Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Jana Koblišková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4T/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010581
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219010581.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kobliškovej

a prísediacich Márie Kázmerovej a Eduarda Zalku, v trestnej veci obžalovaného: Š. W.Q., B..
XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
dňa 06.05.2020 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. W., B.. XX.XX.XXXX P. J. U., O. X. X. XXX/X, R.,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda sp. zn. 2 Pv 33/19/2201-35 zo dňa 09.07.2019, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal
dopustiť zločinov týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1.
- obvinený v období od mesiaca október 2018 do 16. januára 2019 v obci
R., B. X.Ľ. D. Č.. XXX/X, P. C. J. U., v mieste ich spoločného trvalého pobytu, týral svoju manželku W.
W., B.. XX.XX.XXXX a to tak, že ju v alkoholickom opojení pravidelne, takmer denne vulgárne urážal,
ponižoval ju, vyvolával hádky, vyhrážal sa jej fyzickým útokom, či vyhodením z ich spoločného bytu, ktorý
ju opakovane pod hrozbou násilia aj donútil opustiť, zakazoval jej používať parfémy a kozmetiku a nosiť
čierne oblečenie, opakovane ju fyzicky napadol a to tak, že ju fackal, čím jej spôsoboval pomliaždeniny

na tvári, udieral ju a kopal do rôznych častí tela, v presne nezistenom čase pri hádke sa jej vyhrážal, že
ju rozseká sekerou, dňa 16.1.2019 v čase o 16:30 po tom ako mu jeho manželka - poškodená W. W.
vytkla, že je znova opitý, ju slovami: „ Ty drž piču, lebo ináč bude zle, rýchlo si vypi kávu, choď dole a
potom si priprav piču, lebo chcem jebať zahriakol a súčasne prejavil vôľu mať s ňou sexuálny styk ,
ktorý však poškodená W. W. odmietla, na čo reagoval tak, že, držiac v ruke kuchynský nôž s
dĺžkou čepele desať centimetrov, ju slovami: „ Tak radšej vypadni z bytu, lebo v opačnom prípade ťa
rozkúskujem ako slaninu nútil opustiť ich spoločný byt, čo následne zo strachu o život a zdravie urobila

a z bytu odišla, čím u nej navodzoval trvalý strach a stres a spôsoboval jej tým fyzické avšak najmä
psychické utrpenie.

2.
- v doposiaľ presne nezistenom čase v druhej polovici mesiaca november 2017 v
obci R., B. X. D. Č.. XXX/X, P. C. J.Á. U. pod hrozbou bezprostredného násilia , pri použití slov : „Ak sa
so mnou nevyspíš, tak ťa zabijem!" donútil svoju manželku - poškodenú W. W. vyzliecť sa a ľahnúť si

na posteľ, kde ju najprv donútil k orálnemu styku, čomu poškodená pod vplyvom vyhrážky, že ju zabije
vyhovela a následne s ňou proti jej vôli vykonal súlož,pretože skutky nie sú trestnými činmi.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 09.07.2019 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv
33/19/2201-35 zo dňa 09.07.2019 na obžalovaného Š. W., B.. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a/ Trestného zákona, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona

spáchaného jedným páchateľom v štádiu dokonaných trestných činov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadených hlavných pojednávaniach výsluchom obžalovaného,
poškodenej W. B., U. W.Á. W., Q. X., T. Š., X. Y., G. Y. H. W. W., Z. T.. J. T. H. L.. G. T., prečítaním
ich znaleckých posudkov, resp. oboznámením listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu, pričom zistil

nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný Š. W. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku
je nevinný. Prejednávaných skutkov sa nedopustil, nikdy by nespravil poškodenej zle, nikdy ju netrhal za

vlasy, nikdy ju neudrel, nikdy ju neznásilňoval. Nevie, prečo si to poškodená vymyslela, je mi to strašne
ľúto, že po 33 rokoch takto dopadli. On je starý a chorý človek, jeho potencia za veľa nestojí, ako môže
potomniekohoznásilniť.Poškodenáhodostaladobasy,kdesúvrahovia.Nikdyneboltrestanýzanásilnú
trestnú činnosť. Nikdy nebol riešený na polícii v súvislosti s páchaním nejakej násilnej trestnej činnosti.
Nikdy nebol riešený kvôli manželke v priestupkovom konaní, že by ju fyzicky napadol. S poškodenou

mali pekný vzťah, veľmi ju miluje a má ju rád, nikdy s ňou nemal žiadny problém, narodilo sa im krásne
dieťa, bol s poškodenou veľmi šťastný. Nikdy poškodenú neťahal za vlasy, je veľmi háklivá na svoje
vlasy. Nikdy nevyhľadala lekársku pomoc. Nevie o tom, že by sa poškodená sťažovala niekomu, že by
sa voči nej dopustil nejakého násilného konania. Má vysoký tlak, lieči sa viac rokov, má cukrovku. Jeho
zdravotný stav ovplyvňoval jeho sexuálny život, už 10 rokov nemali intenzívny intímny vzťah, posledných

5 rokov iba tak 5-6krát ročne spolu boli. Poškodená so stykom vždy súhlasila, aj mu pomohla, aby mohli
byť spolu, nikdy nemali problém. Sexuálne spolužitie bolo vždy na základe dobrovoľnosti, poškodená
nikdy nepovedala nie, keď mu už nestál, tak mu pomohla. Poškodená žiadny odpor neprejavila, nikdy
nepovedala, že teraz nie, ani ho nepoškriabala, ani neodsotila, nemala prečo, nikdy nemali problém.
1-2krát sa pohádali v rámci rodiny, ale to je normálne. Poškodená neprejavovala nesúhlas ani verbálne,

ani fyzicky. V novembri 2017 nedonútil poškodenú k súloži, neurobil by to, ani keby mal potenciu 30-
ročného. S poškodenou spolu súložili aj po novembri 2017. S alkoholom nemal nikdy problém, 40 rokov
bol šoférom, posledných 5-6 rokov si dával na konci týždňa kyslé víno, lebo má cukrovku, cez víkend pil,
v týždni nie, inak by prišiel o vodičský preukaz. K zmene správania poškodenej došlo na Vianoce 2018,
kedy jej zomrela matka a jej syn bol zavretý vo väzení. Bola smutná a labilná, veľmi smútila, ľutovala

matku, lebo ju milovala. Ona si myslela, že s ňou nesúcíti. Bál sa o ňu, lebo v jej rodine dvaja členovia
rodiny spáchali samovraždu, preto sledoval, čo robí. Nebol žiarlivý, že by mala nejaké bokovky, má 62
rokov, môže sa jej niečo stať v takej situácii, v ktorej bola, preto sa hádali. Poškodená chodila spievať do
zboru a nikdy nevymeškala ani jednu skúšku. Nezakazoval jej nosiť čierne šaty, chcel, aby sa len doma
z nich prezliekla, na ulici to bolo v poriadku. On sám sa teraz cíti psychicky veľmi zle, je s vrahmi, radšej

nechce o tom rozprávať. Vzťah k manželke sa zmenil, nechce s ňou viac žiť, nedá sa na to zabudnúť,
čo sa stalo.

Poškodená W. B. (G.. W.) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypovedala pravdivo.
V čase výsluchov bola v nepriateľskom vzťahu s obžalovaným, lebo mali časté hádky, dennodenné

nadávky, každý druhý tretí deň bol obžalovaný opitý, prišla z roboty, rozkazoval jej, nadával jej ku...,
pi.. Obžalovaný často nadával, pil alkohol. Potom zistila, že keď sa dostal k väčšiemu obnosu peňazí,
myslel si, že je na veľkej nohe, že budú robiť, čo on povie. Obžalovaný je rozkazovačný a panovačný,
chcel mať nadvládu, musela robiť, čo prikázal. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale od októbra 2018
už nevládala. Obžalovaný konkrétne ukazoval päsťou, búchal alebo ju sotil, nie raz ju chytil za krk v

kuchyni, hovoril toto budeš robiť, ja ťa ľúbim. Ona povedala, že toto nie je láska. Má psychické následky,mala aj modriny. Pred rokom 2018, keď pracovala v Šamoríne, išla do roboty, tak si udrela pusu alebo
ju fackal, neraz ju hodil, neskôr hovoril, že ju kopol zo srandy. Prítomný bol syn W., ktorý sa zobral preč,
nechcel to počúvať. V robote iné osoby videli, že má modriny, ale tá práca už neexistuje. Susedia B., W.

sa pýtali, čo bolo, prečo bola smutná, na balkóne nemohla fajčiť. Obžalovaný jej nadával, že je vyjebaná
kurva, piča, drž hubu. V polovici novembra 2017 sa stalo, že mal obžalovaný dosť vypité a povedal, že
ideš so mnou, vyspíš sa, chcem piču, ona mu povedala, dobre, ukľudni sa, dobre súhlasím, nech to
mám čím skôr za sebou. Došlo aj k orálnemu styku, vyzliekala sa sama.

