Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216211956
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7216211956.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátuJUDr.JozefaMaruščákaaJUDr.JanyDudíkovej,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom, Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
povinnému: Y. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, Y.Š., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom

Pekárom, Exekútorsky úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn.: EX 1815/16, v konaní o vymoženie
2.894,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
48Er/2425/2016-24 zo dňa 22.11.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn: Ex 1815/2016 zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným
u súdneho exekútora dňa 4.5.2016 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči

povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.
sp.zn.: RK372/06/15 zo dňa 24.9.2015. Dňa 17.5.2016 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 243h ods. 1, §44 ods. 1, 2,
3 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 40 ods. 1,
§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že súd pri rozhodovaní, či súdnemu exekútorovi udelí alebo neudelí
poverenie na vykonanie exekúcie skúma len to, či súdnym exekútorom predložená žiadosť o udelenie
poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom.

Vo všeobecnosti do kompetencií exekučného súdu nespadá skúmanie materiálnej stránky, resp.
vecnej správnosti vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v tom ktorom exekučnom
konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c.) zákona č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní. Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je
bezvýnimočná, ale z vážnych, zákonom stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto výnimkou
je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút,

ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu umožňujúca mu zastaviť exekučné konanie ohľadom
nároku oprávneného priznaného mu rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád
uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale
aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súladom

exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pritom treba rozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na základe neho možné exekúciu vykonať,
teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu. Môže ísť aj o také ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu povinnosť skúmať
aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s
právom. Podstatnou pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, a to

najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom
rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi
a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd prvej

inštancie preto preskúmal predloženú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300043281 zo dňa 21.3.2012,
vrátane Zmluvných dojednaní tejto zmluvy spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s. a Rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 21.3.2012 a zistil, že oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 1.500
Eur a povinný sa zaviazal poskytnutý úver oprávnenému vrátiť, a to v 42 mesačných splátkach po 80,37
Eur tak, že celková čiastka, ktorú povinný mal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je

3.375,54 Eur. Predpokladaná rožná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 70,01 % a ročná
úroková sadzba na 70,01%. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú mal povinný zaplatiť (revolving +
úroky za celú dobu čerpania revolvingu) je 1.928,88 Eur. Podľa predmetnej zmluvy o revolvingovom
úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným, a ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ani inej podnikateľskej činnosti, úver v dohodnutej výške.
Súd, preto posúdil túto zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Daný právny vzťah bolo potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Preskúmaním posudzovanej rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie
zistil, že podľa článku 5 tejto rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich

stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1.
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, 2. Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Výber rozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva

na výber žalujúcej strane medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom
dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na
rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka-
spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho
vzťahu ňou založeného vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej

sumy, bude dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom.
Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola
dojednaná platne. Spôsob akým bola v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná
a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým

oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly o čom svedčí aj to, že bola
podpísaná v rovnaký deň ako samotná zmluva o revolvingovom úvere. Je otázne, či by oprávnený
poskytol povinnému úver aj bez podpísania takejto rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp. že by si povinný osobitnevymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol
nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z

takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nakoľko v posudzovanom prípade takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská zmluva, a teda ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní, preto nemôže

byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§39, §53 ods. 5, §45 ods. 1 písm.c), ods.
2 ZRK). Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne vydať súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň navrhol, aby súd mu priznal nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia.

4.Oprávnenývodvolaníuviedol,žeuzatvorenáRozhodcovskázmluvač.8300043281,nazákladektorej
sa zmluvné strany dohodli na alternatívnom spôsobe riešenia budúcich sporov, nie je rozhodcovskou
doložkou pripravenou na predtlačenom formulári, resp. neobsahuje žiadnu rozhodcovskú doložku
ako uvádza súd, ale je samostatnou zmluvou, ku ktorému obe strany pristúpili s vedomím, že
nezakladá výlučnú povinnosť riešenia sporov touto formou. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva,

že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere,
ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Ide o
individuálne zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľovi umožňovalo oboznámiť sa a ovplyvniť jeho obsah.
Rozhodcovská zmluva teda nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva
z bodu 2. Rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným

právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Povinný mohol nepristúpiť na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch
prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou
podmienkou. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca práve možnosť spotrebiteľa

ovplyvniť obsah, resp. samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že
(ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Oprávnený taktiež upriamil pozornosť na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011, v ktorom sa
tentozaoberalotázkoujednostrannéhozrušeniarozhodcovskejzmluvyspotrebiteľom.Oprávnenýchápe
pojem spotrebiteľ v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č.

2005/29 ako osobu, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Povinnosť
spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je
základným princípom spotrebiteľského práva. Oprávnený namietal, že povinný dobrovoľne uzatvoril
rozhodcovskú zmluvu a to aj napriek tomu, že tak urobiť nemusel, že nejde o podmienku poskytnutia
úveru a bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a priebehu rozhodcovského konania.

Oprávnený poukázal na to, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a
v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní
pred súdom. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou podmienkou ani podľa §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keďže neprijateľným môže byť len také ustanovenie,
ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade posudzovanej

rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú
podmienku neobsahuje a ani sama takouto nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory
zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je teda zrejmé to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len

alternatívne. Okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže byť
rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku
rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený poukázal narozhodnutia Krajských súdov Slovenskej republiky a na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

10. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským
arbitrážnymsúdomzriadenýmAsociáciouSlovenskýcharbitrážnychsúdov,z.z.p.o.sp.zn.:RK372/06/15

zo dňa 24.9.2015. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2016 a vykonateľnosť dňa
9.2.2016.

11. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

12. Základnou podmienkou pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Pri

skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj
platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy, a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskejzmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu
medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej zmluvy. Účastníci konania uzatvorili v rovnaký deň ako
zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, čo nenamietal ani oprávnený, aj

rozhodcovskúzmluvu.Podľabodu5rozhodcovskejzmluvy,akékoľvekspory,nezrovnalostialebonároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,

zriadenýpriVictorialegalarbiters.r.o..Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorýbudeoprávnenývecprejednať
a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

14. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej
len Občiansky zákonník), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len
Občiansky zákonník), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská zmluva je len alternatívna, a teda sa
nevyžadujeodspotrebiteľa,abypostupovallenpredarbitrážou,odvolacísúduvádza,žeodoložku,ktorá
vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto
doložkyzačalorozhodcovskékonanienanávrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútenýnezvratnepodrobiť

sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

19. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi

všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s
posúdením uvedenej zmluvy súdom prvej inštancie ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu

na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade

koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných
podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden
deň), čím oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnenýnepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej
dojednanie.

21.Naopak,ideoformulárovúzmluvu,ktorúpovinnánemohlanijakoovplyvniťamohlalenrozhodcovskú
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkými obchodnými podmienkami, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vecne správny.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).