Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204857
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4218204857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Pavol
Pospecha, so sídlom Lichnerova 23, Senec, IČO: 51474786 proti žalovanému: P. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom B., T. XXXX/X, o zaplatenie 1.215,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno, č. k. 13Csp/210/2018- 92 zo dňa 8.augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
823 eur s 0,55 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 823 eur od 5.11.2015 do zaplatenia, to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovaného zaviazal tiež
zaplatiť žalobcovi 35,38 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady
trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 52 , § 544 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.

1, 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov.

1.2 V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
1.215,76 eura so zmluvnou pokutou 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo
sumy 1.215,76 eura od 5.11.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 1.050 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku

z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.050 eur, len 5,05 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 1.215,76 eur do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa
20.4.2015 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500111563, na základe
ktorej mu poskytol úver vo výške 1.050 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom
v 36 mesačných splátkach vo výške 37,16 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára,
ktorý bol dohodnutý v zmluve. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 2 o viac ako
3 mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok.

Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ bolo žalovanému doručené dňa 18.9.2015.
Celková suma dlhu neuhradených splátok predstavuje súčet neuhradených splátok, zosplatnených na
základe uvedených skutočností a predstavuje sumu vo výške 1.215,76 eur, keď žalovaný zaplatil len
sumu vo výške 122 eur. Z dôvodu omeškania so splácaním splátok ako aj zosplatnenej sumy, žalobcoviv zmysle článku 8 ods. 8.1 zmluvy vznikol nárok na zmluvné pokuty vo výške 0,04% denne od 5.11.2015
do zaplatenia a úrok z omeškania.

1.3 Súd prvej inštancie preskúmal Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/
Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, keď žalovaný túto žiadosť podpísal dňa 17.4.2015
a zástupca žalobcu ju podpísal dňa 20.4.2015. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že v prípade Žiadosti a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500111563
nemal za preukázanú (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej len OZ, v spojení s § 43a

ods. 1 OZ a § 43c ods. 1 OZ) existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov
vôle strán sporu ako zmluvných strán v časti údaju o RPMN, keď v danom prípade podľa bodu 5.
tlačiva žiadosti/zmluvy vyplneného žalovaným mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 27,04%
avšak podľa žalobcu (bod 6. tlačiva žiadosti/zmluvy vyplnených žalobcom) bola RPMN za úver „len“ vo
výške 26,29%. Konštatoval, že prijatie oferty (žiadosti, resp. návrhu) žalovaného na uzavretie zmluvy
žalobcom obsahuje zmenu v časti údaju o (hoc aj predpokladanej) RPMN, preto je novým návrhom

zmluvy s poukazom na § 44 ods. 2 OZ, najmä keď údaj o RPMN je taktiež podstatnou náležitosťou
písomnej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.4.2015).
Zdôraznil, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal ani existenciu a ani doručenie vyjadrenia písomného
súhlasu žalovaného so zmenami žalobcu v akceptácii oferty, medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500111563 z 20.4.2015 písomne. Uzavrel, že

absencia písomnej formy úverovej zmluvy predpokladanej v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. má s
poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov.

1.4 Ďalej dôvodil, že v Žiadosti/Zmluve strán sporu absentujú podstatné náležitosti úverovej zmluvy

podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, l/ ( doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a odplata, resp. termíny
splátok ) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2015, pričom kvalifikovaná oferta (návrh
zmluvy) musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti právneho úkonu, ktorý má jej akceptáciou
vzniknúť. Absencia, či už údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či údaju o odplate,
či údaju o termínoch splátok, má s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. za

následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej
inštancie poukázal aj na skutočnosť, že tlačivo Oznámenie veriteľa o schválení úveru z 20.4.2015, je
taktiež len (novým) jednostranným návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy, keď sú v ňom oproti údajom z
návrhu - žiadosti - žalovaného nielen zmeny vo výške RPMN úveru, ale aj rozšírenia náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a to napr. o údaj o dátume splatnosti prvej splátky (1.6.2015), o dátume splatnosti

