Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Eva Bomborová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31Ek/238/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120227931
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120227931.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: Marek V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX Y., o vymoženie 153,6 EUR, o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,
vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/238/2020 zo dňa 11.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.02.2020 domáhal od
povinného vymoženia 153,6 EUR na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného úradu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. OU-NM-OO-2016/012690-5 zo dňa 28.12.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.01.2017 a vykonateľnosť dňa 02.02.2017.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.02.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie. Rozhodnutie odôvodnil tak, že výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia)
je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v
rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou
správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných

predpisoch môže byť postup pri výkone správnej exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok
na danom úseku. V záujme právnej stability Správny poriadok ustanovuje 3- ročnú hmotnoprávnu
lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, pričom začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty je
viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto
práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. (porovnaj rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoE/104/2015, zo dňa 30. 11. 2015)

V ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné v danej veci aplikovať zákon
ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť (s účinnosťou
od 01.01.2004 už neplatí, že ak sa v trojročnej lehote konanie o výkon rozhodnutia začalo, musí
sa v tejto lehote i skončiť). Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím
právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty
určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán (v

danom prípade exekučný súd) z úradnej povinnosti (ex offo). Vyšší súdny úradník zistil, že v danej
exekučnej veci zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňom 03.02.2017 (rozhodnutie
nadobudlo vykonateľnosť dňa 02.02.2017) a uplynula dňom 03.02.2020. Exekučné konanie sa začalo
dňom, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu t. j. dňa 07.02.2020. Na
základe uvedených skutočností súd z úradnej povinnosti prihliadol na márne uplynutie prekluzívnej
lehoty. V danom prípade tak právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo a nastala skutočnosť, ktorá bráni

vymáhateľnosti exekučného titulu, čo je dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, bolo súdom zistené, že právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo v dôsledkupreklúzie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol. Nakoľko k zamietnutiu návrhu na vykonanie
exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom

exekučného konania a konanie trpí neodstrániteľnou vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie
exekúcie nevydal, vyšší súdny úradník o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému
nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

3/ Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť. Uviedol, že vyhotovil podanie - návrh na vykonanie exekúcie včas, pred uplynutím
prekluzívnej lehoty, a to dňa 31.01.2020, pričom jeho podpísanie a odoslanie nebolo možné zrealizovať
z dôvodu vyskytnutia sa náhleho problému na elektronickom portáli eŽaloby. Na uvedenom portáli bol
následne zverejnený oznam o vyskytnutí sa technického problému s overovaním platnosti KEP podpisu
podania, pričom uvedený problém vznikol v súvislosti s nasadením update formulárov exekučného
konania. Z uvedeného dôvodu bolo znemožnené podávanie akýchkoľvek podaní prostredníctvom

portálu eŽaloby niekoľko dní, až následne portál informoval užívateľov o tom, ako majú postupovať
s podaniami, ktoré skončili s chybou ako rozpracované podania podpísané i nepodpísané. Pri
rozpracovaných nepodpísaných podaniach, čo je aj prípad oprávneného, bolo potrebné formulár
opätovne otvoriť, následne uložiť, podpísať KEP-om a odoslať. Oprávnený postupoval v zmysle
uvedeného oznamu, teda svoje vytvorené podanie zo dňa 31.01.2020 opätovne otvoril, podpísal a

odoslal dňa 07.02.2020. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že podal návrh na
vykonanie exekúcie včas, t.j. pred uplynutím prekluzívnej doby, nakoľko nemohol predpokladať, že
predmetné podanie nebude portálom eŽaloby spracované a odoslané z dôvodu technického problému.
V prípade, že by sa súd nestotožnil s jeho tvrdením, navrhol vykonať dokazovanie prostredníctvom
portálu eŽaloby, za účelom preverenia včasnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po
uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

8/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas,
ale nie je dôvodná.

