Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1P/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200108
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8221200108.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. W., Q.. XX.X.XXXX, U. D. N. XXXX/
X, U., dieťaťa rodičov H. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. N. XXXX/X XXX XX U. G. R. W., Q.. XX.X.XXXX,
U. X. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka maloletého Petra sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým Petrom od 1.2.2021 do budúcna každú nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu
od 16:00 hod. do 18:00 hod v týždni s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do skončenia konania
vo veci samej.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 4P/218/2019 rozvedené, ktoré sa stalo právoplatným 15.5.2020. Súd schválil rodičovskú dohodu
v tomto znení:
I. Zveruje na čas po rozvode maloletého R. W. do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a
povinná sa o maloletého osobne starať pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
majú obaja rodičia.

II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Petrom:
Od 15.5.2020 do 30.10.2020 :
-každý párny týždeň v pondelok, štvrtok a sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod.,
-každý nepárny týždeň v utorok, piatok a nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod.
Od 1.11.2020 do budúcna :
-každý párny týždeň v pondelok, štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a sobotu od 12:00 hod. do 18:00

hod.,
- každý nepárny týždeň v utorok, piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00
hod.
III. Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého,
kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti.
IV. Matka je povinná maloletého Petra na styk s otcom riadne pripraviť.

V. Otec je povinný prispievať na výchovu a výživu maloletému Petrovi mesačnou sumou vo výške 120
€ ako bežné výživné vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletého
a mesačnou sumou vo výške 30 €, vždy do 28. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci ako sporenie
na sporiaci účet, ktorý je matka povinná zriadiť maloletému Petrovi do 20.5.2020 a oznámiť jeho číslo
otcovi maloletého do 22.5.2020.
Dáva do pozornosti súdu, že rodičovskú dohodu so znením rodičovskej dohody tak ako je uvedená

v rozsudku zo dňa 15.5.2020 je pravdou, že súhlasila, no vôbec si neuvedomila možných až života
ohrozujúcich následkov na zdraví jej maloletého syna Petra. Z dôvodu s prihliadnutím na dĺžku kojenia anásledného potrebného kľudu a oddychu jej syna, ktorý sa na základne rodičovskej dohody schválenej
súdom nemôže realizovať. Táto dohoda vôbec nemala byť schválená, pretože je v príkrom rozpore so
ZoR, kde sa jednoznačne konštatuje že súd je povinný vždy preskúmať aj navrhnutú dohodu jedného

alebo oboch rodičov tak ako to má na mysli §26 ZoR (str. 159) a dohodu rodičov maloletých detí ak má
zato, že nie je v záujme dieťaťa neschváli. To sa týka aj jej konkrétneho prípadu, kde súd nebral do úvahy
kojenie maloletého Petra, čo je aj jednoznačne v záujme maloletého. Jedná sa hlavne o jeho zdravý
fyzický, psychický vývoj a k tomu patrí aj následný odpočinok dieťaťa, ktorý trvá niekedy aj tri hodiny.
Keď hovorí o dojčení, musí hovoriť o rokoch, nie o mesiacoch. Asi nedopatrením súdu vo všetkých

zápisniciach, ktoré boli vedené počas pojednávaní, nie je ani jedna zmienka o tom a ani v tej poslednej
zo dňa 15.5 2020, že ona ako matka kojí svoje dieťa 3 x denne a to ráno 7.00hod. - 8:30 hod., keď
sa zobudí syn, na obed medzi 12:00 hod. - 15:00hod. a večer medzi 18:30hod. - 20:00hod. Aj v čase
podania tohto návrhu ešte stále svojho syna kojí 3x denne a preto naplnenie obsahu dohody, ako je
uvedenévrozsudkubolodoterazažnerealizovateľné.Akeďrodičovskúdohoduplní, jetopresynaveľmi
stresujúce a to až tak, že u jej syna Petra sa začali prejavovať vážne zdravotné problémy. Pri svojom

synovi neraz musela ukončiť predčasné kojenie, respektíve syn po kojení nemal čas ako je u takého
dieťaťa potrebné si oddýchnuť, pospať a pod.. a musela syna podľa dohody otcovi dieťa odovzdať. To
má za následok, že syn začal nadmerne klipkať očami, ohrýzať si nechty, byt' viac nekľudný, dokonca sa
po nociach začal zrívať s plačom. Tento stav je pre ňu už neudržateľný po stránke psychickej aj fyzickej
a tento stav sa aj u nej začína zdravotne zhoršovať, čo sa pochopiteľne musí aj tento jej nekľud prenášať

aj na jej dvojročného syna. Ako sa aj Dr. Rosenbergerová vyjadrila vzhľadom na vek dieťaťa, jeho
základný biorytmus je závažne narušený. Dieťa v takomto nízkom veku potrebuje ešte matku, zvlášť ak
je ešte dojčené. Keď je dieťa odoberané od matky zvyšuje sa jeho úzkosť, celoživotná trauma....Rola
otca výraznejšie nastupuje až v školskom veku. Je rozhodnutá pre zdravie svojho syna Petra ho kojiť
do samotného odstavenia, pokiaľ si to bude jej syn vyžadovať. Čo v tejto dobe si to stále vyžaduje. Na

základe uvedených skutočností, okolností a predovšetkým s prihliadnutím na ochranu zdravia jej mal.
Petra navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Z rodného listu maloletého Petra vyplýva, že sa narodil dňa 14.5.2018 rodičom H. W. G. R. W..