poslednej splátky úveru (1.5.2018), o dátume splatnosti splátok (1.), o dátume nadobudnutia platnosti
a účinnosti zmluvy (20.4.2015). Keďže žalobca v konaní nepreukázal ani existenciu a ani doručenie
vyjadrenia písomného súhlasu žalovaného podľa § 45 ods. 1 OZ s návrhom zmluvy žalobcu v podobe
Oznámenia veriteľa o schválení úveru z 20.4.2015 s „novými“ údajmi oproti žiadosti (oferte) žalovaného,
potom žalobca nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi stranami sporu, najmä keď s

poukazom na § 44 ods. 1 OZ je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť.

1.5 Súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.4.2015 bola v prospech žalovaného poukázaná len suma vo
výške 945 eur (žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol úver vo výške 1.050 eur). Medzi stranami nebolo

sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi na sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru (vo výške 945
eur) len sumu vo výške 122 eur, potom rozdiel medzi žalovaným čerpanou sumou a sumou úhrad
žalovaného predstavuje dlh žalovaného vo výške 823 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti
prevyšujúcej sumu 823 eur zamietol ako nedôvodnú. Súdu nedá poznamenať, že rovnaká by bola aj
výška prísudku v prípade, keby žalobca akceptoval v danom prípade ofertu žalovaného bez zmien, a to

pre absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy, v dôsledku čoho by sa čerpaný úver s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona taktiež považoval za bezúročný a bez poplatkov.

1.6 V časti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ nedošlo
k uzavretiu zmluvy strán sporu písomne, nebola splnené ani podmienka § 544 ods. 2 OZ, podľa ktorej

zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. Doplnil, že aj v prípade písomného uzavretia úverovej zmluvy, žalobca až
do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej
výške v bode 8.1 svojho formulárového tlačiva Žiadosti/Zmluvy. S poukazom na § 53 ods. 2, ods. 3 OZje aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné „dojednania“ dohodnuté medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané,
pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatoval,

že žalovaný štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľskej zmluve podpísal dňa
17.4.2015 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára. Súd
preto zmluvné dojednania o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, ktorá je s poukazom na § 53 ods.
5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty

podľa ustanovenia § 545a OZ. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa
§ 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 5.11.2015 bola vo výške 0,05%.
S poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP žalobcovi priznal len úrok z omeškania v uplatnenej výške 0,55%
ročne,avšaklenzprísudkuvovýške823euražalobuajvprevyšujúcejčastiúrokuzomeškaniazamietol.
Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1,2CSPtak,že procesneúspešnejšiemužalobcovipriznal

35,38% náhradu trov konania. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (67,69%), pričom neúspech
žalobcu v časti istiny je úspechom žalovaného (32,31%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči zamietajúcej
časti a výroku o trovách konania. K termínu konečnej splatnosti poukázal na to, že zmluvu o úvere tvoria

ajzmluvnédojednania.Zustanoveniačlánku4.,ods.4.5zmluvnýchdojednanívyplýva,žedeňsplatnosti
poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej
splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Podporne
poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde samotný súdny dvor uvádza, že

ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. K náležitosti týkajúcej sa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 sp. značka 3Cdo/146/2017, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva

ospotrebiteľskomúvereobsahovalačíselnévyjadrenietoho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorej
anuitnej splátky. Dodal, že ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidí žiadny zmysel
práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona.

