Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117213083.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcov 1) G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, XXX XX F., občianka SR, 2) U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., občan SR, 3)
G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., občianka SR, 4) P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, XXX XX F., občianka SR, 5) X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., občan SR, 6)

X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., občianka SR, všetkých zastúpených advokátom
JUDr. Dušanom Remetom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Komunálna
poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,
právne zastúpenému advokátom JUDr. Félixom Neupauerom, advokátska kancelária Felix Neupauer &
Partners, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 25.393,30 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcov aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/12/2017-50 zo dňa

12.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10 000 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 2.až 6. rade každému z nich po 3 000 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu podanou 17.5.2017, žalobcovia žiadali, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť im sumu 25.393,30 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že

rozsudkom Okresného súdu Prešov z 18.2.2015 č.k. 11C/80/2014-104 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo 14.10.2015 č.k. 3Co/129/2015-136 bolo P. Q. a O. T. uložené spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000,- eur a žalobcom v 2. a 6. rade sumu 3.000,- eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy. P. Q. zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej 21.11.2012 utrpel vážne zranenia, ktorým
neskôr v nemocnici podľahol U. C., syn a súrodenec žalobcov. O. T. bola v čase dopravnej nehody
držiteľom a vlastníkom vozidla I. B. F preto bola spolu s P. Q. zaviazaná k náhrade nemajetkovej ujmy.

V predmetnom konaní bol žalovaný intervenientom na strane O. T.. P. Q. a O. T. žalobcom nezaplatili
nároky priznané im súdom, z uvedeného dôvodu podali návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa vedie
u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Mihalovej Regináčovej pod č. EX126/2016. S exekučným konaním
im vznikli trovy titulom súdneho poplatku, aj trovy titulom právneho zastúpenia každého zo žalobcov. V
exekučnom konaní exekútorka vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a
úhradu trov exekúcie a žalovanému ako dlžníkovi O. T. z titulu povinného zmluvného poistenia prikázala

uhradiť pohľadávku O. T. voči nemu na účet súdnej exekútorky. Žalovaný príkaz exekútorky nerealizovalnapriek tomu, že jeho povinnosť vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. Splnenie tejto povinnosti má mu
preto uložiť súd.
Súdkonštatoval,žežalovanýsožalobounesúhlasil,vovyjadreníuviedol,ženeeviduježiadnysplatnýani

nesplatný záväzok voči O. T.. Pokiaľ majú žalobcovia za to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy by
malspadaťpodrozsahpoistnéhokrytiapodľazákonaopovinnomzmluvnompoistení,ničimnebránilouž
v predošlom konaní sa týchto nárokov domáhať aj priamo proti žalovanému. Zároveň vzniesol námietku
premlčania.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistený skutkový stav tak, ako bol uvedený

v žalobe, konštatoval, že žalovaný exekútorkou vydaný exekučný príkaz prevzal dňa 04.10.2016,
napriek tomu však žiadne plnenie žalobcom ani súdnej exekútorke neposkytol. Súd prvej inštancie,
citujúc ust. § 109 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku mal za to, že na žalobcov prešlo oprávnenie
domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného, t.j. od žalovaného, vyplatenia pohľadávky.
Vznesenú námietku premlčania mal za nedôvodnú keďže začiatok plynutia premlčacej doby vychádza
z momentu doručenia príkazu na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok voči

dlžníkovi povinného. Trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom kedy žalobcovia získali procesnú
legitimáciu k podaniu poddlžníckej žaloby, v deň nasledujúci po doručení exekučného príkazu súdnou
exekútorkou dňa 04.10.2016. Keďže žaloba bola podaná 17.05.2017, bola podaná včas. Podľa súdu
prvej inštancie poistená si mohla voči poisťovateľovi uplatniť nárok až nasledujúci deň po právoplatnosti
rozsudku, ktorým bola zaviazaná nahradiť žalobcom nemajetkovú ujmu, keďže až týmto dňom mohla

mať vedomosť o výške nemajetkovej ujmy, t.j. dňom 27.3.2016. K tvrdeniu žalovaného o tom, že
neeviduje žiadny splatný ani nesplatný záväzok voči O. T. uviedol, že pohľadávka, zaplatenia ktorej sa
žalobcovia domáhajú, a ktorá prešla na žalobcov, vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení. Termín

škoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení je podľa súdu potrebné
vykladať tak, že je ním aj nemateriálna škoda na zdraví. Uviedol, že doručením exekučného príkazu
nadobudli žalobcovia ako oprávnení právo na vyplatenie pohľadávky, ktorej výška nebola sporná, preto
žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000,- eur a žalobcom v 2. až v 6. rade každému
po 3.000,- eur. Vo zvyšku mal nárok žalobcov za nedôvodný. Na žalobcov v zmysle § 109 exekučného

poriadku prešlo oprávnenie domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinnej vyplatenia pohľadávky,
ktorú táto mala podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z ust. § 4 zákona o povinnom zmluvnom
poistení však nevyplýva, aby povinná mohla od žalovaného požadovať aj zaplatenie trov exekúcie, ktoré
vznikli tým, že neuhradila pohľadávku, preto žalobu v časti o zaplatenie 393,30 eura zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenie § 109 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ust. § 100 ods. 1,

2, 3 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej aj len „zákon o PZP“) - § 15 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia aj žalovaný. Žalobcovia podali odvolanie voči
zamietavému výroku a žalovaný voči výrokom vyhovujúcim.

3. Žalobcovia v dôvodoch odvolania uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, je nesprávne. Podľa žalobcov ich pohľadávka podľa ust. § 109 ods. 1

Exekučného poriadku zahŕňa nielen istinu, ale aj jej príslušenstvo, vrátane trov exekúcie oprávneného
a rovnako je poisťovateľ titulom PZP povinný nahradiť aj náklady vynaložené poškodenými žalobcami
na exekučné vymáhanie nárokov, keďže ich jediným dôvodom v tomto prípade je, že žalovaný ako
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, hoci mu bol ako intervenientovi doručený
rozsudok v konaní sp. zn. 11C/80/2014 v spojení s odvolacím rozsudkom 3C/129/2015 a bol na plnenie

aj žalobcami osobitne vyzývaný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcov dôvodný
je aj ich nárok na zákonné úroky z omeškania pričom vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania
rozsudok neobsahuje žiadne dôvody. Omeškanie žalovaného nie je viazané na splatnosť nároku podľa
exekučných titulov, ktoré nastali ich vykonateľnosťou, ale výlučne na jeho meškanie ako poddlžníka s
plnením podľa doručeného exekučného príkazu. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v rozsahu v akom ho namietli, t.j. v zamietavom výroku, zmenil tak, že ich žalobe vyhovie;
žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.4. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 16. svojho

rozsudku uviedol, že procesná aktívna legitimácia na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného vznikla
oprávnenémutak,žežalobnéprávovznikávdeňnasledujúcipotom,čoboldlžníkovidoručenýexekučný
príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr až
po doručení exekučného príkazu, avšak, ako uviedol už vo vyjadrení k žalobe, nie je absolútne zrejmé
ako okresný súd dospel k tomu, že táto pohľadávka je splatná, kedy a na základe akých zákonných

či zmluvných ustanovení splatnosť nastala, a či je vôbec dané žalobné právo a procesná aktívna
legitimácia žalobcov. Podľa žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný aj v časti stanovenia
začiatku premlčacej doby, ako aj jej posúdenia. Nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia
súd prvej inštancie posudzoval otázku premlčania nároku. Ak by mal byť nárok posudzovaný voči nemu
akonárokrelevantný,bolbypremlčaný,keďžezačiatokplynutiapremlčacejdobyjestanovenýšpecificky
a to rok po poistnej udalosti bez ohľadu na to, kedy došlo k vzniku nároku. Keďže k dopravnej nehode

došlo 21.12.2012, plnenia z poistnej zmluvy mohol sa oprávnený domáhať podaním žaloby najneskôr
21.11.2016, pričom prostredníctvom žaloby žalobcov k tomu došlo až 17.05.2017. Poukázal tiež na to,
že primárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu má ten, kto za škodu zodpovedá, a len tento je povinný
ju nahradiť (keďže voči žalovanému takýto priamy nárok zo strany žalobcov vôbec nebol uplatnený) a
až následne si môže uplatniť nárok na poistné plnenie voči poisťovateľovi. K uplatneniu nároku však

musí dôjsť v rámci objektívne plynúcej premlčacej doby. Žalovaný uviedol, že v zmluvnom vzťahu bol s
O. T., pričom ak by mal existovať nárok, musel by byť právoplatne proti žalovanému priznaný a takýto
nárok (ak teoreticky existujúci) teda ani nikdy nenadobudol splatnosť, ipso iure žalobcovia procesnú
aktívnulegitimáciunapodaniežalobynemali.Zároveňpodľažalovanéhoexekútornemážiadnezákonné
oprávnenie v exekučnom príkaze určovať pohľadávku z titulu povinného zmluvného poistenia.

5. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalovaný je pasívne legitimovaný na plnenie
nárokov žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej im ako pozostalým po obeti dopravnej
nehody. Podľa žalobcov je zrejmé, že právu poisteného (prevádzkovateľa vozidla) koreluje povinnosť
poisťovateľa, t.j. žalovaného, plniť, ak sú splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky. Žalovaný

pritom neplnil dobrovoľne po oznámení škodovej udalosti ani počas trestného, ani počas pôvodného
súdneho konania kde vystupoval ako vedľajší účastník, neskôr ako intervenient. Zo zákona o PZP,
ust. § 15 ods. 1 vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi. Tento priamy nárok znamená len to, že ak poškodenému bola spôsobená škoda
prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi

(poistenému), alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Z tohto zákonného ustanovenia
nevyplýva, aby sa charakter nárokov poškodeného akokoľvek menil, či transformoval v prípade ak
poškodený svoje oprávnenie využije. Stále ide o jeden a ten istý nárok na náhradu škody (ujmy)
poškodeného a teda je podľa žalobcov úplne irelevantné voči komu, poistenému alebo poisťovateľovi,
nárok uplatní ak bol právoplatne judikovaný hoci len voči jednému z nich. Je nezmyselné a v rozpore

s akoukoľvek logikou, aby poškodení žalobcovia, ktorí úspešne žalovali poisteného prevádzkovateľa
vozidla následne museli znova žalovať jeho poisťovateľa, t.j. žalovaného, lebo tento sa rozhodol v
rozpore s jeho zákonnou povinnosťou neplniť z titulu povinného zmluvného poistenia judikované nároky
a náhradu ujmy a následne sa ešte bránil aj premlčaním práva. Podľa žalobcov na takéto pofiderné a
účelové interpretácie predkladané zo strany žalovaného nemožno vôbec prihliadať. Žalobcovia taktiež

uviedli, že judikované nároky sa podľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka premlčujú za 10 rokov odo
dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 8Co/56/2018-81 z 29.11.2018 potvrdil rozsudok v zamietavom
výroku, zmenil rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch I. a II., a v súvisiacom výroku o trovách konania tak,

že žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Dôvod rozhodnutia bol založený na tom, že žalobcovia
v konaní nepreukázali to, že nastala splatnosť nimi tvrdenej pohľadávky voči žalovanému, keďže je
potrebné rozlišovať vznik pohľadávky od jej splatnosti. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovanému bol
doručený exekučný titul, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/129/2015-136 zo 14.10.2015,
nebola však preukázaná splatnosť pohľadávky, z ktorej bol uplatnený žalobný nárok ako právny význam

má skutočnosť.

7. Na dovolanie žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4Cdo/88/2019 z 31.03.2020
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa dovolacieho súdu bol výklad§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. realizovaný odvolacím súdom prísne formalistický, preto bol
nesprávny, na poškodeného by nemali byť dodatočne kladené požiadavky, odporuje to zmyslu konania o
nároku, ktorý bol jeho predmetom. Dovolací súd uviedol, že žalovanej poisťovni bol rozsudok okresného

a krajského súdu prvoinštančným súdom doručený v prílohe k žalobe, o čom svedčí doručenka na č.l.
25 spisu. Žalobcovia poisťovni oznámili, že rozsudok už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a
bol jej aj doručený exekučný príkaz na základe rozsudku, ktorý treba tiež vnímať ako osobitný druh
výzvy žalobcov na plnenie, pretože exekútor vymáha prisúdené plnenie v prospech žalobcov. Preto
skutočnosť, že nárok žalobcov na poistné plnenie splatný už je, je evidentná.

