Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2010

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8T/134/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710010520
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2010:7710010520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho

a prísediacich Júliusa Zebegneia a Michala Gerzaniča, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa
12.10.2010 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. P. - nar. X.X.XXXX v Michalovciach, trvale bytom B., prechodne bytom Z., časť D., okr. Michalovce,
bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý

zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/Tr. zák., spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák.,

p r e t o , ž e

dňa 23.2.2010, v čase okolo 18.00 h, na autobusovej zastávke na Kostolnom námestí v Pavlovciach nad
Uhom, sa pokúsil znásilniť mal. Z. D., nar. X.X.XXXX a to tak, že ju chytil ľavou rukou okolo krku a pravou
rukou ju cez oblečenie začal ohmatávať na prsia, rozkrok a zadok, následne sa jej snažil roztiahnuť zips
na nohaviciach a dostať sa k jej rozkroku aj napriek tomu, že kričala a bránila sa odtláčaním a od svojho
konania upustil, keď bol vyrušený neznámymi osobami, pričom podľa lekárskej správy neutrpela žiadne
zranenia a ošetrujúcim lekárom neboli zistené známky násilia na pohlavných orgánoch,

t e d a

pokúsil sa násilím donútiť ženu k súloži a taký čin spáchal na chránenej osobe,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.,. k trestu odňatia slobody v trvaní 7/sedem/
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 26.8.2010 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na W. P. pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/Tr. zák. spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný W. P. vykonal vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm.
a/Tr. por. o tom, že je nevinný, pričom v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že
uvedenéhodňa23.2.2010bolnaoslavesosvojimkamarátom„Murkom“,ktoréhomenopresnenepozná.
Spoločne s ním odišiel do miestneho pohostinstva kúpiť alkohol a ihneď sa vrátil naspäť na oslavu,

odkiaľ ho bratranec odviezol domov. Nič iné sa v uvedený deň nestalo. Z dôvodu rozporov vo výpovedi
obžalovaného bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že tento dňa
23.2.2010 asi okolo 18.00 h, išiel sám po dedine v Pavlovciach nad Uhom, pričom keď prechádzal cez
Kostolné námestie, zbadal Z. D., preto k nej pristúpil. Keďže sa mu Z. veľmi páčila chcel s ňou mať v ten
večer sex, preto ju chytil ľavou rukou okolo krku a pravou ju začal cez oblečenie ohmatávať v rozkroku,
na prsiach a zadku. Táto sa odťahovala a vravela mu nech jej dá pokoj, nakoľko má muža a dcéru.

Napriek tomu, že táto kričala a neustále obžalovaného odstrkávala, tento jej rozopol zips na nohaviciach
a snažil sa dostať k jej rozkroku. Keď už mal ruku v jej rozkroku, prechádzali neďaleko nejaké osoby, kde
vtedy Z. začala kričať ešte viac, preto ju obžalovaný pustil. Táto začala utekať do domu svojej svokry a
obžalovaný utiekol domov. V závere výpovede svoje konanie oľutoval, pričom pripustil, že v čase skutku
mal vedomosť o tom, že Z. D. nemá ešte 15 rokov.

Na vysvetlenie rozporov vo výpovedi obžalovaný na hlavnom pojednávaní pripustil, že pravdou je
skutočne to, čo bolo prečítané z jeho výpovedí z prípravného konania, pričom dodal, že na druhý deň
bol u poškodenej spolu s rodičmi ospravedlniť sa.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Z. D., ktorá uviedla, že dňa 23.2.2010 okolo 18.00 až
19.00 h večer, si išla kúpiť hamburger, ktorý predávajú v blízkosti autobusovej zastávky, kde sa pri nej
pristavil obžalovaný, ktorý sa jej opýtal kam ide. Keď mu povedala, že ide k svojej babke, ponúkol sa, že
pôjdesosvedkyňou,sčímvšakonanesúhlasila.Vtedyjuschytilazačaljuťahaťzadruhúzastávku,sčím
rovnako nesúhlasila. Zároveň kričala, aby prestal, avšak tento ju ťahal aj naďalej, pritom ju ohmatával po

tele, prsiach a medzi nohami, kde jej vravel, že má na ňu chuť a chce s ňou sexovať. Po chvíli sa k ním
priblížili nejaké osoby, preto sa obžalovaný zľakol a ušiel. Dodala, že takto sa o ňu pokúsil obžalovaný
už tretíkrát, kedy s ňou chcel mať sex, pričom tak urobil už dvakrát predtým, avšak vtedy z toho nič
nerobila, keďže dvakrát sa to dá prepáčiť, ale tretíkrát už nie. V závere výpovede tiež uviedla, že celý
skutok povedala svojej mame, preto na druhý deň spoločne s ňou odišli do rodiny obžalovaného, kde

na nich kričali, čo sa včera večer odohralo. Na to brat obžalovaného a jeho sestra svedkyňu zbili.