9/ Plynutie času je právne významnou skutočnosťou. Lehota predstavuje časový úsek, ktorý má k
dispozícii oprávnená osoba na vykonanie konkrétneho úkonu, resp. práva. Je však potrebné rozlišovať

medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami, pretože základným rozdielom medzi nimi je
moment, v ktorom sú tieto lehoty zachované (pri úkone potrebnom pre zachovanie práva alebo nároku).
Pri hmotnoprávnych lehotách totiž musí byť úkon učinený tak, aby sa v rámci lehoty reálne dostal do
dispozičnej sféry adresáta, pri procesnoprávnych lehotách postačí zásielku s úkonom (napr. s odvolaním
proti rozsudku či s odporom proti platobnému rozkazu) podať pred uplynutím lehoty k orgánu, ktorý má

povinnosť ju doručiť na súd (t.j. postačí podanie na poštu).

10/ V ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku je upravená trojročná hmotnoprávna lehota, v ktorej
sa musí výkon rozhodnutia nariadiť. Táto lehota má prekluzívny charakter a jej márnym uplynutím právona nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Ako už bolo vyššie uvedené, pri takomto právnom úkone musí
byť právo uplatnené najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej lehoty na príslušnom orgáne. Nestačí
ho iba podať napríklad na poštovú prepravu, resp. podať elektronickými prostriedkami, ale musí byť

už v posledný deň lehoty doručené (uplatnené). K zániku subjektívneho práva dochádza na základe
dvoch právnych skutočností, a to uplynutím prekluzívnej lehoty a opomenutím uplatnenia práva v lehote.
Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na
uplynutie prekluzívnej lehoty súd prihliada ex offo (z úradnej moci), keďže na rozdiel od premlčania,
uplynutie prekluzívnej lehoty má za následok zánik práva.

11/ Podľa exekučného titulu bola povinnosť povinnému exekučným titulom uložená tak, že ju mal splniť
(uhradiť pokutu) do 15 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti (od 18.01.2017), pričom ju v uvedenej
lehote dobrovoľne nesplnil. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 02.02.2017 a oprávnený mal 3
roky na to, aby uplatnil svoje právo podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku (vykonal kroky k nariadeniu
exekúcie). Lehota 3 rokov uplynula dňa 02.02.2020 a do tohto dátumu musel oprávnený súdu návrh

na vykonanie exekúcie aj doručiť. Nakoľko oprávnený súdu doručil návrh na vykonanie exekúcie až
dňa 07.02.2020, urobil tak po uplynutí lehoty, ktorá je prekluzívnou a na ktorej uplynutie súd prihliada
ex offo. Preto je potrebné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považovať za správne, keďže
návrh oprávneného posúdil ako podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty, pričom aj správne aplikoval
zákonné ustanovenia, na základe ktorých návrh na vykonanie exekúcie zamietol. V tejto veci nebolo

rozhodné, či sa na portáli eŽaloby vyskytol náhly technický problém neumožňujúci podať návrh na
vykonanie exekúcie, pretože ide o obdobnú situáciu, aká by mohla nastať pri oneskorenom doručení
zásielky poštovým podnikom (pre určité okolnosti na strane poštového podniku), čo v prípade plynutia
hmotnoprávnej lehoty nemá za následok jej predĺženie, ako už bolo vyššie uvedené. Oprávnenému
bola pohľadávka postúpená už v roku 2018 (apríl), a pokiaľ s podaním návrhu na vykonanie exekúcie

vyčkával a mal v úmysle ho podať až tesne pred koncom uplynutia prekluzívnej lehoty, sám sa vystavil
riziku, že nariadenie výkonu rozhodnutia, tak ako to má na mysli ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho
poriadku, nemusí stihnúť.

12/ Pre úplnosť veci sudca dodáva, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 177/2012

zo dňa 22.05.2013 nemožno pod pojmom nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 71
ods. 3 Správneho poriadku rozumieť začatie exekučného konania (podľa ustanovenia § 50 ods. 1
Exekučného poriadku v platnom znení je ním doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu), ale až
prvý úkon samostatnej exekučnej činnosti vykonávanej súdnym exekútorom (vydanie upovedomenia o
začatí exekúcie, prípadne až vydanie exekučné príkazu), k čomu v danom prípade nedošlo.

13/ Na základe uvedeného súd o sťažnosti oprávneného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, teda sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol, nakoľko správne
rozhodnutie nemôže byť pre uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 71 ods. 3 Správneho poriadku
podkladom pre exekúciu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.