4. Matka maloletého súdu predložila :
1/ lekársku správu vystavenú dňa 8.1.2021 MUDr. Teréziou Rosenbergerovou, pedopsychiatrická
ambulancia Košice ( maloletý Peter ), z ktorej vyplýva :
Anamnéza :
Anamnestcké údaje získané od matky dieťaťa: H. W. ,momentalne na materskej inak vyučená ako

čašníčka, liečená pre psoriázu (kožné ochorenie) raz do roka absolvuje kúpeľnú liečbu. Otec dieťaťa
býva v X. XX pri Bardejove, pracuje ako majster vo V.S.Welding Tarnov zdravotný stav je dobrý.
Manželstvo rodičov rozvedené pre nezhody / bývali u jeho rodičov/. Dieťa narodené presne na deň
termínu vážil 3400g a 51 cm pôrod spontánny, záhlavím. Od 1 mesiaca do 4 mesiaca cvičili Vojtovu
metódu lebo mal skrátený sval na krku a bol trošku stočený do C. Pomimo rehabilitačných cvičení ešte

navštevoval fyzioterapeutku motorický vývin - skôr dvíhal hlavičku, sedel v 6 mesiaci, skôr sa pretáčal,
opieral o lakte, presne na rok aj začal chodiť. Dieťa je doma, je ešte stále dojčené.
Heteroanamnéza matky : cituje z pošty : "Dennodenne chodíme von, aby si zvykal na počasie aj
rad chodí medzi deti. Keďže som mu musela pre kolíznu opatrovateľku zrušiť druhy spánok tak dieťa
mi spáva cez deň už len raz (spíme spolu na manželskej posteli) pri prsníku, keďže je kojený a to

individuálne od 11:30 a zobudí sa aj po 15:00 a večer ho ukladám o 19:30 na spánok. Niekedy ho musím
aj zobudiť, keďže máme stanovené súdom stretávanie sa s otcom 3x do týždňa, čo veľmi narúša aj
denný režim dieťaťa. S jedlom nemá žiadny problém, zje všetko. Je naozaj šikovný malý muzikant,
keďže sa u nás hrá, spieva, tancuje, vie pekne rozprávať, spievať a hudbou sa vie odreagovať. Od
kedy chodí odo mňa preč začal klipkať s očkami, okusovať nechtíky a byť plačlivý, nervózny. Všetko

si vydobíja plačom a tým pádom si pýta viac prsník, lebo pri nemu sa ukľudňuje. Po nociach sa budí
s plačom od kedy chodí až 3x v týždni preč, taktiež poobede keď sa zobudí, nevie kam ideme či na
prechádzku alebo ide s otcom, má v tom veľký chaos. Keď bolo pred sviatkami synček bol chorý a hneď
nato sme boli v karanténe bolo dieťa úplne vymenené, bol zlatý, počúval, prítulný, nemohla som ani
krivé slovo povedať a keď opäť začal chodiť k otcovi zasa je nervózny, začal do nas kopať, je úplne

vymenený, exmanžel mi doslova nariadil, aby som si dieťa nastavila so spánkom tak, aby som ho
dávala spať ešte do obedu, aby si ho už o 12:00 na obed mohol zobrať, ako je v rozsudku , ale
to sa jednoducho nedá, keďže vstáva niekedy aj 08:00 ráno a nepôjde mi hneď spať o 10:00 to sa
jednoducho nedá, aj to keď ráno neskôr vstane, ho niekedy dávam až okolo 12:30 - 13:00 na obed spať.Jeho mama je riaditeľka v škôlke a má to všetko od nej, pretože ona mi sama hovorila, že dieťa sa dá
nastaviť ako budíček- ako hodinky .... Môžem Vám úprimne napísať, že o malého sa dôkladne starám
a ako najlepšie viem, ja sama ani nefajčím, nepijem, ani nikoho nemám, po večeroch neflákam sa, v

živote by som si toto ani nedovolila, keďže aj kojím a dieťa je malé len raz a veľmi rýchlo vyrastie, no
tie nátlaky, ktoré sú na malého a na mňa už je to ozaj veľa. A hlavne, keď viem, že nikomu dieťa od 2
rôčkov tak nechodí preč ako synček odo mňa a na minútu ho odovzdávať."
Dg. F43.0 Akútna stresová reakcia
Liečba : sine

Epikríza : Dieťa som pre zlú pandemickú situáciu nevyšetrovala, teoreticky sa vyjadrujem k možnosti
takejtofrekvenciestykudojčenéhodieťaťasotcombezohľadunadennýrežimdieťaťa.Vzhľadomnavek
dieťaťa, jeho základný biorytmus je závažne narušený. Láska rodiča sa prejavuje plným rešpektovaním
zdravého, normálneho vývinu dieťaťa, nie egoistickým presadzovaním svojich želaní a nesplnených
frustrácií. Za bežných okolnosti Dieťa v takomto nízkom veku potrebuje veku matku, obzvlášť v situácii,
ak je ešte dojčené. Z bežných okolností nie je problém dieťa v tomto veku odstaviť od dojčenia, keďže

je dieťa odoberané od matky zvyšuje sa jeho úzkosť, potreba telesného kontaktu s mamou / práve
takétouspokojeniedojčeniedieťaťuprináša/.Vnajmladšomvekusaudieťaťaformujejehoemocionálna
výbava, dôsledky deprivácie /. Pri odlučovaní od matky sú celoživotnou traumou. Rola otca výraznejšie
nastupuje až v školskom veku. Odporúčanie - Rešpektovať zdravý a normálny vývin dieťaťa, upraviť
stretávanie sa s otcom podľa biorytmu dieťaťa, podľa možnosti za prítomnosti matky.

2/ článok MUDr. Miklovičovej, Mamila, o.z. o význame dojčenia vo veku 12 mesiacov a viac, z
ktorého obsahu vyplýva, že podľa platnej definície Svetovej zdravotníckej definície sa odporúča dojčiť
až do samostatného odstavenia, teda dovtedy, dokedy to dieťa potrebuje a zároveň matke vyhovuje.
Presnejšie do veku približne 6. mesiacov výlučne, teda bez pridania iných tekutín a potravín, okrem
potrebných liekov. Ďalej sa má dojčiť spolu s postupným zavádzaním tuhej stravy (príkrmov) a

predpokladá sa, že vo veku približne 2 rokov dieťa konzumuje rodinnú stravu a k tomu je naďalej dojčené
podľa potreby. Dojčenie má byť zdravotníckymi pracovníkmi a spoločnosťou podporované počas celej
jeho dĺžky, bez ohľadu na vek dieťaťa. Význam dojčenia je multifaktoriálny. Od narodenia až po jeho
prirodzené ukončenie je zdrojom prirodzenej výživy, prirodzených stimulov pre správny rozvoj centrálnej
nervovej sústavy, prirodzeného prostredia pre rozvoj materského správania a vzťahovej výchovy, '

zdrojom upokojenia a regulácie telesných funkcií dieťaťa. Materské mlieko nikdy nestráca svoju výživovú
hodnotu, teda vždy ostáva súčasťou výživy, má svoju energetickú hodnotu, je to aj tekutina, teda
zasýti aj dodá tekutiny. Nikdy nestráca svoj ochranný význam, obsah imunologicky aktívnych zložiek
sa mení podľa situácie, v ktorej sa matka a dieťa nachádzajú, matka produkuje protilátky a iné látky,
ktoré pomáhajú dieťaťu akéhokoľvek veku prekonať infekcie ľahšie, alebo infekciám pomáha predísť.

V materskom mlieku sa nachádzajú hormóny, ktoré dieťaťu pomáhajú v regulácii a správnom rozvoji
organizmu. Zavádzanie tuhej potravy bez súčasného dojčenia prináša riziko ochorení čreva a alergií.
Dojčenie podporuje správny vývoj chrupu a materské mlieko svojim zložením nepodporuje tvorbu
zubného kazu. Preto nočné dojčenie, ktoré býva posledné pred samostatným odstavením dieťaťa,
podporuje zdravý vývoj chrupu. Dieťa, ktoré nie je na odstavenie pripravené, nemá nasýtenú potrebu

sať. Tá sa potom často transformuje do potreby sať iné predmety - náhrady prsnej bradavky, veľmi často
deti sajú tekutiny z fľaše do predškolského až školského veku (najčastejšie ráno a večer v domácom
prostredí), na upokojenie sajú cumle, v niektorých prípadoch palce, prsty na ruke, predlaktie, goliere
na košeli, rukávy, ceruzky... Toto často vedie k poruchám zhryzu a nočné pitie umelého mlieka alebo
sladených čajov vedie ku zvýšenej kazivosti zubov. Dojčené dieťa nepotrebuje sať cumeľ ani piť z

fľaše. Ak nemá možnosť sa nadojčiť, na uhasenie smädu mu stačí piť z pohára. Inak sa upokojuje a
pije prirodzeným spôsobom prirodzenú tekutinu potravinu a stimuluje prirodzený vývoj tvárovej časti
lebky, čím znižuje riziko potreby čeľustnej ortopédie v budúcnosti. Dĺžka dojčenia úzko súvisí s rozvojom
schopnosti zaspať a regulovať spánkové cykly. Dieťa, ktoré je pripravené na odstavenie dokáže samo
zaspať, inak s tým môže mať problém. Preto dojčenie pred spánkom, denným či nočným, sú súčasťou

života dojčeného dieťaťa. Tak ako všetky deti spolu s vertikalizáciu, teda vzpriamovaním, v čase okolo
1 roku začínajú chodiť, množstvo podnetov z okolia dokáže odpútať pozornosť dieťaťa od jedla a pitia.
Preto väčšina rodičov pozná obdobie, kedy je potrebné deťom jedlo aj pitie aktívne ponúkať. Niet divu,
že dojčenému dieťaťu je v tomto období potrebné ponúkať okrem potravy aj dojčenie, podobne ponúkajú
rodičia tekutiny nedojčeným deťom fľašou. Po približne 2 rokoch veku je dojčenie ustanovený spôsob