Vo vykonanej konfrontácii medzi obžalovaným W. P. a svedkyňou Z. D. obe konfrontované osoby zotrvali
na svojich výpovediach.

Bola vypočutá svedkyňa B. D., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 23.2.2010 doviezla domov
jej dcéru švagriná, kde jej dcéra s plačom porozprávala čo sa odohralo na zastávke po stretnutí s
obžalovaným. Tento ju mal chytiť, akoby objať okolo krku a takto ju držať, pričom ju ťahal dozadu k druhej
zastávke a ohmatával po celom tele, po prsiach a v rozkroku s tým, že s ňou chcel mať sex. Nasledujúci
deň spoločne s dcérou odišla k rodine obžalovaného, na ktorých sa vykričala, pričom keď chcela ísť po

telefón a celú vec oznámiť na políciu, matka obžalovaného obvinila jej dcéru. Keď sa vrátila s telefónom,
jej dcéru už fyzicky napadli a bili ju príbuzní obžalovaného.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to najmä lekárskymi správami o
vyšetrení Z. D., kde po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd

dospelkjednoznačnémuzáveru,žeobžalovanýsvojimkonanímnaplnilvšetkyznakyzločinuznásilnenia
podľa§199ods.1,2písm.b/Tr.zák.spáchanéhovštádiupokusupodľa§14ods.1Tr.zák.takpostránke
objektívnej, ako aj subjektívnej, nakoľko sa pokúsil násilím donútiť ženu k súloži a taký čin spáchal na
chránenej osobe, za ktorú je potrebné v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/Tr. zák. považovať Z.
D., keďže v čase spáchania skutku nedovŕšila 18 rokov svojho veku, teda v zmysle Trestného zákona

je považovaná za dieťa.

Obžalovaný je zo spáchania vyššie uvedeného skutku usvedčovaný okrem vlastného čiastočného
doznania sa, najmä výpoveďou poškodenej Z. D., ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnompojednávaní jednoznačne potvrdila, že obžalovaný po ich vzájomnom stretnutí sa ju snažil požitím
násilia donútiť k súloži, pričom ju ťahal k autobusovej zastávke a ohmatával po tele, prsiach a v rozkroku.
Túto skutočnosť potvrdila poškodená aj v rámci vykonanej konfrontácie priamo do očí obžalovanému.

Obžalovaného ďalej usvedčuje svojou výpoveďou aj svedkyňa B. D., ktorá uviedla, že jej dcéra po
príchode domov s plačom uviedla, že sa ju pokúsil znásilniť obžalovaný, ktorý ju násilím ťahal k
autobusovej zastávke, pričom ju ohmatával po prsiach a v rozkroku s tým, že s ňou chce mať sex.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, keďže obžalovaný neuviedol na svoju obranu nič podstatné,

preto súd o jeho vine nemal žiadne pochybnosti.

Obžalovaný W. P. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, pričom doposiaľ bol dvakrát súdne
trestaný, naposledy tunajším súdom dňa 7.5.2007 vo veci 3T/50/2007 pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a/Tr. zák. a iné, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, odkiaľ bol dňa 22.10.2007

Okresným súdom Prešov podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na jeden rok, v ktorej sa
osvedčil dňa 10.4.2009.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude

dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde žiadnu poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil
a vzhľadom na iný charakter trestnej činnosti súd na jeho predchádzajúce odsúdenia ako priťažujú
okolnosť neprihliadal. Súd je toho názoru, že uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby zjavne
postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, aby si tento uvedomil následky svojho konania a v

budúcnosti sa takéhoto konania nedopúšťal.

Keďže obžalovaný v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho súd pre
výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Krajský súd v Košiciach odo dňa jeho
oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu.