Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 62Pc/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204356
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1320204356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnej veci

navrhovateľa: G. U., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. Č.. XXXX/XX, V. I., zastúpeného advokátkou JUDr. Danou
Martinkovou, Záhradnícka č. 64, Bratislava a povinného - otca navrhovateľa: G. U., U.. XX.XX.XXXX,
F. R. T. Č.. XXXX/XX, V. I., zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, ul. 29. augusta č. 5,
Bratislava, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Povinný - otec G. U., U.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľa - plnoletého syna
G. U., U.. XX.XX.XXXX sumou 320,- € mesačne, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám navrhovateľa
vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Zročné výživné v sume 245,- € je otec povinný uhradiť navrhovateľovi (plnoletému synovi) do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.02.2020 sa navrhovateľ ako plnoletý syn domáhal voči svojmu
otcovi ako osobe povinnej platiť výživné, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou

400,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám syna
(navrhovateľa) vždy do 15-teho dňa daného kalendárneho mesiaca vopred s tým, že zročné výživné je
otec povinný uhradiť navrhovateľovi do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a v rovnakej
lehote je otec povinný nahradiť synovi trovy konania. Svoj návrh odôvodnil vecne tým, že v čase podania
tohto návrhu sa vedie na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 38P/310/2019 konanie o
rozvod manželstva rodičov navrhovateľa a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému bratovi
navrhovateľa G. U., U.. XX.XX.XXXX (návrh podala matka navrhovateľa dňa 20.11.2019), ale nakoľko

navrhovateľ bol v čase podania návrhu na rozvod manželstva už plnoletý, matka nemohla do návrhu zo
zákonných dôvodov zahrnúť aj jeho, hoci stále sa ešte pripravuje na svoje budúce povolanie, študuje
na vysokej škole medicínu (IV. ročník lekárskej fakulty). Uviedol, že otec navrhovateľa sa zo spoločnej
domácnosti zdieľanej s matkou navrhovateľa a oboma synmi odsťahoval v júli 2019 a presťahoval
sa k svojej priateľke do jej rodinného domu v Slovenskom Grobe. Navrhovateľ odkázal na návrh na
rozvod zo dňa 20.11.2019, v ktorom sú matkou navrhovateľa opísané a zdokladované príjmové a
majetkové pomery jeho rodičov, uvádzajúc, že matka pracuje ako pedagóg a zástupca riaditeľa na

strednej odbornej škole - Obchodná akadémia Imricha Karvaša Bratislava a jej mesačný príjem sa
pohybuje v sume cca 1.600,- € v hrubom, cca 1.250,- € v čistom. K zárobku otca deklaroval, že jeho
aktuálny príjem mu známy nie je, ale od leta 2014 pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba
na základe živnostenského oprávnenia (montáž, oprava a údržba bazénov, maloobchod, veľkoobchod,sprostredkovateľská činnosť) a venuje sa aj usporadúvaniu športových zápasov pre športový klub
Slovan. Vo vzťahu k majetku svojich rodičov navrhovateľ uviedol, že títo vlastnia rodinný dom na Čiernej
Vode - Chorvátsky Grob, motorku značky Honda - rok výroby 2017, automobil Seat Alhambra - rok

výroby 2015 a automobil BMW-X5 - rok výroby 2017. Navrhovateľ súčasne odkázal na jeho matkou
zdokladované výdavky na rodinu, ktoré opísala v návrhu na rozvod zo dňa 20.11.2019, podľa ktorého
výdavky na navrhovateľa sú 700,- €, avšak navrhovateľ po zvážení a vyhodnotení situácie dospel k
názoru, že na vykrytie jeho výdavkov treba cca 800,- € mesačne, pretože má zvýšené náklady na
stravovanie, často musí kvôli presunom medzi nemocnicami obedovať v meste a nie v jedálňach,

veľakrát mimo času obeda. Má tiež zvýšené výdavky na študijné pomôcky - učebnice, zdravotnícke
pomôcky a nemocničné oblečenie. Z uvedených dôvodov podľa názoru navrhovateľa je adekvátne
výživné pre jeho osobu v sume 400,- € mesačne. Dodal, že sa snaží vykryť časť svojich výdavkov
príležitostnými brigádami, avšak náročné štúdium ho limituje a nedovoľuje mu brigádovať viac. Napokon
uviedol, že v minulosti oslovil otca v súvislosti s výživným, ale otec považuje ním poskytovanú sumu
300,- € mesačne za dostatočnú na pokrytie aktuálnych potrieb navrhovateľa. Svoje skutkové tvrdenia

navrhovateľ podporil dôkazne sobášnym listom rodičov, svojím a bratovým rodným listom, potvrdením
o príjme svojej matky za rok 2018 a 2019, živnostenským listom povinného, výpisom z listu vlastníctva
č. 4591 pre katastrálne územie Chorvátsky Grob, potvrdením o vysokoškolskom štúdiu navrhovateľa zo
dňa 09.09.2019, potvrdením o stredoškolskom štúdiu mladšieho brata navrhovateľa a rozpisom svojich
a bratových výdavkov.