Dovolací súd uviedol, že vzhľadom na námietky strán sporu bude úlohou odvolacieho súdu posúdiť
oprávnenosť nároku žalobcov, keďže žalovaný tvrdí, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
pozostalých príbuzných nespadá do krytia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pre relevantné posúdenie žalovaným vznesenej námietky
premlčania je potrebné presne zistiť, kedy žalobcovia mohli svoje právo vykonať prvý raz.

8. Podľa § 455 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom
dovolacieho súdu.

9. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP opätovne preskúmal rozhodnutie

súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených stranami sporu v ich odvolaniach, ako aj konanie
rozhodnutiu prvoinštančného súdu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o neexistencii
predpokladov pre potvrdenie ani zmenu rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Odvolacia argumentácia žalovaného bola okrem výhrady k tomu, ako dospel súd prvej inštancie k
záveru o splatnosti pohľadávky, založená na tvrdení o tom, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný,
celková dĺžka premlčacej doby je 4 roky (1+3) po poistnej udalosti, žaloba bola podaná na súd
17.05.2017, najneskôr bez hrozby premlčania mohla byť podaná 21.11.2016 a žalovaný nie je vo vzťahu
k nároku ani pasívne legitimovaný; ak súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, uviedol, že ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ktorým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.

11. Odvolací súd, súc viazaný pokynom dovolacieho súdu dať odpoveď na námietku žalovaného o
existencii alebo neexistencii jeho pasívnej legitimácie vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy pozostalých príbuzných uvádza, že aj keď nie bez relevancie je nesúhlas žalovaného s odkazom
prvoinštančného súdu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (Uznesenie III. ÚS
646/2015 zo 16.12.2015), v tom zmysle, že interpretácia a aplikácia zákonov je vecou všeobecných
súdov,čovyplývaajzopakovanevyjadrenéhonázorusamotnýmÚstavnýmsúdomSlovenskejrepubliky,
podľaktoréhojehoúlohaprirozhodovaníosťažnostipreporušenieprávanasúdnuochranurozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov
s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, teda najmä
kontrolu toho, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne
(svojvoľné), s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I.
ÚS 74/05, I. ÚS 241/07), neznamená to, že pasívna legitimácia poisťovne vo vzťahu k nároku na plnenie

z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
nie je daná.

12. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej v zmysle
§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch Najvyšší súd Slovenskej republiky zverejňuje právoplatné

rozhodnutia zásadného významu, je pod číslom 61 uvedená právna veta z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31.07.2017 sp.zn. 6MCdo/1/2016, podľa ktorej škodou pre účely zákona č.
381/2001 Z.z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete
dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je
poisťovňa pasívne legitimovaná.

13. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je tak nepochybné, že žalovaný, pokiaľ
spochybňoval svoj status poisťovateľa a v tom zmysle mal za to, že by nemal byť subjektom, vočiktorému môže byť uplatnený nárok na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov ako pozostalých
obete dopravnej nehody, bol argumentom bez relevancie.
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 11C/80/2014, v ktorom bolo o nároku žalobcov

voči prevádzkovateľovi a vodičovi motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bol
z pozície poisťovateľa vedľajším účastníkom práve preto, že podstatou poistného vzťahu, zmyslom
poistenia, ktoré sa uzatvára zo zákona práve pre účely plnenia zo zodpovednostných nárokov za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, je plnenie poskytnúť, a to za poisteného. Nie je pritom
rozhodujúce to, že v predmetom konaní nebol v pozícii žalovaného, nakoľko z ust. § 15 ods. 1 zákona č.

381/2001 Z.z. a contrario vyplýva, že je na rozhodnutí poškodeného, či nárok na náhradu škody uplatní
voči osobe alebo osobám priamo zodpovedným za vznik škody, alebo voči poisťovateľovi.

14. Pokiaľ žalobcovia neuplatnili nárok priamo voči žalovanému, realizovali výber, ktorý im právna
úprava umožňuje, a to vo vzťahu k nároku, plnenie ktorého je kryté poistením, v ktorom bol žalovaný
poisťovateľom.

15. Dovolací súd urobil záver, konkludoval existenciu splatnosti nároku žalobcov na poistné plnenie (bod
15), uložiac povinnosť identifikovať kedy mohli žalobcovia voči žalovanému svoje právo vykonať po prvý
raz, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným.

