončení Dohody o
vyberaní poplatkov za hrobové miesta na cintoríne č. 8/2006/PRE-180 zo dňa 27.02.2007 sa mesto
Hlohovecažalovanýdohodlinaukončeníplatnostiuvedenejdohodydňa28.02.2007.Zodpovedemesta

Hlohovec zo dňa 25.06.2015 vyplýva, že mesto Hlohovec dňa 18.10.2006 prevádzkovalo pohrebisko
prostredníctvom prevádzkovateľa: Tibor Schottert, IČO: 32 835 418. Poplatky vybral na základe Dohody
č. 8/2006/PRE-180, ktorej platnosť skončila dňa 28.02.2007. Od 06.06.2015 je prevádzkovateľom
pohrebiska Tibor Schottert. Z Rámcovej dohody č. v ISS: 382/2015 uzavretej medzi mestom Hlohovec
ako odberateľom a žalovaným ako poskytovateľom vyplýva, že strany sa dohodli na prevádzkovaní
pohrebiska v meste Hlohovec a m. č. I. podľa § 17 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, pričom
poskytovateľ sa zaviazal na základe požiadavky odberateľa zabezpečiť a sprostredkovať na cintoríne

tam uvedené služby a činnosti. Zmluva bola uzavretá na obdobie štyroch rokov od 01.07.2015 do
30.06.2019. Z poštového poukazu - podací lístok č. 33064 zo dňa 26.08.2016 vyplýva, že žalobca
zaplatil sumu 87,13 Eur na účet mesta Hlohovec s poznámkou Sekcia 10. Z poštového poukazu -
podací lístok č. 9071 zo dňa 23.06.2017 vyplýva, že žalobca zaplatil sumu 87,13 Eur na účet mestaHlohovec s poznámkou Sekcia 10. Z odpovede mesta Hlohovec zo dňa 11.07.2017 vyplýva, že mesto
žalobcovi oznámilo, že dňa 27.06.2017 do neho prijalo platbu vo výške 87,13 Eur za nájomné za hrobové
miesto. Podľa zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve má právo užívať hrobové miesto uzavretím

nájomnej zmluvy. Na meno žalobcu nie je uzatvorená nájomná zmluva a zaslané peniaze budú vrátené
na účet žalobcovi prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, Bratislava.
Pokiaľ nebude uzatvorená nájomná zmluva jeho platba nebude prijatá. Z vyjadrenia mesta Hlohovec
zo dňa 06.10.2017 vyplýva, že platbu žalobcu spočívajúcu v uhradení platby vo výške 87,13 Eur na
účet mesta Hlohovec za hrobové miesto na miestnom cintoríne považuje za bezdôvodné obohatenie.

Právnym základom povinnosti úhrady za hrobové miesto je písomná nájomná zmluva, pričom žiadna
zmluva medzi žalobcom a mestom Hlohovec nebola uzatvorená. Vzhľadom na to, že mesto túto platbu
žalobcu považovalo za neoprávnenú a žalobca platbu odmieta prevziať, mesto Hlohovec oznámilo
žalobcovi, že mu zriadilo depozit na sumu 87,13 Eur, ktorý bude vedený v účtovníctve mesta pod menom
žalobcu a mesto je pripravené kedykoľvek na výzvu tieto finančné prostriedky vydať. Z výzvy žalobcu
zo dňa 21.06.2017 adresovanej žalovanému označenej ako „Vec: nájomná zmluva“ žalobca oznámil

žalovanému že dňa 18.10.2006 v hotovosti do pokladnice mesta Hlohovec zaplatil 2.000,- Sk za hrobové
miesto - hrobku rodiny D. na pohrebisku v meste Hlohovec, sekcia č. 10. Dňa 26.08.2016, teda pred
uplynutím 10-ročnej nájomnej doby, zaplatil žalobca poštovou poukážkou 87,13 Eur pod variabilným
symbolom „Sekcia 10“. Žalobca požiadal žalovaného o vyjadrenie, či uznáva vznik a trvanie nájomného
vzťahu na predmetné hrobové miesto. Ak áno a v prípade, že si želá mať uzavretú nájomnú zmluvu v

písomnej podobe žiada o predloženie návrhu zmluvy.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ust. § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 21 ods. 1 a
2 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctva, § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 6
ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a
ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.