2.2 Žalobca ďalej argumentoval, že zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu. Návrh na

uzavretie zmluvy, a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej
listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom v údaji RPMN. Žalobca zdôraznil, že hodnota RPMN
úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti
dohodnúť ani nemôžu, čo vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju ( § 9 ods.
2 písm. 1) zákona č. 129/2010 Z.z. ). Ak by mal byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na

základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z
údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku
vzniku zmluvných vzťahov, pretože RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená
spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ďalej žalobca namietal, že náležitosť „doba trvania zmluvy“ je v
každej zmluve o revolvingovom úvere uvedená. Konkrétne sa uvádza v článku 9., ods. 9.1 zmluvných

dojednaní, podľa ktorého táto zmluva o RU sa uzatvára na dobu neurčitú. Ustanovenia zmluvných
dojednaní sú súčasťou zmluvy. Žalobca zdôraznil, že žiadne ustanovenie platného právneho poriadku
nevyžaduje, aby bola podpisovaná každá strana zmluvy (v prípade ak pozostáva z viacerých strán).

2.3 V neposlednom rade žalobca namietal rozhodnutie súdu aj v časti zamietajúcej uplatnený nárok

na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté
nespôsobuje jeho neplatnosť, čo nesporne vyplýva z § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
uvedeného, individuálne nedohodnutá podmienka je neprijateľná len vtedy, ak spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že zmluvná pokuta dohodnutá v
zmluve zodpovedá § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu (§3a nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z.). Bol toho názoru, že uvedené ustanovenie a obmedzenia zmluvnej pokuty boli
dodržané. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil
skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne sú v rozpore § 53b ods.1 OZ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že žalobe vyhovie a
žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti
vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal
napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich

skutočností, pričom z vykonaného dokazovania v konečnom dôsledku vyvodil i správny záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverových zmlúv. Predmetom odvolacieho konania bol
napadnutý zamietajúci výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol časť istiny nad sumu 823
eur, prislúchajúce príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania, zmluvnú pokutu a výrok o trovách
konania.

7. Súd prvej inštancie vyhodnotil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona
č. 129/2010 Z.z. dôvodiac, že nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pretože zo strany žalovaného
neboli prijaté návrhy úverových zmlúv a teda absentuje písomná forma zmlúv o úvere. Odvolací súd sa

nestotožnil s týmto posúdením súdu prvej inštancie, pretože bez ohľadu na skutočnosť, či v zmluve o
úvere je uvedená výška RPMN alebo nie, nespôsobuje to absenciu písomnej formy zmluvy o úvere. V
prípade, že by v zmluve nebola RPMN uvedená, resp. v nesprávnej výške, nastali by následky uvedené
v ust. § § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. d), e), g) až i), l) /teda aj uvedenie výšky RPMN/. Odvolací súd súhlasil aj s odvolacou námietkou
žalobcu, že výšku RPMN nie je možné medzi zmluvnými stranami dojednať. V zmysle § 9 ods. 2
písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Z uvedeného bez pochybností vyplýva, že výšku RPMN musí dodávateľ uviesť na
základe zákonom daného výpočtového vzorca a na základe údajov platných práve v čase uzatvorenia
zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že uzavreté zmluvy o úvere aj v prípade chýbajúcej RPMN ( prípadne
nesprávne uvedenej ) nemajú za následok ich neplatnosť z dôvodu absencie písomnej formy, teda

chýbajúcej akceptácie návrhu zmluvy zo strany dlžníka.

8. Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetné zmluvy o úvere sú
bezúročné a bez poplatkov, pretože absentujú podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2

písm. f/, j/,l /( dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,odplatua termínysplátok). Akosprávnepoukázalsúdprvejinštancie,žalobcazaslalžalovanému
Oznámenieoschváleníúveruzodňa20.04.2015,ktoréoprotizmluveo revolvingovomúvereobsahovali
aj ďalšie údaje. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na zmeny v údajoch za RPMN, rozšírenie
v časti splatnosti prvej a poslednej splátky, ako aj termín splatnosti splátok, ktoré neboli uvedené v

