Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119372429
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6119372429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov

JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8,
Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra
Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: B. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. U. XXXX/XX, XXX XX M., o
zaplatenie 238,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
11Csp/23/2020-48 zo dňa 11.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
trovách konania.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 178,16 eur s 5 % ročným úrokom zo
meškania odo dňa 3.6.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 49,60 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
istiny vo výške 238,16 eur s príslušenstvom titulom neuhradených služieb a zmluvnej pokuty/zmluvných
pokút.
Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu č. X.. Žalobca pri uzavretí
dodatku k zmluve č. X. odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie značky Huawei P9 Lite Mini
black za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 145,- eur.
Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom 2.5 dodatku k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vo

výške 60,- eur. Podľa pravidiel výpočtu sa jej výška zmluvnej pokuty znížila v závislosti od toho, koľko
celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku k zmluve - 29.11.2017 do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti žalovaným - 23.12.2017. Žalovaný viazanosť po dobu 24 mesiacov nedodržal, čím porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Žalovaný ďalej, ani po výzve neuhradil včas cenu poskytnutých služieb vo výške
34,16 eur.
Prvoinštančný súd vyhovel žalobe v sume 178,16 eur s prísl, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške

34,16 eur, a to za neuhradené poskytnuté služby vyfakturované faktúrou č. 2424866127 zo dňa 8.1.2018
splatnoudňa22.1.2018vsume15eurafaktúrouč.XXXXXXXXXX nasumu19,16eurzodňa8.12.2017,
splatnou dňa 22.12.2017 a z neuhradenej istiny 144,- eur. t. j hodnoty mobilného telefónu, ktorú žalovaný
neuhradil.Prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti, t. j. v časti zmluvnej pokuty vo výške 60,- eur žalobu zamietol
ako nedôvodnú, nakoľko celá klauzula uvedená v článku 2.5 písm. b) je nejasná, nezrozumiteľná a pre
spotrebiteľa nepochopiteľná. Z uvedených ustanovení nie je možné zistiť, čo tvorí zmluvnú pokutu, aký

je dôvod na uloženie takejto zmluvnej pokuty a túto zmluvnú podmienku, zmluvnú pokutu, považoval
za neprijateľnú, nakoľko je v neprospech spotrebiteľa, je nejasná nezrozumiteľná, v rozpore s dobrými
mravmi. Účastník pri uzatváraní takejto zmluvy nemôže pochopiť znenie, ako ho stanovil žalobca.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Úspech
žalobcu bol 74,80 % a úspech žalovaného 25,20 %, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 49,60 %.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku v rozsahu
zmluvnej pokuty s príslušenstvom, odvolanie žalobca. Namietal, že dojednanie zmluvnej pokuty ako
tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom
Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku zmluvy

žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za
neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ
služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil.
Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu
a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne

a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej
služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal
možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších
záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe
dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ

služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia
zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných
povinností po uzavretí dodatku alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času
porušenia zmluvných povinností v dohode o zmluvnej pokute má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej

pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená
s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý
by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky
nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku
bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v

rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť
za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a dohodnutá
zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Vzhľadom na
výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej
pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca si dohodnuté

zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba
posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti tak, že zaviaže
žalovanú na zaplatenie sumy 60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60 Eur od

03.06.2018 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných

povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu je možné dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Predmetom odvolacieho konania bol
zamietavý výrok týkajúci sa nepriznania zmluvnej pokuty dojednanej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb č. A11765367.
Odvolacie námietky tykajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho
posúdenia nepovažoval za dôvodné. Rozhodnutie prvoinštančného súdu netrpí skutkovými vadami.

Skutkový základ bol prvoinštančným súdom riadne vytvorený. Strany sporu nenavrhli vykonať žiadne
ďalšie dôkazy, než tie, ktoré boli predložené prvoinštančnému súdu v listinnej podobe so žalobou. Z listín
prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav tým, že všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, nezistil žiadne dôvody na zabezpečenie iných, ďalších, dôkazov podľa § 295 CSP a najavo
nevyšli žiadne novoty.

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd nezistil pochybenie prvoinštančného súdu
(neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval, správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval).
Súd prvej inštancie náležite posudzoval právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol z titulu
zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. X. zo dňa 29.11.2017. Vo vzťahu k dojednanej zmluvnej

pokute správne poukázal na dojednané zmluvné podmienky vyplývajúce z čl. 2.5 dodatkom k zmluvám o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.11.2017. Dospel k správnemu záveru, že uvedené dojednanie
zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Žalobca totiž právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od porušenia povinnosti včas a riadne platiť za služby a

nesplnenie povinnosti žalovaného zotrvať po určitú dobu vo vzťahu, čo je neakceptovateľné. Na tomto
závere nemôže nič zmeniť ani to, že jej výška mala tvoriť výšku zľavy za mobilný telefón. Rovnako
neobstojí poukaz žalobcu na to, že zohľadňoval časový aspekt porušenia povinností s klesajúcou sumou
zmluvnej pokuty po mesiaci. Je potrebné si uvedomiť, že nie každé prípadné porušenie povinnosti je
rovnakej intenzity, významu a následkov. Porušením povinnosti pritom nemôže byť využitie oprávnení

daných zákonom, či dohodou.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
aj to, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad porušenia povinností žalovaným.
Vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute odvolací súd uvádza, že sankcia spočívajúca v degresívnej
zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru

porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej
ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške
poskytnutej zľavy z ceny mobilného aparátu. Zmluvná pokuta je totiž viazaná na porušenie konkrétnych
povinností a nemá súvis s poskytnutou zľavou z kúpnej ceny mobilného telefónu. Je tiež právne

bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený k uzavretiu dodatkov k
zmluve o pripojení.
V predmetnom prípade sa nejedná o individuálne dojednanie zmluvnej podmienky, ale o formulárovú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah žalovaný ovplyvniť nemohol. Ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili
predtlač dodatku k zmluve bez možnosti voľby jeho prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter

tohto dojednania a jeho začlenenia v texte dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná
pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by
práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však
nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností),avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach
a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále opakované tvrdenia, že
žalovaný mal možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé,

že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

6. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu preto
nevznikol. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17

Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.