Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214798
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119214798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: M. A., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. č. XXX, o zaplatenie 140 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 26.06.2020 č.k. 14Csp 202/2019-65 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

Zamieta návrh na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluvou o pôžičke zo dňa 17.03.2016 právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 168 eur na kúpu mobilného telefónu v

hodnote 170 eur s tým, že žalovaná zaplatila akontáciu v sume 2 eur. Zmluvné strany sa dohodli na
splatení pôžičky v 24 splátkach po 7 eur mesačne s tým, že prvá splátka bola splatná 23.05.2016
a posledná 23.04.2018. Žalovaná zaplatila 4 splátky, t.j. splátky splatné k 23.05.2016, 23.06.2016,
23.07.2016a23.08.2016.Výzvouksplateniuceléhodlhuzodňa05.01.2017právnypredchodcažalobcu
vyzval žalovanú k zaplateniu celého úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov. Podaním zo
dňa 24.04.2020 súd vyzval žalovaného, aby súdu predložil výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, doklad o doručení tejto výzvy, resp. aj oznámenie o zosplatnení úveru, pokiaľ existuje

aj nejaká ďalšia listina okrem výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 05.01.2017. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 07.05.2020 oznámil, že jeho právny predchodca si splnil obe zákonom stanovené
podmienky a tým, že bol dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 23.09.2016, vyhlásil listom zo dňa
05.01.2017 pohľadávku za splatnú v celom rozsahu.

3. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť

obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť, možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.4. S poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 05.12.2018, súd
prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal premlčanie uplatneného nároku, keďže premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.05.2020 vyplýva, že

jeho právny predchodca zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky splatnej k 23.09.2016. K vyhláseniu
okamžitej splatnosti celého dlhu teda došlo z dôvodu, že nebola uhradená splátka úveru splatná
k 23.09.2016. S poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka veta druhá, preto začala plynúť
premlčacia doba od nasledujúceho dňa po zročnosti tejto nesplnenej splátky, kedy sa právo mohlo
vykonať po prvý raz, t.j. v danom prípade od 24.09.2016, keďže pre nezaplatenie tejto splátky bol

zosplatnený celý dlh. Žalobca si tak mal uplatniť svoj nárok na súde najneskôr do 24.09.2019. Nakoľko
žalobu doručil až dňa 25.09.2019, jeho nárok je premlčaný, a preto ho nemôže vymáhať. Súd prvej
inštancie z tohto dôvodu žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalej navrhol, aby odvolací súd prípadne konanie
prerušilapodalnávrhnazačatiekonaniaonesúladeprávnychpredpisovsÚstavouSlovenskejrepubliky
podľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

7. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak súd prvej inštancie vzhliadol

spornosť v skutkových tvrdeniach žalobcu v časti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (pre ktorú
splátku bola vyhlásená), mal nariadiť vo veci pojednávanie. Z dôvodu, že nebolo vo veci nariadené
pojednávanie, žalobca nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k otázke, ktorú súd vyhodnotil ako spornú.
Žalobcanemalmožnosťsareálnedozvedieť,činejakúotázkuavakomrozsahusúdpovažujezaspornú,
nakoľko bol zo strany súdu ukrátený o predbežné právne posúdenie, ako aj možnosť reálne vysvetliť

svoje tvrdenia. Nenariadením pojednávania bolo znemožnené žalobcovi uskutočňovať jeho procesné
práva, nakoľko žalobca mal za to, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p.
Tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko prvoinštančný súd odňal možnosť
žalobcovi konať pred súdom a tým mu znemožnil realizáciu tých práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok

poskytuje.

8. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená podaním zo dňa 05.01.2017 označeným ako „výzva k
splateniu celého úveru“. Postup, ktorý žalobca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je v
súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ustanovenia § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vo veci sa dospelo k záveru, že
premlčacia doba začala plynúť dňa 23.09.2016 a uplynula dňa 23.09.2019, pričom keďže žaloba bola
podaná na súde dňa 25.09.2019, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Uvedené dokonca netvrdil
ani žalobca v podaní zo dňa 07.05.2020, ako sa mu to pripisuje v odôvodnení napadnutého rozsudku.

9.Občianskyzákonníkvust.§565umožňuje,abysaveriteľsdlžníkomdohodli,žeaksanesplníniektorá
splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Veriteľ v takom prípade môže žiadať
o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, 3-ročná premlčacia doba,
pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k

vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou,
potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. V
posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru dňa 05.01.2017 v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna

splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než
splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, v danom prípade splátky
splatnej dňa 23.12.2016. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 23.12.2016 tak začala v
súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, prenesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 23.12.2019.
Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 25.09.2019, žalobca svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím
premlčacej doby. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom

z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Uvedené žalovaná
žiadnym spôsobom kvalifikovane nepoprela, nakoľko bola počas celého konania absolútne pasívna aj
napriek tomu, že jej všetky listiny boli doručované. V konaní bolo nielen predloženými listinnými dôkazmi,
ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve právneho predchodcu v omeškaní.

10. Pokiaľ ide o aktuálne znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka, toto vykazuje zhodné znaky
protiústavnosti, ako ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd
Slovenskej republiky za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom
nestrannosti súdu, teda ani s princípmi právneho štátu. Zásadný rozpor ustanovenia § 54a Občianskeho
zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky spočíva najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa

ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva,
na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore
s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu. V prejednávanom prípade sú
splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, a preto
ak súd hodlal aplikovať na prejednávaný prípad ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, potom mal

postupovať v zmysle ust. § 162 ods. 1 C.s.p., konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o
nesúladeprávnychpredpisovsÚstavouSlovenskejrepublikypodľačlánku125ods.1ÚstavySlovenskej
republiky.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý

rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že možnosť
predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc

z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú

pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

15. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka
využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

16. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská,
preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V

zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatneniapráva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v
takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov

pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

17. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu, upravujú
len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy
o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. § 103

Občianskehozákonníka,podľaktoréhoakbolodohodnutéplnenievsplátkach,začínaplynúťpremlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto
ustanovenia nevyplýva, aby začiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením
aj uplynutia 15-dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre

nezaplatenie splátky. Vo výzve k splateniu celého úveru zo dňa 05.01.2017 (č.l. 17 spisu) právny
predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 140 eur, a to najneskôr do 15
dní od spísania tejto výzvy. Vzhľadom na výšku mesačnej splátky 7 eur, v čase výzvy k splateniu celého
úveru bola žalovaná v omeškaní so splátkami splatnými v dňoch 23.09.2016, 23.10.2016, 23.11.2016
a 23.12.2016. V danom prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nezaplatenie

splátky splatnej dňa 23.09.2016. Do omeškania s touto splátkou sa žalovaná dostala dňa 24.09.2016.
Najbližšou nasledujúcou splátkou splatnou po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania so zaplatením,
t.j. po 24.09.2016 bola splátka splatná dňa 23.01.2017. Právny predchodca žalobcu uplatnil právo na
zaplatenie celej pohľadávky dňa 05.01.2017. Nakoľko toto právo mohol uplatniť v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,

jedinou takouto splátkou mohla byť iba splátka splatná dňa 23.09.2016 a nie splátky splatné 23.10.2016,
23.11.2016 a 23.12.2016, nakoľko pri týchto splátkach ešte neuplynula zákonom určená minimálna
trojmesačná lehota oprávňujúca veriteľa na uplatnenie tohto práva.

18. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na nesprávny procesný postup súdu, keď vo veci nenariadil

pojednávanie.Ust.§297C.s.p.ajvprípadespotrebiteľskýchsporovumožňujesúduvecprejednaťajbez
nariadenia pojednávania ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Tieto zákonné podmienky
bez akýchkoľvek pochybností splnené boli. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur,
rovnako spornými neboli ani skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k otázke, pre ktorú splátku došlo k

zosplatneniu úveru. Prvoinštančný súd podaním zo dňa 24.04.2020 (č.l. 54 spisu) oznámil žalobcovi, že
pri splnení zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť
k zosplatneniu úveru pre nezaplatenie splátky splatnej v decembri roku 2016, nakoľko v takomto prípade
by nebola zachovaná lehota 3 mesiacov, a teda k zosplatneniu úveru by nemohlo dôjsť. Vo vyjadrení k
tomuto podaniu zo dňa 07.05.2020 žalobca uviedol, že jeho právny predchodca si splnil obe zákonom

ustanovené podmienky a tým, že bol dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 23.09.2016 vyhlásil
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.01.2017 pohľadávku za splatnú v celom rozsahu. Samotný
žalobca tak potvrdil, že k vyhláseniu pohľadávky za splatnú v celom rozsahu došlo pre omeškanie so
splátkou splatnou dňa 23.09.2016. Navyše, ako to už bolo skôr konštatované, jedinou splátkou, pri ktorej
boladodržanázákonomstanovenáminimálnalehota3mesiacovpreuplatnenietakéhotoprávaprávnym

predchodcom žalobcu, bola splátka splatná dňa 23.09.2016.

19. Keďže súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko tejto strane takéto trovy nevznikli.

21. Zároveň bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b)
C.s.p. Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v

ust. § 54a Občianskeho zákonníka je reakciou na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že
ustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 46ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitúty premlčania a preklúzie sú
v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení
všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové

výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie, či preklúziu
a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi
všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva
v určenej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka). Pri subjektívnych majetkových právach
zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex

lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný
stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore
vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom
inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Cieľom ustanovenia §
54a Občianskeho zákonníka je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv
boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami

štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku
čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce
zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho
záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať
proti vôli povinného subjektu. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia

premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1
Občianskehozákonníka).Zavymáhaniepremlčanéhoprávazospotrebiteľskejzmluvysarozumiesúdne
konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude
oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).