2. Otec navrhovateľa sa písomne vyjadril k návrhu tak, že dňa 23.06.2020 Okresný súd Bratislava III
vydal rozsudok č. k. 38P/310/2019-85, ktorým rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľa a na základe
schválenej rodičovskej dohody zaviazal otca prispievať na výživu maloletého G. U., U.. XX.XX.XXXX
(brata navrhovateľa) sumou 350,- € mesačne. Pokiaľ ide o príjmy, otec navrhovateľa uviedol, že je

samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho podnikanie predstavujú sezónne práce (najmä v letných
mesiacoch) týkajúce sa hlavne montáži, údržieb a opráv bazénov a welness centier. Dokladujúc daňové
priznanie spolu s účtovnou závierkou za rok 2019, otec špecifikoval svoje zdaniteľné príjmy z podnikania
v celkovej sume 68.280,05 €, z ktorej sumy odpočítateľné výdavky za rok 2019 predstavovali celkovú
sumu 67.395,71 €, a tak základ dane z príjmov otca za rok 2019 bol v sume 884,34 €, pričom hotovostný

príjem otca z podnikania za rok 2019 činil cca 10.300,- €, t. j. cca 860,- € mesačne s tým, že žiaden
iný príjem otec nemá. Povinný svoje mesačné výdavky, okrem výživného na neplnoletého syna, vyčíslil
v sume 400,- € (výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome svojej priateľky v sume 150,- € a
ostané osobné výdavky ako strava, oblečenie a hygienické potreby v sume 250,- €). Poukázal na to,
že počas zimných mesiacov bol jeho príjem natoľko nízky, že bol nútený na základe zmlúv o pôžičke

požičať si od svojej priateľky sumu 3.000,- €, ktorú jej v mesačných splátkach spláca, pričom z týchto
požičaných peňazí hradil deťom výživné spolu v sume 500,- € (300,- € na navrhovateľa a 200,- € na
mladšieho syna Mateja). Zdôraznil, že okrem domu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a
v ktorom žijú synovia spolu s matkou, nevlastní žiadny iný majetok s vyššou hodnotou, upresňujúc, že
motorovévozidláSeatAlhambraaBMWslúžianapodnikanieotcaamotorkuznačkyHondaužnevlastní.

Otec však namietol najmä skutočnosť týkajúcu sa výšky mesačných výdavkov navrhovateľa, nakoľko
navrhovateľ vo svojom návrhu vyčíslil priemerné mesačné výdavky v celkovej sume 646,83 €, avšak túto
sumu nedôvodne a umelo navýšil na sumu 800,- € a túto skutočnosť odôvodnil iba zvýšenými výdavkami
na stravu a pomôckami do školy, pričom ani jeden svoj výdavok ničím nepreukázal a nezdokladoval.
Otec mal jednoznačne za to, že čiastka v sume 240,- €, ktorú navrhovateľ uviedol ako náklad na stravu,

musí mesačne postačovať aj na stravu mimo domu; súčasne mal za to, že aj navrhovateľom vyčíslený
mesačný výdavok na oblečenie v sume 112,- € je dostačujúci aj na pokrytie nákladov súvisiacich s
nákupom nemocničného oblečenia. Otec absolútne nesúhlasil s položkou dovolenka (zimná, letná a iné
pobyty)vsume100,-€mesačne,majúczato,žetátosuma(1.200,-€ročne)jeneprimeranevysokáanie
je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať iba na šetrenie na dovolenky sumou 50,- € mesačne.

V tejto súvislosti podčiarkol, že navrhovateľ si vie mesačne brigádne privyrobiť sumou cca 200,- €
mesačne a z týchto peňazí je schopný šetriť si na prípadné dovolenky. Na základe vyššie uvedeného
otec navrhovateľa zastával názor, že výdavky na plnoletého syna Mareka predstavujú mesačne sumu
maximálne 600,- €, z ktorej sumy je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať mu na výživu
sumou 300,- € tak, ako je tomu aj doteraz. Nakoľko však otcove mesačné príjmy sú cca 1.000,- €,

