Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221722
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2214221722.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. ulica XX/XX, T.,
zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠEDOVÁ s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 52 981

436, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 40084/2014, o vymoženie 902,62 eura s príslušenstvom a
trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda, č. k. 6Er/1189/2014 - 37 zo dňa 08. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. vyslovil, že
o trovách exekúcie rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil aplikáciou ust. § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 39, § 53
ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) a § 5a
ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že exekučným titulom je v danom prípade Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00572/13 zo dňa 19.06.2013,

ktorýmbolodporca(povinný)zaviazanýzaplatiťžalobcovi(oprávnenej)zmenkovúistinuvovýške902,62
eura spolu so zmenovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 664,87 eura od 08.01.2013 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 664,87 eura od 08.01.2013 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 266,86 eura s možnosťou splatiť uvedené v splátkach
so sankciou výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne
a včas. Je teda možné konštatovať, že oprávnenej bol priznaný nárok zo zmenky.

2. Vzhľadom na túto skutočnosť vznikla exekučnému súdu v zmysle ust. § 243f ods. 6 EP povinnosť
rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. m) EP. Zastaviť exekúciu v zmysle citovaného ustanovenia možno len za súčasného
splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul

vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, na obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K záveru, žepodmienka pod písm. a) je naplnená, súd dospel už pri skúmaní podmienok aplikácie prechodného ust.
§ 243f ods. 6 EP. Ustanovenie § 243f ods. 4 EP obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej
ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 EP nepreukáže opak, platí, že sú to dôvody na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie
skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide
o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 EP).

3. Oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým tvrdí, že právny vzťah medzi ňou a povinným vznikajúci na základe zmluvy
o úvere (právny dôvod vzniku záväzku) nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky
stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského
(ust. § 52 ods. 4 OZ a ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
- účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného). Oprávnená ďalej poukazuje na skutočnosť, že
povinný v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou o úvere vystupoval ako podnikateľ - fyzická osoba

oprávnená na podnikanie, keď bol v záhlaví zmluvy o úvere identifikovaný obchodným menom, miestom
podnikania a identifikačným číslom objektu (IČO). Povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol, že
finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. Napriek skutočnosti, že povinný mal v čase
spísania návrhu na vykonanie exekúcie ukončenú podnikateľskú činnosť, je podľa oprávnenej naďalej
zodpovedný za plnenie záväzkov vzniknutých počas obdobia výkonu podnikania.

4. V samotnom exekučnom titule je rovnako tak kauzálny vzťah posúdený ako nespotrebiteľský a
nemožno ho podľa odôvodnenia exekučného titulu posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej je v odôvodnení exekučného titulu uvedené, že aplikácii
uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť, že hlavný kauzálny vzťah nie

je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný (povinný) v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupuje ako živnostník,
t. j. podnikateľ podľa ust. § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“ alebo
„Obchodný zákonník“). Žalovaný v tomto právnom vzťahu vystupuje pod svojim obchodným menom,
a teda je podľa rozhodcovského súdu zrejmé, že vystupuje v rámci svojej obchodnej činnosti, resp.
podnikania.

5. Súd sa však nestotožnil s názorom, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a dospel
k záveru, že zmluva o úvere uzavretá dňa 23.09.2011 medzi oprávnenou ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že túto zmluvu
oprávnená uzatvorila s osobou V. L., ktorá je v zmluve identifikovaná na jednej strane nezameniteľným

identifikačným údajom prideľovaným subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť (IČO-m) a na
druhej strane je zároveň identifikovaná menom, priezviskom a rodným číslom ako fyzická osoba -
nepodnikateľ. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej zmluve nie je ani výkladom
možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť

s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve, tak osobnými údajmi, ktoré sú typické
pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé
bydlisko), ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto
podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu
uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán,

ktorébycharakterizovalipovinnéhoakopodnikateľa,súvoľnedostupnévoverejnejčastiživnostenského
registra alebo tiež osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinného
ako fyzickú osobu nepodnikateľa nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť napríklad z občianskeho
preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je pritom zrejmé, že verejná listina (občiansky preukaz)
nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú

istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo
zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a
úver tak nebol poskytnutý na účely podnikania. Jednoznačnú odpoveď na otázku, či má predmetná
zmluva o úvere spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský charakter, nemožno získať ani z označenia
účelu predmetu zmluvy „na podnikanie“. V danej veci oprávnená len tvrdila, že poskytla povinnému

úver na výkon podnikania, toto tvrdenie však nijakým spôsobom nepreukázala. Pokiaľ oprávnená
ako dôkaz uvádza, že povinný v zmluve osobitne podpísal vyhlásenie, že úver čerpá na výkon
podnikania, táto formulácia nie je dôkazným prostriedkom, najmä za situácie, že zmluva o úvere má
povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že byjej uzavretiu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na
predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že
bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného

subjektu voči subjektu podriadenému, t. j. z postavenia dodávateľ voči spotrebiteľovi (zmluva bola
tvorená vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolónkami pre vpísanie identifikačných údajov dlžníka,
výšky poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania. Všetky ostatné zmluvné dojednania boli
súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).

6. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné ustáliť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého
ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. Uvedené je možné vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
243/07,ktorýkonštatoval,že„aksúvzmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil,“ t. j. v prejednávanom
prípade v neprospech oprávnenej. Oprávnenej sa nepodarilo preukázať skutočnosť, že povinný pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a

teda že zmluva má nespotrebiteľský charakter. Bezpečným preukázaním pritom nemôže byť (nie je)
všeobecný údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto
údajeneposkytujúodpoveďnaotázku,vakomodborepodnikaniapovinnývykonávasvojupodnikateľskú
činnosť a akú konkrétnú súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má.
Oprávnená v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 nepreukázala hodnoverným

spôsobom nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy.

7. Súd sa ďalej v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP zaoberal otázkou, či v konaní, ktorého
výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s

dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Súd podrobil súdnej kontrole aj zmenkový úrok. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stala súčasťou
štandardnej formulárovej zmluvy, musí sa na ňu aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je podľa čl. 2

písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom
by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane vysokého príslušenstva
pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá v bode
13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, jej obsah ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom

individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
potom podľa § 54 ods. 5 OZ (správne má byť uvedené „§ 53 ods. 5 OZ“ - pozn. odvolacieho súdu)
neplatná.

9. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo
zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna
úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky)
proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú
nároky veriteľov obsahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla

povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so
spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje
nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú
zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany

spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich
exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské
vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.10. Súd v danej veci postupoval podľa zákonného ust. § 243f ods. 6 EP, keďže oprávnená doplnila návrh
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávnenou
však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených

skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti
fyzickejosobevymáhanárokzozmenky,povinnosťpreukázať,ženejdeonárok,ktorývznikolvsúvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné

zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa
prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávnenou nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský
súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na
okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) EP. Oprávnená teda nepreukázala, že nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto súd vychádzajúc z

prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 EP), rozhodol o zastavení exekúcie.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

12. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Oprávnená navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

13. K zmluve o úvere uviedla, že ako veriteľ dňa 23.09.2011 uzatvorila s povinným ako dlžníkom
pod obchodným menom V. L.-PAT-MAT ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného IČOm: 41
158 008 zmluvu o úvere č. 207600065. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa
Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Z vyššie

uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o
zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Povinný prehlásenie, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania, vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strany
zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedený hneď vedľa podpisu
dlžníka. Oprávnená disponuje vlastnoručne podpísaním prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky

sú poskytnuté na účel podnikania, a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje povinného a
ten relevantnými dôkazmi nevyvrátil tvrdenia oprávnenej, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdí, že
poskytnuté peňažné prostriedky použil na súkromné potreby. Takéto tvrdenia sú účelové a nedôvodné,
ktoré nenachádzajú žiadnu oporu v zákonoch alebo dôkazných prostriedkoch, pričom oprávnená
predložila dostatočný dôkazný prostriedok, a to vlastnoručne podpísanie prehlásenie povinného a

povinný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a súd sa len na základe kritických vyjadrení
povinného priklonil k jeho tvrdeniam. V tejto súvislosti oprávnená poukázala na ust. § 151 ods. 1 CSP.
Podľa oprávnenej skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe
nevytvára predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Pod pojmom formulárová
zmluva je potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ, resp. podnikateľ v dvoch a viacerých

prípadoch a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a
má za účel zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri uzavieraní zmlúv medzi podnikateľmi navzájom.
Z uvedeného vyplýva, že formulárová zmluva môže byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu
(zmluvy o úvere). Vzhľadom na vyššie uvedené považuje oprávnená tvrdenia povinného o tom, že
pred uzavretím zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký

budú mať pre neho (dožadujúc sa postavenia spotrebiteľa) jednotlivé časti zmluvy, za bezpredmetné.
Obzvlášť, ak to bol práve povinný, kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne
uvádzal údaje týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že povinný dodatočne došiel k
záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže byť na ujmu oprávnenej, ktorá konala v
dobrej viere, že povinný má úmysel konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa oprávnenej sa

dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej
forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojím konaním povinný (dlžník) vyvolal a
inicioval. Oprávnená uzaviera zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj s osobami, ktoré sú živnostníkmi,
ak na začiatku kontraktačného procesu prejavia túto vôľu, t. j. nekonajú v rámci svojej podnikateľskejčinnosti. Konanie povinného v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu oprávnenej, pretože v opačnom
prípade by platil extenzívny výklad ust. § 52 ods. 4 OZ, t. j. za spotrebiteľa by sa považovala každá
fyzická osoba, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti oprávnená

poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa 22.12.2004, sp. zn.:
VIII ZR 91/04.