komunikácie matky a dieťaťa, potreba, ktorú si dieťa vypýta naplniť, keď to potrebuje. Napríklad na
zaspatie, upokojenie pri bežných drobných úrazoch počas dňa (pád či drobné zranenie, interakcia s
rovesníkmi), upokojenie rozrušenia počas bežných denných situácií, keď sa dieťa nevie inak upokojiť.
Matka, ktorá je pri dieťati, dokáže reagovať na tieto situácie ponúknutím prsníka, čím upokojenienastáva rýchlo. V prípade neprítomnosti matky sa nenaplnenie týchto potrieb môže prejavovať rôzne -
neschopnosťou zaspať, budiť sa zo spánku plačom, dlhý plač pri páde, pri zmene programu dňa. Deti
počas akútnych ochorení často odmietajú tekutiny aj jedlo, preto aj pri inak bežných ochoreniach môžu

vyžadovať infúznu liečbu pre dehydratáciu pri teplotách. Dojčené deti v prípade akútneho ochorenia tiež
zvyknú odmietať jedlo a pitie, ale dojčenie im po pri upokojení dokáže dodať tekutiny aj energiu na to,
aby hospitalizácia nemusela byť nevyhnutná. Matka, ktorá svoje dieťa dojčí, dokáže svojmu dieťaťu dať
počas ochorenia, teplôt, istotu, pokoj, tekutiny a termoregulačne aj kontaktom znížiť teplotu. Tak ako
počas tehotenstva sú matka a prenatálne dieťa neoddeliteľnou dyádou, tak aj po pôrode patria k sebe.

Bez kontaktu matky s novorodencom dojčenie neexistuje. To platí aj naďalej. Kým sa dieťa potrebuje
dojčiť, patrí k matke, pretože bez jej prítomnosti dojčenie nie je možné. Pre správny psycho-fyzický
vývoj dieťaťa by spoločnosť, ktorá chápe význam dojčenia, nemala matky a deti od seba oddeľovať (v
akomkoľvek veku). Dieťa, ktoré je pripravené na odstavenie, sa už ďalej dojčiť nebude. Tento okamih
len zriedkavo nastane pred 2,5 rokmi, väčšinou medzi 3.-4. rokom, často až po 4. roku života dieťaťa.
Dojčenie večer na zaspatie, v noci a ráno pri zobudení bývajú posledné, ktoré dieťa zvykne potrebovať.

Dieťa žije v spoločnosti užšej a širšej rodiny, ktorá tiež vplýva na jeho ďalší vývoj. Dieťa si postupne
buduje vzťahy s ostatnými členmi rodiny. Rodina, ako najbližšie spoločenstvo dieťaťa, spravidla chce
pre dieťa to najlepšie. Dojčenie dieťaťa, ktoré chodí a konzumuje tuhú stravu, by v záujme najlepšej
starostlivosti o dieťa, malo byť jednoznačne podporené. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie
bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie

choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich
liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko
obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to
nevidímevždyprikaždomnedojčenomdieťati,neznamená,žetoneplatíprenedojčenédetiakoskupinu.
Riziká nedojčenia sú teda známe a ak ich matka, rodina a spoločnosť chápu, tak podpora možnosti

dojčenia dieťaťa vhodnou úpravou jeho návštev u biologického otca by mala byť prioritou. Viac informácií
o potrebe dlhodobého dojčenia sa dá nájsť v medzinárodných dokumentoch EU, WHO a podobne, ako
aj na www.mamila.sk .

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4P/218/2019 zo dňa 15.5.2020 súd rozhodol o rozvode

manželstva rodičov maloletého Petra a schválil rodičovskú dohodu v tomto znení :
I. Zveruje na čas po rozvode maloletého R. W., Q.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je
oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať pričom právo zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok majú obaja rodičia.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Petrom:

Od 15.5.2020 do 30.10.2020 :
-každý párny týždeň v pondelok, štvrtok a sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod.,
-každý nepárny týždeň v utorok, piatok a nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod.
Od 1.11.2020 do budúcna :
-každý párny týždeň v pondelok, štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a sobotu od 12:00 hod. do 18:00

hod.,
- každý nepárny týždeň v utorok, piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00
hod.
III. Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého,
kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti.

IV. Matka je povinná maloletého Petra na styk s otcom riadne pripraviť.
V. Otec je povinný prispievať na výchovu a výživu maloletému Petrovi mesačnou sumou vo výške 120
€ ako bežné výživné vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletého
a mesačnou sumou vo výške 30 €, vždy do 28. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci ako sporenie
na sporiaci účet, ktorý je matka povinná zriadiť maloletému Petrovi do 20.5.2020 a oznámiť jeho číslo

otcovi maloletého do 22.5.2020.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť da 15.5.2020. Z obsahu spisu vyplýva, že kolíznym opatrovníkom
bolo zistené, že maloletý je kojené dieťa. Uvedená informácia vyplýva aj z podaného návrhu matky na
rozvod manželstva ako aj vyjadrenia otca k návrhu. Matka tvrdila, že v stretávaní sa otca so synom
nebráni ( udávala, že otec nevyužíva stretnutia so synom, nedá mu syna na viac ako dva dni a pod. ).