nie je už v jeho schopnostiach a možnostiach vyživovať navrhovateľa sumou 400,- € mesačne, ktorú
sumu považoval otec vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa za neprimerane vysokú a účelovo
navýšenú. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie otec navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na
výživu navrhovateľa sumou 300,- mesačne.3. Navrhovateľ písomne (v replike zo dňa 11.09.2020) zaujal stanovisko k vyjadreniu svojho otca, v
ktorom spochybnil rebríček hodnôt a priorít otca s tým, že financie získané podnikaním vynakladá

nehospodárne, nakoľko za roky „sezónneho“ podnikania sa mohol naučiť rozvrhnúť financie tak, aby
mu vystačili na spotrebu a zabezpečenie všetkých potrieb počas celého roka a ďalším riešením by
bolo využiť polročné obdobie od novembra do apríla, kedy otec nepracuje, na iné pracovné, prípadne
podnikateľské aktivity za účelom doplnenia príjmu tak, aby mal dostatok financií pre seba i ním
vyživované osoby. Navrhovateľ ďalej spochybnil výšku mesačného príjmu otca, namietajúc, že otec

v jednej časti svojho vyjadrenia udáva jednak čistý príjem v sume 860,- €, v rozvodovom konaní
uviedol sumu 860,- € i 900,- € a napokon na konci svojho vyjadrenia v tomto konaní ustálil sumu
1.000,- €. Navrhovateľ je toho názoru, že ak otec nie je schopný platiť navrhovateľom požadované
výživné zo svojho príjmu, je určite schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť predajom časti jeho
majetku, t. j. predajom jedného z áut, nakoľko pre jeho živnosť bez zamestnancov nie sú obe vozidlá
naraz potrebné a naviac sú zbytočne drahé. K stravovaniu navrhovateľ uviedol, že nakoľko štúdium

medicíny obsahuje praktickú časť vzdelávania v nemocniciach i teoretickú časť v posluchárňach na
fakulte alebo jednotlivých klinikách, je nútený často sa presúvať po meste v rozpätí krátkeho času a
riešiť svoje stravovanie individuálne, často aj mimo času obeda. K nákladom súvisiacim so štúdiom
medicíny navrhovateľ uviedol, že tieto sú vyššie v porovnaní s inými študijnými odbormi (drahšia
študijná literatúra, pracovné pomôcky - fonendoskop, neurologické kladivko a iné, adekvátne oblečenie,

ochranné prostriedky), zdôrazňujúc, že v najbližšom období bude kvôli štúdiu nútený si kúpiť nový
notebook.Súčasnenapodporutvrdeniaopotrebezvýšiťsumu112,-€vynakladanúmesačnenapoložku
oblečenie, pripojil doklad o kúpe oblečenia za mesiac jún 2020. K nesúhlasu otca s prispievaním synovi
na dovolenky navrhovateľ poukázal na náročnosť svojho štúdia a s tým súvisiacu nevyhnutnú potrebu
oddychu a súčasne podotkol, že otec má nie „rovnaký meter“, nakoľko v období rokov 2017, 2018 a

2019 bol hneď na niekoľkých zimných a letných zahraničných dovolenkách. Navrhovateľ napokon dal do
pozornosti skutočnosť, že otec má vedomosť o jeho brigáde i výške možného zárobku z nej len preto, že
je v práci nadriadeným navrhovateľa s tým, že brigáda je len sezónna a výška zárobku nie je konštantná.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ naďalej považoval výživné v sume 400,- € mesačne na
jeho osobu za adekvátne a odôvodnené vzhľadom na jeho vek, potreby i náročnosť štúdia, požadujúc

zároveň doplatenie aj zročného výživného.

4. K replike navrhovateľa sa písomne (v duplike) vyjadril otec, pridržiavajúc sa všetkých svojich
doterajších tvrdení a reagoval na názor navrhovateľa ohľadom hodnôt a priorít otca, majúc za to, že
navrhovateľ nie je oprávnený hodnotiť, akým spôsobom otec podniká a akým spôsobom hospodári s

peniazmi, keď začal podnikať práve z dôvodu, aby dokázal zabezpečiť pre svoju rodinu čo najlepšiu
životnú úroveň a tiež aby mohol svojim synom dopriať všetko, po čom túžia a čo ich školské i
mimoškolské aktivity vyžadujú, pričom práve otec sa podieľal na postavení rodinného domu, ktorý má
toho času značnú hodnotu a práve v tomto rodinnom dome býva navrhovateľ so svojou matkou a
mladším bratom. V nadväznosti na navrhovateľovo odporúčanie, aby si otec zvýšil príjem, tento uviedol,