4. V odôvodnení prvoinštančný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že v období od
01.07.2015 do 30.06.2019 na základe Rámcovej dohody č. v ISS: 382/2015 zo dňa 29.06.2015 uzavretej

medzi mestom Hlohovec ako odberateľom a žalovaným ako poskytovateľom bol žalovaný oprávnený
zabezpečovať a sprostredkovať služby na prevádzkovanie pohrebiska v meste Hlohovec a m. č. I..
Nebolo sporné, že žalobca zaplatil za nájom hrobového miesta dňa 28.06.2016 na účet mesta Hlohovec
sumu 87,13 Eur, ktorá mu bola mestom Hlohovec vrátená. Túto sumu opätovne zaplatil dňa 23.06.2017
na účet mesta a vrátenú platbu od mesta žalobca odmietol prijať, z ktorého dôvodu bol v účtovníctve

mesta Hlohovec na meno žalobcu zriadený depozit. Zároveň nebolo sporným, že žalobca žalovaného
dňa 21.06.2017 vyzval na vyjadrenie, či uznáva vznik a trvanie nájomného vzťahu na hrobové miesto -
hrobku rodiny D. na pohrebisku v meste Hlohovec, sekcia č. 10. Sporným medzi stranami bola pasívna
vecná legitimácia a sporným tiež bol naliehavý právny záujem. Predmetom sporu je určenie, že tú právny
vzťah je. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že má právo nájmu k hrobovému miestu -

hrobke rodiny D. na pohrebisku v Hlohovci, sekcia č. XX. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je,
preukázanie tej skutočnosti, či majú strany vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý
právny záujem. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňoval tým, že na základe
stanoviska žalovaného, ale aj mesta Hlohovec sa cíti byť ohrozený na svojom práve na nájom hrobového
miesta. Právo žalobcu je ohrozené a keď sa žalobcovi neposkytne ochrana, resp. jeho právu, žalovaný

môže uzavrieť nájomnú zmluvu s inou osobou. Žalobca nemá iné prostriedky ochrany, a to žalobou na
plnenie, pretože zmluva o nájme existuje, ale právo je ohrozené. Ďalej žalobca argumentoval tým, že
vyslovením určenia, že žalobca má právo k nájmu hrobového miesta rodiny D. na pohrebisku v Hlohovci,
sekcia č. 10 bude priamo zabezpečená ochrana ohrozeného práva žalobcu bez potreby ďalšej žaloby,
nakoľko žalobca má za to, že nájomná zmluva existuje len jej ďalšie trvanie je ohrozené. Ako už bolo

uvedené vyššie predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je potrebné preukázať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pričom bremeno spočíva na žalobcovi. Po vykonanom dokazovaní
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na určení práva nájmu k
hrobovému miestu nepreukázal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem na
určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez

tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich
preventívnycharakteravýznam.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníjedanývtedy,akjetudanýaktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistotavznikla. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre

žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným
je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo
resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty

medzi stranami); existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; a je tu potreba odstránenia tejto neistoty,
resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. K tomu, či tu existuje naliehavý právny
záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, v ktoromkoľvek štádiu konania. Pokiaľ súd dospeje
k záveru, že ten ktorý určovací petit žaloby nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu). Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (teda žalobcu). Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkového a z právneho stavu
v čase rozhodnutia a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd v prvom rade nemal za preukázané, že by medzi

stranami sporu vôbec niekedy existovala zmluva o nájme hrobového miesta. Dôkazom o existencii
nájomnej zmluvy nie je potvrdenka č. 796997 zo dňa 18.10.2006 ako to tvrdil žalobca. V žiadnom
prípade nemožno na základe potvrdenky, resp. prijatia platby mať za to, že táto potvrdenka je vlastne
nájomnou zmluvou, nakoľko obsahuje všetky podstatné náležitosti. Uvedená potvrdenka preukazuje
len prijatie platby vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) mestom Hlohovec od žalobcu ako poplatok za hrob

- hrobka D., sekcia č. 10. Žalovaný tvrdil, že nájomná zmluva na hrobové miesto - hrobku rodiny D.
nikdy nebola uzavretá so žiadnym nájomcom. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca niekedy
mal akýkoľvek nájomný vzťah k predmetnému hrobovému miestu. Z toho dôvodu nemožno prisvedčiť
jeho tvrdeniam, že nájomná zmluva existuje, len jej ďalšie trvanie je ohrozené. Podľa názoru súdu
prvej inštancie by vyslovením žalobcom požadovaného určenia nedošlo ku konečnému vyriešeniu veci.