14. Oprávnená sa nestotožňuje a odmieta tvrdenia, že účelovo obchádza ustanovenia chrániace
spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. Oprávnená toho času poskytovala klientom aj

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom k uvedenému sa nestotožňujeme s tvrdením súdu o
obchádzaní zákona. Povinný svojím prejavom vôle ovplyvňuje obsah zmluvy prostredníctvom informácii
dôležitých pre neho a jeho záväzok ako výška úveru, o ktorú si sám v žiadosti o úver požiadal, poplatok,
ktorý sa vypočítava v závislosti od úveru, dobu splatnosti, ktorú si spotrebiteľ určí, v koľkých splátkach
úver chce splatiť, dátum splatnosti splátky a v neposlednom rade aj účel na základe ktorého použije
finančné prostriedky, pričom mal možnosť slobodnej voľby uzavrieť so oprávneným zmluvu o úvere

alebo zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinný si zobral predmetný úver na účel podnikania, peňažné
prostriedky si prevzal a nemal proti tomu žiadne námietky. Zmluva o úvere plní funkciu návrhu na
uzavretie zmluvy. Návrh môže obsahovať dodatky, výhrady či iné zmeny, ako ich ale dlžník navrhne.
Vzhľadom k tomu je tvrdenie o obchádzaní zákona nedôvodné. Na základe uvedeného je nesporné,
že povinný finančné prostriedky použil na výkon podnikania, pričom podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania. Preto nemožno predmetný úver posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnená upriamila pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/975/2015
zo dňa 21.02.2017. Podľa oprávnenej je dôležité to, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel
povinný finančné prostriedky naozaj použil. Oprávnená je povinná preukázať, na aký účel boli peňažné

prostriedky poskytnuté. Nenesie však povinnosť preukazovať, či naozaj klient použije prostriedky na
daný účel. Podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca
svojho podnikania /Rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.1991, vo veci 361/89 (Di Pinto)/.

15. Oprávnená zdôraznila, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne

záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za
poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 OZ,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša povinný, a nie
oprávnený. Povinný teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,
ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako oprávnená). Pokiaľ sa povinný dovoláva

údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého je ako
merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nie len bankami, ale aj
inými účastníkmi finančného trhu. Navyše povinný sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky,
ktorá je nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a
iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj oprávnená. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon

zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K uvedenému je potrebné
poukázaťnazáverrozhodovacejpraxe,podľaktoréhounebankovýchsubjektovnemožnoobvyklúvýšku
úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. V tejto súvislosti oprávnená poukázala na
rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005.

16. V čase uzavretia zmluvy medzi povinným a oprávnenou neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie
zakazujúce poskytovať úver či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ
- oprávnená môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok
za jeho poskytnutie, rovnako má právo na zabezpečení svojej pohľadávky či už zmluvnou pokutou
alebo zmenkou. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie

je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie
právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Je teda bezpredmetné skúmať,
či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná
zmluva podľa Obchodného zákonníka si vyžaduje dostatočné vymedzenie subjektov, teda zmluvnýchstrán, ktoré uzatvorili zmluvu a vymedzenie predmetu zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti,
ktoré uvádza povinný vo svojich tvrdeniach. Ak si strany zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú,
náležitosti by sa mali teda posudzovať podľa tých, ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva,

v tomto prípade zmluva o úvere, ktorá je upravená v rámci Obchodného zákonníka § 497 a nasl..
Ani tam nie sú uvedené náležitosti ako uvádzanie RPMN atď. Z daného dôvodu nie je možné zmluvu
považovať za bez poplatkov a bezúročnú. Nakoľko povinný nemienil použiť peňažné prostriedky na
svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Oprávnená poukázala na uznesenie Krajského súdu
v Trnave č. k. 10CoE/70/2010-42 a uviedla, že dlžník podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle

vstúpil do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania
a toto vyhlásenie potvrdil svojím podpisom. Oprávnená toto jeho vyhlásenie akceptovala, nijako ho
neovplyvňovala a ani si ho nevynucovala. V prípade postavenia oprávnenej treba akcentovať aj jej
dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupovala. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je
potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01,

vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom
(alebovtomtosmereuvediedodávateľadoomylu),jetrebatakútoobligáciucharakterizovaťakoobchod,
a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá
viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).
Analogicky, ak povinný v zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú

na účel výkonu jeho povolania, treba chrániť dobrú vieru oprávneného a povinnému nepriznať právne
postavenie spotrebiteľa. Oprávnená vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon
podnikania poukázala na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 vydané
v konaní proti nej, ktorým bolo toto zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter
zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Oprávnená ďalej poukázala na viaceré

rozhodnutia odvolacích súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoE/122/2011, rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/208/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 14Co/1553/2014). Oprávnená uviedla, že súd posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú.
Napriek tomu, že odcitoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil

zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom
podnikania.

17. Oprávnená ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho došlo
u oprávnenej k odopretiu možnosti konať pred súdom. Odôvodnenie predstavuje významnú časť

rozhodnutia a je veľmi významné z hľadiska presvedčivosti, logickosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.
Oprávnená je presvedčená, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť logické, konzistentné a súd musí
všetky dôkazy posúdiť v ich vzájomných súvislostiach a to tak, aby presvedčivo dokázal vyargumentovať
zistený skutkový stav. Oprávnená predložila listinné dôkazy, ktoré nasvedčujú účelu. Povinný nepredložil
ani jediný dôkaz o tom, že by bol úver vzatý za spotrebným účelom, a aj napriek tomu sa súd

priklonil na stranu povinného, a to bez toho, aby odkázal na akýkoľvek dôkaz, ktorý by svedčil jeho
tvrdeniam a napokon jeho rozhodnutiu. Z rozhodovacej činnosti okresných súdov je všeobecne známe,
že len málokedy sa vysporiadajú s námietkou účelu poskytnutých finančných prostriedkov, a bez
uvedenia dôkazov, o ktoré sa opreli, posúdia zmluvy o úvere obchodnoprávneho charakteru ako zmluvy
spotrebiteľské. Súd I. inštancie len konštatuje, že má za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, a to

bez toho, aby to akokoľvek odôvodnil. Na podporu svojich tvrdení oprávnená poukázala na rozhodnutia
okresnýchsúdov(rozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.8C/22/2011,rozhodnutieOkresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/26/2011 a rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3C/46/2016
- 90).

18. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods.
1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu I. inštancie je vecne správne.20. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre

prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

21. Podľa § 9a ods. 1 EP, v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 26.10.2014, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie. K návrhu na
vykonanie exekúcie oprávnená priložila exekučný titul, zmluvu o úvere č. 207600065 so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úverov, zmenku, rozhodcovskú zmluvu a výpis zo živnostenského registra
povinného. Súd I. inštancie ako exekučný súd vydal dňa 04.05.2015 poverenie súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 00572/13 zo dňa 19.06.2013.
V priebehu exekúcie, potom ako súdny exekútor postúpil súdu I. inštancie podanie oprávnenej -
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 EP, súd I. inštancie rozhodol
napadnutým uznesením tak, že výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. vyslovil, že o trovách exekúcie

rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu konštatuje, že súd I. inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre

jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

24. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57

ods. 1 písm. m) a § 243f EP, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. sú exekučné súdy povinné ex offo
prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo
zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového
k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká

primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

25. Podľa dôvodovej správy bolo účelom zákona č. 438/2015 Z. z. zvýšiť ochranu spotrebiteľa
v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi, pričom predmetná právna úprava mala zamedziť,
aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľovi.

Dôvodová správa zároveň uvádza, že vzhľadom na veľké množstvo exekučných vecí, ktoré prebiehajú
na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná
ochrana, je nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto exekučných konaniach.
Na tento účel sa upravuje možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie na vykonanie exekúcie, resp.
v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť. Právna úprava umožňuje ochrániť tisíce

spotrebiteľov pred nedôvodnými nárokmi uplatňovanými v súdnom konaní alebo v štádiu exekúcie,
vzhľadom k tomu, že express verbis vysloví povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj
v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

26. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce

skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené
skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP) Odo dňa 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v už prebiehajúcich
exekučných konaniach, ktoré začali do 22.12.2015 (a to bez ohľadu na to, či v nich už bolo udelené
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie), pretože aj v týchto exekučných konaniach
exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného

titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (§ 243f ods. 1 EP).