že neraz ponúkol navrhovateľovi možnosť vybaviť mu brigádu, pri ktorej by si nielen privyrobil, ale aj
nadobudol lekársku prax, no navrhovateľ všetky otcove ponuky odmietol z dôvodu, že nemá záujem
pracovať v oblasti ortopédie. Otec poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné
výdavky v sume vyššej ako jeho potenciálna budúca nástupná mzda neatestovaného lekára, čo svedčí o
tom, že navrhovateľ by zrejme chcel žiť nadštandardným spôsobom života, avšak opomína skutočnosť,

že otec nemá taký mesačný príjem, aby len na výživné svojich synov vynaložil sumu 750,- €. Otec
opätovne deklaroval, že iný príjem ako z uvedeného podnikania nemá a považoval za potrebné uviesť,
že z dôvodu prebiehajúcej pandémie COVID-19 jeho príjmy z podnikania značne klesli, a to o 60 % a na
podporu tohto tvrdenia pripojil žiadosť o poskytnutie finančného príspevku od štátu zo dňa 27.10.2020.
Za nepravdivé označil tvrdenie navrhovateľa o neuvedení splátky 1.087,- € mesačne za úver na osobné

motorové vozidlo, nakoľko táto splátka úveru je zahrnutá v odpočítateľných výdavkoch, keďže automobil
BMW X5 slúži najmä na podnikanie otca. Porovnávajúc rôzne sumy výdavkov navrhovateľa vyčíslené
jednak jeho matkou v návrhu na rozvod v sume 646,83 € a následne (o necelé tri mesiace neskôr)
navrhovateľom v sume 800,- € a vo vyjadrení zo dňa 11.09.2020 už v sume 893,50 €, považoval
otec za zrejmé, že navrhovateľ neustále umelo zvyšuje svoje mesačné výdavky s cieľom vysúdiť od

otca čo najvyššie výživné. Vo vzťahu k študijným pomôckam otec zdôraznil, že fonendoskop zakúpil
navrhovateľovi práve on a vynaložil naň finančné prostriedky v sume 135,- €. Zároveň si položil rečnícku
otázku, či je potrebné a nevyhnutné, aby si navrhovateľ zakupoval najnovší model notebooku v sume
1.500,- €, keď v rozpise svojich výdavkov uviedol ako predpokladanú hodnotu notebooku práve tútosumu, preto ak poučuje svojho otca o prioritách a hodnotách, mal by prehodnotiť rebríček životných
hodnôt sám navrhovateľ, ktorý je náročný a vlastní najnovší mobil s obstarávacou hodnotou viac
ako 1.500,- €. Otec tiež namietol, že okrem príležitostnej brigády v športovom klube SLOVAN, má

navrhovateľ ešte jednu brigádu v športovom klube INTER, kde pracuje na pozícii zdravotníka. Na záver
dal otec do pozornosti, že voči maloletému synovi Matejovi má určenú vyživovaciu povinnosť v sume
350,- € mesačne, ktorá suma odzrkadľuje jeho zvýšené výdavky súvisiace s výkonom športovej aktivity,
ktorá sa dá charakterizovať ako výkon vrcholového športu. Navrhovateľ sa nevenuje žiadnej aktivite,
ktorá by vyžadovala zvýšené výdavky na jeho život, ako je to u mladšieho brata.

5. V rámci podania zo dňa 18.02.2021 navrhovateľ doložil listinné dôkazy preukazujúce nákup
respirátorov, študijnej literatúry, brigádovanie navrhovateľa a akreditáciu jeho otca v športovom klube
SLOVAN na rok 2020/2021 a súčasne argumentoval, že otec predal osobné motorové vozidlo Seat
Alhambra, a preto disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na platenie primeraného výživného.
Taktiež uviedol, že podľa profilu zriadeného na Facebooku jeho otec pracuje pre športový klub Slovan

Bratislava ako hlavný usporiadateľ futbalových zápasov.

6. Súd podľa § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
prejednal vec na pojednávaní, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, prednesmi právnych zástupcov
účastníkov konania, výsluchom účastníkov, dôkazy zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a

zistil nasledovný skutočný stav veci:

7. Z navrhovateľom predloženého rozpisu jeho mesačných výdavkov, ktorý je zhodný a v plnom rozsahu
reflektuje na vyčíslenie mesačných výdavkov matkou navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva
rodičov navrhovateľa, vyplýva, že celková výška nákladov rodičov na výživu navrhovateľa predstavuje

sumu 646,83 € mesačne. V posudzovanej právnej veci však navrhovateľ v návrhu zo dňa 17.02.2020
paradoxne vyčíslil svoje výdavky na sumu 800,- € mesačne napriek tomu, že sám odkázal na výšku
mesačných výdavkov v zmysle návrhu na rozvod, argumentujúc tým, že má zvýšené výdavky na
stravovanie z dôvodu častých presunov medzi nemocnicami počas dňa a nemožnosti sa stravovať v
jedálni, ako aj z dôvodu zvýšených výdavkov na študijné pomôcky (učebnice, nemocničné oblečenie,

