Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203150
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8517203150.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr.MonikyJuskovejaJUDr.MariannyHirkovejvexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/
XX, XXX XX B. C., o vymoženie 101,00,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/292/2017-21 zo dňa 06.09.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol,
že zamieta žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, zo dňa 30.01.2017, doručenú súdu 20.06.2017, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia sumy vo výške 101,00 eur s prísl. Na základe
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 03976/16, ktorý vydal dňa 06.07.2016 Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým

združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava,
IČO: 45 744 971. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. následne požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 243 h ods. 1, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.
Z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa XX.X.XXXX. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
má charakter spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovský súd sa nevysporiadal s dôvodnosťou, zákonnosťou

a súladom žalovaných nárokov s dobrými mravmi.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, ktorú vybral oprávnený. Rozhodcovská
zmluva zároveň nebola individuálne dojednaná. Ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako
ovplyvniťamoholjulenakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmobchodnýmpodmienkam,ateda
aj rozhodcovskému konaniu. V danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná pre jej neprijateľnosť a

aj preto, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorého rozsudok bol v tejto veci
predložený ako exekučný titul, nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu účastníkov konaniav rozhodcovskom konaní a teda tu, ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok je ako taký
nulitný, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia súd prvej inštancie zamietol.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
a uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavanej činnosti, ktorú mu zveril exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o poverenia na vykonanie
exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie

exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa
obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitosti exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale
musísaobmedziťlennaskúmanievýrokuexekučnéhotitulu.Postupomsúdudochádzaknahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s

obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a
nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V prípade konania o sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie

zmeniť a poveriť súdneho exekútora.

4. Na základe odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4CoE/75/2018 - 48 zo dňa 15.1.2019
vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie, že
prvostupňový súd mal prvotne rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania

predmetnej exekúcie, nakoľko súdny exekútor oznámil súdu v súlade s § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
skutočnosti, ktoré môžu zakladať dôvody pre jeho vylúčenie.

5. Následne prvoinštančný súd rozhodol, že zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkmi
konania (zákon nevyžaduje, aby bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať,

sám o sebe vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd
zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní
exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod spisovou značkou EX 4369/2017 možno mať
objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania a to oprávnenému,
nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 30 ods. 7 EP vylúčil súdneho exekútora z ďalšieho vedenia
exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého v
danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným
a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti

spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch
pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah vo formulári
koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Zmluvnédojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni
tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

9.Rozhodcovskázmluvauzavretásospotrebiteľom,akmábyťprávomakceptovanáakoprejavzmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/9/2012). Oprávnený

si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol
vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto,
že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať,

aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj
napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na „sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

10. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-243/08 Pannon).

Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú

rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 CSP.

12.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.