Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/156/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720204442
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720204442.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. G. XXX/XX, D., zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so
sídlom Dunajská 32, Bratislava - Staré mesto, IČO: 51 003 848, proti žalovanej: O. T., nar. XX.XX.XXXX,
Mgr. O. T.-O., s miestom podnikania Vysoká 4277/12, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 32 726 716, o

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin,
č.k. 10C/69/2020-90 zo dňa 03. 11. 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdMartinzamietolnávrhžalobcunanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia podaný dňa 20. 10. 2020. O trovách rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi náhradu
trov nepriznáva. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 343, § 344, § 328 a § 329 CSP,
pričom konštatoval, že nemal osvedčenú ani dôvodnosť obáv žalobcu, že bude ohrozená exekúcia
jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, ani nespornosť pohľadávky žalobcu. Navyše žalobca bol vedený
k nehnuteľnosti ako záložný veriteľ, avšak opakovane postúpil pohľadávku na pôvodného záložného

veriteľa M. O.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola úspešnou
stranou v konaní, náhradu nepriznal, nakoľko preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Dôvodil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP, pričom podľa neho odvolacie
dôvody reflektujú stanovisko súdu, ktorý v odôvodnení zamietavajúceho uznesenia vyjadril pochybnosti

o niektorých tvrdeniach žalobcu, resp. že nebola osvedčená nespornosť pohľadávky žalobcu, ktorá mala
byť navrhovaným zabezpečovacím opatrením zabezpečená. Súd prvej inštancie dôvodil tiež tým, že
žalobca v minulosti bol vedený na LV č. XXXX kat. úz. O. ako záložný veriteľ a zmluvou o postúpení
pohľadávky sa 13. 05. 2020 bez zjavného dôvodu zbavil, resp. vzdal postavenia záložného veriteľa.
Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne pochopil štruktúru a opísanú následnosť záväzkov v
návrhu. V súčasnej dobe je podaná žaloba o zaplatenie pôžičky vedená Okresným súdom Banská

Bystrica a zaplatený bol aj súdny poplatok. Postúpenie pohľadávky bolo nedopatrením a možným
nepochopením vzťahov a stavu zo strany žalobcu a p. O., pričom tento postup rovnako nemá vplyv na
uplatňovanú pohľadávku z titulu poskytnutých finančných prostriedkov formou pôžičky. Žalobca má za
to, že na záložné právo zapísané na liste vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti nie je možné naň prihliadať
pri hodnotení záväzkového vzťahu, ktorý je predmetom návrhu žalobcu a rovnako aj podanej žaloby.
Pohľadávka žalobcu nie je zabezpečená, nakoľko žalovaná nie je vlastníkom inej bonitnej nehnuteľnosti,

pričom žalobca má informáciu, že žalovaná sa v minulosti vyjadrila spôsobom, že nehnuteľnosť má v
úmysle darovať potomkovi, prípadne previesť na tretiu osobu, vzniká u žalobcu obava o uspokojeniepohľadávky v značnej výške. Zo strany konajúceho súdu tak došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu tvrdení
žalobcu podloženými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli vyhodnotené nesprávne. Žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vydal zabezpečovacie opatrenie, tak ako bolo navrhnuté.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vymedzenom v podanom odvolaní v zmysle ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

4. Tak ako na to poukázal súd prvej inštancie, aj odvolací súd vychádza z toho, že zákonné ustanovenia
upravujúce nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia vyžadujú pre
aplikáciu vždy preukázanie naliehavosti predbežnej alebo dočasnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
Jedná sa o celkom výnimočné opatrenia a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby
prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb.

5. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s tým, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým by sa malo zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej nachádzajúcej sa
v katastrálnom území O., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parcela registra C s parcelným č.
3544/35, nie je dôvodný, pretože nebola osvedčená naliehavosť takéhoto postupu pri zabezpečení

pohľadávky žalobcu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto
prípade žalobca popísal, z akého dôvodu žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie (existencia pôžičky),
nijako však bližšie neuviedol, prečo je naliehavé zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo k

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Ako vyplynulo zo spisu a aj odôvodnenia súdu prvej inštancie, v
roku 2019 bol zapísaný ako záložný veriteľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom spätne
previedol toto právo na iný subjekt. Ďalej z ním opísaného skutkového stavu nevyplýva, že by žalovaná
mala snahu nejakým spôsobom meniť doterajší stav. V odvolaní síce uviedol, že sa „dopočul“ o úvahách
žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou, tieto skutočnosti však neboli nijakým spôsobom preukázané.

Pokiaľ vyplynulo z odvolania, podaná by mala byť aj žaloba o vrátenie pôžičky, pričom konanie prebieha
pred Okresným súdom Banská Bystrica.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže po vecnej stránke súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol správne, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, s

takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP, pričom žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, a preto súd rozhodol, že má nárok na
náhradu všetkých trov. O prípadnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

8. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).