zdravotnícke pomôcky). So zreteľom na priamu časovú nadväznosť podania návrhu matky navrhovateľa
na rozvod manželstva zo dňa 20.11.2019 a návrhu navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti otca
zo dňa 17.02.2020 súd uvádza, že navrhovateľ v priebehu konania nijako nepreukázal a ani netvrdil
skutočnosť, že po približne troch mesiacoch (od novembra 2019 do februára 2020) sa jeho situácia
tak výrazne zmenila, že pôvodne deklarované výdavky na stravu v sume 240,- € nepostačujú na jeho

stravovanie. Je totiž zrejmé, že tak v čase matkou navrhovateľa iniciovaného rozvodového konania, ako
aj v čase začatia tohto konania o určenie výživného, navrhovateľ bol študentom 4. ročníka lekárskej
fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (zimný semester), teda mal rozvrh práce totožný s rozvrhom
v čase, keď výdavky na stravovanie navrhovateľa vyčíslovala jeho matka, a preto je nelogické tvrdenie
navrhovateľa o zvýšených výdavkoch na stravovanie. Navrhovateľ tak nijakým spôsobom nepodporil

opodstatnenosť ním vyčísleného výdavku na stravu v sume 330,- € mesačne oproti pôvodnej sume
240,- € mesačne, keď iba všeobecne uviedol, že veľakrát sa pre časté presuny medzi nemocnicami
(striedanie teoretickej a praktickej výučby) stravuje mimo jedálne v meste, pričom súd považuje za nutné
uviesť, že potrebu premiestňovania sa v rámci vyučovania navrhovateľ nepochybne mal aj pred podaním
posudzovaného návrhu na určenie vyživovacej povinnosti a táto skutočnosť nespôsobila zvýšenie jeho

výdavkov na stravu, ako účelovo uviedol navrhovateľ. Zároveň súd uvádza, že samotná skutočnosť
využívania občerstvení v meste mimo školského zariadenia a nedostatok času na stravovanie v riadnom
čase obeda neznamená bez ďalšieho zvýšenie výdavkov; práve naopak uvedená okolnosť len svedčí o
zaneprázdnenosti navrhovateľa a nemožnosti sa stravovať tak často a pravidelne ako v prípade menej
hektického denného režimu, čo vzbudzuje dôveryhodnejší predpoklad o tom, že navrhovateľ sa riadne

stravuje najmä doma - u svojej matky. Súd tiež upriamuje pozornosť na to, že suma 240,- € mesačne činí
adekvátnu a dostačujúcou sumu na pokrytie stravy navrhovateľa, keďže žije v spoločnej domácnosti so
svojou matkou a mladším bratom v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe, a teda nie je odkázaný, aby
si zabezpečoval plnohodnotnú stravu výlučne sám, keď každé ráno a večer sa vracia do domácnosti
svojej matky, kde o dostatok stravy nepochybne núdzu nemá.

8. Pokiaľ ide o študijné pomôcky navrhovateľa, tento faktúrami z mesiaca september 2016, november
2018, február a marec 2019 dokladoval kúpu študijnej odbornej literatúry, avšak aj z periodicity
období, kedy medicínsku literatúru nakupoval, je nepochybné, že táto položka nepredstavuje pravidelnýmesačný výdavok, ktorý by bol obligatórnou súčasťou zoznamu vecí, za ktoré navrhovateľ musí každý
mesiac platiť svoje výdavky, ale ide o celoročnú, resp. semestrálnu záležitosť, pričom v súvislosti so
študijnými pomôckami je potrebné neopomínať aj nespornú skutočnosť, že otec kúpil navrhovateľovi

fonendoskop v sume 135,- € . Vzhľadom na uvedené súd zdôrazňuje, že v súvislosti so školskými
potrebami a pomôckami potrebnými pre výkon budúceho povolania navrhovateľa mu je otec finančne
plne nápomocný a aj vo všeobecnosti sa stará o jeho hmotné zabezpečenie, nakoľko i na pojednávaní
navrhovateľ výslovne uznal, že notebook či mobilný telefón mu zakúpil otec.

9. Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý prezentoval v priebehu konania vo svojich písomných
vyjadreniach i ústne na pojednávaní, ktorým vykresľoval svojho otca ako rodiča, ktorý nechce finančne
podporovať svojho študujúceho syna a odmieta mu pomôcť v štarte do života, súd považuje za
nutné ozrejmiť, že skutočný stav posudzovanej právnej veci nespočíva v tom, že otec si zákonnú
povinnosť voči plnoletému nezaopatrenému dieťaťu neplní alebo ju plní len sporadicky v nepravidelných
a nekonštantných dávkach. Navrhovateľ si nárok na výživné uplatnil z dôvodu nespokojnosti s výškou

výživného, ktoré mu otec nesporne platí, a to v sume 300,- € mesačne. Navrhovateľov otec súhlasil s
jeho výdavkami, ktoré matka navrhovateľa vyčíslila v rozvodovom konaní v sume 646,83 € mesačne,
ktorú sumu otec nikdy nespochybňoval, a preto prispieval plnoletému synovi (navrhovateľovi) výživným
v sume zodpovedajúcej približnej polovici jeho mesačných výdavkov, a to s prihliadnutím na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Otec navrhovateľa v súčasnosti (v dôsledku rozvodu s

matkou navrhovateľa) žije so svojou priateľkou v jej rodinnom dome a platí výdavky spojené s bývaním
v sume 150,- € mesačne, výdavky slúžiace osobnej potrebe (strava, hygiena, oblečenie) v sume
250,- € mesačne a má súdom určenú povinnosť platiť výživne na druhého syna - mladšieho brata
navrhovateľa (G., U.. XX-XX-XXXX) sumou 350,- € mesačne. Otec navrhovateľa od 21.03.2005 podniká
v oblasti montáže, opravy a údržby plastových bazénov v rozsahu voľnej živnosti, pričom svoje príjmy z

podnikateľskej činnosti riadne preukázal daňovým priznaním zo dňa 03.06.2020 a účtovnou závierkou
k 31.12.2019 s tým, že iný príjem nemá; svoj mesačný príjem z podnikania ustálil v sume 860,- €
až 1.000,- € mesačne, uvádzajúc, že výška jeho príjmu je závislá i od charakteru jeho podnikateľskej
činnosti, nakoľko ide o sezónny druh činnosti. Komparujúc uvedenú výšku príjmov otca s príjmom
nesporne ustáleným v konaní o rozvod manželstva, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. 38P/310/2019 (1.000,- € až 1.200,- €) súd zistil, že čistý mesačný príjem otca skutočne
činí približne 1.000,- € mesačne. Otec v konaní nepoprel, že je usporiadateľom futbalových zápasov
v športovom klube SLOVAN, avšak súčasne doplnil, že i navrhovateľ sa na športových podujatiach
uvedeného klubu podieľal ako pomocný pracovník pod vedením otca a takýmto spôsobom si privyrábal,
pričom so zreteľom na aktuálne epidemiologické obdobie (COVID-19) mal za to, že argumentácia

navrhovateľa ohľadom vyššieho príjmu vzhľadom na angažovanie sa otca v ŠK SLOVAN neobstojí,
nakoľko v súčasnosti sa žiadne športové podujatia neuskutočňujú, a teda objektívne otec nemôže mať
žiadny príjem z usporadúvania futbalových zápasov, s ktorou obranou sa súd plne stotožnil.

10. Súd tiež uvádza, že výška výživného, ktoré je rodič povinný plniť voči deťom (v danom prípade voči

plnoletému na vysokej škole študujúcemu synovi) nemôže závisieť výlučne len od schopností, možnosti
a majetkových pomerov povinného rodiča, ale musí zohľadňovať i odôvodnené potreby vyživovaného
dieťaťa, teda pravidelne sa opakujúce výdavky na nevyhnutné potreby, bez ktorých sa vyživovaný
nemôže zaobísť a slúžia odôvodneným potrebám dieťaťa tak, ako to predpokladá ust. § 75 ods. 1
zákona o rodine. V tomto smere súd považoval za absolútne neopodstatnenú požiadavku navrhovateľa,

aby mu otec prispieval na dovolenky v sume 50,- € mesačne, nakoľko dovolenka (najmä zahraničná
dovolenka,naktorúpoukazovalnavrhovateľstým,žeotecnaniekoľkýchletnýchizimnýchzahraničných
dovolenkách v ostatných rokoch bol) je benefitom pracujúceho človeka a nie odôvodnenou potrebou
24-ročného plnoletého dieťaťa - študenta vysokej školy. Navyše v posudzovanej právnej veci bolo medzi
účastníkmi konania nesporné, že navrhovateľ na základe dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa

23.07.2020 a 23.12.2020 vykonáva prácu v rozsahu priemerne 20 hodín týždenne za odmenu v sume
5,- € za každú odpracovanú hodinu, a teda evidentne je schopný a má snahu si popri vyživovaní
jeho rodičmi zarobiť si finančné prostriedky, ktoré môže použiť napríklad aj na dovolenku. V každom
prípade však nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že ak on sa brigádnicky činí a snaží sa
pracovať, pokiaľ mu to štúdium medicíny umožňuje, mal by si aj otec doplniť svoj príjem inou (ďalšou)

prácou alebo podnikateľskou aktivitou tak, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi
účastníkmi totiž nenastala situácia, že otec by si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi
v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám navrhovateľa a tento by bol nútený na pokrytie
výdavkov svojich potrieb sa zamestnať alebo brigádovať. Navrhovateľ sa snažil vzbudiť dojem, žebez brigádnickej práce by nebol schopný zabezpečovať si svoje odôvodnené potreby a platiť za ne
pravidelné výdavky, avšak súd zastáva názor, že táto navrhovateľom prezentovaná teória sa nezakladá
na pravde, nakoľko otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil, keď pravidelne prispieval synovi

(navrhovateľovi) sumou 300, - € mesačne, vychádzajúc z matkou navrhovateľa uvedených výdavkov
v celkovej sume 646,83 €. Súd tak dospel k záveru, že ak by aj navrhovateľ nebrigádoval, výživné
poskytované jeho otcom v sume 300,- € mesačne mu jednoznačne postačí na úhradu jeho výdavkoch
spojenýchsodôvodnenýmipotrebaminavrhovateľa.Vreflexiivyššieuvedenéhosúdpovažovalzamylnú
a nedôvodnú tiež námietku navrhovateľa, že otec v súčasnosti disponuje finančnými prostriedkami na

platenie primeraného výživného, nakoľko predal automobil Seat Alhambra. Navrhovateľom uplatnená
námietka by mala opodstatnenie a súd by mohol zvažovať význam predaja motorového vozidla vo
vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti len za predpokladu, že by na základe zistených schopností,
možností a majetkových pomerov otca v spojení s odôvodnenými potrebami navrhovateľa usúdil, že
otcom platené výživné je neprimerane nízke, avšak k takémuto záveru súd so zreteľom na všetky vyššie
uvedené okolnosti posudzovanej veci nedospel. Navyše mylnosť argumentu navrhovateľa spočíva aj v

tom, že jednorazový finančný zisk rodiča a nárast jeho finančných prostriedkov automaticky nezakladá
zvýšené odôvodnené potreby oprávnenej osoby - dieťaťa.

11. Súd zhodne s názorom otca uvádza, že navrhovateľ zavádzajúco počas konania zvyšoval svoje
výdavky, keď jednak vychádzal z výdavkov vyčíslených svojou matkou v sume 646,83 €, ktorých

rozpis i pripojil k svojmu návrhu, avšak v rámci opisu rozhodujúcich skutočností nezmyselne uviedol,
že jeho výdavky predstavujú sumu 800,- € mesačne bez toho, aby rozdiel medzi uvedenými sumami
konkrétne vysvetlil jednotlivými novými položkami, o ktoré sa mali jeho výdavky zrazu zvýšiť a ani
náležite nepreukázal, že jeho výdavky sa v priebehu necelých troch mesiacov zvýšili o viac ako 150,-
€. Následne navrhovateľ pripojil k svojmu vyjadreniu zo dňa 11.09.2020 ďalší rozpis výdavkov, ktoré

vyčíslil už dokonca v sume 893,50 €, teda v sume o 93,50 € vyššej ako v návrhu zo dňa 17.02.2020,
pričom opodstatnenosť tejto sumy opätovne nijako nepreukázal.

Súd prejednávanú vec právne posudzoval v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení:

12. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), účastníkmi
konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení účinnom od 15.06.2013 do 30.09.2015 (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“), nezaopatrené dieťa podľa
tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku,

ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prídavku na dieťa, sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa
tohto zákona je štúdium, ktoré sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.

21. Subsumujúc zistený skutočný stav veci pod jemu zodpovedajúci právny stav (príslušné právne
normy), súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti jeho otca v sume
400,- € mesačne nie je dôvodný, nakoľko vzhľadom na príjmy otca z jeho podnikateľskej činnosti v sume
cca 1.000 - 1.200,- € mesačne (v súčasnom covidovom období sú príjmy navrhovateľa nižšie), jeho
výdavky v sume 400,- € mesačne a plnenie vyživovacej povinnosti voči synovi G. U., U.. XX.XX.XXXX
v sume 350,- € mesačne, súd považoval otcom poskytované výživné navrhovateľovi v sume 300,-