16. Žalobcovia uplatnili poddlžníckou žalobou voči žalovanému ako poddlžníkovi nárok na zaplatenie
súm,úhradaktorýchbolauloženáP.Q.aO.T.rozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.11C/80/2014-104
z 18.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/129/2015-136 zo 14.10.2015,
žiadajúc naviac okrem rozhodnutiami súdov priznaných súm aj čiastku 65,55 eura pre každého z nich
a úrok z omeškania 5 % ročne zo žalobou kvantifikovaných súm istín. V žalobe tvrdili, že žalovaní

im nároky priznané súdom nezaplatili, v exekučnom konaní na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 11C/80/2014-104 z 18.02.2015, bol súdnou exekútorkou dňa 23.09.2016
vydaný na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z exekučného titulu a trov exekútora a žalobcov
ako oprávnených, exekučný príkaz, ktorým bolo žalovanému uložené vyplatiť pohľadávku z povinného
zmluvného poistenia vozidla, pri prevádzke ktorého došlo k vzniku ujmy oprávnených. K žalobe bol

pripojený označený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, ako aj dôkaz o jeho doručení žalovanému
dňa 04.10.2016.

17. Predmetné tvrdenia a dôkazy žalovaný nespochybnil.

18. Podľa § 109 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému
alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne
po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený
domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.

19. Iba v rámci následne začatého súdneho konania súd skúma existenciu pohľadávky, ako aj
námietky poddlžníka a vydá rozhodnutie, ktoré v prípade úspechu oprávneného - žalobcu bude
priamym exekučným titulom voči dlžníkovi povinného. Súdny exekútor teda v rámci exekučného konania
nevykonáva dokazovanie. Vydanie exekučného príkazu tak nebráni účinnej obrane dlžníka povinného
v rámci poddlžníckej žaloby, ktorou sa bude súd v rámci konania dôkazne zaoberať (Najvyšší súd

Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2014, sp.zn. 5Cdo/174/2013).
Poddlžník nie je oprávnený namietať premlčanie vymáhanej pohľadávky (pohľadávky oprávneného voči
povinnému), pokiaľ by tak mohol urobiť sám povinný v konaní o vymáhanej pohľadávke. Poddlžník môže
však bez akýchkoľvek obmedzení namietať premlčanie pohľadávky povinného voči nemu tak, ako by
to mohol urobiť, ak by ho povinný žaloval keby nebolo exekúcie a poddlžníckej žaloby (Krajský súd v

Košiciach, rozsudok z 27.09.2018 sp.zn. 6Co/49/2019).

20. V prejednávanej veci síce žalobcovia mohli voči žalovanému vykonať právo uplatnením nároku
poddlžníckou žalobou na súde prvý raz v deň po tom, ako bol žalovanému doručený exekučný príkaz,
t.j. po 04.06.2016, nakoľko, ako uviedol dovolací súd, v uvedenom čase bola pohľadávka žalobcov

už splatná, pohľadávku uplatniť mohli, uvedené však nedáva odpoveď na relevantnosť žalovaným
vznesenej námietky premlčania, tak ako ju žalovaný vzniesol vo vyjadrení k žalobe z 28.06.2017.
Žalovaný v tomto vyjadrení uviedol, že síce neeviduje voči žalovanému v 2. rade z predchádzajúceho
konania, (t.j. voči O. T.) žiadny splatný a nesplatný záväzok, ak by pripustil, že by táto osoba mala vočinemu pohľadávku z poistnej zmluvy, išlo by o pohľadávku premlčanú v 4-ročnej objektívnej lehote podľa
§ 104 Občianskeho zákonníka, ktorá vzhľadom k dátumu poistnej udalosti - 21.12.2012, už uplynula.

21. Námietka premlčania je hmotnoprávnym prostriedkom procesnej obrany, ktorú súd posudzuje podľa
obsahu tohto prostriedku. Je totiž na vôli strany o aký skutkový základ chce oprieť námietku premlčania.
Súd nesmie námietku premlčania riešiť na skutkovom základe, ktorý je zo spisu síce zrejmý, ale
neprednesený (NS Rv I.2131/31, rozhodnutí Nejvyššího soudu Československé republiky vo věcech
občanských, č. 12377).