Na vysvetlenie rozporov prokurátor navrhol prečítať výpoveď z prípravného konania zo dňa 05.03.2019.
Poškodenej bola položená otázka, aby popísala skutok, ktorý sa stal v novembri 2017. Poškodená na
to uviedla, že prišla o pol piatej domov, keď otvárala dvere, všimla si, že je obžalovaný v podnapitom
stave. Pýtala sa ho, prečo sa opäť opil a opäť útočil na ňu slovne asi v tom zmysle, že prečo sa tak
neskoro vrátila domov. On jej povedal, že tak choď dole vypiť kávu, ale vráť sa naspäť, lebo chcem tvoju
piču, uviedol slová „chcem s tebou jebať“, túto vetu používal dosť často. Potom si išla dole vypiť kávu,

potom išla hore, keď sa vrátila do bytu, tak začal na ňu obžalovaný útočiť dosť agresívne, začal nadávať,
že ak mu nedá piču, tak nech vypadne z bytu, chcel ju zbiť, vyhrážal sa jej, že ju rozseká ako slaninu.
Potom utiekla z bytu a volala políciu, vtedy nedošlo k znásilneniu. Vtedy sa jej len vyhrážal a slovne na
ňu útočil, odohralo sa to 16.01.2019. Niekedy v novembri 2017 mal obžalovaný vypité a dožadoval sa
pohlavného styku. Hovoril jej, aby išla do spálne, ona sa ho bála, tak ho poslúchla. Bála sa mu povedať,

že nesúhlasí, lebo bol dosť nažhavený, vyzeral akoby bol doslova nepríčetný. K pohlavnému styku ju
nútil tak, že sa jej vyhrážal, že ju zabije. Bála sa ho, tak radšej išla do spálne, cítila sa pri tom ponížene.
Veľakrát aj predtým sa dožadoval sexu, hovorieval, že je boh. Hovorieval, že jej sekerou odsekne hlavu,
slovne sa jej vyhrážal. Obžalovaného musela aj orálne uspokojiť. Zároveň jej povedal, že sa má otočiť,
že jej vylíže piču. Ona si povedala, že už ďalej nevládze, tak ho poslúchla pod vplyvom vyhrážky, že

ju zabije. Orálny styk z jej strany nebol dobrovoľný. Na otázku, či došlo aj k násilnému análnemu styku
uviedla, že nedošlo a minule sa opravila, že došlo len k orálnemu styku, ktorý však nebol z jej strany
dobrovoľný. O znásilnení nikomu nepovedala, lebo sa hanbila. Keď na ňu obžalovaný útočil, bol pritom
jej syn, ktorý ju ukľudňoval, aby bola ticho, lebo by mohla vyvolať ďalšiu hádku.

Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že táto výpoveď je pravdivá, už na to zabudla,
je pomätená z toho. Vyzliekla sa sama, sama si ľahla na posteľ, obžalovaný ju súril, vždy sa sama
vyzliekala. Bolo to aj predtým niekedy, vždy sa predtým sama vyzliekala.

Poškodená ďalej uviedla, že si nevie spomenúť na dlhšie časové obdobie, kedy malo prebiehať týranie.

Išlo najmä o psychické týranie, psychické stopy jej zostali dodnes, nadávky a zároveň vyhrážky s
búchaním alebo sotením, trhaním vlasov, škrtením. Nebolo to tak často, hlavne boli nadávky.

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 18.01.2019
na vysvetlenie rozporov. Poškodená vtedy uviedla, že trestné oznámenie na obžalovaného podala na

základe jeho správania, na jeho verbálne útoky a vulgárne nadávky, fyzické útoky, násilníctva a na to, že
ju stále terorizoval, kontroloval ju a nenechal ju žiť, hlavne sa vypytoval, kedy príde, kde ide, uviedol jej,
že keď prišla neskoro domov, on chcel vedieť všetko o nej, s kým je, kde a u koho bola, zakázal jej nosiť
čierne oblečenie, podľa nej žiarlil, vždy chcel byť stredobodom pozornosti. Toto sa stávalo od októbra
2018, ale príbuzným to nepovedala. Obžalovaný začal dostávať peniaze, lebo má s. r. o. Akonáhle

dostával väčšie množstvo peňazí, myslel si, že je kráľ a že môže s ňou robiť všetko, čo chce. Sústavne
ju psychicky a fyzicky týral skoro každý druhý deň, presne nevie uviesť. Slovné hádky boli väčšinou
vtedy, keď mal obžalovaný vypité a vtedy na dennom poriadku boli aj verbálne útoky, nadávky, až to
vyústilo do fyzického útoku na jej osobu. Nadával jej, že je piča sprostá, krava, kurva vyjebaná. Ona ho
ticho ukľudňovala, on jej vytýkal, že nechce s ním mať sex. Ona mu povedala, že ona si chce s ním sex

vychutnať, ale nie, keď je opitý alebo keď má vypité. Veľakrát mu navrhla, aby sa rozviedli, ale on jej
povedal, že dobre a potom na druhý deň bol triezvy a nerozprával o tom, čo sa stalo, zabudol na to. Toto
sa dialo od októbra 2018 do 16.01.2019 a to aj vtedy, keď bol obžalovaný triezvy. Bola stredobodom
jeho nadávok, ťahal ju za vlasy, sotil ju, tak si udrela lakeť alebo nohy, následne utekala na ulicu. Na
tvár jej viackrát dal facku, udrel ju rukou po hlave a kopol ju do rôznych častí tela. Svojimi útokmi jej

spôsobil iba drobné zranenia, s ktorými nevyhľadala lekára. Väčšinou utiekla von na ulicu. Niekedy sa
mu podriaďovala, keď chcel mať sex. V novembri 2017 po jej narodeninách prišla jej dcéra gratulovať
k nim s deťmi. Syn išiel na nočnú. Keď deti odišli, tak obžalovaný začal piť, ale pred deťmi nechcel.
Počkal, kým jej deti odídu a začal znova vyvádzať. Vtedy sa musela sama vyzliekať a ľahnúť si na posteľna jeho požiadanie, napriek tomu, že to nechcela, cítila k nemu odpor. Musela ho uspokojiť orálne, lebo
inak nebol schopný sexu a potom aj análne, až vtedy bol spokojný. Dňa 25.12.2018 mali kar a predtým
omšu za jej mamu. Keď vyšli von z kostola, tak obžalovanému povedala, že má ísť s nimi na kar, že sa

to patrí a budú tam všetci. Napriek tomu s nimi obžalovaný nešiel.

Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že týranie začalo od októbra 2018. Obžalovaný
jej zakazoval nosiť doma čierne oblečenie, jej matka zomrela 22.12.2018, nesmela používať spreje,
obžalovaný vždy chcel vedieť, kam ide, on jej nepovedal, kam ide, keď sa ho pýtala. Hlavné boli slová,

vyhrážky, buď bude robiť, čo prikáže, alebo môže ísť do piče. Pri popise sexuálneho násilia sa pomýlila,
myslela orálny styk, nie análny, myslela na vaginálny styk a pritom povedala análny. Zápisnicu si potom
neprečítala, aj keď je zaprotokolované, že povedala, že análny styk. Vyšetrovatelia jej povedali, že to
bolo znásilnenie, preto s tým súhlasila, nevyzná sa v paragrafoch. Vzťah s obžalovaným bol v poriadku,
ako rástli deti, boli hádky kvôli peniazom, obžalovaný pil najprv raz mesačne, potom koncom týždňa,
potom prestal, ukľudnil sa, potom zase. Obžalovaný ju kontroluje, obmedzuje. K lekárovi nechodila kvôli

zraneniam. Obžalovaný ju raz v roku 2004 sotil tak že mala rozrezanú hlavu, krv jej tiekla z hlavy, to
bolo kvôli G., jej synovi, lebo je zlá matka a zle vychováva deti. Trestné oznámenie podala v roku 2004
alebo 2005 kvôli fyzickému napadnutiu, že ju sotil, obžalovaný chcel vyhodiť jej syna na ulicu, potom sa
dohodli, že už sa to nestane, nebudú sa hádať. Od októbra 2018 nevyhľadala pomoc žiadneho lekára,
lebo je silná a držala to v sebe. Na obžalovaného nikdy nevolala políciu. Čierne oblečenie jej zakazoval

nosiť len doma, tak nosila tričko s nápisom. Pri pohlavnom styku v novembri 2017 neprejavila nesúhlas
so stykom, radšej súhlasila, aj keď nadával, vadili jej tie nadávky. Uviedla, že „čo bude mať ona z toho,
keď on mal vypité“. K obžalovanému bola priebojná a tvrdá, lebo musela mať taký postoj, aby doma
všetko zvládla, aj robotu, aj účtovníctvo. Obžalovaný sa voči nej počas ich spolužitia prejavoval veľmi
milo, až moc. Hádky medzi nimi vznikali väčšinou, keď boli ešte malé deti, kvôli jej synovi G., obžalovaný

ju obviňoval, že je zlá, ona sa nedala, tak sa pochytili. Keď ju obžalovaný buchol, mala v kútiku pery
natrhnuté, potom to mala na pleciach, keď ju sotil o skriňu v predsieni, to boli modriny. Keď sa hádali a
obžalovaný povedal, že je žobráčka, tak ona reagovala tak, že povedala, že ona nie je žobráčka, lebo
ona pracovala.