27. Súd I. inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere č. 207600065 uzavretú dňa 23.09.2011 medzi oprávnenou
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú a vzťah medzi účastníkmi konaniazaložený predmetnou zmluvou označil za vzťah spotrebiteľský. Tento záver prvoinštančného súdu
napadla v odvolaní oprávnená, ktorá mala za to, že v danom prípade sa jedná o zmluvný záväzok medzi
dvoma podnikateľskými subjektmi. Odvolací súd konštatuje, že uvedená odvolacia námietka oprávnenej

nie je dôvodná. Napriek tomu, že v zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania, právny vzťah vzniknutý medzi oprávnenou a povinným na základe zmluvy o úvere
je spotrebiteľským vzťahom.

28. S účinnosťou od 01.01.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa

ods. 4 cit. ust. je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Oprávnená pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mala
preto postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Povinný je v zmluve označený ako podnikateľ,

ale súčasne sú vyplnené aj jeho údaje ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Zmluva obsahuje aj
predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, konkrétne
účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť pritom
preukázaný spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľskéhocharakteruzmluvyzaťažujedodávateľa(veriteľa).Bezpečnýmpreukázanímnemôže

byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, z ktorého nemožno vyvodiť, aký
konkrétny súvis poskytnutý úver s podnikaním povinného mal. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia
zmluvy bol podnikateľom, neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá
je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy. V prejednávanej veci bol dlžník označený
okrem údajov charakterizujúcich ho ako podnikateľa aj údajmi, ktoré ho identifikujú ako fyzickú osobu.

Vyhlásenie dlžníka v zmluve o tom, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania,
bolo v zmluve vopred predtlačené oprávneným, a to tak, že vzhľadom na veľkosť písma je ľahko
prehliadnuteľné. Navyše sa nachádza v kolónke, kde bola uvedená aj výška poskytnutého úveru,
výška poplatku, celková výška dlžnej čiastky, ktorú mal povinný zaplatiť, ako aj podmienky splácania
úveru (počet splátok, výška splátky, dátum prvej splátky). Vzhľadom na to nemožno bez ďalšieho (bez

preukázaniaúčeluuzavretiazmluvy)automatickyprijaťzáver,žeprávnyvzťahmedziúčastníkmikonania
založený zmluvou o úvere č. 207600065 je právnym vzťahom nespotrebiteľským. A to aj napriek tomu,
že predmetná kolónka obsahovala podpis povinného. Ak existuje čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy,
je potrebné ju vykladať v zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej obsah
aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru právneho vzťahu pritom zaťažuje veriteľa, preto by mal mať sám záujem na tom, aby
zmluva, ktorej tlačivo sám vopred pripravil, preukazovala poskytnutie peňažných prostriedkov na účely
podnikania bez akýchkoľvek pochybností, t. j. tak aby bolo jednoznačné, na aký konkrétny účel týkajúci
sa podnikania sú peňažné prostriedky poskytnuté (por. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20CoE/18/2020 zo dňa 21.05.2020).

30. Vzhľadom na uvedené súd I. inštancie správne uzavrel, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 OZ. Jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a
je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods. 1, 2 a 3 OZ).

31. Nakoľko v danom prípade vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd I.
inštancie správne pristúpil k aplikácii ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP, t. j. k skúmaniu, či v konaní, ktorého
výsledkom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

32. Súd I. inštancie potom správne vyhodnotil, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá v bode
13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou, nakoľko nebola so
spotrebiteľom individuálne dohodnutá, a preto je neplatná. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienokposkytnutia úveru na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených

zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok
vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej
zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať

zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a
ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka,
ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent
tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany
sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči
dlžníkovi a ručiteľovi.

33. Zaradenie dohody o vyplnení zmenky do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru už samo o
sebe pojmovo vylučuje možnosť, že uvedená podmienka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.
Jej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť a nemohol ju ani odmietnuť bez toho, aby tým nezmaril
uzavretie úverovej zmluvy ako celku. Pre takúto dohodu sa povinný - spotrebiteľ ako slabšia zmluvná
strana dostal do značného nevýhodného postavenia oproti veriteľovi - oprávnenej, nakoľko dohoda o

vyplnení zmenky zakladá pre veriteľa oprávnenie určiť výšku dlžnej sumy, ktorá sa stane zmenkovou
sumou, ako aj dátum, od ktorého sa bude táto suma úročiť. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate
jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka
je abstraktný právny úkon. Práve v uvedenom je možné badať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo plne odôvodňuje záver o neplatnosti

takéhoto dojednania v zmysle ust. § 53 ods. 1 a ods. 5 OZ, na čo nebolo v konaní pred rozhodcovským
súdom prihliadnuté. Súd I. inštancie preto správne exekúcie zastavil.

34. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie
ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 393 ods. 1 CSP mal v odvolacom konaní úspešný povinný
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy mu však v odvolacom konaní nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, i za použitia čl. 4 ods.
1 CSP.

36. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).