6. Okresný súd Bardejov vedie vo veci účastníkov konania ( rodičov a maloletého ) ďalšie konanie o
úpravu styku otca s maloletým a to pod sp. zn. 1P/130/2020. Konanie nie je právoplatne ukončené.
Matka žiada obmedzenie styku otca s maloletým oi. za obdobie od 1.11.2020 do 14.5.2021 každý utorokod 16.00 hod do 18.00 hod. ( ostatné nároky sa týkajú obdobia do 1.11.2020 ). Návrh matky vo veci
samej je odôvodnený takmer totožne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci.
Kolízny opatrovník v konaní šetril pomery rodičov a maloletého, pričom zo správy zo dňa vyplýva,

že matka maloletého býva u svojich rodičov J. G. H. T. v tri a pol izbovom byte, ktorý je riadne
zariadený a udržiavaný. Maloletý má vytvorené vhodné podmienky, spolu s matkou majú vlastnú izbu,
štandardne a vkusne zariadenú, kde má maloletý vytvorené podmienky jednak na spanie, tiež aj na
hranie. Ostatné priestory bytu užívajú spoločne s rodičmi. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok vo výške 386,- € spolu s prídavkom na dieťa. Z tohto príjmu prispieva rodičom na

stravu 150,- € , na bývanie tiež sumou 150,- €. Ďalšie výdavky má na pohonné hmoty, kde mesačne
platí na benzín cca 50,- €. Matka má kožné problémy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na nákup
mastičiek a krémov. Zdravotný stav maloletého je podľa vyjadrenia matky dobrý, zvýšené výdavky má
na lieky v prípade bežných detských ochorení. Mesačne maloletému zakupuje oblečenie a obuv vo
výške 25,- až 30,- €, v prípade zakúpenia sezónneho oblečenia a obuvi sú výdavky vyššie. Pri rozhovore
matka uviedla, že na podanom návrhu na zmenu úpravy styku trvá v celom rozsahu. Podľa nej súdom

upravený styk maloletého s otcom nie je v jeho záujme. Maloletého ešte stále dojčí a je problém hlavne
v popoludňajších hodinách, keď maloletý ide spať a vyžaduje si byť s matkou, lebo je zvyknutý pri
zaspávaní byť s ňou. Potvrdila, že sa styk otca s maloletým posledné tri týždne nerealizoval z dôvodu
pandémie COVID 19, otec maloletého jej 23.10.2020 napísal, že pre syna nepríde, lebo bol s osobou
podozrivou na COVID a príde až keď bude mať negatívny test. Matka uviedla, že dňa 21.10.2020 prišla

otcova sestra z Čiech, ktorá spolu s rodinnými príslušníkmi nedodržovala karantétu a preto tam bola
aj hliadka polície, ktorá uvedený problém riešila. Otec s maloletým nebol ani nasledujúce dni, otcovi
oznámila, že chráni maloletého pred ochorením a maloletého syna mu dá až po treťom testovaní. Dňa
8.11.2020 sa styk otca s maloletým realizoval, otec si ho vzal o 13.15 hod. a vrátil ho o 18.00 hod.
Maloletý po príchode domov bol zblednutý, mal výrazné kruhy pod očkami, v noci sa zobudil a opäť

plakal. Matka poukázala, že s otcom je obtiažna komunikácia, otec ju pri odovzdávaní syna neinformuje,
čo robili, čo maloletý jedol a pod.. Ďalej uviedla, že už v letných mesiacoch sa u maloletého Petra
začalo prejavovať klipkanie očí, maloletý si začal ohrýzať nechty, preto navštívila detskú pediatričku
MUDr. Hrivňákovú, ktorá ju odporúčala na ďalšie odborné vyšetrenie. Zatiaľ sa u maloletého nepotvrdilo
závažnejšie ochorenie očí, podľa vyjadrenia matky maloletý má ešte s tým problém, ale postupne sa to

upravuje. S rozhovoru sme usúdili, že matka nemá záujem na tom, aby sa otec nestretával so synom.
Podľa nej v súčasnosti nie je v záujme maloletého, aby trávil víkendy u otca v sobotu a nedeľu v
časovom rozmedzí od 12.00 hod. do 18.00 hod. Maloletý si nezvykol, aby bol tak dlho bez matky a
tiež nie je zvyknutý zaspávať bez matky. Telefonicky nám matka maloletého ďalej oznámila, že sa styk
realizoval 17.11.2020, maloletý sa vrátil od otca uplakaný. Následne nato sa zobudil v noci, kedy plakal,

matka ho nevedela ukľudniť. Uviedla, že bežne sa to u maloletého nestáva. Dňa 23.11.2020 sa opäť
s tunajším oddelením telefonicky skontaktovala matka, kde nás informovala o ďalšom stretnutí otca s
maloletým Petrom. Poukázala na to, že po návšteve u otca mal maloletý tráviace problémy, sťažoval
sa na bolesť bruška, v noci plakal. Dňa 23.11.2020 sa styk realizoval od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Podľa nás je potrebné riešiť v prípade zmeny rozhodnutia zmenu úpravy styku aj do budúcna, pretože

otec maloletého má právo stretávať sa so synom aj naďalej, otec má záujem o svojho syna a chce
do budúcna, aby sa styk realizoval v širšom rozsahu, čo uviedol na našom oddelení pri poslednom
rozhovore. Otec maloletého býva u svojich rodičov v obci Komárov v poschodovom rodičovskom dome,
matka G. W. pracuje ako riaditeľka MŠ Komárov, otec Y. W. je živnostníkom. V spoločnej domácnosti
býva ešte stará matka G. H.. Otec maloletého je živnostníkom, jeho mesačný príjem je vo výške 1 700,-

€. Z tohto príjmu platí mesačne výživné na maloletého vo výške 150,- €, spláca hypotéku vo výške 212,-
€, úver 260,- €, odvody do sociálnej poisťovne 167,- €, zdravotné poistenie vo výške 70,- €, telefón 50,-
€, ostatné výdavky má bežné na ošatenie a obuv. Pri pohovore otec maloletého predložil tunajšiemu
oddeleniu presný rozpis dní, kedy sa v jednotlivých mesiacoch realizoval styk. Vážnejšie problémy s
úpravou styku nastali v mesiaci október 2020, keď bol vyhlásený mimoriadny stav kvôli pandémii COVID

19. Počas mesiaca október sa styk nerealizoval jednak preto, že bol otec maloletého v karanténe,
následne na to matka sa obávala o zdravie dieťaťa, trvala na tom, aby sa styk začal znova realizovať
až po treťom celoplošnom testovaní. Podľa našich zistení sa otec so synom začal opäť stretávať od
8.11.2020 na základe rozhodnutia okresného súdu tak ako bolo vyššie uvedené. Otec s návrhom matky
na zmenu rozhodnutia vo veci úpravy styku nesúhlasí. Podľa neho ide o obmedzenie styku s maloletým

synom. Otec má záujem byť s maloletým častejšie, aby sa ich vzťah viac upevňoval, chce sa podieľať
na jeho výchove a starostlivosti. Už tým, že bol v posledných týždňoch s maloletým synom zriedkavo
vníma negatívne. Navrhli vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov a vyžiadať vyjadrenie detskejpediatričky na tvrdenia matky v návrhu, že dieťa začalo nadmerne klipkať očkami, ohrýzať si nechtíky
a je nekľudnejšie.
Otec vo vyjadrení k návrhu vo veci samej udával, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by

odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave styku s maloletým a nenastala skutočnosť,
ktorá by odôvodňovala tak výrazne obmedzenie styku s maloletým. Poukazoval, že ani teraz mu nie
je umožnené tráviť so synom polovicu jeho voľného času. Z dôvodu kojenia maloletého došlo k k
úprave styku tak, že tento čas bol rozdelený na dve obdobia do 30.10.2020 a následne od 1.11.2020
( aj víkend jeden deň v rozsahu 6 hodín ). Matka mala takmer pol roka, aby syna na seba a zmenu

pripravila. S dohodu súhlasil práve z dôvodu, že syn je kojený. Vo veku syna 2,50 roka je dojčenie len
doplnkom plnohodnotnej stravy a dá sa prispôsobiť potrebám zúčastnených osôb. Aj projekt Mamila je
založený na tom, že dojčenie je prirodzená súčasť života a dá sa skĺbiť s rôznymi životnými situáciami
( choroba, predškolské zariadenie ) a v žiadnom prípade nie je dôvodom, aby sa matka s dieťaťom
izolovala od okolitého sveta či obmedzovala a je v rozpore s logikou, aby kojenie bolo využívané ako
dôvod pre nerealizáciu styku dieťaťa s otcom. Keďže matka je na rodičovskej dovolenke, všetok čas

trávi so synom, nemôže byť pre ňu problém prispôsobiť svoje zvyklosti potrebám syna ani pri úprave
styku s otcom. Ošetrujúca lekárka mu potvrdila, že na výslovnú žiadosť matky, vydala odporúčania na
očné vyšetrenie a na psychologické vyšetrenie maloletého. Sama nepozorovala na maloletom zmeny
negatívne, či zdravotného stavu, podľa nej je to zdravý chlapec s primeraným vývojom, ktorý prekonal
bežné virózy. Poukazoval na pekný vzťah so synom, vie sa o neho postarať, o jeho program. Viackrát

sa stalo, že syn nechcel ísť od neho k matke, čo zaskočilo aj matku. Pokiaľ tvrdí, že syn má problémy v
súvislosti s realizáciou styku, potom nech sa zamyslí, či na tom nemá podiel viny práve ona a jej rodičia,
ktorí pri každom preberaní či odovzdávaní syna robia scény, kričia a vulgárne mu nadávajú, navyše
bývajú v obytnom bloku, takže sú do toho zapojení všetci susedia. Je to nepríjemné pre neho, nevie si
predstaviť aké to môže mať dôsledky na psychiku syna. Poukázal, že pokiaľ matka situáciu, na ktorej

vzniku sa podieľa sama, nezvláda, má možnosť využiť dostupné poradenstvá ( ktoré odmietala aj na
odporúčania kolíznej opatrovníčky ). Prvoradý je pre neho záujem syna.

7. Matka sa s takmer totožným návrhom neodkladného opatrenia a odôvodnením návrhu domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia aj podaným návrhom zo dňa 24.9.2020 vo veci vedenej tunajším

súdom pod sp. zn. 4P/145/2020, pričom jej návrh bol uznesením súdu zo dňa 23.10.2020 zamietnutý
a uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.12.2020,
č.k.21CoP/172/2020-49.

8. Podľa § 36 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine ( zák. č. 36/2005 Z. z. ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí

spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú
primerane.

9. Podľa § 25 ods. 1,2,3 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd

obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je
možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

10. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

11. Podľa § 324 CSP pred začatím konania počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.12.Podľa§325ods.1,ods.2CSP neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na

pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje 4P/179/2020 4
osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa :
1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a

starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov,
zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky
potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

16. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované

a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť.

17. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je
oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem

prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

18. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

19. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností,
rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí

prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah
dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné
vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné, aby bolizákladné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie, aspoň osvedčené. Za osvedčené možno
považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi účastníkmi nesporné.

21. Predpokladom vydania neodkladného opatrenia je nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy práv a
povinností rodičom k maloletému. V tomto prípade podľa názoru súdu však absentuje takáto potreba a
zároveň nevyhnutná podmienka.

22. Matka odôvodňuje nevyhnutnosť dočasnej úpravy tým, že nemôže maloletého v kľude kojiť a

to spôsobuje nervozitu maloletého, že si nemôže oddýchnuť a podobne. Rovnako poukazuje na
skutočnosť, že uzavretá rodičovská dohoda nie je v záujme maloletého a nemala byť súdom schválená,
keďže nebolo zohľadnené, že maloletého kojí, že to nie je uvedené v zápisnici o pojednávaní a pod..
Uvedené tvrdenia matky však nie sú celkom pravdou. V pôvodnom konaní boli produkované dôkazy o
tom, že dieťa je kojené. Naviac schválená úprava styku plne korešpondovala s časmi na kojenie, ktoré
matka udáva aj v tomto v návrhu a za týmto účelom boli rozdelené obdobia úpravy styku otca s

maloletým na obdobie do 30.10.2020 ( za dobu od 15.5.2020, tj. viac ako 5 mesiacov ) v rozpätí dní
pondelok, štvrtok a sobotu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod a na obdobie od 1.11.2020 do budúcna,
kedy sa otec bude stretávať so synom každý párny týždeň v pondelok, štvrtok od 15:00 hod. do 18:00
hod. a sobotu od 12:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok, piatok od 15:00 hod. do
18:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod. ( teda viac menej pribudol deň víkendu v čase od

12 hod. do 18 hod. ), čo v časom rozsahu predstavuje 12 hodín týždenne styku otca s maloletým ( ! ).
Matka však žiada návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia znížiť tento čas stretávania sa otca
so synom na 4 hodiny týždenne !.

23. S poukazom na zistené súd poukazuje na skutočnosť, že úprava styku otca s maloletým v priebehu

pracovného týždňa žiadnym spôsobom nenarúša režim maloletého spojený s tvrdeným kojením a teda
nie je daný žiaden relevantný dôvod na obmedzenie styku otca s maloletým počas týždňa na dve hodiny
každú stredu od 16 hod. do 18 hod.. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým počas víkendu ( žiada sa
úprava na 4 hodiny v nedeľu od 16 hod. do 18 hod. ) v tomto súd udáva, že v stanovenom čase úpravy
styku od 12 hod. do 18 hod. ( nedeľa, sobota ) sa zasahuje do tvrdeného režimu kojenia maloletého

len čiastočne, avšak v tomto súd poukazuje na vek maloletého a na skutočnosť, že v tomto veku je
pre maloletého kojenie už len doplnkom riadnej plnohodnotnej stravy, ktorú v tomto veku dieťa musí
požívať. Naviac matka mala dostatok času ( takmer pol roka ), aby seba a dieťa na nadchádzajúcu
úpravu styku otca s maloletým pripravila a zabezpečila riadny výkon súdneho rozhodnutia. V tomto
súd v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.12.2020, sp. zn.

21CoP/172/2020 ( odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4P/145/2020, viď bod 7 ),
z ktorého cituje bod 15 a 17 odôvodnenia rozhodnutia ( s ktorým sa plne stotožňuje ):
,, V priebehu víkendov styk otca s maloletým prebieha v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod., teda ranné
ani večerné kojenia maloletého nenarúša, obedňajšie len čiastočne. V tejto súvislosti je však potrebné
dať do pozornosti narastajúci vek maloletého a s nim spojené ďalšie možnosti jeho obživy, okrem

kojenia. Odvolací súd zvýrazňuje predovšetkým záujem maloletého vytvárať a rozvíjať citové väzby s
obidvomi rodičmi, čo vyžaduje pravidelnosť ich vzájomného kontaktu a rozsah potrebný pre naplnenie
účelu. Súčasne, rodičia sú povinní kooperovať spôsobom, aby záujmy maloletého nenarúšali, naproti
tomu hľadali cesty k jeho šťastiu a komfortu. V preskúmavanej veci to znamená, že ak je z odborného
lekárskehopohľadukojeniemaloletéhopotrebné,rodičiabysamalizariadiťtak,abymaloletýbolvčasna