Z výpovede svedka - syna obžalovaného a poškodenej - W. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že
platí to, čo hovoril o veci prvýkrát. Týranie bolo, aj matka mu stále hovorila, že bola týraná, že padli aj
vyhrážky, čo otec hovoril na matku. Býva s rodičmi, zdržiava sa doma, chodí do práce. Nebol svedkom
násilného konania otca voči matke, iba čo mu matka hovorila. Matka mu hovorila, že ju otec zbil, že
sa vyhrážal zabitím, napadol ju, nadával jej a že ju znásilnil. Nevie koľkokrát mu to matka hovorila,

nepamätá sa na to, 1-2krát, nepamätal si rok. Na matke nevidel žiadne zranenia. O násilnostiach počul
od matky. Spolužitie rodičov vnímal tak, že nemali nejak dobrý vzťah, veľmi nekomunikovali. V období od
októbra 2018 do januára 2019 doma veľmi nebol, keď bol doma, tak pri ňom sa obžalovaný a poškodená
nehádali. Matka mu hovorila, že nejaké konflikty medzi poškodenou a obžalovaným riešila aj polícia.
Keď mal otec vypité, bol agresívny, vtedy kričal urážky, aj naňho, on to nebral vážne. Pamätá si na

kričanie, keď boli spolu doma dvaja, matka vtedy ešte nebola doma. Matka mu hovorila, že raz alebo
dvakrát padlo to, že otec povedal, že ju vyhodí z domu, nevie kedy sa to malo stať. Od otca počul, že
zakazuje matke používať parfémy a nosiť čierne oblečenie, hovorila mu to aj matka. Matka mu jedenkrát
hovorila, že jej obžalovaný povedal, že ju rozseká sekerou. Matka mu povedala, že keď bol v práci,
tak raz opustila domácnosť z dôvodu strachu. K znásilneniu a sexuálnemu násiliu sa nevie vyjadriť.

O týchto veciach sa dozvedel od poškodenej osobne. Tieto veci mu poškodená hovorila po tom, ako
obžalovaného zobrali do väzby.
Z výpovede svedkyne Q. X. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto je susedou z obytného domu, býva
tam 29 rokov. Bola prekvapená dôvodmi, pre ktoré je predvolaná, nemá žiadne vedomosti a znalosti o
veci, stretávali sa vonku, čo sa deje za dverami bytu, to nevie. Voči nej sa obžalovaný správal normálne,

pozdravili sa, porozprávali sa a išlo sa ďalej. Občas sa rozprávala aj s poškodenou, nie sú v úzkom
kontakte. Možno dva razy videla policajné auto pod oknami, ale to nevie, či išlo k obžalovanému a
poškodenej. Raz videla obžalovaného ako sa rozpráva s policajtami, ale nerozumie po maďarsky a nevie
o čom sa rozprávali.

Z výpovede svedkyne T. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto je rovnako susedou z obytného
domu. Nemá vedomosť o tom, že by v domácnosti obžalovaného boli hádky a bitky v období od októbra
2018 do januára 2019. S obžalovaným boli konflikty kvôli parkovaniu, bližšie ho nepozná. S poškodenous rozprávala, nezmienila sa o problémoch, nevidela na nej zranenia, bola niekedy smutná, nevie kvôli
čomu.

Z výpovede svedkyne X. Y. (nevlastnej dcéry obžalovaného, vlastnej dcéry poškodenej) na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že jej matka sa rozhodla správne, strašne veľa sa to kopilo posledné roky. Ona
(svedkyňa) tam chodievala na pár dní, na pár hodín, bola tam zlá atmosféra. Chodila tam so svojimi
deťmi, boli tam nadávky, rozhovory sa stupňovali a končili nadávkami a urážkami. Na pohrebe matky
zhodil poškodenú nadávkami, ako si ona dovoľuje nosiť čierne oblečenie, nech to zanesie do čistiarne,

povedal to pred jej deťmi. Pred troma rokmi tam chcela pobudnúť dva týždne, chceli sa ísť kúpať a
čakala, kedy im môžu požičať auto, obžalovaný na ňu vyštekol, že on nevie, koľko budú čakať na auto.
Obžalovaný sa vo výchove snažil, ale nesprávnym spôsobom, ako deti si vytrpeli, bol tam alkoholizmus.
Psychicky to bolo úplne zle. Jej brat sa pocikával a musel ísť za to do kúta, ona by to svojim deťom
v živote neurobila. Veľakrát počula zo spálne, že nie nie a to asi sex a mamina to musela urobiť.
Nevedela povedať rok, dokedy žila v spoločnej domácnosti. Pri nejakej hádke, keď si zastala matku,

tak jej obžalovaný povedal, že má odísť. Vtedy ju vyhodil s malým dieťaťom, keby tam nebola, tak by
schytala mamina. Keď sa odsťahovala, boli v kontakte každý víkend, ale sa jej nepáčila atmosféra, ktorá
nebola vhodná pre deti (nadávky a výbušné akcie), tak sa to rokmi znižovalo. S poškodenou volávala
často. Ona ju tým nechcela zaťažovať a keď prišla na prijímanie, tak jej všetko porozprávala. Rozprávala
jej o tých sexuálnych veciach, tie paragrafy, že tam boli nejaké vyhrážky, ťahanie za vlasy, búchanie.

Poškodenej sa to ťažko hovorilo, povedala, že nadávky to poznáš X., ty kurva vyjebaná, potom, že daj do
huby môjho vtáka. Keď sa stretli doma, spočiatku to bolo v pohode, keď sa rozprávali, tak väčšina vecí sa
obžalovanému nepáčila, keď povedala nejaký názor na niečo, hneď, že čo si drbnutá alebo že tebe úplne
jebe,odkiaľchodínatakénázory.Keďtamprespalapredniekoľkýmirokmi,bolatamagresivita,akonáhle
si dal alkohol a tabletky. Keď sa poškodená zapojila do nejakého rozhovoru, tak hneď, že ty kurva, ty

piča. Čo sa týka detského veku bola dosť často svedkom fyzických útokov obžalovaného, schytala to
niekedy aj ona. Keď tam bola s malou dcérou, keby tam nestále, tak by schytala aj poškodená. Útok
smeroval na poškodenú, ukazoval na facku a takú päsťovku. Poškodená keď prišla k nej sa sťažovala,
po telefóne sa nesťažovala, že niekedy zobral nožík, ale väčšinou päsťovka a že do hlavy. Na sexuálne
násilie a znásilnenie z novembra 2017 jej poškodená spomenula slovíčka vyfajči ma, keď mi nedáš,

tak ťa zabijem, že obžalovaný na to tlačil. Obžalovaný je závislý na alkohole, každý deň vypil fľašu, aj
dve za bieleho dňa. Za obdobie od októbra 2018 do novembra 2019 jej poškodená hovorila, že to bolo
s obžalovaným zlé. Najmladší brat mu hovoril, že si dal aj na tabletky. Na poškodenej boli dosť vidno
psychické zranenia. V roku 2007 keď bola u rodičov, tak by sa bol stal fyzický útok. Keď prišla v lete
2016 a 2017, tak tam bolo také, že idem ťa napadnúť, že bacha na mňa. Jej sa poškodená do telefónu

nesťažovala, až keď prišla. Psychiku si na nej všimla, keďže ju pozná. Obžalovaný podnikal s kamiónmi.
Jazdil s kamiónom aj pod vplyvom alkoholu, v R. ho viackrát chytili, nevie, či ich podplatil, aby ho nechali
ísť. Keď prišli v rokoch 2017-2019 do R., tak sa jej poškodená sťažovala, že bol včera opitý jak doga. Aj
najmladší brat jej hovoril, že dosť často, ona ho takého nevidela.