Takéto rozhodnutie súdu by nepochybne vyvolalo ďalšie konania, napríklad o uloženie povinnosti takúto
zmluvu uzavrieť. Z uvedených dôvodov naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný.

5. Súd prvej inštancie okrem neexistencie naliehavého právneho záujmu zistil, že žalobca v spore
nepreukázal ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaného

domáhal určenia práva nájmu, pričom na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k
záveru, že domáhanie sa tohto nároku voči žalovanému nie je dôvodné. V zmysle zákona č. 131/2010 Z.
z. o pohrebníctve je zriaďovateľom pohrebiska obec, ktorej táto povinnosť vyplýva priamo z ust. § 15 ods.
1 uvedeného zákona. Mesto Hlohovec ako zriaďovateľ pohrebiska zabezpečuje výkon a správu tohto
pohrebiskaprostredníctvominejfyzickejosoby-živnostníka,tedaprostredníctvomžalovaného,sktorým

máspísanúplatnúRámcovúzmluvuuzavretúdňa29.06.2015.Nebolosporným,žepozemokpohrebiska
je majetkom mesta Hlohovec (skutkové tvrdenie žalovaného nebolo zo stany žalobcu popreté). Potom v
súlade s ust. § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí všetky zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania
s majetkom miest (aj pozemky pohrebiska) musia byť písomné, inak sú neplatné. Túto skutočnosť
podporuje aj fakt, že v zmysle ust. § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k

informáciám, ide o povinne zverejňovanú zmluvu, pretože mesto uzatvára túto zmluvu ako povinná
osoba, pri nakladaní s majetkom mesta. Žalovaný je ako správca len poverený v mene mesta Hlohovec
na uzatvorenie, resp. podpísanie zmluvy na hrobové miesto. Žalovaný preto nie je osobou, ktorá je
oprávnená samostatne, vo vlastnom mene uzavrieť nájomnú zmluvu, nakoľko vlastníkom pohrebiska je
mesto, ktoré má výlučné právo na uzatváranie nájomných zmlúv. Zároveň mesto ako vlastník pozemku

určuje, či dôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo nie. Žalovaný z uvedených dôvodov nie je pasívne
vecne legitimovanou osobou v tomto spore.6. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca svoje dôkazné bremeno v tomto spore neuniesol, keď v
konaní nielenže neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu, ale nepreukázal ani pasívnu
legitimáciu žalovaného. Existenciu naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe, ako aj pasívnu

vecnú legitimáciu súd skúma bez ohľadu na to, či je ich prípadná neexistencia protistranou namietaná.
Vzhľadomnauvedené,bolsúdtohonázoru,žežalobaniejedôvodnázvyššieuvedenýchdôvodov,preto
ju v celom rozsahu vo výroku I. zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní bol plne úspešný
žalovaný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov

celého konania, keď v konaní neboli tvrdené a súd prvej inštancie sám nezistil dôvody pre uplatnenie §
257 CSP. Nakoľko ale žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania
nepriznal (výrok II. rozsudku).

7.Žalobcasavočitomutorozsudkuodvolalvcelomrozsahuzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
a porušenia práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe vyhovie.

8. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 31.01.2020 vyplýva (pokiaľ by to súdu nebolo známe už
zo žaloby ex offo), že právo žalobcu založené zmluvou o nájme hrobového miesta zo dňa 18.10.2006

vo forme potvrdenky č. 796997 je ohrozené, lebo žalovaný - súc vedený zákazom mesta Hlohovec ako
tretej nezúčastnenej osoby, ho na ďalšie desaťročné obdobie od 18.10.2016 nechce uznať a popiera
ho. Žalobca zároveň poukázal na to, že vzhľadom na existenciu písomnej zmluvy o nájme hrobového
miesta nemá k dispozícii možnosť podať žalobu na uloženie povinnosti uzavrieť takúto zmluvu (ono
by to odporovalo aj zmluvnej voľnosti žalovaného), preto jediným prostriedkom na ochranu zmluvou