úverovej zmluve. Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej zmluve o
revolvingovom úvere však nebola vôbec uvedená splatnosť jednotlivých splátok, čo v zmysle ust. § 11ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Spotrebiteľ
( žalovaný) tak nemal vedomosť, do ktorého dňa musia byť splátky uhradené. Dokonca ani v zmluvných
dojednaniach ( žalobca poukazuje na bod 4.5) nie je uvedený žiaden konkrétny termín splatnosti

jednotlivých splátok. Uvádza iba všeobecný, nekonkrétny údaj v znení: „Úver je po každom revolvingu
splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený, a ktorý sa stáva
platným a účinným dňom poskytnutia každého revolvingu.“ Informácia o splatnosti jednotlivých splátok
sa nachádza až v Oznámení o schválení úveru, ktorý však mal byť dlžníkovi zaslaný až dodatočne,
to znamená, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nemal vedomosť o jednej zo základných náležitostí

zmluvy. O tom svedčí aj bod 2.2 zmluvných dojednaní, kde sa výslovne uvádza, že veriteľ je povinný
odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru. Zároveň je v tomto článku uvedené, čo
všetko má Oznámenie veriteľa o schválení úveru obsahovať, okrem iného aj dátum splatnosti prvej a
poslednej splátky a ostatných splátok. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti

(splácať splátky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Ak spotrebiteľ túto informáciu
nemá, nie je splnená jedna zo základných náležitostí písomného spotrebiteľského úveru v zmysle § 9
ods. 2 písm. l) - splatnosť splátok. Zároveň potom spotrebiteľ nemá vedomosť ani o konečnej splatnosti
úveru, ktorá je zvyčajne naviazaná na splatnosť poslednej splátky úveru. Uvedenie údaju o splatnosti
úveru 36 mesiacov bez nadväznosti na termín o splatnosti poslednej splátky nemožno považovať za

určitý údaj o konečnej splatnosti úveru. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru,
nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve chýbala aj ďalšia zo
základných náležitostí spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ( termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru). V bode 5 zmluvy je uvedený údaj, že úver je splatný v 36 - tich
splátkach, z ktorého údaju možno vyvodiť dobu trvania zmluvy, avšak nie konečnú splatnosť úveru.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje základné
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k), teda údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedený nedostatok zmluvy potom spôsobuje, že zmluvu
o revolvingovom úvere uzatvorenú medzi stranami sporu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ treba

považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, potom súd prvej inštancie správne ustálil,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi len sumu predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou istinou
a sumou, ktorú uhradil žalovaný, teda sumu 823 eur a k tomu prislúchajúce príslušenstvo (úroky z
omeškania).

10. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

11. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Odvolacísúdsanestotožnilanisnámietkoužalobcuspočívajúcouvnepriznanínárokunazaplatenie
zmluvnej pokuty. Žalobca uviedol, že individuálne nedohodnutá podmienka je neprijateľná len vtedy, ak
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V konaní od žalovaného
požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 1215,76 eura od 5.11.2015 do
zaplatenia spolu s úrokom z omeškania tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia

sumu 1.050 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom dosiahnu sumu 1.050 eur, len 5,05 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 1.215,76 eur do zaplatenia. Zmluvná pokuta bola dojednaná v č.l. 8
zmluvy. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd tento nárok žalobcu považoval za nedôvodný,
pretože uvedené zmluvné dojednania boli vyhotovené vopred žalobcom a žalovaný ako spotrebiteľnemal možnosť ovplyvniť ich obsah, mal možnosť iba zmluvu podpísať vrátane dojednania o zmluvnej
pokute alebo ju ako celok odmietnuť. Z uvedeného dôvodu nebolo toto dojednanie o zmluvnej pokute
individuálne dojednané, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Napriek tomu, že výška

zmluvnejpokutyzodpovedámaximálnejvýškeurčenejpresankcievust.§3anariadeniavládyč.87/1995
Z.z., je potrebné uviesť, že zmluvná pokuta bola dojednaná iba jednostranne, pre prípad porušenia
povinností žalovaného, a preto je toto dojednanie v značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán, teda v neprospech žalovaného. Poukazujúc na ust. § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd zastáva názor, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol platne dojednaný

a žaloba nie je v tejto časti dôvodná. Záverom odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie aj v tejto namietanej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol
v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).