Z výpovede svedka G. Y. (nevlastného syna obžalovaného, vlastného syna poškodenej) na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že o týraní určite vie. Prvé, čo sa stalo, keď mal 7-8 rokov, mal zimné topánky na
šnurovanie, matka bola v nemocnici, jemu dal v škôlke facku, že si nezaviazal šnúrky. Do 12 rokov sa
pocikával, za to kľačal v kúte. Poškodenú bežne urážal, dvakrát ju podviedol. Ich vzťah bol veľmi zlý,
obžalovaný sa stále povyšoval, všetky problémy z roboty si nosil domov. Alkohol bol uňho klasika, večer

ich zobudil a hovoril im, ty budeš advokát, ty budeš právnik, dokým sa nenarodil W.. Obžalovaný urážal
poškodenú slovami kurva špinavá, prostitútka, jebnutá, to bol jeho bežný slovník. Poškodená nebola
nikdy kurva, aj s obžalovaným bola kvôli nim. On nemal možnosť chrániť poškodenú, lebo bol zavretý.
Fyzickýútokobžalovanéhonapoškodenéhovidelveľmidávno,keďbolmenšíjubucholozárubňu.Počul
aj výkriky, keď boli v spálni, poškodená si išla hneď zapáliť. Obžalovaný sa bozkával v noci so strýkovou

priateľkou, nevidel to, ale počul to. Ďalší krát to bolo s Maďarkou, s tou to myslel vážne, ale poškodená
ho milovala, bola zaslepená, nedávala to najavo. S rodičmi býval do 19 rokov, teraz má 36 rokov, zhruba
15 rokov dozadu, z toho 9 rokov bol zavretý. S poškodenou je stále v kontakte, s obžalovaným nie je v
kontakte. Poškodená sa mu sťažovala na správanie obžalovaného. Keď mu doniesla darček, tak si dala
dole okuliare a mala niečo buchnuté, ale ona nepovedala pravdu, zaklamala, že spadla, keď upratovala

schodisko. On išiel do R., zavolal policajtov a pred tými mu povedal, že ešte raz a potom o týždeň na
to ho obžalovaný zbil v garáži, to bolo asi v roku 2008. obžalovaný nemôže piť, lebo je nepríčetný, keď
obžalovaný nemá alkohol, tak je nepríčetný. Obžalovaný šoféroval pod vplyvom alkoholu, vodičák mu
bol veľakrát zobratý. Od októbra 2018 do januára 2019 bola poškodená dvakrát na návšteve vo väzbe,povedala mu, že ju obžalovaný chcel napadnúť, presnejšie nevie, nemusí to ani spraviť ten skutok,
stačí, že ho povie. Poškodená mu počas tohto obdobia nespomínala žiadne slovné útoky, ale vie si
to predstaviť, kurva špinavá, to je u obžalovaného normálne. O znásilnení a sexuálnom násilí nemá

poznatky. Na poškodenej nevidel žiadne zranenia, ale určite má vnútorné následky. Poškodená mu o
skutku povedala, že ju chcel napadnúť nožíkom a znásilniť ju, povedala mu to po dvoch týždňoch. Za
posledných 10 rokov bol 5krát vo výkone trestu odňatia slobody. Je abstinujúci, bol na liečení. Medzi
ním a obžalovaným nedošlo k fyzickému konfliktu, lebo nemal tú možnosť. Obžalovaný ho napadol v
spánku s tyčkou, konflikt bol kvôli tomu, že bol opitý, kvôli mame a kvôli nemu.

Z výpovede svedkyne W. W. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že podľa jej vedomostí, bolo manželstvo
vždy dobré, obžalovaný oslovoval poškodenú drahá moja W., stále chválil svoju rodinu, nevie pochopiť,
ako k tomu došlo, že sú na súde. Nikdy nepočula, že by jej švagriná kričala alebo niečo také povedala, že
ju zbil. Jej švagriná (poškodená) je veselá, dobre naladená, spieva v speváckom zbore, nikdy nekričali
jeden na druhého. Poškodená by mala povedať pravdu, prečo k tomu došlo, že ho dala za mreže. Ich

je 7 súrodencov, ona je najstaršia, obžalovaný je z dvojčiat, mala 14 rokov, keď sa narodili, pomáhala
matke pri výchove detí. Matka bola prísna, vždy ich viedla, nedopustila by, aby sa z nich stali násilnícke
osoby. Nikdy sa o nich nič zlé nehovorilo v dedine. Obžalovaný sa snažil, aby bol svojím rovesníkom
nápomocný. Dlhé roky žil s poškodenou v šťastnom manželstve, keď poškodená nebola doma a on
bola doma, tak navaril, lebo poškodená pracuje u sudkyne W.. Poškodená chodí spievať do speváckeho

zboru, nikdy sa nesťažovala. Nevie o tom, že by bol obžalovaný násilnícky, bol milý, usmievavý. Predtým
ako dala poškodená obžalovaného zavrieť, tak matka poškodenej zomrela, vtedy jej obžalovaný s
plačom zavolal, že mu zomrela svokra, boli na pohrebe. Po pohrebe X. (dcéra poškodenej) nemala
autobus do Bratislavy, vtedy obžalovaný povedal W., aby ju zobral do Bratislavy, za ten čas bola W. na
kare a potom sa hádali, kde bol a on bol zaviesť X. do Bratislavy. Nikto z nich nikdy nebol na súde,

poškodenú oslovila, aby z úprimného srdca povedala, či ju obžalovaný aspoň raz zbil, zbožňovala ho,
hovorila, že môj L.. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného, chodila k nej
umývaťokná,nerozprávalisa,nemalinatočas.Nevieoničomaniodinýchľudí.Obžalovanéhonevidela,
že by sa tackal, bol opitý, on šoféruje na dlhé cesty, tak nesmie piť. S poškodenou a obžalovaným sa
nestretávali často, raz mesačne, keď mal obžalovaný prácu. Poškodená k nej chodila umývať okná, keď

ju požiadala. Nevidela na nej žiadne zranenia. V R. doma u nich bola možno trikrát, tam bývali okolo
17 rokov.

Z výpovede znalca PhDr. G.X. T. k znaleckému posudku č. 14/2019 vyplýva, že v prípade obžalovaného
ide o heterosexuálne orientovaného muža s evidentným poklesom sexuálnej výkonnosti, čo súvisí s

cukrovkou a vysokým tlakom, neboli zistené žiadne príznaky sexuálnej úchylky. Mohol sa prejavovať
nátlakovito, ale je menej pravdepodobné, že by mohol uskutočniť dokonalý pohlavný styk, boli zistené
príznaky sexuálnej poruchy a dysfunkcie. K situácii sexuálneho násilia, keď sa mohol dožadovať
pohlavného styku, je menej pravdepodobné, že mohlo dôjsť k vsunutiu penisu do pošvy. S veľmi vysokou
pravdepodobnosťou nemohol uskutočniť pohlavný styk, dlhší čas nežil pohlavným životom, čo je v

súlade s ochoreniami, ktoré má. Mohol sa dožadovať pohlavného styku, ale je malá pravdepodobnosť,
že ho mohol dokonať. U obžalovaného bola zistená mozgová patológia - organický psychosyndróm,
ktorý sa prejavuje nestabilnou emotivitou v smere odbrzdených a nekontrolovaných prejavov, mrzutosti,
podráždenosti. V afektívne napätých situáciách sa ľahko aktivujú prejavy agresie. Brachiálne prejavy,
ťažké ujmy na zdraví, fyzická agresia sú menej pravdepodobné. Obžalovaný bol agresívny na verbálnej

úrovni, čo sa týka fyzickej agresie, to je skôr sotenie, facka, mohol sa dožadovať sexu aj napriek tomu,
že mal problémy s erekciou. Dodatočne prežíval pocity ľútosti, mal prejavy ľútosti, ktoré neboli hrané.
Konanie obžalovaného mohlo byť motivované konfliktovými stretmi s poškodenou, ktorej prejavy ho
mohli iritovať a viesť k verbálnemu agresívnemu reagovaniu. Obžalovaný je žiarlivý typ, mohol niektoré
prejavy poškodenej brať ako dôkaz nevery. Osobnosť obžalovaného je v súlade so skutkom, významnú

rolu zohráva poškodenie mozgu, ktoré znižuje jeho kontrolné mechanizmy. Keď sa obžalovaný dostal
do problematickej situácie, užíval alkohol.
V prípade znaleckého posudku č. 13/2019, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti poškodenej
znalec uviedol, že poškodená je energeticky dobre zásobená, na konanie zameraná s prvkami ráznosti v
prejave, s nadstavením na presadzovanie sa, zameraná na vlastnú osobu, s vyššou mierou sebaľútosti,

vyznačuje sa vratkou nevyváženou emotivitou, ktorá určuje jej správanie, dôsledky v danom momente
nezvažuje a dostane sa do konfliktových stretov. V medziľudských vzťahoch sa prejavuje konfrontačne,
provokačne a manipulatívne. Kritickosť voči iným je vlastnosťou, ktorú si aj sama uvedomuje, javí sa
ako tvrdohlavá, dráždivá, v dôsledku čoho má problémy vo vzťahoch. Poškodená je druhýkrát vydatá,v prvom manželstve boli problémy, že manžel ju bil a pil. Tieto povahové vlastnosti sa prejavovali
aj vo vzťahu k obžalovanému. Poškodená je schopná správne vnímať a zapamätať si, čo zažila aj
reprodukovať svoje zážitky, nemá sklon k chorobnému skresľovaniu, nemá sklon dopĺňať si medzery