založenéhoohrozenéhoprávažalobcujedomáhaťsajehoochranypredmetnouurčovacoužalobou.Súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku sám výslovne priznal, že skúmanie naliehavého
právneho záujmu ako podmienky prípustnosti určovacej žaloby je zákonnou povinnosťou súdu. Súd
prvej inštancie okrem toho priznal existenciu naliehavého právneho záujmu na prípustnosti určovacej
žaloby aj nepriamo. Naliehavý právny záujem je teda podľa nadpisu prvej časti druhej hlavy CSP

podmienkou založenia právomoci súdu podľa § 3 CSP na meritórne prejednanie a rozhodnutie sporu na
základeurčovacejžaloby.Akjenaliehavýprávnyzáujemdaný,súdsporprejednáarozhodnerozsudkom
podľa § 212 ods. 1 CSP, inak je konanie povinný pre nedostatok právomoci bez prejednania sporu
zastaviť uznesením podľa § 161 ods. 2 CSP Tretia možnosť, to zn. meritórne rozhodnutie rozsudkom
pre nedostatok právomoci z titulu nedostatku naliehavého právneho záujmu, neexistuje. Akýkoľvek iný

výklad by znamenal, že súd by rozhodnutím sporu rozsudkom bez jeho prejednania vo veci samej
založil prekážku právoplatne rozhodnutej veci [ono súd prvej inštancie síce spor prejednal vo veci
samej (pozri ďalej), ale potom nedostatok naliehavého právneho záujmu nesmel uviesť ako dôvod/
jeden z dôvodov zamietnutia žaloby]. Zaväzujúcim je výrok rozsudku a ten vypovedá iba o zamietnutí
žaloby, pričom po nadobudnutí právoplatnosti sú dôvody rozhodnutia právne bezvýznamné. K tomu,

aby žalobca mohol podať novú žalobu odlišnú od tejto, musel by uviesť aspoň jeden ďalší, nový
dôvod, z ktorého uplatňované právo odvodzuje. Takýto dôvod však nemusí byť daný. Postup súdu,
ktorým súd prvej inštancie žalobu odmietol rozsudkom pre nedostatok naliehavého právneho záujmu,
je odmietnutím spravodlivosti. O tom, že súd prvej inštancie rozhodol spor v podstate po meritórnom
prejednaní, svedčí vykonanie troch procesných úkonov vo veci samej: doručenie žaloby žalovanému

podľa § 167 ods. 1 a ods. 4 CSP a uskutočnenie pojednávania podľa § 173 a nasl. CSP, na ktorom
vykonal dokazovanie vo veci samej. Týmito procesnými úkonmi súd nepriamo vyjadril, že naliehavý
právny záujem má preukázaný, inak nesmel vykonať ani jeden úkon vo veci samej. Ak napriek tomu
žalobu zamietol, zamietol ju na základe svojho vlastného procesného pochybenia, čo je neprípustné.
Bremeno zodpovednosti za výsledok konania pre procesné pochybenie súdu nie je možné preniesť

na žalobcu; je to porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Medzi stranami sporu
existovala zmluva o nájme hrobového miesta aspoň v nepísomnej forme, čo stačí. Podľa § 21 ods. 1 zák.
č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy. Toto
ustanovenie odkazuje na § 663 až 684 Občianskeho zákonníka, ktorý podrobnejšie upravuje nájomnú

zmluvu. V týchto ustanoveniach nie je uvedené, že nájomná zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, a to ani výslovne ani odkazom na iný zákon, napríklad na § 6 ods. 6 zákona o majetku obcí.
Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, že k tomu, aby vznikla nájomná zmluva, stačí, aby medzi stranami
zmluvy bol dohodnutý predmet zmluvy - vec a výška odplaty. Nájomný vzťah medzi stranami sporutieto minimálne požiadavky spĺňa, lebo potvrdenka č. 796997 zo dňa 18. 10. 2006 (dôkaz č. 1 žaloby)
obsahuje predmet nájmu (hrobové miesto v sekcii 10) a výšku nájmu (2 000,- Sk). Žalobca sa na
pojednávaní dňa 31.01.2020 vyjadril, že podpis na potvrdenke je podpisom jeho zamestnankyne, teda

