Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203150
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517203150.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej M. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
A. XXX/XX, XXX XX B. C., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/292/2017 - 21 zo dňa 06.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Vracia vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného o vymoženie

sumy 101,- eur a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sp. zn. SRSAspA
03976/16 zo dňa 6.7.2016.

Na predmetný právny vzťah aplikoval ust. §243h ods. 1, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len Exekučný poriadok), § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r)

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 20.5.2014. Úverová zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovský súd sa nevysporiadal s
dôvodnosťou, zákonnosťou a súladom žalovaných nárokov s dobrými mravmi. V súlade s rozhodovacou

praxou Súdneho dvora a v súlade so Smernicou 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe, kt. bol
vydaný exekučný titul a ex offo preskúmať jej nekalú povahu. V súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a rozhodovacou praxou NS SR pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozhodcovský
rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorý znamená materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.
Zistil, že podľa čl. II. bodu 1. rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z predmetnej zmluvy o úvere budú riešené po a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo po b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Dospel k záveru, že cieľom rozhodcovskej

zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého
zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Bol toho názoru, že predmetnú doložku je nutné posúdiť akoneprijateľnú podmienku z dôvodu, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom a je povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú
vybral oprávnený. Rozhodcovská zmluva zároveň nebola individuálne dojednaná. Ide o formulárovú

zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Tiež zdôraznil, že v danom
prípade bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom iným ako uvedeným v
rozhodcovskej zmluve v čl. I bod. 1, resp. zodpovedajúcim ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. V danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná pre jej neprijateľnosť

a aj preto, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorého rozsudok bol v tejto veci
predložený ako exekučný titul, nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu účastníkov konania
v rozhodcovskom konaní a teda tu ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok je ako taký
nulitný, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia súd zamietol.

2.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Namietalnesprávneprávne

posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd
nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného
titulu. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov

exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu na samostatnej listine. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V prípade konania o sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a

poveriť súdneho exekútora.

3. Odvolanie bolo súdnemu exekútorovi zaslané na vedomie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP

v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou
(§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne.

Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred.1aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

Podľaust.§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor vo svojej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúciezodňa20.06.2017oznámilpodľa§30ods.3Exekučnéhoporiadkuskutočnosti,prektorémôže
byť vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS

322/2010 zo dňa 13.4.2011, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby
v konaní o kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného
na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Uviedol, že rozhodnutie ústavného
súdu zasiahlo do jeho právneho postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom
základe, že ústavný súd zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania

vedeného pod čl. 127 ods. 1 ústavy aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Z tohto dôvodu v záujme
splnenia si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku túto skutočnosť oznámil
exekučnému súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie o námietke zaujatosti súdnehoexekútora nerozhodol. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Odvolací súd
poukazuje na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 30 ods. 3, ods. 7, ods. 11 Exekučného poriadku v znení
platnom do 31.3.2017, v zmysle ktorých ustanovení bolo povinnosťou súdu prvej inštancie o námietke

vznesenej súdnym exekútorom rozhodnúť. Rozhodovanie o tom, či súdny exekútor je vylúčený alebo nie
je, je súčasťou práva strany sporu na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46
a nasl. ústavy.

Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú. V ďalšom konaní
bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej súdnym exekútorom v
zmysle ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 30 ods. 7 , ods. 11 Exekučného poriadku.
Po doručení uznesenia o rozhodnutí o námietke zaujatosti je potrebné vec predložiť odvolaciemu súdu
na odvolacie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.