a samoúčelne prezentovať udalosti, ktoré sa nestali. V rámci toho, že má sklon k demonštratívnemu
správaniu, mohla niektoré zážitky prezentovať vo zvýraznenej podobe, emotívnejšie. Znalecký posudok
bol znalcom vypracovaný na základe preštudovaného spisového materiálu, vzhliadnutie videozáznamov
by nemalo vplyv na závery znaleckého posudku. Otázka, či sa skutok stal ako ho popísala poškodená,
nie je v kompetencii znalca. V psychickom stave poškodenej neboli zistené žiadne forenzne významné

zmeny, posttraumatická stresová porucha, ani reakcia na závažný stres. Taká reakcia mohla nastať, keď
sa skutok stal, ale v čase vyšetrenia neboli zistené žiadne poruchy. Poškodená mohla prežívať úzkosť
a strach, ale nie v takom zmysle, aby napĺňali diagnostické kritériá duševnej poruchy. Poškodená nie je
typom, ktorý prežíval konanie obžalovaného, sama povedala, že boli vo vzájomnom boji medzi sebou,
keď sa situácia mala vyhrotiť, bola nastavená na odchod a rozvod. Pokiaľ sa dvojica rozíde, predíde
sa tým, aby došlo k nejakému ohrozovaniu poškodenej a mohlo to mať vplyv aj na pitie obžalovaného,

ktorý povedal, že keď sa niečo nepodarí, tak sa napije a to platí aj na konflikty s poškodenou. Poškodená
poznala obžalovaného natoľko, že nepočítala s tým, že by sa prejavil extrémne agresívnym spôsobom.
Obžalovaný nemá sklony, aby bol skutočne extrémne fyzicky agresívny. Poškodená nemá sklony ku
konfabulácii, nedochádza u nej k vedomému zapĺňaniu medzier, neprezentuje také skutočnosti, ktoré
sú v rozpore pre zvýšenie záujmu. Má sklon k istému podávaniu tých zážitkov, ktoré mala, sú viac

emotívne podfarbené a môžu byť zvýraznené. Ochorenia, ktoré má obžalovaný prebiehajú dlhodobo,
v čase novembra 2017 nemožno vylúčiť, že erektilná funkcia nebola v takom stave, ako si obžalovaný
želal. Poškodená sa vyznačuje charakteristikami, pri ktorých je menej pravdepodobné, že sa rozvinie
posttraumatickástresováporucha,samapovedala,žebojovalasobžalovanýmapotomtoriešilatakýmto
ráznym spôsobom. Konanie obžalovaného mohla prežívať ako určité príkorie, ale nie ako ťažké príkorie.

Kritériá syndrómu týranej ženy z psychologického hľadiska neboli u nej zistené.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 13/2019 znalca PhDr. G. T. z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti poškodenej, vyplýva, že
vychádzal z výpovede poškodenej zo dňa 18.01.2019, obžalovaného zo dňa 16.01.2019 a 17.01.2019

a syna W. W. zo dňa 17.01.2019. V osobe poškodenej ide o zhovorčivú, sebavedomú pani nižšieho
zrastu, s energickým a ráznym vystupovaním, s hlasným verbálnym prejavom. Neboli zistené žiadne
kvalitatívne poruchy pamäťových schopností, sklon k mimovoľnému dopĺňaniu si medzier v pamäti
neskutočnými prvkami (konfabulovanie), ani sklon k prezentácii neskutočných udalostí za účelom
upútania pozornosti okolia (pseudologizovanie). Nevyskytli sa príznaky mozgovej patológie, všeobecná

schopnosť vypovedať nie je narušená žiadnym chorobným procesom. Poškodená opätovne zhodne
opisovala konflikty s manželom, ktoré sa mali týkať väčšinou financií a jeho zvýšených sexuálnych
nárokov voči nej najmä na verbálnej úrovni, prípadne s určitým fyzickým atakovaním (sotenie,
facka) bez znateľnejších následkov, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Konanie svojho manžela
neprežívala trpne, dohovárala mu, upokojovala ho, čo jej manžel prežíval ako provokáciu. Poškodená

pojala svoj vzťah s obžalovaným ako neúnosný po poslednom konflikte a podala naňho trestné
oznámenie. Výpoveď poškodenej sa čiastočne zhoduje aj s výpoveďou obžalovaného, najmä čo
sa týka prejavov verbálnej agresie voči nej, keď bol pod vplyvom alkoholu. Nemožno vylúčiť ani
eventualitu vyhovenia sexuálnym nárokom jej manžela v záujme predídenia eskalácii konfliktu medzi
nimi i keď schopnosť realizácie súlože zo strany obžalovaného možno považovať vzhľadom na jeho

zdravotný stav za menej pravdepodobnú. Z psychologického hľadiska možno konštatovať, že špecifická
vierohodnosťpoškodenejmáznakyvierohodnejvýpovedepredovšetkýmčosatýkaverbálnychprejavov
agresie obžalovaného voči nej v rámci konfliktných stretov prevažne v stavoch opitosti obžalovaného.
Psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky duševnej poruchy v zmysle psychózy, ani
príznaky látkovej závislosti. V rámci konfliktných stretov s manželom sa usilovala o dohováranie, o

jeho upokojovanie a pokiaľ v tom bola neúspešná, resp. pokiaľ viedlo k stupňovaniu prejavov agresie
voči nej, utiekla od neho, prípadne situáciu riešila oznámením manžela na polícii. Konfliktné situácie
označila za ich vzájomný boj. Vzhľadom na podobný priebeh predošlého manželstva poškodenej možno
konštatovať,žesobžalovanýmsadostaladopodobnejinterakcie,čodoznačnejmierynasvedčujetomu,
že aj ona sama sa na formovaní takéhoto problematického vzťahu v aktuálnom manželstve podieľala.

Prežívanie vlastných neúspešných pokusov o riešenie situácie s manželom viedlo u nej k formovaniu
príznakov (tras, žalúdočná nervozita), ktoré však po odchode manžela a po rozhodnutí rozviesť sa s ním,
postupne ustúpili. Konaním, ktoré sa obžalovanému kladie za vinu, mohla byť poškodenej spôsobená
určitá miera psychického utrpenia, avšak nie forenzne významného charakteru.Z prečítaného znaleckého posudku č. 14/2019 znalca PhDr. G. T. z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti obžalovaného, vyplýva,

že vychádzal z výpovede obžalovaného dňa 16.01.2019 a 17.01.2019, poškodenej zo dňa 18.01.2019,
svedka W. W. zo dňa 17.01.2019. V rámci psychodiagnostického vyšetrenia sa manifestovali
príznaky organického poškodenia CNS ako rigidita psychických procesov a uvoľnenosť emotivity
s prejavmi, ktoré sa vymykajú spod racionálnej kontroly, v dôsledku čoho je správanie probanda
najmä emóciami určované a tak v mnohých súvislostiach nevhodné, na nižšej úrovni. Obžalovaný

je ťažko ovplyvniteľný, nastavenia sú fixované, korekciu vlastného nazerania na okolité dianie
neprijíma. Osobnosť obžalovaného je zmenená vplyvom jeho polyetiologicky podmienenej mozgovej
patológie, ktorá sa prejavuje už zmienenou nestabilnou emotivitou s výkyvmi v smere odbrzdených,
nekontrolovaných,výbušnýchprejavovnajednejstraneavsmeremrzutosti,podráždenostiadysforiena
stranedruhej.Agresívnetendenciesavafektívnenapätýchsituáciáchľahkoaktivujú,prejavybrachiálnej
agresie, resp. extrémnej agresie sú však menej pravdepodobné. Svoje nevhodné konanie prežíva

s pocitmi viny a s ľútosťou nad nimi a usiluje sa ho vytesniť a dištancovať sa od neho. Evidentný
je egocentrizmus obžalovaného, kvalita medziľudskej komunikácie je znížená aj jeho paranoidným
nastavením voči blízkemu okoliu, čo sa prejavuje v správaní voči poškodenej, ktorú podozrieva z
nevery. Je heterosexuálne orientovaný, s evidentným poklesom sexuálnej výkonnosti, čo súvisí s
cukrovkou a vysokým tlakom, ktoré vedú k erektilnej dysfunkcii. Obžalovaný sa môže ľahko dostať do

konfliktových stretov s poškodenou, ktorej prejavy ho môžu iritovať a viesť k výbušnému, nedostatočne
kontrolovanému, najmä verbálne agresívnemu reagovaniu na ne. Takéto prejavy sú viac pravdepodobné
v stavoch jeho alkoholickej opojenosti, keďže užité alkoholické nápoje odbúravajú jeho i tak slabé
brzdové mechanizmy osobnosti. V prípade obžalovaného možno konštatovať škodlivé užívanie alkoholu
s následnými problematickými abrietami, bez markantných príznakov závislosti. Prognóza resocializácie

obžalovaného je hodnotená ako priaznivá, najmä pri vylúčení styku s manželkou, čo môže mať vplyv aj
na redukciu abúzu alkoholu zo strany obžalovaného.