s poukazom na § 16 Obchodného zákonníka je právnym úkonom žalovaného. Medzi stranami sporu
preto existuje aspoň nepísomná zmluva o nájme hrobového miesta, na ktorom sa nachádza hrobka rodu
D., čo stačí. Ak by odvolací súd napriek tomu bol toho názoru, že zmluva o nájme hrobového miesta
musí mať písomnú formu pod hrozbou jej neplatnosti, potom je splnená aj táto podmienka. Potvrdenka
č. 796997 zo dňa 18. 10. 2006 totiž obsahuje všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy podľa §

663 Občianskeho zákonníka, na čo žalobca poukázal už vo svojom prednese na pojednávaní dňa 31.
1. 2020. Vo zvyšnej časti odvolania odvolateľ polemizoval so závermi súdu prvej inštancie v súvislosti
s pojmom prevádzkovateľ pohrebiska, otázkou oprávnenia žalovaného uzatvárať nájomné zmluvy na
hrobové miesta v mene mesta a potrebou zverejniť nájomnú zmluvu podľa zákona a na záver sa ešte
vyjadril k príbuzenskému pomeru žalovaného k Dr. I. D..

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu odkázal na svoje písomné vyjadrenie z 13.06.2018 a
prednesy na pojednávaní 31.01.2020 a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu neobsahuje
predpísané náležitosti, preto sa nemá k čomu vyjadriť.

11. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1
písm. b) a h) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvejinštanciebezpotrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
v dôsledku čoho treba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú
odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodu, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ani pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného.

14. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že má právo nájmu k hrobovému miestu - hrobke
rodiny D. na pohrebisku v Hlohovci, sekcia č. 10. Pretože žalobou sa sleduje určenie, že tu je právo
zodpovedajúce nájmu (právo dočasne užívať vec prenechanú prenajímateľom), ide o žalobu podľa §
137 písm. c) CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je. Podľa tohto ustanovenia však takáto žaloba

podlieha požiadavke preukázania naliehavého právneho záujmu.

15. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožňuje s názorom žalobcu, že otázka naliehavého právneho
záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, je otázkou súvisiacou
s právomocou súdu podľa § 3 CSP. Toto ustanovenie vymedzuje právomoc súdov tak, že súdy

prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona
neprejednávajúanerozhodujúinéorgány.Právonasúdnuochranuohrozenéhoaleboporušenéhopráva
sa uplatňuje žalobou (§ 131 CSP). Ak ustanovenie § 137 písm. c) s názvom „Obsah žaloby“ stanovuje,
že žalobou možno o. i. požadovať, aby sa rozhodlo určení, či tu právo je alebo nie je, je nepochybné,
že ak sa ohrozené alebo porušené právo uplatní na súde žalobou s takýmto obsahom, ide o spor, ktorý

patrí podľa § 3 CSP do právomoci súdov.

16.Naliehavýprávnyzáujemjepotompodľa§137písm.c)CSPvecnoulegitimácioužalobcuasúčasťou
žalobného nároku. Na jeho posúdenie je spravidla potrebné vykonať dokazovanie na overenie žalobcomprednesených skutkových tvrdení. Aj rozhodnutie o právnom záujme musí mať preto meritórnu povahu.
Odvolací súd sa stotožňuje s prevažujúcimi názormi v súdnej praxi a právnej doktríny, podľa ktorých
nedostatok naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby, a nie je dôvodom na zastavenie

konania, či odmietnutie žaloby (ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, s. 502). Názor žalobcu, že pri nedostatku naliehavého právneho záujmu mal súd prvej
inštancie konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť, je preto mylný. Odvolací súd súhlasí so súdom
prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom
zamietnutia žaloby (posledná veta bodu 23 a bod 27 napadnutého rozsudku).

17. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesmel ako dôvod zamietnutia žaloby uviesť
nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože rozhodnutím sporu rozsudkom bez jeho prejednania
vo veci samej založil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Túto otázku už vyriešila judikatúra, podľa
ktorej o prekážku res iudicata podľa § 159 ods. 3 býv. Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 230 CSP)
nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určovacia žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne

posúdil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, teda nie je prekážkou novej určovacej žaloby, ak
dôvodom zamietnutia žaloby bol len nedostatok naliehavého právneho záujmu (R 15/2005).

18. Na druhej strane však odvolací súd nesúhlasí s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil otázku
existencie naliehavého právneho záujmu na určení práva nájmu. Prvotným dôvodom, na ktorom súd

prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, bolo, že žalobca nepreukázal, že by medzi stranami niekedy
existovala zmluva o nájme hrobového miesta alebo že by žalobca mal akýkoľvek nájomný vzťah k
predmetnému hrobovému miestu. Z tohto dôvodu nemožno podľa prvoinštančného súdu prisvedčiť jeho
tvrdeniam, ktorými odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu, o tom, že nájomná zmluva
existuje, len jej ďalšie trvanie je ohrozené.

19. O určovacej žalobe súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP).
Posúdenie otázky, či tu v tom čase právo nájmu je, alebo nie je, tak prirodzene vyžaduje aj posúdenie
právnych skutočností, ktorými sa malo toto právo založiť. Ak sa žalobca domáha určenia práva, ktoré
má zmluvný základ, súd sa musí zamerať predovšetkým na posúdenie existencie právnych úkonov,

ktoré smerovali k uzavretiu zmluvy medzi stranami, a ich právnych účinkov. Otázka uzavretia nájomnej
zmluvy má tak predbežnú povahu v rámci posúdenia otázky trvania nájomného vzťahu, a teda aj práva
nájmu (pozri v tomto zmysle analogicky aj rozsudok NS SR z 30.07.2012, sp. zn. 5Cdo/64/2012). Z
toho naopak vyplýva, že otázka uzavretia nájomnej zmluvy nesúvisí s tou zložkou žalobného nároku,
ktorú tvorí naliehavý právny záujem, ale je spojená až s meritórnym posúdením existencie práva nájmu,

ktorého určenia sa žalobca domáha. Ak teda súd nepovažuje naliehavý právny záujem na určení práva
nájmu za daný práve z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu nájomného vzťahu, je jeho právne
posúdenie chybné.

20. Po druhé, súd prvej inštancie dospel v rámci skúmania naliehavého právneho záujmu aj k záveru,

že vyslovením žalobcom požadovaného určenia nedošlo ku konečnému vyriešeniu veci, pretože by
nepochybne vyvolalo ďalšie konania, napríklad o uloženie povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu (bod 29).
Tento záver ale považuje odvolací súd za nesprávny.

21. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej

tzv. určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP [a § 80 písm. c) býv. OSP]. Určovacie žaloby majú tak
podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov (napr. ZSP 78/2006) opodstatnenie tam,
kde ešte je len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 137 písm. c) [a
§ 80 písm. c) OSP] má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty
žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť (porov. R 24/1995). Naliehavosť právneho záujmu na

požadovanom určení, v danom prípade určení práva nájmu, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili
všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne
vzťahy. Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na
plnenie. Určovaciu žalobu možno považovať za nedovolenú tam, kde by neslúžila potrebám praktického
života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

22. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nepovažoval žalobcom požadované určenie
za spôsobilé naplniť účel určovacích žalôb spočívajúci v ich preventívnom účinku vo vzťahu k žalobe
o plnenie, pretože by podľa neho vyvolalo ďalšie konania. Napadnutý rozsudok spomína príkladmo lenjednotakékonanie,atoouloženiepovinnostiuzavrieťnájomnúzmluvu.Odvolaciemusúduniejezrejmé,
z akého dôvodu by určenie, že žalobca má právo nájmu k hrobovému miestu, malo viesť ku konaniu
o uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť nájomnú zmluvu. Žalobca založil svoju žalobu na tvrdení o

okolnostiach naznačujúcich uzavretie nájomnej zmluvy ešte v roku 2006, ktorá sa podľa druhej vety § 24
ods. 2 z. č. 470/2005 Z. z. účinného do 31.12.2010 (ale aj podľa § 21 ods. 2 z. č. 131/2010 Z. z. účinného
od 01.01.2011 - pozri ďalej) uzatvára na dobu neurčitú. Vyhovenie požadovanému určeniu by malo
za následok, že žalovaný (viazaný právoplatným výrokom podľa § 228 ods. 1 CSP) by musel žalobcu
považovať za nájomcu sporného hrobového miesta, čím by bola otázka vzniku a trvania v súčasnosti