styk odovzdaný otcovi, a ak to nie je možné, hľadať alternatívy prirodzeného kojenia, napr. odsávačkou
mlieka alebo trpezlivosťou otca, ktorý na styk vyčká, kým o maloletého nebude náležite postarané.
Výber niektorej z možností je vecou dohody rodičov, pričom je z pohľadu úpravy rodičovských práv a
povinností veľmi dôležité, ako uchopili svoje rodičovské kompetencie a nadradili záujmy maloletého nad
svoje vlastné. Na základe doposiaľ uvedeného, matka v konaní neosvedčila skutočnosti relevantného

významu pre potrebu bezodkladnej zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
Namietané narušovanie kojenia existuje v predmetnej veci len minimálne, pričom situácia je objektívne
riešiteľná bez ohrozenia maloletého. Nemožno opomenúť ani dikciu ust. § 121 CMP, podľa ktorého
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo

zrušiťajbeznávrhu,aksazmeniapomery.Kojeniejeskutočnosťou,ktorávrovnakomrozsahuexistovala
aj v čase pôvodného rozhodnutia. Matkino neuvedomenie si následkov dohodnutej úpravy styku, ako sa
sama vyjadrila, nepredstavuje zmenu skutočného stavu veci, ktorá by bola súladná s ust. § 121 CMP. "24. Čo sa týka tvrdenia nepriaznivého zdravotného stavu maloletého v dôsledku stretávania sa s
otcom, uvedené nebolo podľa názoru súdu osvedčené do takej miery, aby bolo možné prijať záver
o bezodkladnosti a nutnosti obmedzenia styku otca s maloletým. Absentuje preukázanie akákoľvek

spojitosti medzi matkou tvrdenými prejavmi maloletého, klipkanie očí, ohrýzanie nechtov, a výkonom
styku maloletého s otcom. O uvedenom nesvedčí a ani nepotvrdzuje predložená správa z Mamila, o.z.
a ani predložená lekárska správa. Lekárka MUDr. Rosenbergerová vo svojej správe sa vyjadruje v
závere správy len teoreticky, nakoľko dieťa ani nevyšetrila a správu podala na základe pošty od matky
maloletého. Naviac ani kolízny opatrovník šetrením vo veci samej nezistil na strane otca také okolnosti,

ktoré by ho vylučovali zo styku so svojim synom. Práve naopak preukazoval záujem byť s maloletým
častejšie, aby sa ich vzťah viac upevňoval, chce sa podieľať na jeho výchove a starostlivosti. Matka
poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku situácie a prenášanie ,, nekľudu ,, aj na
maloletého, avšak uvedené je logickým dôsledkom toho, že matka je s dieťaťom takmer nepretržite a
teda sa musí na maloletom odraziť jej správanie sa viac, než správanie sa otca, ktorý je s dieťaťom len
12 hodín týždenne.

25. Rovnako súd poukazuje, že styk otca s maloletým je právom oboch, otca aj dieťaťa a vyplýva z tak
z ust. Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa. Do tohto práva nemožno bez primeraných
dôvodov zasahovať a súd nevidí jeden rozumný dôvod, aby obmedzil styk otca s dieťaťom na matkou
navrhované 4 hodiny týždenne. Samotný návrh svedčí o nie práve najlepšom úmysle matky zasahovať

do styku otca s maloletým, pretože namiesto návrhu na časovo iný ( t.j. iný čas ), ale rozsahom
zodpovedajúci čas styku otca s maloletým, ho bez relevantného dôvodu minimalizuje ( na 4
hodiny týždenne ) a používa neodôvodnené argumenty. Ako je vyššie uvedené maloletého vek je 2 roky
a 8 mesiacov a teda dojčenie u neho nepredstavuje jediný spôsob prijímania stravy a materské mlieko
bude pre neho čím bude starší, tým menším zdrojom potravy. Matka navyše v návrhu ani len netvrdila,

či sa s otcom o tom rozprávala, či mu navrhla inú ( rovnocennú) dočasnú úpravu styku (a ako na to
otec reagoval), ktorá by bola oboma rodičmi akceptovaná. O uvedenom svedčí aj podaný návrh vo veci
samej s obdobným návrhom. Na výchove a výžive maloletého sa musia podieľať obaja rodičia a rodič,
ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa na tom podieľa prostredníctvom výživného a
styku s maloletým dieťaťom. Uvedené je základným predpokladom riadneho psychického a fyzického

vývoja maloletého Petra. Keďže sa otec s maloletým stretáva iba 12 hodín týždenne, uvedené nemôže
matku ani dieťa obmedzovať pri výkone bežnej dennej starostlivosti ( navyše otec si dieťa vyzdvihne a
vráti v čase určenom pre začiatok aj koniec styku v mieste bydliska matky ).

26. S ohľadom na uvedené súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a to aj

z dôvodu, že pri menšom rozsahu už aj tak minimálneho styku, by hrozilo odcudzenie otca a syna a
to je neprípustné. Dôvody udávané matkou neboli dostatočne osvedčené a uvedené bude predmetom
konania a dokazovania vo veci samej. Pričom dokazovanie v tak závažne navrhovanom obmedzení
práva styku otca s maloletým dieťaťom presahuje rámec osvedčenia a dokazovania pri rozhodovaní
súdom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je nutné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie.

Je v záujme maloletého, aby bol v kontakte s oboma rodičmi a aby udržiaval kontakt so svojim otcom
a matkou navrhovaný styk otca s maloletým v rozpätí 4 hodín týždenne tomu nesvedčí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania
(§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.