Z výpovede znalkyne MUDr. J. T.É. k znaleckému posudku č. 31/2019 vyplýva, že u obžalovaného
boli znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, diagnostikovala organickú duševnú poruchu. V

čase skutku bola prítomná komplikovaná opitosť a syndróm závislosti na alkohole. Vzhľadom na
prítomnosť týchto duševných porúch dospela k záveru, že obžalovaný v čase skutku mal rozpoznávacie
schopnosti forenzne nevýznamne znížené a ovládacie schopnosti forenzne významne znížené. V čase
skutku nedokázal plne ovládať svoje konanie v potrebnej miere. Dôvodom bola organicky podmienená
porucha osobnosti, je to podmienené ochorením mozgu v dôsledku aterosklerózy, ktorý vyplýva z

telesných ochorení obžalovaného. Uviedla, že vo všeobecnosti vplyv alkoholu znižuje a odbrzďuje
zábrany a spolu s poškodením mozgu je možné, že sa človek správa menej ovládateľne. Agresívne
správanie môže nastať u každého jedinca v prípade podnetov. Obžalovaný v prípade, že požíva
alkohol je nevypočítateľnejší, pri podnetoch ako sú hádky, môže dôjsť k ľahšiemu vyprovokovaniu,
preto navrhovala ochranné opatrenie uloženie liečby. V prípade, že obžalovaný nekonzumuje alkohol,

nie je potencionálne nebezpečný. V prípade, že alkohol konzumuje, je ľahšie odbrzditeľný a stáva
sa z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Keď obžalovaný nemá podnet, nemusí byť agresívny. V
osobnosti obžalovaného nie je, že začne reagovať agresívne, na konflikty sú vždy potrebné dve strany.
V prípade, že je prítomný alkohol a je podnet, nedá sa so 100%-nou určitosťou predpovedať, keďže
doposiaľ nemá vedomosti, že by sa v minulosti správal agresívne alebo nevypočítateľne. Obžalovaný

nie je potencionálnym agresorom, nejde o človeka, ktorý bude na ulici niekoho napádať a agresívne
sa správať. V prípade, že obžalovaný nepožíva alkohol a nedochádza do konfliktov, nie je agresorom.
Pre obžalovaného nie je agresívne správanie vlastné, jeho charakter nezodpovedá agresorovi. Keďže
obžalovaný trpí poruchou osobnosti a konzumoval alkohol, došlo k správaniu, k akému došlo. Závislosť
obžalovaného na alkohole zisťovala prostredníctvom diagnostických kritérií, nemusí to byť denné

pitie, človek nemusí byť zdevastovaný, môže to byť denné pitie 5 pohárov piva, kedy nedochádza
ku konfliktom a pritom podľa medzinárodných kritérií ide o závislosť, ide o medicínske hľadisko. Pre
zistené duševné poruchy navrhla psychiatrickú a protialkoholickú ochrannú liečbu. Liečebné možnosti
sú psychofarmakologická liečba a sledovanie. Je potrebné sledovať obžalovaného, či sa podrobuje
liečbe, aby správne užíval lieky na diabetes, aby nekonzumoval alkohol, ktorý zhoršuje priebeh diabetu

a hypertenzné poruchy. Nie je možné presne matematicky špecifikovať mieru forenzne významného
zníženia ovládacích schopností obžalovaného.Z prečítaného znaleckého posudku č. 31/2019 znalkyne MUDr. J. T., z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, vyhotoveného za účelom zistenia závislostí obžalovaného, vyplýva, že u
obžalovanéhoboldiagnostikovanýsyndrómzávislostinaalkohole.Splnil6z10príznakovpotvrdzujúcich

závislosť na alkohole, resp. podľa skríningu zameraného na alkoholizmus dosiahol 24 bodov, pričom
skóre 5 a viac signalizuje závislosť na alkohole. Podľa udania svedkov konzumuje obžalovaný alkohol
viac ako 5 rokov, sú u neho plne rozvinuté vonkajšie fyzické prejavy závislosti, momentálne skreslené
pobytom vo väzbe. V prípade ďalšieho konzumu alkoholu je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť
nebezpečný. V prípade dodržiavania abstinencie sa jeho spoločenská nebezpečnosť eliminuje. Bez

účasti alkoholu nie je u obžalovaného predpoklad agresívneho a neusmerniteľného správania. Znalkyňa
navrhuje ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu a súčasne aj psychiatrickú ambulantnú ochrannú
liečbu. Obžalovaný má organicky podmienečnú poruchu osobnosti, ktorá sa prejavuje aj tým, že pod
vplyvom alkoholu nedokáže v dostatočne potrebnej miere ovládať svoje konanie. Stáva sa tak afektívne
labilnejším, odbrzdenejším so zvýšenou pohotovosťou k neuváženému správaniu, čo vedie v prípade
exotoxickej intoxikácie alkoholom k poruchám ovládacích aj rozpoznávacích schopností. V čase skutku

bol obžalovaný v stave komplikovanej opitosti, pretože kombinácia alkoholu a organická porucha
osobnostinapodkladeartériosklerotickéhopoškodeniaCNSkomplikujúpriebehopitostiamajúforenzne
významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 45/2019 znalkyne MUDr. J. T.G., z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria, vyhotoveného za účelom posúdenia príčetnosti a duševného stavu
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný mal v čase skutku forenzne významne znížené ovládacie
schopnosti (na stupnici plne zachované, forenzne nevýznamne znížené, forenzne významne znížené,
vymiznuté). Rozpoznávacie schopnosti boli hodnotené ako forenzne nevýznamne znížené (na rovnakej
stupnici). Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný v prípade dodržiavania abstinencie

od alkoholu, jeho spoločenská nebezpečnosť sa eliminuje, nie je uňho predpoklad agresívneho a
neusmerniteľného správania. V rámci diagnostického záveru boli stanovené diagnózy: poruchy psychiky
a správania spôsobené užívaním alkoholu, komplikovaná obrieta v čase skutku, organicky podmienená
porucha osobnosti. V čase skutku bol obžalovaný schopný v dostatočne potrebnej miere rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, rozpoznávacie schopnosti boli forenzne nevýznamne

znížené a ovládacie schopnosti boli forenzne významne znížené, nie však vymiznuté. Znalkyňa navrhla
ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu a psychiatrickú ambulantnú ochrannú liečbu v dôsledku
organickej poruchy osobnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-50/2-VYS-DS-2019 v rozsahu a

spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný
evidovaných 5 záznamov, všetky pre porušenie pravidiel cestnej premávky s blokovými pokutami 10,-
eur až 300,- eur (rýchlosť).

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ 1krát súdne trestaný - rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda z 28.07.1988, sp. zn.
1T/152/1988 mu bolo uložené nápravné opatrenie po dobu 3 mesiace 10% z platu, hľadí sa naňho akoby
nebol odsúdený.

Zo správy o povesti Mesta R. zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že obžalovaný je ženatý, býva v bytovom
dome. Nie sú evidované informácie o požívaní alkoholických nápojov alebo iných návykových látok,
resp. či správanie bolo prerokúvané pred komisiou verejného poriadku.

Z vyhotoveného testu AlcoQuant zo dňa 16.01.2019 o 22,04 hod. vyplýva nameraná hodnota 0,39 mg/
L alkoholu v dychu a zo dňa 17.01.2019 o 10,14 hod. hodnota 0,00 mg/L.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 16.01.2019 o 20,00 hod. vyplýva vydanie 1 ks kuchynského noža
čiernej farby s umelohmotnou rukoväťou, s dĺžkou čepele 11 cm, poškodenou.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 122 ods. 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho
spáchaniefyzickénásilieprotitelesnejintegriteinejosobyaleboakjespáchanýnaosobe,ktorúpáchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa
§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 199 ods. 1 kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži alebo kto na

taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Podľa ods.
2 písm. b/ Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného

k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jej
bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Podľa ods. 2 písm. b/ odňatím
slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na
chránenej osobe.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo
obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa ods. 3 písm.
d/ odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľa potrestá, ak spácha čin uvedený v

odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazujevšetkyokolnostižalovanéhoskutku(tuskutkov)ausvedčujezjehospáchaniaobžalovaného,

ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania.
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých
pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného.

V prejednávanej veci proti sebe stáli dve rozdielne výpovede obžalovaného a poškodenej. Na jednej
strane výpoveď obžalovaného, ktorý popieral, že by poškodenú akýmkoľvek spôsobom týral, zranil,
znásilnil, či by ju nútil k styku. Obžalovaný nepopieral, že používa vulgarizmy, uviedol, že to, že vulgárne
nadáva vedia všetci, je to o ňom známe, aj susedia to počuli, nepoprel ani nadávky priamo na osobu
poškodenej. Na druhej strane je výpoveď poškodenej, ktorá uvádzala, že obžalovaný ju týral, fyzicky

napádal, znásilnil ju a nútil ju k styku (orálnemu, vaginálnemu, či análnemu, ako tiež uvádzala, čo neskôr
zmenila). Poškodená tiež uvádzala, že obžalovaný sa voči nej prejavoval počas manželstva veľmi milo,
až moc, čo je v rozpore s popisom protiprávneho konania, ktorého sa mal voči nej dopúšťať. Vzhľadom
na diametrálnu odlišnosť výpovedí dvoch hlavných aktérov bolo potrebné vypočuť ďalších svedkov
a vykonať také dostupné dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné spôsobom vylučujúcim

akékoľvek pochybnosti urobiť záver o vine obžalovaného.