spochybňovaného nájomného vzťahu medzi nimi vyriešená.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené treba prisvedčiť žalobcovi, pretože súd prvej inštancie dospel v
súvislosti s posudzovaním naliehavého právneho záujmu na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnemu právnemu záveru. Ak totiž súd nepodriadi skutkový stav pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze má také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu,

alebo ho síce podriadi pod správnu normu, ale túto nesprávne interpretuje, dopúšťa sa nesprávneho
právnehoposúdeniaveci(pozrivtomtozmyslerozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,sp.zn.2MCdo/4/2009
a 7Cdo/7/2010), čo je aj prípad prejednávanej veci.

24. Prvoinštančný súd ale nezamietol žalobu len z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho

záujmu (ktorého neexistenciu nesprávne vyvodil), ale pre nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
je daný, súd prvej inštancie v konečnom dôsledku postupoval správne, keď žalobou uplatnený nárok
posúdil aj meritórne z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie.

25. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v rozumie oprávnenie
alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. V konaní o určenie, že žalobcovi patrí určité právo, závisí aktívna a pasívna vecná

legitimácia strán od toho, či na základe ustanovení hmotného práva svedčí žalobcovi voči žalovanému
právo, ktorého určenia sa domáha. Žalovaný teda nebude pasívne vecne legitimovaný, ak sa v konaní
zistí, že žalobca voči nemu takéto právo nemá.

26.Žalobcavžalobetvrdil,že18.10.2006zaplatilmestuHlohovectitulompoplatkuzahrob2.000,-Sk,čo

preukazovalpotvrdenkouozaplatenípoplatkuzahrobzrovnakéhodňa.Zároveňtvrdil,ževtomčasebol
prevádzkovateľom pohrebiska žalovaný. Žalobca teda svoje právo nájmu, ktorého určenia sa domáha,
vyvodzuje z nájomnej zmluvy, ktorá mala vzniknúť medzi ním a žalovaným ako prevádzkovateľom
pohrebiska v roku 2006.

27. V zmysle zásady iura novit curia je úlohou súdu daný skutkový stav podriadiť pod správny právny
predpis. Hmotnoprávne úkony medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov sa zásadne posudzujú
podľa predpisov platných v čase, keď sa vykonali. Iný postup je celkom výnimočný a v danom prípade
ani neprichádza do úvahy.

28. V súvislosti so skúmaním pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že
nebolo sporným, že pozemok pohrebiska je majetkom mesta Hlohovec. Správne pritom vychádzal z
toho, že všetky zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom miest (aj pozemky pohrebiska) musia
byť písomné, inak sú neplatné. Tento záver síce vyvodil z § 6 ods. 6 z. 138/1991 Zb. o majetku obcí
(zjavne v znení účinnom od 01.07.2009, pretože týmto dňom došlo v dôsledku z. č. 258/2009 Z. z. k

zmene a doplneniu ustanovenia § 6), ktorý v čase tvrdeného uzavretia nájomnej zmluvy (rok 2006)
neplatil, no obsah citovaného ustanovenia plne zodpovedá druhej vete § 6 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. v
znení účinnom do 30.06.2009. V rozhodujúcom čase teda naozaj platilo prvoinštančným súdom použité
pravidlo, že všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu,
inak sú neplatné. To znamená, že aj nájomná zmluva medzi stranami, na základe ktorej žalobca žiadal

vysloviť určovacím výrokom, že má právo nájmu k hrobovému miestu, musela vyhovovať požiadavke
písomnej formy.29. Žalobca sa mýli, že postačuje aj nájomná zmluva v nepísomnej forme, pretože § 21 ods. 1 z. č.
131/2010 Z. z. odkazuje na ustanovenia § 663 až 684 OZ, v ktorých nie je uvedené, že nájomná zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, a to ani výslovne ani odkazom na iný zákon, napríklad na §