€ mesačne za primerané, a to s prihliadnutím aj na výdavky vyžadované vysokoškolským štúdiom
medicíny navrhovateľa, ako i so zreteľom na bývanie navrhovateľa u svojej matky v rodinnom dome,
ktorej stály mesačný čistý príjem z pedagogickej činnosti na Obchodnej akadémii v Bratislave, kde
pracuje ako zástupkyňa riaditeľa, predstavuje cca 1.400,- € (viď bod 9. rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 38P/310/2019 - 85 zo dňa 23.06.2020) a v neposlednom rade i s ohľadom na finančnú

a hmotnú podporu otca, ktorý navrhovateľovi zakúpil notebook, mobilný telefón, fonendoskop a ako
vyplynulo na pojednávaní, nikdy nemal problém podieľať sa aj na vyžití navrhovateľa formou príspevkov
na zahraničné výlety, no najmä s vedomím skutočnosti, že perspektíva a život jeho syna mu nie je
ľahostajný, súd jednoznačne zastáva názor, že otcovi navrhovateľa evidentne záleží na budúcnosti a
riadnom zabezpečení odôvodnených potrieb svojho plnoletého syna (navrhovateľa), a preto mu na tieto

potreby i náležite prispieva.

22. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd v zhode s návrhom otca vyhodnotil výšku výživného v sume
300,- € mesačne, na ktorú peňažnú povinnosť sám otec chcel byť zaviazaný, za primeranú, určil výživné
v sume 320,- € mesačne, nakoľko vychádzajúc z výdavkov navrhovateľa vyčíslených jeho matkou v

simultánne prebiehajúcom rozvodovom konaní (646,83 €), o ktorých správnosti vyčíslenia nemal súd
dôvod pochybovať, považoval za spravodlivé rozdeliť sumu mesačných výdavkov navrhovateľa medzi
každého z rodičov rovnako, keďže zárobkové pomery oboch rodičov sú navzájom porovnateľné, a preto
otca navrhovateľa zaviazal výživným v sume 320,- € mesačne. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil
i výživné, ktoré je otec povinný platiť mladšiemu synovi Matejovi v sume 350,- € mesačne, pričom tento

je vrcholovým športovcom a jeho výdavky sú preto nezanedbateľne vyššie ako u navrhovateľa, ktorý sa
nevenuježiadnejaktívnejšportovejčinnosti.Zuvedenéhodôvodusúdproporčnestanovilnavrhovateľovi
nižšievýživné,akopoberájehomladší(onedlhotiežplnoletý)brat,atonapriektomu,žeotecboldokonca
ochotný prispievať navrhovateľovi sumou 350,- €, na ktorej sume sa v konečnom dôsledku i chcel s
navrhovateľom dohodnúť, avšak tento s návrhom otca na pojednávaní dňa 25.02.2021 nesúhlasil a

naďalej trval na výživnom v sume 400,- € mesačne.

23.Pokiaľideozročnévýživnézaobdobieodzačatiakonania(17.02.2020)dorozhodnutiavovecisamej
(25.02.2021), súd vychádzal z rozdielu medzi otcom poskytovanou sumou výživného (300,- €) a súdom
určenou výškou výživného (320,- €), t. j. 20,- € za každý mesiac trvania súdneho konania. Konanie trvalo

12 mesiacov a 7 dní, čím otcovi vznikol dlh na výživnom v sume 244,70 € (12 mesiacov x 20,- € = 240,-
€) + (20,- €/30 dní x 7 dní = 4,70 €) so zaokrúhlením nahor v sume 245,- €. V prevyšujúcej časti súd
považoval nárok navrhovateľa za právne nedôvodný bez opory v skutočnom stave veci, keď navrhovateľ
odôvodňoval svoje právo na výživné i položkami, ktoré medzi odôvodnené potreby vyživovaného dieťaťa
nepatria alebo nie sú pravidelným výdavkom a najmä nijako nepreukázal svoje zmätočné tvrdenia,

že mesačné výdavky na jeho odôvodnené potreby predstavujú nie 646,83 €, ale až sumu 800,- €, ba
dokonca sumu 893,50 €.

24. O trovách konaniach súd rozhodol v intenciách ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Predmetom

posudzovanej právnej veci nebolo určenie otcovstva ani konanie vo veciach notárskych úschov, ktoré
pripúšťajú možnosť priznania náhrady trov konania procesne úspešným účastníkom. Súd nevzhliadol
ani žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov nárok na
náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ, ktorý v súlade s § 57 CMP síce navrhol, aby mu súd nárokna náhradu trov konania voči otcovi priznal, nebol v konaní plne procesne úspešný a súd prisvedčil
k vecným argumentom jeho otca, preto nárok na náhradu trov konania by z hľadiska spravodlivosti
prináležal skôr otcovi, avšak otec si voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto

súd k potenciálnemu uplatneniu ust. § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať
aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, nepristúpil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).