Najbližšou osobou, ktorá s obžalovaným a poškodenou žila v spoločnej domácnosti v inkriminovanom
období bol ich spoločný syn W.Á. W.. Tento uviedol, že týranie bolo, aj matka mu to stále hovorila, žepadli aj vyhrážky. Nebol svedkom žiadneho násilného konania obžalovaného voči poškodenej, nevidel
na nej žiadne zranenia, pri ňom sa rodičia nehádali. O násilnostiach a vyhrážkach mu vždy hovorila len
poškodená a o všetkých týchto veciach mu poškodená povedala až po tom ako bol obžalovaný vzatý

do väzby. Od otca počul len to, že zakazuje matke používať parfémy a nosiť čierne oblečenie.

Deti poškodenej z prvého manželstva X. Y. H. G. Y. vypovedali prakticky zhodne, že neboli svedkami
žiadneho násilného konania voči poškodenej, boli svedkami vulgarizmov zo strany obžalovaného voči
nim, o urážkach a vyhrážkach počuli z rozprávania poškodenej. Svedkyňa Y. uviedla, že obžalovaný

naznačoval päsťovku a facku a k útoku na poškodenú by bolo došlo, keby tam v danej chvíli nebola.
Väčšina „príhod“ s obžalovaným ani nespadala do obdobia, ktoré poškodená označila ako obdobie
týrania. Obaja zhodne tvrdili, že obžalovaný bol stále pod vplyvom alkoholu a podľa ich vedomostí aj
šoféroval pod vplyvom alkoholu a bol viackrát riešený policajtmi, hoci z odpisu z registra priestupkov
obžalovaného nevyplýva žiadny priestupok súvisiaci s alkoholom. Svedok Y. uvádzal, že aj jeho mal
obžalovaný zbiť v roku 2008 v garáži, pri ďalšom pokračovaní výsluchu však uviedol, že medzi ním a

obžalovanýmnedošlokfyzickémukonfliktu,lebonemaltúmožnosť,alenásledneuviedol,žeobžalovaný
ho napadol v spánku s tyčkou.

Susedy z obytného domu X. H. Š. nemajú vedomosť o ničom spojenom s vecou. Svedkyňa Š. uviedla,
že mala konflikt s obžalovaným kvôli parkovaniu. Inak si nič nevšimli.

Svedkyňa W., ktorá je sestrou obžalovaného, uviedla, že vzťah obžalovaného a poškodenej bol dobrý,
nevšimla si na nej žiadne zranenia, poškodená sa jej nikdy nesťažovala, hoci sa často nestretávali,
poškodená chodila k nej upratovať.

Zo znaleckých posudkov znalcov T.. T. a L.. T.ho vyplývajú okrem iného aj osobnostné, psychologické
a psychiatrické charakteristiky obžalovaného a poškodenej.

Obžalovanému bola diagnostikovaná organická duševná porucha a syndróm závislosti na alkohole.
Boli uňho forenzne nevýznamne znížené rozpoznávacie schopnosti a forenzne významne znížené

ovládacie schopnosti. V čase skutku nedokázal plne ovládať svoje konanie v potrebnej miere. V prípade,
že nekonzumuje alkohol, nie je potencionálne nebezpečný, v prípade, že konzumuje, tak je ľahšie
odbrzditeľný a stáva sa z psychiatrického hľadiska nebezpečný. V osobnosti obžalovaného nie je, že
začne reagovať agresívne, nie je potenciálnym agresorom.

Obžalovaný je heterosexuálne orientovaný jedinec s evidentným poklesom sexuálnej výkonnosti, čo
súvisí s cukrovkou a vysokým tlakom. Vo vzťahu k sexualite sa mohol vyjadrovať nátlakovito, ale
je menej pravdepodobné, že by mohol uskutočniť dokonalý pohlavný styk. Sú prítomné príznaky
sexuálnejporuchyadysfunkcie.Jemenejpravdepodobné,žeksituáciisexuálnehonásilia,keďsamohol
dožadovať pohlavného styku, mohlo dôjsť k vniknutiu penisu do pošvy. Znalec to vylúčil s veľmi vysokou

pravdepodobnosťou, obžalovaný dlhší čas nežil pohlavným životom, čo je v súlade s ochoreniami, ktoré
má. Bola uňho zistená mozgová patológia, ktorá sa prejavuje nestabilnou emotivitou, výkyvmi v smere
odbrzdených reakcií, mrzutosti, podráždenosti, v napätých situáciách sa uňho ľahko aktivujú prejavy
agresie. Brachiálne prejavy, ťažké ujmy na zdraví, fyzická agresia sú menej pravdepodobné. Bol skôr
agresívny na verbálnej úrovni, z hľadiska fyzickej agresie to je skôr sotenie, facka, dožadovanie sa sexu,

aj keď mal problémy s erekciou. Konanie obžalovaného mohlo byť motivované konfliktnými stretmi s
poškodenou, ktorej prejavy ho mohli iritovať a viesť k verbálne agresívnemu vyjadrovaniu. Charakter
činu zodpovedá osobnosti obžalovaného. Počas vyšetrenia sa neprejavoval ako závislý od alkoholu, ale
to, že užíval alkohol v nadmernom množstve je viacmenej isté.

Poškodená je podľa znaleckého posudku schopná správne vnímať a zapamätať si, čo zažila, aj
reprodukovať zážitky, nemá sklon k chorobnému skresľovaniu, nemá sklon dopĺňať si medzery, ani k
tomu, že by samoúčelne prezentovala udalosti, ktoré sa vôbec nestali. Má sklon k demonštratívnemu
správaniu, preto mohla niektoré zážitky prezentovať vo zvýraznenej podobe, emotívnejšie. Je
energeticky dobre zásobená, zameraná na vlastnú osobu, s vyššou mierou sebaľútosti, s vratkou

nevyváženou emotivitou, ktorá značne určuje jej správanie, ktorého dôsledky nezvažuje a dostane sa do
konfliktných stretov. V medziľudských vzťahoch sa prejavuje konfrontačne, provokačne a manipulatívne.
Javí sa ako tvrdohlavá, dráždivá a hádavá, v dôsledku čoho máva problémy vo svojich vzťahoch. U
poškodenej neboli zistené žiadne forenzne významné zmeny, ani žiadna reakcia na závažný stres. Upoškodenej mohli byť po skutku prítomné úzkosť a napätie, ale nie v takom zmysle, že by napĺňali
kritériá duševnej poruchy. Poškodená neprežívala konanie obžalovaného, sama povedala, že boli vo
vzájomnom boji medzi sebou. Poškodená poznala obžalovaného natoľko, že nepočítala s tým, že

by sa prejavil voči nej extrémne agresívnym spôsobom, obžalovaný nemá také sklony. Poškodená
mohla konanie obžalovaného prežívať ako určité príkorie, ale nie ako ťažké príkorie, mohla jej byť
spôsobená určitá forma psychického utrpenia, avšak forenzne nevýznamného charakteru. Neboli u nej
zistené znaky syndrómu týranej ženy. Vzhľadom na veľmi podobný priebeh predošlého manželstva
poškodenej možno konštatovať, že sa s obžalovaným dostala do podobnej interakcie, čo do značnej

miery nasvedčuje tomu, že aj ona sama sa na formovaní takéhoto problematického vzťahu v aktuálnom
(už rozvedenom) manželstve podieľala.

Rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením
nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného
priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek

rozumných pochybnosti preukázaná. Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré
sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť
daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať, tobôž ak
ide o trestné činy, za ktoré by bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody takmer 10 rokov.

Obžalovanému sa v bode I. obžaloby kládlo za vinu spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby. Na
naplnenie znakov tohto trestného činu je potrebné, aby v dôsledku týrania bolo spôsobené fyzické alebo
psychické utrpenie, ktoré sa vyznačuje takými telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú
obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť o konanie, ktoré
sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako

ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u poškodenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o
konanie,ktorétýranáosobaprejehokrutosť,bezohľadnosťalebobolestivosťpociťujeakoťažképríkorie.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní nebolo možné vyvodiť
jednoznačný záver o tom, že by obžalovaný svojím konaním naplnil všetky skutkové znaky zločinu

týrania blízkej osoby tak ako sa mu to kladie za vinu. Je nesporné, že medzi obžalovaným a poškodenou
dochádzalo ku konfliktom, ktoré boli podmienené jednak alkoholizmom obžalovaného (ktorý svoje
konanie navyše „vďaka“ diagnostikovanému organickému psychosyndrómu nebol schopný ovládať),
týmto však sama dopomáhala aj poškodená a vychádzajúc z jej osobnostných charakteristík ich mohla
popisovať zvýraznene a emotívnejšie ako sa v skutočnosti stali. S ohľadom na osobnosť poškodenej a

priebeh jej predchádzajúceho manželstva znalec uviedol, že sa na formovaní takéhoto problematického
vzťahu s obžalovaným aj sama podieľala. Žiaden zo svedkov neuviedol, že by si na poškodenej
všimol akékoľvek zranenia, pričom aj špecifická vierohodnosť poškodenej bola potvrdená len v otázke
verbálnych prejavov obžalovaného, obžalovaný popieral, že by poškodenej fyzicky akokoľvek ubližoval
(nielen v sledovanom období). Znalec potvrdil ako možné sotenie, či facku. Spoločný syn obžalovaného

a poškodenej, ktorý s nimi žil v jednej domácnosti sa o všetkom dozvedel od matky až po vzatí
obžalovaného do väzby. V otázke „zakazovania nosiť čiernu“ obžalovaný uviedol, že to povedal
poškodenej kvôli tomu, aby nebola smutná, aby stále nenosila čiernu doma aj vonku, keď jej zomrela
matka (december 2018). Rovnako k otázke „kontrolovania“ uviedol, že chcel vedieť, kde je, aby sa
jej nič nestalo. Naproti tomu sama poškodená uvádzala, že keď obžalovaný odišiel na Silvestra, tiež

mu volala a zisťovala, kde je, aby sa mu niečo nestalo. Zo žiadneho takéhoto konania obžalovaného
nebolo možné vyvodiť ako následok fyzické alebo psychické utrpenie poškodenej na úrovni ťažkého
príkoria. Žiadne z konaní obžalovaného nebolo možné považovať za tak intenzívne, hrubé, bezohľadné
a bolestivé, že by ho poškodená mohla pociťovať ako ťažké príkorie. Aj keď sa nemožno stotožniť s
tvrdením obžalovaného, že nie je závislým na alkohole, samotná jeho závislosť však nie je trestným

činom.

Čo sa týka skutku popísaného v bode II. obžaloby obžalovanému sa kládlo za vinu spáchanie trestného
činu znásilnenia, resp. trestného činu sexuálneho násilia. Na naplnenie znakov týchto trestných činov
je potrebné, aby bolo zo strany páchateľa použité násilie, či hrozba bezprostredného násilia, resp.

aby bol prekonaný vážne mienený odpor ženy voči súloži. Poškodená však žiadny odpor voči konaniu
obžalovanému neprejavila, sama sa vyzliekla po tom, ako prejavil záujem o sex, vedela, že na to, aby
mohlo dôjsť k vaginálnemu styku s obžalovaným, je potrebné ho predtým orálne uspokojiť, čo aj urobila.
Obžalovaný uvádzal, že k styku poškodenú žiadnym spôsobom nenútil, on bol vždy dole, mal 145 kg,poškodená bola na ňom, mohla odísť, kedy chcela. Aj v prípade, že by došlo k sexuálnemu kontaktu
medzi obžalovaným a poškodenou po predchádzajúcich nadávkach obžalovaného, mala poškodená
možnosť prejaviť svoj odpor. Poškodená však nereagovala žiadnym konaním manifestujúcim nesúhlas

so stykom, sama styk popísala tak, že jej vadili nadávky, ale „čo ona bude mať z toho, keď on je opitý“.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že poškodená konanie obžalovaného neprežívala, poznala
ho natoľko, že nepočítala s tým, že by sa prejavil voči nej extrémne agresívnym spôsobom. Preto v
súhrnespopisomskutku,resp.itým,žepoškodenámnohéudalostipopisujezvýrazneneaemotívnejšie,
nemožno ustáliť, že by konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky trestného činu znásilnenia

a trestného činu sexuálneho násilia. Navyše sama poškodená uviedla, že po novembri 2017 ešte styk
s obžalovaným mali, čo samo osebe spochybňuje (i keď nevylučuje), že po predchádzajúcej skúsenosti
s obžalovaným, ktorá ju mala traumatizovať, by opätovne so stykom súhlasila.

Súd odmietol návrh obhajcu obžalovaného na prehratie zvukovoobrazového záznamu z výsluchu
poškodenej ako nadbytočný, obe výpovede boli prečítané na hlavnom pojednávaní a poškodená bola

s ich obsahom konfrontovaná.

Súd rovnako odmietol návrh prokurátora, resp. i splnomocnenca poškodenej na opätovné vypočutie
poškodenej v neprítomnosti obžalovaného. Poškodená bola jednoducho a zrozumiteľne poučená
o možnosti vypočutia v neprítomnosti obžalovaného podľa § 262 Trestného poriadku pred svojím

výsluchom za účelom zabránenia viktimizácie. Uviedla, že nemá problém vypovedať pred obžalovaným.
Poškodená v priebehu svojho výsluchu žiadnym spôsobom neprejavila strach alebo obavu z
výsluchu, či obžalovaného, neprejavila žiadnu emóciu v tomto smere, neplakala. Súvisle odpovedala
na všetky otázky, aj na otázky obžalovaného, s obžalovaným sa prakticky živo konfrontovala.
Zhodnotenie priebehu výsluchu a schopností svedka vypovedať v prítomnosti obžalovaného je v

kompetencii konajúcej sudkyne, v prípade, že by poškodená vykazovala znaky strachu alebo akejkoľvek
neschopnosti vypovedať, či pokračovať vo výsluchu v prítomnosti obžalovaného, bol by takýto výsluch
ukončený. Skutočnosť, že poškodená v inom trestnom konaní uvádzala iné okolnosti výsluchu, len pár
dní po uskutočnení tohto výsluchu, nie je dôvodom na opätovný výsluch poškodenej. To, že výsluch
poškodenej osoby prebieha v neprítomnosti obžalovanej osoby, nie je pravidlom. Závisí to od tej-

ktorej poškodenej osoby, ako sa k spôsobu výsluchu vyjadrí, keďže sú aj poškodené osoby, ktoré sa
samé dožadujú výsluchu a konfrontácie s obžalovaným. Poškodená bola preto o možnostiach spôsobu
výsluchu poučená a bolo aj na jej vlastnom rozhodnutí ako sa k tejto otázke postaví. Navyše zo
znaleckého posudku nevyplývalo, že by mala poškodená trpieť nejakou psychickou poruchou, ktorá by
zamedzovala vykonať výsluch ako taký a ktorá by ju predisponovala k tomu, že by jej osobný výsluch

mohol spôsobovať akékoľvek ťažkosti.

Súd nevykonal tiež dokazovanie navrhnuté obhajobou na zistenie daktyloskopických stôp na noži, ktorý
je v spise založený ako doličná vec. Obžalovaný uvádzal v návrhu, že takýto nôž nikdy doma ani nevidel,
preto nemôžu byť ani jeho odtlačky na ňom. K uvedenému je potrebné uviesť, že ani súdu nie je zrejmé o

aký nôž má ísť a aj preto nebolo takéto dokazovanie vykonané. Poškodená síce v rámci popisu incidentu
zo dňa 16.01.2019 uvádza, že mal obžalovaný držať v ruke nôž s 10-centimetrovou čepeľou a s týmto sa
jej mal vyhrážať zabitím (popri šúpaní grapefruitu), avšak rovnako uviedla ako reakciu na tento incident,
že domácnosť urýchlene zo strachu opustila a išla na políciu. Potom ale nie je zrejmé, ako mohla tento
nôž obžalovanému zobrať (ak ide o „ten“ nôž), keď obžalovaný ho mal v danom čase držať v ruke a

vyhrážať sa jej. Zápisnica o trestnom oznámení je spísaná s poškodenou dňa 16.01.2019 o 17,55 hod. a
skončená o 19,55 hod. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že nôž mala poškodená vydať na polícii dňa
16.01.2019 o 20,00 hod. Osobná sloboda obžalovaného bola obmedzená už dňa 16.01.2019 o 18,00
hod., t. j. už päť minút po tom, ako začala poškodená len podávať trestné oznámenie a v rámci žiadneho
svojho výsluchu neuvádzala, že by nôž obžalovanému vzala z ruky alebo ho vzala z domácnosti.

Keďže po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostali pochybnosti o okolnostiach
významných pre posúdenie otázky viny, nebolo možné rozhodnúť v neprospech obžalovaného.
Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského
poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla „preukázania mimo akúkoľvek rozumnú

pochybnosť“. Vykonané dôkazy v prejednávanej veci pripúšťajú i alternatívnu možnosť o nevine, preto
súd obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil a rozhodol tak jednoznačným rozhodnutím
senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ

sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa
rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods.
1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.