Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215048
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117215048.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ O.
V., G.. XX. XX. XXXX, K. C. X, O., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO &

partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, Prešov, 2/ L. V., G.. XX. XX. XXXX, K. A. X, O., za účasti
osobitného subjektu na strane žalovaného v 1. rade občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 5.000
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
10Csp/71/2017 - 187 zo dňa 26. 04. 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

,, I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.000 eur od 27.6.2015 do
zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 a 3, § 505 a § 506
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2

písm. a) a písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca
žalobcu poskytol na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12. 09. 2008 žalovaným úver na kúpu
bytu vo výške 92.942,97 eura (2.800.000 Sk). Konštatoval, že posudzovaný právny vzťah strán je od

svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol
od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1. rade o nutnosti aplikovať na daný zmluvný vzťah zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (t.j. ku dňu 12. 09.
2008). Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere jasne vyplýva, že výška poskytnutého úveru prevyšovala
20.000 eur a jeho účelom bola kúpa bytu, teda nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti. S ohľadom

na uvedené nie je možné posudzovať predmetnú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Považoval za platnú zmluvu o postúpení pohľadávky, preukázané bolosplnenie zákonnej podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V čase
postúpenia pohľadávky bol už úver zosplatnený a postupca si splnil aj svoju povinnosť pred postúpením
pohľadávky vyzvať žalovaných na úhradu ich dlhu. Dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere

uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je platná, pretože obsahuje všetky povinné
náležitosti vyžadované podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázanú aj
výšku pohľadávky žalobcu. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 92.942,97
eura. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 87.888,81 eura. Uvedená suma
úhrad pozostávala jednak z bezhotovostných splátok úveru zo strany žalovaných vo výške 39.903,67

eura, jednak zo sumy 47.985,14 eura, ktorá predstavovala sumu výťažku z dražby nehnuteľností
poukázanú právnemu predchodcovi žalobcu po odrátaní nákladov vo výške 5.014,86 eura vynaložených
v spojitosti s výkonom dražby. V súvislosti s námietkou žalovaného v 2. rade, že do celkovej sumy
uhradenej na úver mal byť zarátaný celý výťažok z dražby ich nehnuteľností vo výške 53.000 eur, súd
prvej inštancie poukázal na § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
V súlade s týmto zákonným ustanovením boli žalovaní ako vlastníci predmetu dražby povinní znášať

náhradu nákladov dražby vo výške 1.937,05 eura, ako aj odmenu dražobníka vo výške 3.077,81 eura,
ktorá neprevyšovala 10 % výťažku dražby. Na úhradu pohľadávky z titulu úveru bola preto dôvodne
zarátaná len suma po odrátaní nákladov dražby, teda 47.985,14 eura. Z úhrad žalovaných vrátane
výťažku z dražby bola na istinu započítaná suma vo výške 52.440,48 eura, na poplatky bola započítaná
suma vo výške 1.439,60 eura, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 32.816,54 eura a na úrok z

omeškania bola započítaná suma vo výške 1.192,19 eura. Na žalobcu postúpená istina, ktorú ešte mali
žalovaní uhradiť z titulu úverovej zmluvy, tak predstavuje 40.502,50 eura (92.942,97 eura - 52.440,48
eura). Vzhľadom na to, že si žalobca v zmysle svojho dispozičného oprávnenia uplatnil od žalovaných
iba časť istiny vo výške 5.000 eur, súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie v danom prípade nezistil
žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Vyčítal súdu 1. inštancie,
že síce citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými sa upravujú spotrebiteľské zmluvy, no
dôsledne neposúdil zistené skutočnosti v zmysle týchto ustanovení. Je toho názoru, že podriadenie
zmluvy režimu Obchodného zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľský právny
vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa

všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Uviedol, že právny predchodca
žalobcu pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Výťažok dražby (53.000 eur) spolu so
splátkamižalovanýchv1.a2.rade(39.903,67eura),podľajehonázoru,postačovalinavyrovnaniesumy
poskytnutého úveru s prísl. Žalovaný v 1. rade v konaní pred súdom 1. inštancie, okrem iných námietok,
nesúhlasil s tým, že suma 5.014,86 eura bola odpočítaná od vydraženej čiastky za záloh. Tento postup

právneho predchodcu žalobcu nebol zdôvodnený okrem jednoduchého rozčlenenia sumy na náklady
spojenésrealizácioudražbyaodmenydražobníka.Takistovýškunákladovspojenýchsvýkonomdražby
v celkovej sume 5.014,86 eur žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný v 1. rade sa domnieva,
že tejto okolnosti súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť a váhu. Podľa názoru žalovaného
v 1. rade mal súd prvej inštancie považovať toto plnenie za plnenie v prospech tretieho subjektu na úkor

dlžníkov (§ 53 ods. 4 písm. w Občianskeho zákonníka), ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú.
Vydražená suma mala byť prioritne v celom rozsahu započítaná na dlh žalovaných. Preto sa žalovaný
v 1. rade domnieva, že sú splnené podmienky pre posúdenie spotrebiteľského vzťahu medzi stranami v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako lex specialis. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť na ďalšie
konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP alebo zmeniť a žalobu zamietnuť podľa § 388 CSP. Zároveň

žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie , ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie.7. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je predmetom sporu nárok žalobcu
na zaplatenie peňažnej sumy 5.000 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 21. 10. 2016 uzatvorenej medzi postupcom Slovenskou sporiteľnou a.s. (ďalej aj ako ,,banka“) a

postupníkom žalobcom. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok je dohoda o odplatnom postúpení
pohľadávky aj zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 09. 2008 vo výške 50.472,97
eura, ktorá pozostáva z istiny 40.502,50 eura a príslušenstva 9.970,47 eura. Žalobca si uplatnil v tomto
konaní sumu istiny 5.000 eur spoločne s úrokom z omeškania a súdnym poplatkom.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že 12. 09. 2008 pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvoril so
žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol
žalovaným úver na účel kúpy bytu vo výške 92.942,97 eura (2.800.000 Sk). Žalovaní sa zaviazali splácať
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 571,50
eura (17.217,-Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20. 11. 2008 s konečnou splatnosťou dňa 20.
08. 2038. Právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 26. 06. 2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky

zo Zmluvy o splátkovom úvere.

9. Zo spisu súdu prvej inštancie taktiež vyplýva, že zároveň so Zmluvou o splátkovom úvere dňa 12. 09.
2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako záložný veriteľ s T.. R. Y. ako záložcom zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného

práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy. Zálohom
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v katastrálnom území O., obec O., okres O.
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra O., zo dňa 27. 06. 2008, a to: byt č.
XX, vchod: X,X. poschodie, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k pozemku registra „C" parcelné
číslo XXXXX/XX, zastavané plochy nádvoria. Banka pristúpila k výkonu záložného práva k uvedeným

nehnuteľnostiam dobrovoľnou dražbou dňa 01. 03. 2016. Suma dosiahnutá vydražením predstavovala
53.000 eur, pričom banke bol poukázaný výťažok vo výške 47.985,14 eura. Náklady vynaložené v
súvislosti s výkonom záložného práva predstavovali 5.014,86 eur, z toho náklady dražby predstavovali
1.937,05 eura a odmena dražobníka za vykonanie dražby bola 3.077,81 eura, ako to vyplýva zo Správy
o výkone záložného práva podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, predloženej žalobcom.

10. Podľa Oznámenia o výsledku opakovanej dražby zo dňa 02. 03. 2016, ktoré na výzvu odvolacieho
súdu predložil žalobca, suma dosiahnutá vydražením predstavovala 53.000 eur, pričom právnemu
predchodcovi žalobcu bol poukázaný výťažok vo výške 47.985,14 eura. Z Oznámenia o výsledku
opakovanej dražby vyplýva, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom

č. XXX/XXXX zo dňa 19. 11. 2015, vypracovaným znalcom T.. B. M., znalcom v odbore stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ev. č. znalca XXX XXX na hodnotu 59.446,59
eura.

11. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi bankou a žalovanými, hoci je ako zmluvný typ upravená

v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva
spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň vzhľadom na povahu
účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi
zmluvy typické občianskoprávne vzťahy.

12. Poskytovanie úverov na finančnom trhu spotrebiteľom má svoje zásady. Nepochybne ide o osobitne
chránené vzťahy (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie „štáty zabezpečia ochranu hospodárskych
záujmov spotrebiteľov“, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký
stupeň ochrany spotrebiteľov“).

13. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

14. V zmysle bodu 26. preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodnéopatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

15. V rozsudku Súdny dvor vo veci C-42/15 (Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej) uviedol
v bodoch 63. - 65.: „Súdny dvor už rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti
porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia
rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (pozri rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, bod 45). V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca

2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc
vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v
súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade
porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú
bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený

s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia
zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá
skutočneodrádzajúcupovahu(pozrivtomtozmyslerozsudokz27.marca2014,LCLLeCréditLyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).

16. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú

spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti

dobrým mravom.

18. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi vyplýva tiež z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (12. 09. 2008). Podľa
tohto ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a

ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán aporušovanie zmluvnej slobody. Ani toto ustanovenie vyčerpávajúcim spôsobom neuvádza všetky možné
prípady konania odporujúceho dobrým mravom, čo je zrejmé zo slovného spojenia najmä.

20. Pri poskytovaní úverov ako finančných produktov je potrebné vždy postupovať s odbornou
starostlivosťou, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy (12. 09. 2008). Podľa tohto ustanovenia sa odbornou starostlivosťou rozumela
úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade

dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

21. Banka alebo nebankový subjekt k poskytovaniu úveru nemôže pristupovať nezodpovedne a vždy
musí zvažovať, komu úver poskytne a komu nie. Malo by byť preto bežnou obchodnou praxou a
zvyklosťou zamerať sa pri poskytovaní úverov nielen na príjmové pomery žiadateľa o úver, ale aj na
jeho bonitu, teda na schopnosť dlžníka úver splácať.

22. Poskytovanie úverov je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde
o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka
po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu
nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať

s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností
po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase
kontraktácie spoznateľný. Je nelogické až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré
neprivodia nič iné len následný súdny spor, exekúciu, navyšovanie zadĺženia. V celoštátnom meradle
vysoko participujú obdobné úverové vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií. Ak Súdny dvor uznal

ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke. Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie
obyvateľstva, najmä u subjektov personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.

23. Odvolací súd uvádza, že za stavu, ak bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške
92.942,97 eura a hodnota nehnuteľností, ktoré slúžili za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru boli
určené znalcom len vo výške 59.446,59 eura, sú na strane odvolacieho súdu dôvodné pochybnosti, či
zo strany banky bola dodržaná odborná starostlivosť vo vzťahu k posúdeniu schopnosti žalovaných v 1.

a 2. rade splácať poskytnutý úver. Zdá sa tak, že banka pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupovala
s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov.
Nenáležité skúmanie bonity klienta, resp. podcenenie jeho bonity zo strany dodávateľa, môže byť
posúdené ako konanie v rozpore s dobými mravmi s dopadom na platnosť právneho úkonu ako takého
resp. jeho časti.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby s ohľadom

na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci vyššie naznačených intencií. Je potrebné
skúmať a posúdiť s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, či konanie banky vo vzťahu k posúdeniu
schopnosti žalovaných v 1. a 2. rade splácať poskytnutý úver, je možno vyhodnotiť ako konanie s
odbornoustarostlivosťou.Poopätovnomposúdenívecisúdprvejinštancierozhodneasvojerozhodnutie
odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň

rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).