Ako vyplýva z citovaného súdneho rozhodnutia, ktoré je doposiaľ súdnou praxou, ale aj právnou teóriou
prijímané (Promlčení a prekluze, Wolters Kluwer ČR, a.s., Praha 2013, strana 56), vzhľadom na to, že
žalovaný pri vznesení námietky premlčania argumentoval ust. § 104 Občianskeho zákonníka s tvrdením,
že žalovaná z predchádzajúceho konania (O. T.), ak voči nemu pohľadávku má, bola by, vzhľadom
na dátum poistnej udalosti premlčaná, bolo potrebné posúdiť možnú relevantnosť o premlčaní, práve
vzhľadom na toto tvrdenie žalovaného.

22. Súd prvej inštancie na takto vznesenú námietku premlčania nereagoval, poukázal síce aj na
ust. § 101 Občianskeho zákonníka obsahujúce odkaz aj na možnosť inej úpravy premlčacej doby,
námietku premlčania vznesenú žalovaným neposúdil však z dôvodov a argumentov ako boli uvedené
žalovaným,zospisuvyplýva,ženereagovalaninanávrhžalobcovnavykonaniedokazovaniapripojením

spisu Okresného súdu Prešov 11C/80/2014, pripojením exekučného spisu Ex126/2016, potenciálne
umožňujúceho posúdiť podstatné skutkové okolnosti vo vzťahu k námietke premlčania.

23.Pokiaľsúdvsporovomkonanívrozsudkuneuvedievovzťahukprejednávanejvecidôležitézásadné,
skutkové zistenia a ich právne posúdenie, odníma strane sporu možnosť efektívneho uplatňovania

svojich práv v zmysle formulácie odvolacích dôvodov, námietok, správnosti skutkových a právnych
záverov súdu, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

24. Záver o dôvode pre zrušenie rozsudku z dôvodu neuvedenia zásadného skutkového zistenia a
právneho posúdenia, ako je uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia zakladajúceho dôvod

pre zrušenie rozsudku, sa týka aj odvolania žalobcov vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku.

25. Žalobcovia poddlžníckou žalobou uplatnili okrem súm priznaných ako nemajetková ujma, aj
príslušenstvo - úroky z omeškania a trovy exekúcie. Zamietavý výrok rozsudku nie je vôbec odôvodnený
vo vzťahu k úrokom z omeškania a stroho, bez odkazu na konkrétnu právnu úpravu, k trovám exekúcie.

Odvolanie žalobcov z tohto dôvodu bolo preto dôvodné.

26. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a rozhodne.
Bude pritom vychádzať z toho, že:
- nárok uplatnený žalobou je splatný, je nárokom z poddlžníckej žaloby, nie je priamym nárokom
uplatneným voči žalovanému, žalobcovia mohli svoje právo podať poddlžnícku žalobu prvý raz po
doručení exekučného príkazu žalovanému,

- voči žalovanému bol uplatnený nárok, ktorý spadá do krytia povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
- posúdi námietku premlčania uplatnenú žalovaným v priebehu prvoinštančného konania vo vyjadrení k
žalobe a právne ju vyhodnotí v tom zmysle, či je odkaz žalovaného na § 104 Občianskeho zákonníka a v
ňom normovaný špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej doby právne významný vo vzťahu

k žalobou uplatnenému nároku. Určí, čo je v danej veci rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie začiatku
plynutia premlčacej doby,
- ak bude mať za to, že odpoveďou na právne relevantnú otázku môžu byť skutočnosti, ktoré môžu
potenciálne vyplynúť z listín zo spisov, dôkaz ktorými bol navrhnutý, spisy pripojí, inak tento návrh na
dokazovanie zamietne a zamietnutie návrhu na dokazovanie odôvodní.

Ak opätovne dospeje k názoru, že je dôvod na vyhovenie žalobe, rozhodne o celom uplatnenom nároku,
t.j. vrátane nároku na úrok z omeškania zo žalovanej istiny a ďalšieho príslušenstva- rozsudok odôvodní tak, aby zodpovedal náležitostiam vyplývajúcim z § 220 Civilného sporového
poriadku.
- v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého konania.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.