6 ods. 6 z. č. 138/1991 Zb. (v znení účinnom od 01.07.2009). Zo znenia ustanovení § 663 až 684 OZ je
zrejmé, že sú zamerané na obsahovú stránku nájomnej zmluvy (vymedzenie predmetu zmluvy a práv a
povinností zmluvných strán), a ich účelom nie je upraviť formu nájomnej zmluvy. Ak právny poriadok v
súvislosti určitým typom zmluvy zavádza požiadavku týkajúcu sa formy prejavu vôle, nejde o pravidlo,
ktoré by bolo predmetom právnej úpravy obsiahnutej v § 663 až 684 OZ vylučujúcej jeho uplatnenie a

ktoré by bolo v rozpore s obsahom alebo účelom týchto ustanovení. Okrem toho Občiansky zákonník vo
svojich všeobecných ustanoveniach týkajúcich sa právnych úkonov (a tak aj nájomnej zmluvy) určuje,
že písomnú formu musia mať o. i. zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon (§ 46 ods. 1 OZ). Požiadavka
písomnej formy právneho úkonu, vyplývajúca či už z § 6 ods. 6 v znení účinnom od 01.07.2009 (alebo
z druhej vety § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. v znení účinnom do 30.06.2009), sa preto bezpochyby
vzťahuje aj na nájomnú zmluvu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z. (či podľa § 24 ods. 2 z. č .

470/2005 Z. z.).

30. Chybná je aj úvaha žalobcu, že zmluva spĺňa aj podmienku písomnej formy, pretože všetky
podstatné náležitosti nájomnej zmluvy podľa § 683 OZ obsahuje potvrdenka č. 796997 z 18.10.2006.
Nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon medzi prenajímateľoom a nájomca. Ako to vyplýva z

predchádzajúcich bodov tohto rozsudku, keďže nájomnou zmluvou týkajúcou sa hrobového miesta obec
nakladá s pozemkom, ktorý tvorí jej nehnuteľný majetok, podľa zákona č. 138/1991 Zb. musí byť aj tento
dvojstranný právny úkon písomný. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou potom Občiansky zákonník
vyžaduje, aby došlo k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 OZ). Písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ). Za okolností prejednávanej veci

to znamená, že nájomná zmluva ako písomný právny úkon by musela obsahovať prinajmenšom dva
podpisy.

31. Je nepochybné, že potvrdenka č. 796977 z 18.10.2006 obsahuje jeden podpis (o ktorom žalobca
tvrdil, že ide o podpis zamestnankyne žalovaného). Žalobca ale odhliada od skutočnosti, že potvrdenka

neobsahuje žiadny ďalší (druhý) podpis. Už len pre tento nedostatok nemožno uvažovať o tom, že by
táto listina bola dôkazom o existencii nájomnej zmluvy ako dvojstranného písomného právneho úkonu
podľa § 40 ods. 3 v spojení s § 46 ods. 2 OZ.

32. Vo výsledku je teda právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie správne, pretože žalobca

nepreukázal, že by bola medzi ním a žalovaným uzavretá nájomná zmluva vyhovujúca všetkým vyššie
citovaným ustanoveniam zákona. Znamená to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by bol voči
žalovanému nositeľom subjektívneho hmotnoprávneho nároku v podobe práva nájmu k hrobovému
miestu - hrobke rodiny D. na pohrebisku v Hlohovci, sekcia č. 10. Odvolací súd preto súhlasí s
prvoinštančnýmsúdom,žežalovanýniejepasívnevecnelegitimovanývspore,čovkonečnomdôsledku

vylučuje úspech žalobcu v konaní o určenie práva nájmu.

33. Vzhľadom na nepreukázanú písomnú formu nájomnej zmluvy už nebolo vôbec potrebné sa zaoberať
ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sa týkali oprávnenia žalovaného uzatvárať nájomné
zmluvy a príbuzenského vzťahu žalovaného k Dr. I. D., či povinnosti zverejniť nájomnú zmluvu.

34. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je vo výroku (vrátane závislého výroku o trovách konania) vecne správny, v dôsledku čoho ho podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP)
vychádzal odvolací súd z celkového úspechu žalovaného v odvolacom konaní, a preto mu podľa § 255
ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na ich plnú náhradu (výrok II).

36. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).